Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/125/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. Z. XXXX/XX, E., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Z.. P. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, S., proti žalovanej: F. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXXX/ X, E., v konaní o zaplatenie 35.406,82 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Štát n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť X/ X zo sumy 58.089,30 eur alebo aby garsónka, v ktorej býva bola prepísaná na jeho osobu a žalovaná zaplatila doplatok z kúpnej ceny. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tunajší súd uznesením zo dňa 19.7.2013 priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Dňa 2.7.2013 bol tunajším súdom predvolaný žalobca na výsluch s tým, že sa dostavila jeho splnomocnená zástupkyňa Z.. P. S. na základe plnej moci udelenej žalobcom dňa 16.11.2012, ktorá upravila petit žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 38.726,20 eur a nahradiť trovy konania.

Žalobcov nárok jeho zástupkyňa odôvodnila tým, že žalobca s nebohou manželkou F. F., zomr. XX.X.XXXX boli vlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. poschodí bytového domu E. súp. č. XXXX na ulici B. v Z., zapísaný na LV č. XXX v k. ú. Z.. Na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa XX.XX.XXXX, v dedičskom konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXD/XX/XXXX bolo vyporiadané zaniknuté BSM. Predmetom dedenia po nebohej F. F. bol spoluvlastnícky podiel X/X na predmetných nehnuteľnostiach a jeho dedičmi boli žalobca v X/X, žalovaná v X/X a dcéra E. S. v X/X. Žalobca sa týmto stal vlastníkom bytu v podiele X/X k celku. Žalovaná našla kupujúceho na predmetný byt, na základe čoho došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a kúpna cena bytu predstavovala sumu 58.089,30 eur. Žalobca kúpnu zmluvu podpísal, ale ňou nedisponuje, keďže žalovaná mu ju neodovzdala. Kúpna cena za byt bola vyplatená v hotovosti a žalobca videl peniaze len pri podpise kúpnej zmluvy s kupujúcimi. Žalovaná disponovala s peniazmi z kúpnej zmluvy a sľúbila žalobcovi, že mu kúpi garsónku a zvyšok peňazí prevedie na jeho účet. Žalovaná tieto sľuby nezrealizovala a žalobcovu sumu 38.726,20 eur na jeho účet nepreviedla. Garsónku síce kúpila, v ktorej žalobca v čase podania žaloby býval, ale jej vlastníkmi sa stali žalovaná a jej manžel.

Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 16.9.2013. Zároveň požiadala o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Predložila listinné dôkazy, fotokópie kúpnopredajných zmlúv, dodatkov k

nim a uviedla skutočnosť, že v obdobnej veci na ňu jej otec už v minulosti podal trestné oznámenie za podvod, ktoré vyšetrovateľ zamietol, ako neopodstatnené. Poukázala na to, že v predmetnom konaní zastupuje jej otca - žalobcu Z.. P. S. a toto zastupovanie považovala za neoprávnený útok na jej dôstojnosť, bezúhonnosť a pokus o morálnu diskreditáciu jej osoby. Konanie splnomocnenej zástupkyne žalobcu považovala za účelové, viazané na získanie vlastného majetkového prospechu. Splnomocnená zástupkyňa bráni žalobcovým dcéram v kontakte s otcom, zasiela dcére žalobcu E. S. SMS o tom, že sú hyeny. Vymýšľa si jeho hospitalizácie v nemocnici, ktoré nie sú podložené a v prípade ak je aj žalobca hospitalizovaný, neoboznámi ich s touto skutočnosťou. Keď chcela navštíviť svojho otca, nebol jej umožnený vstup do bytu z dôvodu, že neotvorila dvere. V byte žalobcu býva už vyše troch rokov bez jej súhlasu, ako vlastníčky bytu a bez prechodného pobytu na tejto adrese. So žalobou nesúhlasila v celom rozsahu.

