Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/424/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkýň: 1/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, obe zastúpené Advokátkou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému INVEST - KAPITAL a.s., Hattalova 12/C, Bratislava 831 03, IČO: 35 871 334, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Sienkiewiczova 4, Bratislava 811 09, IČO: 35 862 882 zo dňa 7.11.2014 sp.zn. , vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade,

návrh na odklad vykonateľnosti z a m i e t a vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni v 2. rade trovy konania vo výške 271,36 eur na účet jej právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalobu žalobkyne v 1. rade v y l u č u j e na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2014 sa žalobkyne domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že bol vydaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 7.11.2014, sp.zn. , ktorý vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., Sienkiewiczova č. 4, Bratislava, ktorý prevzali dňa 5.12.2014. Po konzultácií so Združením Brániť sa oplatí - BSO boli oboznámené, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť. V danom prípade ide o obdobnú rozhodcovskú doložkou. V tomto prípade si osobitne nevyjednali rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre nich nepredvídateľný a majú vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku odporúčali vychádzať z rozsudku súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C 240/98) a medzi občanov Salvat Editores SA SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol. a spojené prípady C - 240/98 až C 244/98. Poukázali na to, že neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca

ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva aj zo vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku, by sa žalobkyňa musela podrobiť podľa § 43 zákona o rozhodcovskom konaní konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred všeobecným súdom, by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť vybrať si súd v jej bydlisku podľa § 87 písm. f/ a O.s.p.. Spotrebiteľské právo bolo porušené nielen použitím neprijateľných podmienok, ale aj nekalou obchodnou praktikou, a tak je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. . Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní odložil vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na čas do rozhodnutia vo veci samej. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi návrhom, rozhodcovským rozsudkom č.k. AHC /1113/0005, zmluvou o úvere zo dňa 1.6.2011, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.2.2015, žalobou podanou na stály rozhodcovský súd dňa 20.11.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru ku dňa 1.8.2013, zmluvou o úvere, kópiami doručení, sadzobníkom poplatkov, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.8.2013, obchodnými podmienkami pre úver, zmluvu o postúpení pohľadávky, zoznamov oprávnených a zodpovedných osôb, za výzvou stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.12.2013, výzvou na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konania, kópiou doručenia, výzvou na podanie žalobnej odpovede, rovnopismi doručenia, žalobnou odpoveďou žalovaných, výzvou na vyjadrenie žalobnej odpovedi, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 7.11.2014, rovnopismi doručení rozhodcovského rozsudku a žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, úradným záznamom zo dňa 13.11.2015 a ostatným obsahom spisu, pričom súd zistil tento skutkový stav veci: Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.2.2015, žalovaný uviedol, že titul na plnenie založený rozhodcovským rozsudkom vydaným spĺňa všetky náležitosti po stránke právnej, teda je absolútne súladný s právnym poriadkom a rovnako po stránke skutkovej - dôkaznej, ktorá zodpovedá reálnemu stavu vyplývajúcemu aj z rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 7.11.2014 pre dôvody uvedené v ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. zákona o rozhodcovskom konaní. Neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých účelom je ochrana spotrebiteľa, sú obsahom právnych noriem jednak komunitárnej legislatívy a rovnako tak obsahom právnych noriem vnútroštátnych. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 4.10 zmluvy o úvere - konsolidácia - pôžička na bývanie, spolu s ustanovením čl. 10 bodu 10. 2. 2. Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, účinných od 1.12.2009 reflektuje všetky požadované podmienky právnych predpisov komunitárneho a vnútroštátneho práva a je tak s nimi v úplnom súlade. Na tomto základe podal žalovaný vyjadrenie poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jazykového výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že za neprijateľné podmienky nemajú byť považované všetky a akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, ale len také, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak by zákonodarca chcel, aby akákoľvek rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve bola, ako celok považovaná za neprijateľnú podmienku bol by to jasne uviedol v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, a to napr. slovami "za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú dohody a riešení sporov v rozhodcovskom konaní". Vzhľadom na to, že § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nepovažuje za neprijateľné podmienky všetky a akékoľvek ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, treba vyriešiť, čo sa rozumie pod "ustanovením, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Do úvahy prichádzajú na možné dva výklady a to, že za "ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní" je možné považovať ustanovenie, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky stanovuje povinnosť spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, t.j. bez možnosti spotrebiteľa sa pred podaním žaloby rozhodnúť, či spor predloží rozhodcovskému súdu dojednanému

