Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-91-2014.pdf
PDF · 69.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/91/2014
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Dolný Kubín, ul. J. Ťatliaka 2052/4, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Q. V., nar.XX.XX.XXXX, N. XXX, IČO:XXXXXXXX, v exekučnom konaní o vymoženie sumy 110,04 Eur, trov predchádzajúceho konania 30 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml., sídlo exekútorského úradu Trojičné námestie č. 191, 027 44 Tvrdošín, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie zastavuje.
II. Povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 41,87 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo uznesením č. k. 8Er 91/2014-17 zo dňa 31.3.2014 vyhovel námietkam povinného zo dňa 10.3.2014. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
S ohľadom na uvedenú skutočnosť preto súd v súlade s hore citovaným ustanovením Exekučného poriadku, exekúciu v celom rozsahu zastavil.
Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 2. 8Er/91/2014
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 70,49 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH). Odmenu a náhradu hotových výdavkov a súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 vyhlášky, 1/ Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 2/ Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný skúmať účelnosť a nevyhnutnosť ich vynaloženia a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré sú v súlade s vyhláškou. Súd neprizná súdnemu exekútorovi najmä zjavne zbytočné, neefektívne a tým neúčelne vynaložené trovy, ako aj trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil duplicitne. V prípade, že súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti vzniknú hotové výdavky, patrí mu popri odmene podľa § 25 vyhlášky aj náhrada hotových výdavkov v prípade, ak tieto výdavky boli účelne vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou. Existenciu takýchto výdavkov je súdny exekútor povinný nielen vyúčtovať konečnou sumou, ale je povinný ich aj presne špecifikovať tak, aby súd pri posudzovaní ich správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj ich nespochybniteľnú výšku.
V nadväznosti na to súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v paušálnej sume 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky) - poštovné vo výške 1,70 Eur. Ostatnú uplatnenú náhradu hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 vyhlášky) súd z dôvodu nie presvedčivého zdokladovania ich reálneho vykonania alebo vynaloženia súdnemu exekútorovi nepriznal. Keďže súdny exekútor je platcom DPH (IČ DPH SK 1021628124), súd priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov zvýšil podľa § 196 Exekučného poriadku o sumu 6,98 Eur. Priznané trovy predstavujú celkom sumu vo výške 41,87 Eur.
Súd v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť na náhradu priznaných trov exekúcie uložil povinnému a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, nakoľko z doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybné, že návrh oprávneného na začatie exekúcie bol podaný dôvodne, keďže povinný, ako súd už konštatoval v predchádzajúcom uznesení č. k. 8Er 91/2014-17 zo dňa 31.3.2014, uhradil pohľadávku oprávneného vymáhanú v tomto exekučnom konaní až po začatí exekučného konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie ( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).
3. 8Er/91/2014
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.