Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/114/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: O. O., naposledy trvale bytom G. V. XXXX/XX, 841 02 Bratislava, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Ľ. H., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 230,98 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd platobný rozkaz č.k. - 7 zo dňa 30.09.2014 v plnom rozsahu z r u š u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 230,98 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 193,26 eura od 04.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 23,33 eura od 04.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 14,39 eura od 04.04.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, S.: XXXXXXXXX.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 230,98 s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny poskytnutých elektronických komunikačných služieb. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zaviazala žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Žalovaný si však túto svoju povinnosť nesplnil, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť dlžnú sumu 230,98 eura spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm. Napokon poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -7 zo dňa 30.09.2014 , ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v plnom rozsahu zrušil.

Keďže pobyt žalovaného zostal napriek vykonanému šetreniu zo strany súdu neznámy, súd mu v zmysle § 29 ods. 2, 6 tretia veta O.s.p. ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., keďže posudzovaná vec predstavuje v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobný spor, a preto súd v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 08.12.2015.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalovaný dňa 17.12.2005 uzatvoril so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvu o pripojení (č.l. 12 spisu), na základe ktorej spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (ako právny nástupca spoločnosti T- Mobile Slovensko, a.s.) poskytla žalovanému v období 15.12.2010 - 14.03.2011 dohodnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 230,98 eura, čo mal súd za preukázané z priloženej faktúry č. 7100499919 na sumu 193,26 so splatnosťou dňa 03.02.2011, faktúry č. 7101611762 na sumu 23,33 eura so splatnosťou dňa 03.03.2011 a faktúry č. 7102686899 na sumu 14,39 eura so splatnosťou dňa 03.04.2011. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 41-47 spisu) v spojení s jej prílohou (č.l. 48 spisu) mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila na žalobcu žalovanú pohľadávku voči žalovanému.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z.z.") zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o pripojení zo dňa 17.12.2005 poskytol žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 230,98 eura, žalovaný však za ne fakturovanú sumu v lehote splatnosti nezaplatil (čím sa zároveň dostal do omeškania), súd dôvodne podanej žalobe žalobcu (ktorého aktívna legitimácia bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok) vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú

sumu 230,98 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 9 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eura na účet právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia túto súd žalobcovi nepriznal, nakoľko dospel k záveru, že v jeho prípade nemožno trovy právneho zastúpenia vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považovať za účelne vynaložené tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Právo dať sa v konaní pred súdom zastupovať advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.). Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. To platí aj v prípade, ak je účastníkom konania právnická osoba. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, resp. že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu (tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva) zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. nález ÚS ČR sp. zn. z 27.12.2011, tiež sp. zn. z 23.11.2010). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti, rovnocenne, ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakotvuje účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom splnené súčasne. Súd môže úspešnému účastníkovi priznať náhradu iba tých trov, ktoré možno považovať za účelne vynaložené. Ak potom súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., (resp. podľa iných ustanovení, ako napr. § 146 ods. 2 O.s.p.), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, ale musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne. Ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať účastníkovi bez skúmania účelnosti ich vynaloženia. Na podporu správnosti týchto záverov možno poukázať na doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, rovnako tak Ústavného súdu SR (napr. nález ÚS SR sp. zn. z 9.9.2004, podľa ktorého samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy).

Vychádzajúc z formulácie ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., no tiež z podstaty civilného procesu, ktorého účelom je poskytovať spravodlivú ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov vyplývajúcim z hmotného práva, možno vysloviť záver, že za účelne vynaložené trovy konania možno v zásade považovať len také trovy, ktoré bolo skutočne nevyhnutné zo strany účastníka konania vynaložiť na to, aby mal možnosť riadne uplatňovať, alebo brániť svoje práva v konaní na súde (na podporu správnosti uvedeného záveru možno poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. z 25.7.2012).

Či v určitom konaní možno trovy považovať za účelne vynaložené v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vždy závisí od konkrétnych okolností danej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci bola žalobcom spoločnosť BL Telecom collection, s.r.o, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava. Pôvodne bol jediným spoločníkom a súčasne aj jediným konateľom uvedenej spoločnosti JUDr. A. Ako vyplýva z výpisu obchodného registra predmetnej spoločnosti, od 10.10.2013 sa namiesto neho jediným spoločníkom stala spoločnosť BL Consulting, s.r.o. V tejto spoločnosti (BL Consulting, s.r.o.) sú pritom jedinými spoločníkmi a konateľmi JUDr. W. a JUDr. A. Právnym zástupcom žalobcu v prejednávanej veci je spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., kde sú v rovnakom pomere jedinými spoločníkmi a súčasne aj jedinými konateľmi JUDr. W.k a JUDr. A. Oprávnenie tejto spoločnosti zastupovať žalobcu pred súdom v prejednávanej veci bolo preukázanie