Na pojednávanie dňa 15.11.2013 sa dostavil žalobca, jeho splnomocnená zástupkyňa, ktorej vypovedal plnú moc pred pojednávaním pod vplyvom žalovanej (túto okolnosť tvrdila splnomocnená zástupkyňa žalobcu) a ktorej opätovne založil plnomocenstvo na pojednávaní. Zotrval na svojich vyjadreniach. Po smrti jeho manželky mu žalovaná sľúbila, že sa oňho postará, predá byt za 58.089,36 eur (1.750.000,- Sk) a že si ona kúpi nový byt a zároveň kúpi byt aj preňho. Z týchto peňazí nevidel ani korunu, nedala mu ich v hotovosti, ani nepreviedla na účet. Mal vedomosť akým spôsobom bola formulovaná kúpna zmluva, spôsob vyplatenia kúpnej ceny, že mu mala byť odovzdaná kúpna cena vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a zvyšná časť 43.152,09 eur (1.300.000,- Sk) na účet, avšak poukázal na to, že v zmluve bol uvedený účet žalovanej. Z jeho výpisov z účtov mu nevyplynulo, žeby mu žalovaná vyplatila kúpnu cenu za predaný byt v Z.. Dcéra si kúpila 3-izbový byt, ktorý prerobila a bol v bezprostrednej blízkosti garsónky, v ktorej býva, avšak tento byt už mala predať pre dlhy.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez účasti žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, avšak nežiadala pojednávanie odročiť. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 35.406,82 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok za žalobu, keďže žalobca bol od súdneho poplatku oslobodený, v konaní bol úspešný, preto prešla poplatková povinnosť na žalovanú. V časti, v ktorej súd rozhodol o zamietnutí žaloby, rozsudok prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 1.1.2015.

Voči rozhodnutiu žalovaná podala odvolanie, kde okrem iného uvádzala, že nikdy netvrdila, aby časť kúpnej ceny odovzdala žalobcovi, kúpna cena za byt v Z. predstavovala 1.600.000,- Sk, ktorú vyplatili kupujúci žalobcovi. Taktiež sa vyjadrila ku kúpe bytu na R. ulici v S., jeho veľkosti a dôvodu, prečo nebol žalobca, teda jej otec, následne uvedený ako vlastník bytu na R. ulici. Uviedla, že medzi ňou a žalobcom nedošlo k žiadnej dohode o tom, aby mu mala vyplácať podiel z ceny bytu v Z.. Súd nevzal do úvahy listinné dôkazy, ktoré predložila, z ktorých vyplýva, že kúpna cena za predaj bytu v Z. bola vyplatená žalobcovi na jeho účet, taktiež nie je pravdou, žeby žalobcov podpis na dodatku ku kúpnej zmluve z 29.5.2008 bol sfalšovaný, keďže bol úradne overený. Zároveň vzniesla námietku premlčania prípadného nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia z jej strany, keďže žaloba bola na súd podaná až 23.5.2013.

Krajský súd v Prešove rozhodol o podanom odvolaní žalovanej, pričom zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že pri odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa sa nevysporiadal s obsahom kúpnej zmluvy, vychádzal len z tvrdení žalobcu, pričom v tomto štádiu konania sa javí byť dôvodnou odvolacia námietka žalovanej, že kúpna cena za predaj bytu bola vyplatená žalobcovi. Žalobca o opaku tvrdenia žalovanej a skutočnosti vyplývajúcich zo spisu žiadny doklad nepredložil ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd sa má zaoberať aj samotným mechanizmom týkajúcim sa nadobudnutia a následného „vylúčenia“ žalobcu z kúpnej zmluvy pre dôvody, ktoré uvádza žalovaná v odvolaní. Žalobca má označiť dôkazy na preukázanie oprávnenosti nároku, ktoré súd vyhodnotí s prihliadnutím na odstránenie rozporných tvrdení žalobcu a žalovanej ohľadom peňazí získaných ako kúpnu cenu za odpredaný byt. Súd sa bude musieť vysporiadať s odvolacími námietkami žalovanej, okrem iného aj námietkou premlčania nároku žalobcu.

