Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-10-2015.pdf
PDF · 95.1 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Juraj Sopoliga a JUDr. Gabriela Varhalíková v právnej veci navrhovateľa: P.. s.r.o. so sídlom E. XXX, X., IČO: XX XXX XXX, zast. U.. Y. P., advokát, ul. P. XXXX/XX, O. I., proti odporcovi Y. X. n.o. so sídlom Y. 2, X., IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 555,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. 14Cb/2/2014-166 z 2.9.2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd vo výške 300,00 eur zastavil. Zároveň zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 255,80 eur a úroky z omeškania ročne vo výške 9,25%: zo sumy 140,80 eur od 22.04.2009 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 13.11.2009 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 12.12.2009 do 25.08.2014, úroky z omeškania ročne vo výške 9%: zo sumy 16,60 eur od 13.07.2010 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 13.08.2010 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 22.09.2010 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 13.10.2010 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 21.12.2010 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 21.01.2011 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 19.02.2011 do 25.08.2014, zo sumy 16,60 eur od 19.03.2011 do 25.08.2014, zo sumy 6,80 eur od 26.08.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania ročne vo výške 9,25%: zo sumy 16,60 eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, úroky z omeškania ročne vo výške 9,5%: zo sumy 16,60 eur od 21.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 20.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.10.2011 do zaplatenia, úroky z omeškania ročne vo výške 9,25%: zo sumy 16,60 eur od 19.11.2011 do zaplatenia, úroky z omeškania ročne vo výške 9%: zo sumy 16,60 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 19.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 16,60 eur od 21.06.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 636,65 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 555,80 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, za základe Zmluvy o pripojení do siete internet. V zmysle zmluvy sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté služby na základe vystavených a odoslaných faktúr sumu 16,60 eur do 12-tého dňa v mesiaci, pričom navrhovateľovi dlhuje úhradu faktúr splatných od 21.04.2009 do 20.06.2012 v celkovej výške 555,80 eur. Odporca bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami v zmysle zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom. Výzva na úhradu bola navrhovateľovi zaslaná 29.5.2009, na ktorú neodpovedal a k úhrade nedošlo ani po niekoľkonásobných urgenciách zo strany navrhovateľa.
Podaním z 2.9.2014 vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť z dôvodu, že odporca 26.8.2014 uhradil sumu 300,00 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 255,80 eur s príslušenstvom a to úrokom z omeškania od splatnosti faktúr do 25.08.2014 v prípade uhradených faktúr a v prípade ostatných faktúr do zaplatenia.
Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz č. 14Rob/40/2013-41 zo 16.09.2013, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že zo strany navrhovateľa neboli služby poskytované v zmysle zmluvy, a preto nesúhlasil so zaplatením predmetnej zmluvy.
Súd vykonaným dokazovaním (výsluchom účastníkov konania; Zmluvou o pripojení do komunikačnej Wifi siete P. č. XXXX/XX/XX/XX z 9.10.2005, ktorou sa navrhovateľ zaviazal vytvoriť pre zákazníka prípojné miesto na adrese X., Y. 2; Zmluvou o pripojení do siete Internet č. XXXX/XX/XX-X zo 6.3.2009 uzatvorenou medzi účastníkmi konania na odberné miesto D. XXX/X, C. nad S.; listom z 26.4.2010 (Oznámenie o pozastavení poskytovania služieb); listom z 29.5.2009 (1. Upomienka - Výzva na úhradu); listom zo 6.7.2012, ktorým navrhovateľ vypovedal zmluvu o pripojení z dôvodu dlhodobého neplnenia záväzkov; faktúrou č. XXXXXXXX zo 17.4.2009, splatnou 21.4.2009 na sumu 191,20 eur, pričom k úhrade zostala suma 140,80 eur, titulom zriadenia odberného miesta a zriaďovacieho poplatku; faktúrou č. XXXXXXXX zo 17.4.2009 splatnou 21.4.2009; faktúrou č. XXXXXXXX z 5.11.2009 splatnou 12.11.2009; faktúrou č. XXXXXXXX zo 4.12.2009 splatnou 11.12.2009; faktúrou č. XXXXXXXX zo 7.7.2010 splatnou 12.7.2010; faktúrou č. XXXXXXXX z 9.8.2010 splatnou 12.8.2010; faktúrou č. XXXXXXXX z 11.9.2010 splatnou 21.9.2010; faktúrou č. XXXXXXXX z 5.10.2010 splatnou 12.10.2010; faktúrou č. XXXXXXXX zo 6.12.2010 splatnou 20.12.2010; faktúrou č. XXXXXXXX z 13.1.2011 splatnou 20.1.