plnomocenstvom, ktoré za žalobcu podpísal JUDr. A. a za spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. prokurista JUDr. V. Jedným zo znakov každej právnickej osoby (keďže ide o umelú, fiktívnu osobu) je, že nemôže konať sama, ale vždy len prostredníctvom fyzických osôb, štatutárnych orgánov, či zamestnancov, ktorí navonok (teda vo vzťahoch s tretími osobami) vystupujú a ktorých konanie danú právnickú osobu zaväzuje. To platí aj pre právne úkony, ktoré právnická osoba vykonáva v konaní pred súdom. Ak potom posudzujeme otázku, či možno trovy právneho zastúpenia hodnotiť ako účelne vynaložené, treba takéto posúdenie vztiahnuť na osoby, ktoré v mene právnickej osoby konajú (v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným predovšetkým na osoby konateľov). V prejednávanej veci bolo preto pre vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia rozhodujúce zodpovedanie otázky, či na to, aby žalobca (spoločnosť BL Telecom collection, s.r.o., v ktorej mene koná konateľ JUDr. A.) mohol riadne uplatniť svoje právo voči žalovanej na zaplatenie peňažnej sumy (ktoré získal postúpením pohľadávky od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) bolo potrebné (či skôr nevyhnutné), aby bol zastúpený advokátskou spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. (v ktorej mene koná ako jeden z konateľov rovnako JUDr. A.a).

Súd pritom dospel k záveru, že na uplatnenie práva žalobcu za popísaných okolností nebolo nevyhnutné ani potrebné (a tým ani účelné), aby bol žalobca zastúpený uvedenou advokátskou spoločnosťou. Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konateľ žalobcu, ktorý je dlhoročným advokátom a súčasne vedie (ako jeden z konateľov a spoločníkov) advokátsku spoločnosť SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. s počtov viac ako 50 zamestnancov (podľa údajov na internetovej stránke predmetnej spoločnosti ide o najväčšiu slovenskú advokátsku kanceláriu), disponuje (musí disponovať) dostatočnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, aby mohol (reprezentujúc žalobcu) riadne uplatňovať práva žalobcu aj v konaní pred súdom, teda kvalifikovane ako konateľ žalobcu vystupovať pred súdom a vykonávať všetky procesné úkony, a to aj so zreteľom na obsah hmotného práva, ktorý mu musí byť zrejmý, pokiaľ má riadne zastupovať svojich klientov pri výkone advokácie v rámci spoločnosti SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že nie je celkom vylúčené, aby aj takéto zastúpenie bolo napriek okolnostiam týkajúcim sa konateľa žalobcu potrebné, či nevyhnutné. Muselo by však ísť o celkom výnimočnú situáciu a potrebu (či skôr nevyhnutnosť) zastúpenia, ktorú by odôvodňovali mimoriadne okolnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Za takéto mimoriadne okolnosti však nemožno považovať okolnosti, ktoré nemajú pôvod priamo v prejednávanej veci.

V nadväznosti na uvedené súd pri posudzovaní účelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu nemohol opomenúť ani charakter a povahu prejednávanej veci. Možno pritom konštatovať, že z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti išlo v danom prípade o jednoduchú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca podal na súdy SR množstvo obdobných žalôb smerujúcich k uplatneniu práv, ktoré na neho postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti). Žaloby žalobcu sa pritom odlišujú v zásade len v identifikačných údajoch žalovaných, v číselnom označení zmlúv, faktúr a uplatnenej peňažnej sumy. Jedná sa teda o tzv. hromadné formulárové žaloby, ktorých skutkový základ, vrátane právnej argumentácie, ich štylizácia a formálne vyjadrenie sú v zásade totožné. Spísanie takejto formulárovej žaloby možno preto považovať skôr za administratívny úkon, ako úkon právnej služby. Uvedené teda nepochybne odôvodňuje charakterizovanie prejednávanej veci ako typovo jednoduchej a poukazuje na jej hromadný charakter.

Ak potom žalobca za všetkých vyššie uvedených okolností splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní pred súdom označenú advokátsku spoločnosť, nemožno podľa názoru súdu trovy jeho právneho zastúpenia považovať za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a preto súd ich náhradu žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený

na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.