Žalobca na pojednávaní 10.11.2015 uviedol, že žalobou sa domáha svojho podielu z dedičstva po manželke. Po jej smrti ostal bývať v byte v Z., kedy jeho dcéra mala prísť za ním, či by byt nepredali, keďže potrebovala peniaze. Na predaj bytu ho prehovorila dcéra, ktorá našla kupujúcich a on kúpnu zmluvu podpísal. Dcéra mu mala sľúbiť, že sa o neho do konca života postará a bude bývať v garsónke, ktorú mu kúpi a ktorá mu mala ostať. Dcéra kúpila byt aj s garsónkou na R. ulici, avšak všetky peniaze za predaj bytu v Z. zobrala žalovaná, on nedisponoval žiadnou hotovosťou a ani nevie, či peniaze prišli na jeho účet v U., a.s.. Žalovaná mu mala povedať, že finančné prostriedky z predaja bytu v Z. sa použijú na kúpu bytu a garsónky na R. ulici. Uviedol, že potom sa niečo stalo, nevie k čomu došlo, ale garsónka bola napísaná na dcéru s manželom. Potvrdil, že podpis na dodatku ku kúpnej zmluve z 29.5.2008 je jeho a bol podpis overovať na matrike mesta S.. V súčasnej dobe už v garsónke nebýva, keďže tak byt aj garsónka sú predané a dcéra mu vybavila miesto v zariadení pre seniorov. Na pojednávaní sa vyjadrila aj splnomocnená zástupkyňa žalobcu Z.. S., ktorá žila so žalobcom od r. 2011. Spočiatku mala vychádzať s dcérami žalobcu dobre, avšak pre finančné nezhody sa vzťahy zhoršili. Domnieva sa, že nebolo potrebné žalovanou vybavovať hypotekárny úver na 1.500.000,- Sk na kúpu bytu na R. ulici, keď práve z tohto dôvodu vylúčili žalobcu z kúpnej zmluvy, keď hypotekárny úver dajú len manželom. So žalobcom by spokojne žili, chceli len garsónku na meno žalobcu.

Žalovaná vypovedala, že po smrti matky otec ostal v Z. sám v dvojizbovom byte. Tak ona, ako aj sestra majú svoje rodiny, majú zamestnanie, pričom sestra sa stará o postihnutú dcéru a došlo k tomu, že nemohli sa tak intenzívne starať o otca ako tomu bolo v čase, keď ich matka bola chorá. Zhodli sa so sestrou, žeby bolo najlepšie, keby bol otec pod ich kontrolou. Rodičia jej kolegyne z banky predávali v tom čase byt na ulici R. v S., ktorý pozostával z trojizbovej bytovej jednotky a garsónky. Tento byt následne aj kúpili s tým, že byt v Z. sa predal ako prvý, časť peňazí poslúžila na zloženie zálohy na kúpu bytu v S.. Žalovanej sa však nedarilo predať ich byt v S. na N. ulici, preto boli nútení zobrať hypotekárny úver, aby mohli zaplatiť kúpnu cenu bytu na ulici R. v S.. Otca nechcela vylúčiť z kúpy tohto bytu, bol uvedený ako kupujúci na kúpnej zmluve, dokonca táto kúpna zmluva už bola zavkladovaná a len z dôvodu, že museli zobrať hypotekárny úver, bol urobený dodatok ku kúpnej zmluve, kde už nefiguroval otec ako kupujúci, ale len ona s manželom. Keď sa im podarilo predať byt v S. na N. ulici, vyplatili časť hypotéky vo výške 1.000.000,- Sk a suma 500.000,- Sk im ostala na prerábku bytu na R. ulici. Taktiež časť finančných prostriedkov použili na vyplatenie dedičského podielu sestry z bytu v Z.. Vyjadrila sa k fungovaniu jej rodiny a otca v garsónke, ktoré vzťahy hodnotila pozitívne až do doby, kým sa v júli 2010 nezoznámil s pani S.. Otec ju ľutoval, mal ju zobrať k sebe na dobu dvoch mesiacov, keď nemala kde bývať, avšak tá tam ostala 41 mesiacov. Táto osoba neplatila za nič a následne prestal platiť aj otec. Vyhovovalo jej, že žalobca je chorý, no nevyhovovalo jej, že nie je majiteľom garsónky. Stala sa otcovou splnomocnenou zástupkyňou, kde všetky podania na súdy či úrady za neho písala ona. Žalovaná súdu doručila listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať to, o akú osobu ide, aký život viedla v minulosti a že táto len zneužíva otcovu dôveru. Pre nezhody medzi ňou, otcom a pani S. došlo k tomu, že následne byt na R. ulici, hoci zo stratou, predali, a to oddelene od garsónky. Žalovaná vyplatila zvyšok hypotéky a kúpila si s manželom jednoizbový byt v E..

