Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: V. M., N.. XX.X.XXXX, A. B. C., W. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Zoričákom, so sídlom Poprad, Karpatská 3256/15, proti žalovanému: CHEMOSVIT CHEDOS, s.r.o., so sídlom Svit, Štúrova 101, IČO: 16 741 801, zastúpenému advokátom Mgr. Štefanom Šalkovským, so sídlom Svit, Štúrova 101, o vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 2.4.2014 pod č. k. -57, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výpovede, danej žalovaným žalobcovi dňa 6.3.2013, za neplatnú, a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 281,71 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 6.3.2013, je neplatná. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 6.3.2013, danou mu žalovaným, je neplatné, a jeho pracovný pomer u žalovaného trvá, dôvodiac, že bol u žalovaného zamestnaný na základe pracovnej zmluvy z 10.9.2009 a dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy z 31.12.2012 ako vodič kamiónovej súpravy na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Dňa 6.3.2013 prevzal osobne výpoveď danú žalovaným, podľa ktorej jeho pracovný pomer skončil dňom 31.5.2013 z dôvodu, že v dňoch 7.2.2013, 20.2.2013 a 27.2.2013 došlo z jeho strany k opakovaným menej závažným porušeniam pracovnej disciplíny, ktoré boli s ním prerokované s upozornením na možnosť výpovede. Výpoveď považuje za neplatnú z dôvodu, že výpovedný dôvod nie je skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom sa nemôže dodatočne meniť. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, tvrdiac, že dostatočným spôsobom kvalifikoval výpovedný dôvod ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovenia § 252g ods. 1, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. e/, § 63 ods. 4, 6, § 79 ods. 1 a § 81 písm. e/ Zákonníka práce (účinného k 6.3.2013) uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Je nesporné, že v písomnej výpovedi, doručenej žalobcovi dňa 6.3.2013, sú skutkovo vymedzené dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď pre 3 menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, pričom z jej obsahu je zrejmé, že išlo o porušenie pracovnej disciplíny konaním žalobcu v dňoch 7.2.2013, 20.2.2013 a 27.2.2013.

Pred daním výpovede bol žalobca ústne a preukázateľne i písomne zamestnávateľom upozornený na porušenie pracovnej disciplíny. V zmysle § 63 ods. 6 Zákonníka práce žalovaný oboznámil žalobcu s dôvodmi výpovede podaním zo dňa 6.3.2013 a žalobcovi bolo umožnené sa k tomu vyjadriť.

Keďže žalobca namietal, že v uvedených dňoch neporušil pracovnú disciplínu žiadnym spôsobom, súd prvého stupňa sa zaoberal jednotlivými konaniami žalobcu v týchto dňoch osobitne, pričom skúmal, či správanie žalobcu predstavuje porušenie pracovnej disciplíny. V tejto súvislosti zistil, že dňa 7.2.2013 žalobca pri ceste vozidlom založil na kolesá snehové reťaze, tvrdiac, že ich založil podľa návodu. Žalovaný i vypočutí svedkovia J.. J. a J.. B. tvrdili, že nemohol správne založiť reťaze, resp. ich založenie neskontroloval, pretože inak by nemohlo dôjsť k poškodeniu pneumatík. Žalovaný tak žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi založením pneumatík žalobcom a ich poškodením. Nebolo teda preukázané, že žalobca snehové reťaze založil nesprávne. Taktiež žalovaný nevyvrátil jeho tvrdenie, že reťaze založil podľa priloženého návodu. Preto tento skutok nemožno kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Ani ďalšie dva skutky dňa 20.2.2013 a 27.2.2013 neposúdil ako konanie žalobcu kvalifikovateľné ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pokiaľ dňa 20.2.2013 na vozovke v rámci areálu Chemosvit, a.s., v dôsledku stretu s kovovým predmetom sa poškodila pneumatika na vozidle riadenom žalobcom, uvedenú skutočnosť žalobca nezavinil ani vo forme nevedomej nedbanlivosti. Jednak nezodpovedá za technický stav vozovky, a keď bola vozovka (ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu) zakrytá súvislou vrstvou snehu, nemohol vzhľadom na okolnosti a s prihliadnutím na skúsenosti a prax predvídať, že na vozovke je kovový predmet spôsobilý poškodiť pneumatiku. Aj svedok J.. V. J. tiež potvrdil, že vozovka bola pokrytá ujazdenou vrstvou snehu. Keď tvrdil, že mimo vozovky boli viditeľné železné konštrukcie, to ešte neznamená, že pod vrstvou snehu sa nemohli nachádzať železné konštrukcie zakryté snehom. Teda ani žalobca nemohol ani predvídať, že pod snehovou pokrývkou sa nachádza železný predmet. Neexistencia zavinenia žalobcu v tomto prípade spôsobuje neexistenciu porušenia pracovnej disciplíny jeho osobou. Dňa 27.2.2013 žalobca sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny tým, že poškodil pneumatiky na vozidle, pričom nebola preukázaná príčina poškodenia pneumatík. Nebolo totiž preukázané, že by jeho zavinením, ak by nevenoval pozornosť riadeniu vozidla, došlo k vzniku škody. Poškodenie pneumatík v dôsledku nejasnej okolnosti neznamená automaticky existenciu zavinenia žalobcu. Uvedeného dňa totiž na ceste po diaľnici D1 (Brno - Praha) došlo k prerezaniu 2 pneumatík vbehnutím do nerovnosti na ceste.