v rozhodcovskej doložke, alebo namiesto toho príslušnému všeobecnému súdu. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nehovorí nič o právach a povinnostiach dodávateľa a spôsobe uplatňovania jeho práv a teda neobmedzuje dodávateľa v tom, aby v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladal spory so spotrebiteľom, v ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ, dojednanému rozhodcovskému súdu. To znamená, že ustanovenie v rámci rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré dáva spotrebiteľovi možnosť sa pred podaním žaloby, proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo dojednanom rozhodcovskom súde nie neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Existujú stanoviská, ktoré za „ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“ považujú také ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, v zmysle, ktorého je spotrebiteľ zbavený možnosti preskúmania jeho veci vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy všeobecným súdom. To znamená, že ide o situáciu kedy spotrebiteľ nemá možnosť žiadať o preskúmanie rozhodnutia rozhodcovského súdu všeobecným súdom pokiaľ ide o práva a povinnosti spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre toto stanovisko je irelevantné, či žalobu na rozhodcovský súd podal spotrebiteľ, alebo dodávateľ a či v prípade, ak žalobu podáva spotrebiteľ má túto možnosť voľby podať žalobu na rozhodcovský súd alebo na všeobecný súd. To znamená, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, v rámci, ktorej: a/ spotrebiteľ má možnosť sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde, b/ navrhovateľ má možnosť podať žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde, c/rozhodnutie rozhodcovského súdu je možné napadnúť žalobou na súde z dôvodu porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r / Občianskeho zákonníka. Ustanovenie podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súvislosti s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - z citovaného ustanovenia vyplýva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Neprijateľná je len zmluvná podmienka, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy. Pôjde o podmienku zvýšenej disproporčnej intenzity, ktorá je v konečnom dôsledku spôsobilá viesť k značnej nevýhode spotrebiteľa t.j. spôsobujúca také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súvislosti so zákonom o rozhodcovskom konaní a zákon výslovne taxatívne vymenováva spory, ktoré nie je možné riešiť v rozhodcovskom konaní. V ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať aj v súvislosti s ustanovením § 93b Zákona o bankách kde z citovaného ustanovenia, vyplýva, že zákonodarca výslovne predpokladá, že banky budú v zmluvách so svojimi klientmi (spotrebiteľských zmluvách) dojednávať rozhodcovské doložky. Citované ustanovenie dokonca výslovne ukladá povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky najneskôr pri uzavretí bankového obchodu. Ak by aj ustanovenie v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého banka je oprávnená predložiť spor s klientom banky (ako spotrebiteľom) rozhodcovskému súdu, malo byť považované za neprijateľnú podmienku, vznikol by tu priamy rozpor s ustanovením § 93b Zákona o bankách. Smernica Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 ods. 1 uvádza, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nakalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi podmienky, ktoré sa môžu považovať za nekalé, zaraďuje smernica aj podmienky, ktorých zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu bráni v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Citovaný slovenský preklad ods. 1 písm. q/ prílohy smernice je nesprávny a nezmyselný. Nie je totiž jasné, o aké spory by malo ísť v prípade sporov neupravených právnymi predpismi. Rozhodcovský súd sa venoval a vyjadril k všetkým podstatným okolnostiam, v súlade s povinnosťou uvedenou v § 27 a nasledujúcich zákona o rozhodcovskom konaní a následne na ich základe vyhodnotil výsledky dokazovania a ich hodnotením nestranne podľa svojej úvahy, s využitím ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rovnako ako by to vykonával všeobecný súd na základe tohto stavu mal za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka alebo podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak isto nepredstavuje ani