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 9.2.2011 splatnou 18.2.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 10.3.2011 splatnou 18.3.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 11.4.2011 splatnou 20.4.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 9.5.2011 splatnou 20.5.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 9.6.2011 splatnou 20.6.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 8.7.2011 splatnou 20.7.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 5.8.2011 splatnou 19.8.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 9.9.2011 splatnou 20.9.2011; faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 5.10.2011 splatnou 20.10.2011; faktúrou č. XXXXXXXX z 8.11.2011 splatnou 18.11.2011; faktúrou č. XXXXXXXX zo 6.12.2011 splatnou 20.12.2011; faktúrou č. XXXXXXXX zo 6.1.2012 splatnou 20.1.2012; faktúrou č. XXXXXXXX zo 6.2.2012 splatnou 20.2.2012; faktúrou č. XXXXXXXX zo 6.3.2012 splatnou 20.3.2012; faktúrou č. XXXXXXXX z 5.4.2012 splatnou 20.4.2012; faktúrou č. XXXXXXXX zo 7.5.2012 splatnou 18.5.2012 a faktúrou č. XXXXXXXX z 8.6.2012 splatnou 20.06.2012; vyjadrením navrhovateľa k odporu; vyjadrením navrhovateľa z 9.4.2014 ako aj výpoveďou svedka U. P.) mal za preukázané že medzi účastníkmi konania bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania služieb v internetovej sieti navrhovateľa, ktorý sa podľa dohody účastníkov konania mal spravovať príslušnými ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách a Obchodného zákonníka. V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko navrhovateľ poskytoval služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca tieto služby využíval pri svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle zmluvných dojednaní účastníkov bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi cenu služieb vyúčtovaných daňovým dokladom - faktúrou, pričom suma bola stanovená v zmluve, ako paušálny mesačný poplatok, síce vo výške 79,00 eur, teda vyššej ako bola uplatnená, no vyúčtovaná iba vo výške 16,60 eur mesačne. Jediná uplatnená faktúra bola vystavená na sumu 191,20 eur, avšak z výsledkov dokazovania vyplynulo, že predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná inštalácia na novom odbernom mieste, čo vyplynulo z porovnania jednotlivých položiek na faktúre a zmluvy zo 6.3.2009 (odberné miesto C.ad S.). Odporca tvrdil, že za predmetné obdobie mu zo strany navrhovateľa neboli služby poskytované a poskytované boli od iného poskytovateľa a to spoločnosti X. S.. O týchto tvrdeniach predložil súdu aj zmluvy uzavreté s predmetnou spoločnosťou. Po oboznámení sa s predmetnými zmluvami však súd dospel k záveru, že tvrdenie odporcu nie je preukázané, nakoľko na poskytovanie služieb internetu bola síce uzatvorená zmluva medzi odporcom a spoločnosťou X. S., avšak 15.6.2012, čo znamená že v spornom období XX/XXXX až XX/XXXX predmetná spoločnosť služby internetu odporcovi neposkytovala. Odporca zároveň tvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by bol internet sprístupnený aj na domácej adrese jeho zamestnankyne. Výpoveďou svedkyne P. mal súd bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že v spornom období služby internetu odporcovi poskytované boli a to zo strany navrhovateľa, nakoľko ak bola nejaká porucha, stále ju odstraňoval konateľ navrhovateľa p. P.. Internet nebol poskytovaný iným subjektom až v roku 2012 od spomínanej spoločnosti X. S.. Internet aj na pevné počítače aj na notebooky bol poskytovaný jedným poskytovateľom - navrhovateľom. Prístup na internet bol na ul. Y. v X., potom
sa sťahovali na ul. Obchodnú v X. a prístup na internet mala aj doma (X. - Q.). Ak boli nejaké poruchy, tak tie boli odstránené, dlhodobý výpadok služieb zaznamenaný nebol.