Keďže v konaní nebolo preukázané porušenie pracovnej disciplíny žalobcom, na ktoré bol písomne upozornený zamestnávateľom s možnosťou výpovede, a to v uvedených dňoch, neboli splnené predpoklady na danie výpovede žalobcovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka. Preto súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 6.3.2013, je neplatná.

Ohľadom časti návrhu o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, v tejto časti okresný súd návrh zamietol, keďže žalobca po daní výpovede dňa 6.3.2013 neoznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní. Preto v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil a v súčasnosti už netrvá.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže účastníci mali v konaní pomerný úspech. Žalobca bol úspešným v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a žalovaný v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Preto rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá na náhradu trov právo.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bolo určené, že výpoveď daná žalovaným žalobcovi dňa 6.3.2013, je neplatná, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti o jeho zmenu tak, aby návrh žalobcu bol zamietnutý. V odvolaní uviedol, že žalobca porušenie pracovnej disciplíny v návrhu nenamietal, až v priebehu konania uviedol, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou a zároveň žiadal určiť, že jeho pracovný pomer trvá. Za situácie, keď sa žalobca ako mobilný zamestnanec v rámci svojich pracovných úloh spolupodieľa na poskytovaní služieb v cestnej doprave, a navyše, ide o vodiča kamiónovej súpravy, sám vo zvýšenej miere má dbať o to, aby jeho správanie vo vzťahu k ochrane majetku zamestnávateľa nevzbudzovalo pochybnosti o porušení tejto základnej povinnosti. Preto je potrebné hodnotiť poškodenie pneumatík žalobcom na vozidle, ktorým zároveň spôsobil škodu zamestnávateľovi, ako porušenie pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom. Mechanizmus reťazí pri správnom založení totiž nedovolí ich svojvoľné uvoľnenie. Konaním žalobcu tak došlo k úplnému zničeniu 3 ks pneumatík a k čiastočnému poškodeniu 1 ks

pneumatík, pričom cena jednej pneumatiky na kamiónovú súpravu je pritom cca 500,- eur. Žalobca teda nielen nechránil majetok žalovaného, ale aktívne svojím správaním napomáhal jeho poškodeniu, a to či už sa tak stalo neúmyselne, či z vedomej nedbanlivosti. Z tohto dôvodu hodnotenie súdu, že nebolo preukázané nesprávne založenie pneumatík, je nesprávne (skutok dňa 7.2.2013).