nekalú podmienku podľa ods. 1 písm. q /prílohy smernice ani podľa čl. 3 ods. 1 smernice a preto niet dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom v konaní ani na určenie, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 4 bod 10 zmluvy, resp. čl. 10 všeobecných obchodných podmienok je neprijateľná. Žalovaný preto žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu ako právne neopodstatnenú zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalovaného a žalobkyne uzatvorili dňa 1.6.2011 zmluvu o úvere - konsolidácia - pôžička na bývanie č. 5769660788, na základe ktorej bol žalobkyniam poskytnutý úver vo výške 15.400 eur, ktorý sa žalobkyne zaviazali splácať o výška mesačnej splátky 231,30 eur, s poplatkom za správu a vedenie úverového účtu 1,66 eur vo výške úrokovej sadzby 10,9 % ročne, ročnou percentuálnou mierou nákladov 12,2 %, priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 12,52 %, celkovou výškou nákladov 10.638,15 eur, komplexným súborom poistenia, dátumom prvej splátky 25.7.2011, dátumom konečnej splatnosti úveru 25.6.2021, vždy k 25. dňu v mesiaci, 120 splátok. V dolnej časti zmluvy o úvere je drobnejším písmom, a to v bode 4.10 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vznikli z tejto úverovej zmluvy vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade zo rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10. II. časti všeobecných obchodných podmienok. Zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a dôsledkami jej uzatvorenia. Zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodnutie Rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vo všeobecných obchodných podmienkach (č.l.sp. 41) čl. 10.2 je upravené riešenie sporov a rozhodcovská doložka s tým, že podľa bodu 10.2.2 banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú v právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a to nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V bode 10.2.3 je uvedené, ak klient, najneskôr pri uzatvorení bankového obchodu alebo prvého obchodu nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Dňa 20.11.2013 podal žalovaný na Stálom rozhodcovskom súde žalobu, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia 14.849,11 eur spolu s príslušenstvom. Tento návrh bol odôvodnený tým, že dňa 19.8.2013 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. a obchodnou spoločnosťou INVEST -KAPITAL, a.s. a právny predchodca žalovaného, ako veriteľ a žalobca ako dlžník, uzatvorili zmluvu o úvere č. 5769660788, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky v dobe od uzatvorenia zmluvy, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobkyne platili svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsoby započítania boli uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ ku dňu 1. 8. 2013. K žalobe žalovaný pripojil výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 23.5.2013, ako aj všeobecné podmienky úverovej zmluvy a zmluvu o úvere. Rozhodcovský súd vyzval žalobkyne na podanie žalobnej odpovede zo dňa 14.4.2014, na ktorú žalobkyne reagovali podaním zo dňa 12.5.2014. Stály rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom sp.zn. zo dňa 7.11.2014 vyhovel návrhu žalovaného a zaviazal žalobkyne na zaplatenie istiny 14.849,11 eur a úroku vo výške 10,9 % ročne zo sumy 14.849,11 eur od 2.8.2013 do zaplatenia istiny, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14,849,11 eur od 2.8.2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 1.901,65 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.8.2013 vo výške 460,31 eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 210,20 eur a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 1.132,39 eur, všetko na bankový účet. Podľa § 40 ods.1 Zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právnej predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ods.2, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods.1 veta prvá zákona č.244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods.4/ písm.r / za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku je podaný dôvodne a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Je nesporné, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 1.6.2011 medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobkyňami ako žiadateľkou a spoludlžníčkou, pričom medzi účastníkmi tejto zmluvy išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, keďže úver poskytnutý žalobkyniam je úverom spotrebiteľským. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom právny predchodca žalovaného bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov.

Žalobkyne uzatvárali zmluvu ako fyzické osoby, ktoré nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobkyniam, ktorá bola postúpená žalovanému a tento si ju uplatnil v konaní na rozhodcovskom súde, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov bola vyvodená z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Uvedenú rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy, je však potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože znemožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ.