Svedkyňa E. S., dcéra žalobcu a sestra žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že po smrti matky a následnom dedičskom konaní byt v Z. vlastnil otec a ona spolu so sestrou. Smrť manželky otec ťažko znášal, stávalo sa, že tak jej ako aj sestre telefonoval, že mu je zle, že mu je ťažko, dialo sa tak aj v noci a bolo pre nich ťažké poskytnúť starostlivosť otcovi, pokiaľ býval v Z.. Keď sa naskytla možnosť kúpiť byt v S. spolu s garsónkou, túto využili, keďže chceli, aby otec bol v ich blízkosti. Rozhodli sa predať byt v Z., s čím otec súhlasil a finančné prostriedky z predaja sa mali použiť na kúpu nového bytu, kde bude bývať sestra s rodinou ako aj otec. Potvrdila, že ona, sestra aj otec boli prítomní v banke pri podpise kúpnopredajnej zmluvy, keďže kupujúci si brali hypotekárny úver. Istá suma bola zaplatená v hotovosti, táto bola vložená na účet. Nevedela sa však vyjadriť, či na účet otca alebo sestry. Pravdepodobne na otcov účet. Zostatok kúpnej ceny mal prísť na otcov účet. Sestra aj otec ju vyplatili z podielu, ktorý mala na byte v Z.. Dostala sumu 246.000,- Sk (8.165,- eur). Nepamätala si, či to už bolo z peňazí za predaj bytu v Z. alebo z predaja bytu sestry na N. ulici, či z hypotéky, ktorú sestra brala. Svoj podiel však dostala. Vyjadrila sa, že sestra sa o otca starala, ich vzťah s otcom sa následne aj zlepšil, a to až do doby kým sa otec nespoznal s Z.. S., kedy opätovne prepadol alkoholu, ktorý požívali spoločne a ovplyvňovala celé jeho konanie. Na pretrhnutí väzieb s otcom má značný podiel Z.. S., ktorá neustále zasahovala do ich životov, sestra psychický nátlak nevydržala a rozhodla sa predať byt na R. ulici v S. a odísť do Kežmarku.

Otec ostal v S. spolu s pani S. a práve táto sa zaujímala o vlastníctvo garsónky, prečo nie je napísaná na otca a začala sa zaujímať o jeho financie. Svedkyňa spolu so sestrou mu navrhli, aby išiel do zariadenia pre seniorov v E., kde sa o neho postarajú s ohľadom na jeho zdravotný stav, kedy Z.. S. nie je tou osobou, ktorá je schopná o neho sa postarať. Za garsónku sa neplatilo nájomné, bol tam na nájomnom dlh, a preto sa rozhodla sestra predať ju a otec bol umiestnený do sociálneho zariadenia. Vie, že z predaja garsónky bol vyplatený dlh na nájomnom. V minulosti boli vyplácané nejaké peniaze za otca, ktorý nesplatil pôžičku v spoločnosti S., približne suma 75.000,- Sk. O ďalších finančných prostriedkoch za predaj garsónky nemá svedkyňa vedomosť.

Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom žalobcu, žalovanej, výsluchom svedkyne, oboznámením listinných dôkazov, osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD/XX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 21.11.2007, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. X na 1. poschodí bytového domu na R. ulici zo dňa 29.5.2008, dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.5.2008, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, odpoveďou U., a.s. na žiadosť súdu z 12.8.2015, výpismi z účtu žalobcu vedeného v U., a.s., zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 21.11.2007 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve JUDr. G. U., ako súdnou komisárkou pod sp. zn. XXD/XX/XXXX, Dnot XXX/XXXX. V dedičskom konaní po nebohej F. F., zomr. XX.X.XXXX dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu tak, že X/X bytu č. XX, ktorý sa nachádzal na 8. poschodí bytového domu E., súp. č. XXXX v X/X s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bez pozemku na parcele č. XXX/XXX, zapísaný na LV č. XXX v k. ú. Z. pripadla na žalobcu v X/X, žalovanú v X/X, E. S. v X/X k X/X bytu. V celej X/X zostal vlastníkom bytu žalobca, keďže patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo smrťou poručiteľky - jeho manželky.

Dňa 16.5.2008 žalobca, jeho dcéry E. S. a žalovaná, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti predali G. M. a Z. K. v podieloch žalobcu X/X k celku, E. S. X/X k celku, F. O. X/X k celku byt č. XX na 8. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, číslo vchodu XX na ulici B. v S. - Z. v celosti. Kúpna cena predstavovala sumu 53.110,27 eur (1.600.000,- Sk) s tým, že táto mala byť vyplatená v hotovosti vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) pri podpise kúpnej zmluvy u notára do vlastných rúk pánovi F. a druhá časť kúpnej ceny bude zaplatená formou hypotekárneho úveru vo výške 43.152,09 eur (1.300.000,- Sk) do 30 dní od povolenia vkladu záložného práva predávajúcim podľa ich vzájomnej dohody, na účet E. F. vedený v U., a.s. č. ú. XXXXXXXXX/XXXX.

Žalovaná s manželom M. O. a žalobcom kúpili od predávajúcich manželov A. E. a Z. E., rodenej R. spoluvlastnícky podiel X/X k bytu č. X na 1. poschodí bytového domu na R. ulici, ktorý mal pridelené súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX, v bloku L. - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných priestoroch a pozemku v XXXXX/XXXXXX-nách, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. S. za kúpnu cenu 102.901,15 eur (3.100.000,- Sk), a to na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 29.5.2008. Išlo o byt, ktorý pozostával zo štyroch obytných miestností a príslušenstva. Príslušenstvom bola kuchyňa, 2x kúpeľňa, 2x WC, 2 pivnice nachádzajúce sa v suteréne a lógie. Celková výmera podlahovej plochy bytu predstavovala XXX,XX m2 bez lógie. Vklad vlastníckeho práva k tomuto bytu bol povolený Správou katastra Poprad dňa 23.6.2008 pod N

Dňa 9.7.2008 bol vyhotovený Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 29.5.2008 o prevode vlastníctva bytu, ktorým bol zrušený kupujúci uvedený ako tretí v poradí, teda žalobca, čo mal potvrdiť svojím podpisom. Predmetnú nehnuteľnosť tak kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželia O. M. a O. F.. Žalobca pôvodne namietal podpis na tomto Dodatku k zmluve. Súd však konštatuje, že podpis na Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 9.7.2008 je úradne overený matrikou Mesta S. dňa 10.7.2008 a na pojednávaní dňa 10.11.2015 žalobca už nepopieral, žeby tento podpis na Dodatku nebol jeho a potvrdil, že Dodatok k zmluve podpísal.