Z prednesu navrhovateľa mal súd za preukázané, že z technického hľadiska je možné prijímanie wifi signálu od viacerých poskytovateľov v jednom objekte, avšak práve výpoveďou svedkyne P. mal súd za preukázané, že žiaden iný poskytovateľ služieb internetu okrem navrhovateľa nebol. Z uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ odporcovi poskytol služby v rozsahu dohodnutom v zmluve resp. v jednotlivých zmluvách ohľadne jednotlivých odberných miest a že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Čo sa týka výšky uplatnenej sumy, v konaní bol zistený rozpor medzi paušálnou sumou uvedenou na prvej zmluve z 9.10.2005 (79,00 eur) a sumou vyúčtovanou v jednotlivých faktúrach 16,60 eur. V ďalšej predloženej zmluve zo 6.3.2009 už mesačná suma paušálu uvedená nebola. Navrhovateľ si však v konaní uplatnil sumu nižšiu, než bola uvedená na zmluve z 9.10.2005 (79,00 eur), pričom si ju uplatnil za viac odberných miest, pretože v prvej zmluve bolo uvedené iba jedno odberné miesto a v konaní bolo preukázané, že služby boli poskytované minimálne na troch odberných miestach. Navrhovateľ tvrdil, že suma bola znížená ústne, odporca zasa, že žiadna ústna dohoda nebola. Odporca tvrdil, že podkladom každej faktúry mala byť objednávka vystavená odporcom, pričom súdu predložil objednávku z 14.11.2005. Z predloženej objednávky však nevyplýva tvrdenie odporcu, pretože je nadbytočné priam byrokratické, že by podkladom každej faktúry vyhotovovanej mesačne mala byť objednávka, pričom podmienky splatnosti mesačnej sumy boli presne stanovené v samotnej zmluve. Z predloženej objednávky vôbec nevyplýva, že bola navrhovateľovi aj doručená, nakoľko odporca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz a rovnako odporcom predložená faktúra na rovnakú sumu bola za obdobie XX/XXXX (objednávka z 14.11.2005). Na objednávke síce je uvedený nečitateľný podpis osoby, ktorá objednávku prevzala, avšak jedná sa iba o podpis - šifru, z ktorej nie je možné identifikovať jeho autora a navrhovateľ nepotvrdil autorizáciu podpisu, ani svojho, ani svojich zamestnancov. Napriek tomu, že súdom bola odporcovi uložená povinnosť predložiť súdu objednávky za sporné obdobie, túto povinnosť odporca nesplnil, dôkazy nepredložil ani doklady o doručení objednávok. Nakoľko v sporovom konaní je nevyhnutné nielen dôkazy navrhovať, ale ich aj súdu predložiť, súd vychádza iba z listín súdu predložených a v predmetnom prípade tak súd musel konštatovať, že odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Keďže v priebehu konania došlo k úhrade sumy 300,00 eur, pričom odporca neoznačil, na ktoré faktúry sumu uhrádza, bola zo strany navrhovateľa suma rozpočítaná na najskôr splatné faktúry. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti 300,00 eur po začatí pojednávania, súd vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa a súhlasné stanovisko odporcu s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.