Rozhodcovská zmluva síce poskytuje žalobkyniam možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ, tak spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu a teda možnosť spotrebiteľa obrátiť sa na všeobecný súd je iba iluzórna, keďže trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že v prípade sporov medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi je to výlučne dodávateľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a spotrebiteľ potom môže postupovať iba v zmysle § 40 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, keď sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku avšak len z dôvodov zákonom presne vymedzených. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyne si rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere osobitne nevyjednali a táto bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a teda žalobkyne nemali možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah ( mohli zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Vyjadrenie žalobkýň svedčí o tom, že nemohli si byť vedomé všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie a ich cieľom bolo iba uzavretím zmluvy získať peniaze. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, tak táto skutočnosť spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkýň a preto je potrebné konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. Uvedená rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, ktorej súčasťou bol predtlačený formulár Všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci aj rozhodcovskú doložku, čo spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky a preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi dodávateľom a žalobkyňami ako spotrebiteľkami je neplatná a z toho dôvodu vyhovel návrhu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V ďalšom súd poukazuje na prechodné ustanovenia § 243d zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 335/2014 Z.z. ods. 1 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vydanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; ak rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ods. 2 na exekučné konanie začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a, ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, aj keď žalobkyne navrhli odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je stále právoplatný, tento nie je vykonateľný, súd dospel k záveru, že návrh na odklad, už nie je dôvodný a preto zamietol odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1.rade súd vylúčil na samostatné konania, a to z toho dôvodu, že na majetok žalobkyne v 1.rade bolo začaté konkurzné konanie dňa 6.3.2015, zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v obchodnom vestníku č. 45/2015 pod sp.zn. pričom rozhodnutím zo dňa 9.9.2015 bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý, vo vzťahu k tomuto však bolo podané odvolanie, o ktorom do toho času nebolo rozhodnuté. Uvedené však súdu nebránilo rozhodnúť o návrhu žalobkyne v 2. rade. Následne po právoplatnom vyriešení otázky začatia konkurzného konania vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade bude možné rozhodnúť aj o jej v návrhu.

Pretože žalobkyňa v 2. rade mala v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. jej súd proti neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám.

Náhrada trov konania v prospech žalobcu pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a hotových výdavkov, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom žalobkýň za 4 úkony právnej pomoci podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmena a/vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška) za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu za rok 2014 á 61,87 eur za rok 2015 á 64,53 eur (prevzatia príprava zastúpenie vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 28.4.2015) spolu 126,40 eur, k tomu paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky za 1 úkon právnej pomoci v roku 2014 á 8,04 eur á v roku 2015 á 8,39 eur. S prihliadnutím však pri spoločných úkonoch bola odmena znížená o 50 % podľa ustanovenia § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky. Odmena bola priznaná za 4 úkony, a to: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou (nakoľko išlo o 1 úkon priznaný v plnej výške ) - 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur, podanie žaloby 50 % 30,94 euro + režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní dňa 27.8.2015 - o odročenie - 8,07 eur + režijný paušál 8,39 eur, účasť na pojednávaní dňa 8.12.2015 - 16,13 eur + režijný paušál 8,39 eur, t.j. spolu 149,87 eur. V súvislosti s úkonmi boli účtované hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom zástupcu Škoda Fábia, EČ: C.: XXX H., cesta dňa 27.8.2015 zo Svidníka do Prešova a späť 132 km á 0,25 eur/km = 33 eur účtované v 1/3 11 eur, k tomu náhrada za premeškaný čas 5 polhodín á 13,98 eur = 69,90 eur účtované v 1/3 23,30 eur. Cesta dňa 8.12.2015 zo Svidníka do Prešova a späť 112 km á 0,25 eur / km = 28 eur účtované v 1/2 14 eur, náhrada za premeškaný čas 4 polhodiny á 13,98 eur = 5,592 eur / 1 = 27,96 eur. (Základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 27.8.2015 bola 0,183 eur/km, k tomu náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe pohonných moc podľa technického preukazu 6,5 + 4,1 + 5 = 15,6: 3 = 5,2 l/ 100 km, 0,052 l/ 1 km pri cene nafty 1,29 eur / l, t.j. 0,06 eur/km, pri ceste dňa 8.12.2015 obdobným výpočtom pri cene nafty 1,079 eur/ l, t.j. 0,06 eur). Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu 149,87 eur + hotové výdavky 76,26 eur, k tomu 45,23 eur 20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 271,36 eur.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.