Na základe žiadosti súdu U., a.s. odpovedala, že účet č. XXXXXXXXX/XXXX - U. S. v eurách mal zriadený a bol jeho majiteľom E. F., t. j. žalobca a účet bol otvorený 21.5.2003. Následne účet bol uzatvorený 1.6.2015. Dispozičné oprávnenia od otvorenia účtu do 26.4.2007 mal tak majiteľ ako aj F. F. a následne od 26.4.2007 do 18.10.2013 mal dispozičné právo tak majiteľ a disponentom bola F. O.. Za obdobie od 2.7.2008 do 18.10.2013 mala F. O. aj možnosť elektronickej dispozície s účtom a od 18.10.2013 do zrušenia účtu bol jediným majiteľom a disponentom E. F..

Ohľadom pohybov na účte v rozhodnom období súd mal preukázané z listinných dôkazov predložených žalovanou, že dňa 16.5.2008 bol urobený hotovostný vklad na účet žalobcu samotným žalobcom vo výške 9.958,18 eur, čo predstavuje sumu 300.000,- Sk (prvá časť kúpnej ceny za byt v Z.). Následne dňa 29.5.2008 bola na účet žalobcu pripísaná suma 12.945,63 eur (390.000,- Sk) z hypotekárneho úveru kupujúcich a ten istý deň aj suma 30.206,47 eur (910.000,- Sk). Dňa 6.6.2008 F. O., ktorá mala dispozičné oprávnenie k účtu žalobcu, vybrala z účtu žalobcu čiastku 49.790,88 eur (1.500.000,- Sk), ktorá suma podľa tvrdení žalovanej slúžila na úhradu časti kúpnej ceny za byt na R. ulici.

Listinné dôkazy týkajúce sa dedičského konania po neb. F. F., ktoré predložil žalobca, preukazujú právny titul nadobudnutia bytu v Z. z predaja ktorého následne žalobca odvodzuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia do výšky ceny podielu na tomto byte, avšak nemožno tieto listinné dôkazy hodnotiť tak, že preukazujú tvrdenia žalobcu o dôvodnosti jeho nároku, a to o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. V tomto smere súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobcu, žalovanej ako aj svedkyne a dospel k záveru, že dohoda medzi otcom a dcérami bola taká, že byt v Z. sa predá, o otca sa postarajú dcéry s tým, že mu bude zakúpená garsónka, v ktorej bude v blízkosti svojej dcéry, v tomto konaní žalovanej, žiť. Z kúpnej zmluvy z 29.5.2008 nepochybne vyplýva, že žalovaná nemala úmysel vylúčiť otca, teda žalobcu z vlastníctva bytu na ulici R., avšak po súhre ďalších okolností bol vypracovaný dodatok ku kúpnej zmluve. Dôvodom takéhoto konania bola skutočnosť, že kúpna cena za byt na R. ulici v S. bola v súlade s článkom VI. bod 2 zaplatená tak, že 1.600.000,- Sk sa zaplatí v hotovosti (suma 1.500.000,- Sk sa použila z peňažných prostriedkov získaných za predaj bytu v Z., o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaná, ktorá mala dispozičné právo s účtom žalobcu, uskutočnila výber 6.6.2008 sumy 49.790,88 eur t. j. 1.500.000,- Sk) a ďalšia suma 1.500.000,- Sk bude zaplatená formou hypotekárneho úveru, ktorý bude poskytnutý peňažným ústavom U., a.s.. Žalovaná tvrdila, že sa im v tej dobe nedarilo predať ich byt na N. ulici v Poprade, a preto boli nútení požiadať o hypotekárny úver, ktorý však následne banka nechcela poskytnúť pokiaľ na zmluve figuruje ako kupujúci aj žalobca, a teda ho chcela poskytnúť len v prípade, že ako kupujúci budú vystupovať manželia O..