Vychádzajúc z údajov uvedených na zmluve, jednotlivých faktúrach, z vyúčtovanej sumy a jej splatnosti a keďže v konaní nebolo preukázané, že odporca paušálne poplatky za obdobie apríl 2009 až jún 2012 do podania žalobného návrhu navrhovateľovi uhradil, súd prvého stupňa citujúc ust. § 43 ods. 1, § 40, ods. 1, 2, 3, § 41 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm.a/ a d/ bod 2, § 42 ods. 4 písm. a/ a b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ust. § 262 ods. 1, 2, Obchodného zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení vzniku omeškania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
Zároveň súd priznal navrhovateľovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj žiadané úroky z omeškania, ktoré navrhovateľ žiadal priznať z dlžnej sumy od splatnosti jednotlivej faktúry.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy úspešného navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 33,00 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 603,65 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú:
- z odmeny za právne zastúpenie v zmysle §10 vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 302,08 eur vrátane DPH za 6 právnych úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu 8.8.2013,
vyjadrenie k odporu zo 6.11.2013, účasť na pojednávaní 8.4.2014, účasť na pojednávaní 6.5.2014, účasť na pojednávaní 2.9.2014) + režijný paušál 3 x 7,81 eur (r. 2013), 3 x 8,04 eur (r. 2014) +DPH;
- z náhrady za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 192,96 eur vrátane DPH za zastupovanie na pojednávaní 8.4.2014, 6.5.2014, 2.9.2014 za 3x4 začaté polhodiny po 13,40 eur;
- z cestovných náhrad v zmysle § 15 písm. a/, v spojení s §16 ods. 4 vyhlášky v celkovej výške 90,51 eur vrátane DPH za účasť na pojednávaní dňa 08.04.2014, 6.5.2014 a 2.9.2014, pozostávajúce zo základnej náhrady za každý km jazdy 0,183 Eur, počet km 2 x 60= 120 km, náhrady za spotrebované pohonné hmoty cestného motorového vozidla zn. P. W., ev. č. TV XXXAY, spotreba na 100 km je 6,1 litra. Cena 1 l PHM (NM) na pojednávanie dňa 8.4.2014 - 1,112 eur; cena 1 l PHM (NM) na pojednávanie dňa 6.5.2014
- 1,132 eur; cena 1 l PHM (NM) na pojednávanie dňa 2.9.2014 - 1,124 eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že neposúdil riadne namietaný rozpor spornej Zmluvy o pripojení do komunikačnej siete P. č. XXXX/XX/XX/XX s ustanovením § 3 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k ustanoveniu § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka nedostatočne zistil skutkový stav veci a nevyhodnotil skutkovo správne účel dojednaných podmienok zmluvy.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa s odporcom ústne dohodol na znížení výšky platieb, čo je priamo v rozpore so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý vyžaduje, aby súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky a tarifa a taktiež akákoľvek zmena v zmluve musí byť písomná. Odporca je výlučne financovaný z verejných zdrojov, ktoré vylučujú možnosť ústnej dohody s kýmkoľvek, nakoľko odporca musí preukázať všetky svoje výdavky na základe zmlúv, objednávok, faktúr a výpisov z účtov.
Tvrdenie navrhovateľa o neuvedení odberných miest a o balíku výhod, je v rozpore s jeho všeobecnými podmienkami a tarifami, ktoré má zverejnené na web stránke. Tvrdenie navrhovateľa, že znížil sumu, aby neplatil DPH, je v rozpore s niekoľkými zákonmi. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s tou časťou argumentácie, podľa ktorej je ústna dohoda neplatná, pretože svojím obsahom a účelom odporuje zákonu a ho obchádza.
K tvrdeniu navrhovateľa, že odporca podniká a vlastní budovu na Y. ulici č. 2, odporca uvádza, že z dokumentov, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že nikdy nevykonával ani nevykonáva podnikateľskú činnosť a nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na uvedenej adrese.
Odporca má za to, že súd prvého stupňa by mal pri posudzovaní charakteru zmluvy postupovať podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Bolo potrebné vychádzať z § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení, ktorý vymenúval v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu odporcu uvádza nasledovné:
Tvrdenie odporcu o tom, že ústna dohoda o znížení výšky platieb je v rozpore so zákonom, je v tejto veci právne bezvýznamné, pretože navrhovateľ žiada menej, než bolo písomne dohodnuté a je to teda v prospech odporcu.
Neplatnosť ústnej dohody by mala za následok povinnosť odporcu platiť podľa pôvodnej písomnej zmluvy.
Nie je podstatné, či odporca je vlastníkom budovy alebo nie.
Napokon odvolací súd poznamenáva, že predmetnú zmluvu o pripojení v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Odporca v odvolacom konaní nemal úspech, úspešný navrhovateľ si ich náhradu nežiadal (§ 151 ods. 1 prvá veta), a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.