V druhom prípade došlo opäť k poškodeniu novej vymenenej pneumatiky, ktorá podľa svedka, na zverenom vozidle nevydržala ani desať dní. K poškodeniu pneumatiky došlo prierazom z boku. Vzhľadom k tejto skutočnosti je zrejmé, že viditeľné železné konštrukcie tesne príjazdovej komunikácie k zlievarni spôsobili príraz pneumatiky zboku, teda nie predmetom pod ujazdenou vrstvou snehu. Dôležitou okolnosťou, ktorú súd nevyhodnotil, je svedkom tvrdená skutočnosť, že príjazdová komunikácia nebola vhodná pre prejazd kamiónom. Žalobca za tejto situácie nepoprel, keď sám riadil vozidlo, že sám mal voliť vhodnosť príjazdovej komunikácie, v okolí ktorej tesne sa nachádzali kovové konštrukcie. Táto voľba sa mu priamo vnucovala. Ak si ju žalobca nepoložil, bol uzrozumený s tým, že poškodenie pneumatiky môže spôsobiť (skutok dňa 20.2.2013).

V treťom prípade je zrejmé, že bežná nerovnosť na diaľnici nemôže spôsobiť prerazenie pneumatiky. V popise pracovnej činnosti žalobcu je uvedené, že zodpovedá za zverené vozidlo, za dodržiavanie predpisov pri prevádzke vozidla, za hospodárnosť prevádzky vozidla. Je oprávnený rozhodovať o riešení situácií vzniknutých pri prevádzke vozidla počas vykonávanej jazdy. Za situácie, keď sám riadil vozidlo na diaľnici, je treba mať za to, že vedel, že poškodenie pneumatiky cez výnimočnú nerovnosť môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že poškodenie majetku nespôsobí (skutok dňa 27.2.2013). Žalobca tak svojím správaním vo všetkých troch skutkoch objektívne spôsoboval zamestnávateľovi škodu, teda ide o vybočenie z primeranej kvality vzájomného pracovno-právneho vzťahu a povinností zamestnanca.

Teda žalovaný ako odvolateľ má za to, že konania, ktoré boli žalobcovi vytknuté v písomných upozorneniach, naplnili znaky porušovania pracovnej disciplíny porušením povinností uvedených v ustanovení § 81 písm. e/ Zákonníka práce, a to jednak z dôvodu, že vytknutého konania sa dopustil pri plnení pracovných úloh, či v priamej súvislosti s nimi, a jednak z dôvodu, že okrem zákona aj pracovná zmluva (bod 8 písm. h/) určovala určitú úroveň kvality chovania žalobcu v predmetnom pracovnoprávnom vzťahu. Vo vzťahu k ochrane majetku zamestnávateľa je významné, či objektívne konanie zamestnanca smerovalo k jeho ochrane alebo proti nemu. Podstatné je, či môže byť ako porušenie pracovnej disciplíny posúdená účasť zamestnanca na konaní spočívajúcom v poškodzovaní alebo zmenšovaní majetku zamestnávateľa, i keď dodrží právne i ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú. Podľa dostupného rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7.7.2011, sp. zn. , rozhodujúcim pre posúdenie toho, či sa zamestnanec chová v súlade s ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce, nie je to, či jeho konanie je v súlade alebo v rozpore s právnymi alebo inými predpismi (príp. pokynmi zamestnávateľa), ktoré sa vzťahujú na prácu ním vykonávanú, ale to, či objektívne konanie zamestnanca smerovalo k ochrane majetku zamestnávateľa alebo proti nemu, či konal/nekonal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Obdobne to riešil aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.12.2005, sp. zn. , keď dospel k záveru, že nemožno mať pochybnosti o tom, že ak sa dopustí zamestnanec konania proti majetku zamestnávateľa, ide o konanie v rozpore s povinnosťami uloženými najmä v ustanovení § 81 písm. e/ ZP. Na tejto povahe nemôže nič meniť ani skutočnosť, že sa uvedeného konania dopustil mimo pracovnú dobu.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 27.5.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu žalobcu o určenie neplatnosti výpovede vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd v tejto časti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti rozsudku v napadnutej časti a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dopĺňa:

V prvom rade odvolací súd skúmal dôvodnosť tej odvolacej námietky, či všetky 3 vytýkané skutky osobitne zo strany žalobcu v uvedených dňoch dosahujú stupeň menej závažného porušenia pracovnej disciplíny a či medzi nimi je primeraná časová súvislosť, a to v náväznosti na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce (účinného k 6.3.2013).

Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ako už skonštatoval súd prvého stupňa, vytýkané konania žalobcu (skutky dňa 7.2.2013, 20.2.2013 a 27.2.2013) neposúdil ako konanie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu v podstate návrhu žalobcu o určenie neplatnosti výpovede vyhovel. Obrana žalovaného počas celého konania spočíva v tom, že každý vytýkaný skutok samostatne je potrebné hodnotiť ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu, že v poradí druhý a tretí skutok - súvisiace konanie žalobcu nemožno hodnotiť ako konanie dosahujúce stupeň menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Totiž ak dňa 20.2.2013 (na vozovke v rámci areálu CHEMOSVIT, a.s.) a dňa 27.2.2013 (na diaľnici D1) došlo k poškodeniu pneumatík, tento dôsledok nemožno hodnotiť ako spôsobený takým konaním žalobcu (úmyselným alebo aj z nedbanlivosti), ktorý by svojou intenzitou dosahoval stupeň čo i len menej závažného porušenia pracovnej disciplíny tak, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie Zákonníka práce. V tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s kvalifikáciou týchto dvoch konaní žalobcu okresným súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu, možno kvalifikovať ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny konanie žalobcu dňa 7.2.2013, kedy pri ceste vozidlom založil nesprávne na kolesá snehové reťaze, čím následne došlo k poškodeniu pneumatík. Nesprávne založenie reťazí totiž možno kvalifikovať ako porušenie povinností z jeho strany ako vodiča či už z uzavretej pracovnej zmluvy, ako aj za použitia ustanovenia § 81 písm. e/ Zákonníka práce, podľa ktorého, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Teda zistené konanie žalobcu uvedeného dňa menej závažným porušením pracovnej disciplíny bezpochyby je.

Ako však vyplýva z písomnej výpovede danej žalobcovi dňa 6.3.2013 (č. l. 6), táto mu bola daná za opakované menej závažné porušenia pracovnej disciplíny v uvedených dňoch. Podľa zaužívanej judikatúry „o opakované“ menej závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak sa zamestnanec dopustil najmenej troch porušení pracovnej disciplíny, ktoré dosahujú stupeň menej závažného porušenia pracovnej disciplíny a medzi ktorými je primeraná časová súvislosť. Keďže konania žalobcu v dňoch 20.2.2013 a 27.2.2013 nemožno hodnotiť každé z nich ani ako menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, už aj z tohto dôvodu je výpoveď žalovaného zo dňa 6.3.2013, daná žalobcovi, neplatná. V tejto súvislosti potom odvolací súd uzatvára, že nemožno uznať ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného. Teda ak súd prvého stupňa napadnutým výrokom určil neplatnosť výpovede žalovaného zo dňa 6.3.2013, rozhodnutie v tomto výroku rozsudku je správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 281,71 eur, pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 27.5.2014 v sume 61,87 eur a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 8.12.2015 v sume 64,53 eur, spolu 126,40 eur + prislúchajúci režijný paušál v sume 16,43 eur (8,04 + 8,39 eur). Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času za cestu na odvolacie pojednávanie dňa 8.12.2015 (Poprad - Prešov a späť) za 2 x 3 začaté polhodiny x 13,98 Eur, t.j. 83,88 eur, a náhradu cestovného vo výške 55,- eur za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta

sídla súdu, t.j. z Popradu do Prešova a späť á 85 km, osobným motorovým vozidlom Audi Quatro, s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 10,81 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,30 eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 eur/km. Celkom tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 281,71 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.