Žalobca neoznačil dôkazy na preukázanie oprávnenosti svojho nároku. Súd sa zameral na odstránenie rozporných tvrdení žalobcu ohľadom peňazí získaných ako kúpnu cenu za byt v Z., kedy učinil výsluch tak žalobcu, žalovanej a svedkyne. Súd konštatuje, že svedkyňa E. S. vypovedala v zhode s tým, čo uvádzala žalovaná, pokiaľ ide o existenciu dohody medzi nimi a otcom (žalobcom) predať byt v Z. a zabezpečiť mu bývanie v garsónke v blízkosti žalovanej, o čom svedčia aj následne učinené právne úkony, a to predaj bytu v Z. a kúpa bytu s garsónkou v S. na R. ulici, kde sa mala žalovaná o otca postarať. Žalobca na pojednávaní dňa 8.12.2015 po prečítaní zápisnice o výsluchu svedkyne E. S. potvrdil, že dcéra vo svojej výpovedi uvádzala pravdu, a teda, že sa dohodli na predaji bytu v Z. a kúpe bytu v S., kde pôjde do garsónky, aby bol bližšie k dcéram a tak sa mohli o neho postarať. Jeho správanie na pojednávaní bol pokojné a súd konštatuje, že úplne iné ako to bolo za prítomnosti jeho splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní dňa 10.11.2015, kedy bol nepokojný a dokonca mal aj menší kolaps po tom ako vypovedala splnomocnená zástupkyňa a žalovaná. Jeho skoršie tvrdenie o tom, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode, aby mu vyplatila podiel z ceny bytu v Z., nebolo potvrdené. Zhodne sa žalovaná aj svedkyňa vyjadrovali aj ohľadom finančných prostriedkov získaných za predaj bytu v Z., kedy sumu v hotovosti 300.000,- Sk žalobca zložil v banke na svoj účet a následne prevodom z účtu kupujúcich, a to z hypotekárneho úveru, bola na žalobcov účet pripísaná suma 1.300.000,- Sk. Tvrdenia žalobcu v žalobe nezodpovedali listinným dôkazom, ani tvrdeniam žalovanej a svedkyne. Sám žalobca následne uznal, že tu existovala dohoda medzi nimi, ako sa mali finančné prostriedky z predaja bytu v Z. použiť. Možno povedať, že táto skutočnosť nebola ani sporná ani problémom medzi ním a jeho dcérami až do doby, keď ako tvrdia žalovaná a svedkyňa, sa o ich otca začala zaujímať pani S., ktorá podľa ich tvrdení mala negatívne ovplyvňovať jeho konanie a správanie.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Možno konštatovať, že až do doby pokiaľ žalovaná spolu s manželom dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 29.5.2008, ktorý bol napísaný dňa 9.7.2008, tu nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení žalovanej, kedy pod obohatením sa rozumie neoprávnené nadobudnutie majetkového práva, ktoré by inak nadobudla oprávnená osoba. V danom prípade sa majetkovým právom rozumelo nadobudnutie finančnej hotovosti. Tým, že došlo k spísaniu dodatku ku kúpnej zmluve, bol žalobca vylúčený ako vlastník nehnuteľnosti uvádzaných v kúpnej zmluve zo dňa 29.5.2008, a teda ich pôvodná dohoda, ktorou bolo investovať finančné prostriedky z predaja bytu v Z. do kúpy bytu v S. na R. ulici, sa nerealizovala a zmenil obsah záväzku medzi žalobcom a žalovanou. Súd jeho toho názoru, že odo dňa nasledujúceho po dni spísania dodatku ku zmluve vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, keďže nebolo preukázané, aby žalobcovi, teda otcovi, táto vyplatila časť finančnej hotovosti, na ktorú mal žalobca nárok v súvislosti s predajom bytu v Z., keďže tento nebol vedený ako vlastník bytu alebo garsónky, ktoré žalovaná spolu s manželom kúpili. Podľa ich zhodných tvrdení v tomto byte, ktorého súčasťou bola aj garsónka, spoločne žili až do doby, kedy došlo k odpredaju tejto nehnuteľnosti a následne aj garsónky. Sama žalovaná potvrdila, že za predaj garsónky získala 17.000,- eur, kedy tak byt ako aj garsónku predávali pod cenu, za ktorú ju v minulosti kúpili. Z časti týchto peňazí vyplatila dlh na nájomnom, ktorý bol na garsónke, a to vo výške 3.600,- eur a uviedla, že so zostávajúcimi finančnými prostriedkami disponuje ona. Z dôvodu, že otcom manipuluje pani S., mu tieto finančné prostriedky v hotovosti nie je ochotná dať a každý mesiac je ochotná mu posielať časť týchto peňazí. Potvrdila, že otec má nárok na finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti ale obáva sa, žeby ich dal pani S.. Na strane žalovanej došlo k majetkovému prospechu, ktorý bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol.

Žalovaná v podaní písomného odvolania voči prvostupňovému rozsudku vzniesla námietku premlčania prípadného žalobcovho nároku s poukazom na ust. §§ 100 a 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca podal na súd žalobcu až 23.5.2013, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.

Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky a v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Tak ako už súd vyššie uvádzal, nestotožnil sa s názorom žalobcu, že predajom bytu v Z. došlo u žalovanej k bezdôvodnému obohateniu keď mu nevyplatila jeho podiel na byte. Bolo preukázané, že tu existovala dohoda medzi žalobcom a jeho dcérami, a tak ako už súd vyššie uvádzal až spísaním dodatku ku kúpnej zmluve a neuvedením žalobcu ako kupujúceho v záväzkovom vzťahu pri kúpe bytu v S. na R. ulici, došlo zo strany žalovanej k porušeniu dohody, a tým aj k zmene obsahu záväzku voči žalobcovi. Nebolo preukázané, aby mu bola poskytnutá primeraná finančná náhrada, a preto sa žalobca mohol na súde domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od 10.7.2008, kedy v tejto dobe už vedel, že nebude figurovať ako vlastník bytu na R. ulici a zároveň mu žalovaná nevyplatila žiadne finančné prostriedky v hotovosti. Žaloba na súde bola podaná až 23.5.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Súd sa zaoberal tým, či namietanie premlčania v danom prípade neodporuje dobrým mravom, avšak inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie premlčacej námietky by sa priečilo dobrým mravom iba v tých výnimočných prípadoch, keď by bolo výrazom zneužitie tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej lehoty nezavinil a voči ktorému by za takejto situácie zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom

v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil (súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. ). Z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovanou súd žalobu zamietol i keď konštatuje, že samotné vznesenie námietky premlčania nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru práva. Dôsledkom toho je, že ak aj súd v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, podľa názoru súdu, v tomto prípade, keď sú naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania, keďže žalovaná bola v konaní úspešná, ale súd dospel k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Tejto vznikli trovy v súvislosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, súd však konštatuje, že žalobca je starobný dôchodca umiestnený v zariadení sociálnych služieb, odkázaný mesačne na svoj dôchodok. Súdom bol žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov a s ohľadom na charakter tohto súdneho konania a na skutočnosti uvádzané v rámci skutkových okolností súd dospel k záveru, že by nebolo spravodlivé od žalobcu požadovať zaplatenie náhrady trov konania žalovanej.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V danom prípade štát platil trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s úhradou za poskytnuté služby bankou ČSOB, a.s. vo výške 30,- eur (viď uznesenie č.l. 120 spisu). Žalobca, ktorý v spore úspech nemal, by bol povinný nahradiť trovy, ktoré štátu vznikli. Z dôvodu, že tento je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, rozhodol súd tak, že štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.