Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/117/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Janka Sádecká, s miestom podnikania Hollého 150, Rajec, IČO: 37 908 138, právne zastúpená Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. ZS /R zo dňa 18.03.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. zo dňa 23.04.2014 v spojení s jeho opravou č. , ZS zo dňa 03.06.2014 uložil žalobkyni MUDr. Janke Sádeckej, oftalmológia so sídlom Poliklinika Hollého 150, Rajec, IČO: 37 908 138, pokutu vo výške 1.500,- Eur podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené skončeným výkonom dohľadu dňa 23.10.2013 nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke V. F., nar. XXXX, bytom J. E.. XXX tým, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po vyšetrení dňa 12.08.2011 neodoslal pacientku pri zistení deteriorácie vízu pravého oka v dôsledku atrofie zrakového nervu včas na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. Pri vyšetrení dňa 12.08.2011 bol pacientke diagnostikovaný výrazne znížený vízus na pravom oku (v porovnaní s vyšetrením v roku 2007, kedy videla na obidve oči normálne a na očnom pozadí nález v norme), ale už aj na ľavom oku sa vízus mierne zhoršil. V dôsledku takéhoto nekonania zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraky pacientky (viac ako 1,5 roka). V odôvodnení konštatoval, že správne konanie začal z vlastného podnetu. U účastníka konania bol vykonaný dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke V. F. na základe podnetu jej manžela K. F.. Vykonaným dohľadom boli zistené tieto skutočnosti: Pacientka bola prvýkrát vyšetrená dňa 04.10.2007. V tom čase bol terč zrakového nervu ohraničený, sietnica bez zmien, okuliare nepotrebovala. Pacientka sa dostavila na ďalšie vyšetrenie dňa 12.08.2011 a udávala zhoršenie zraku pravého oka na diaľku i na blízko a podala informáciu o úraze hlavy vo veku 12 rokov. Objektívnym vyšetrením bol zistený pokles zraku na pravom oku na úroveň pohybu ruky pred okom. Na očnom pozadí na pravom oku bol nález atrofického terču zrakového nervu. Pacientke bol odporučený liek na zlepšenie prekrvenia drobných ciev s odporučenou kontrolou o 3 mesiace, podľa potreby aj skôr, bola jej predpísaná korekcia nablízko. Pacientka sa dostavila na ďalšie vyšetrenie 29.11.2011, kedy subjektívne udávala

mierne zlepšenie videnia na pravom oku. Objektívnym vyšetrením bol zistený vľavo pokles centrálnej zrakovej ostrosti na 6/60, korekcia nezlepšená, nález na očnom pozadí identický. Pacientke bolo odporučené pokračovať v terapii, kontrola o 3 mesiace. Dňa 17.02.2012 sa pacientka dostavila na ďalšiu kontrola, subjektívne sa cítila dobre. Objektívny nález bol zmeny. Na ďalšej kontrole dňa 24.05.2012 sa pacientka cítila lepšie, objektívny nález bez zmeny. Na očnom pozadí bol zistený mierne bledší terč zrakového nervu na ľavom oku. Kontrolné vyšetrenia 06.09.2012 a 22.11.2012 boli identické ako pri predchádzajúcich vyšetreniach. Na kontrole dňa 15.02.2013 došlo k výraznému poklesu zrakovej ostrosti na ľavom oku, vízus 5/60 a na očnom pozadí bol zistený bledý ohraničený terč zrakového nervu vľavo, vpravo korekciou nebol vízus zlepšený. Záver vyšetrenia: atrofia zrakového nervu. Účastník konania po tomto zistení ihneď odporučil pacientku na neurologické vyšetrenie, prípadne zvážiť CT vyšetrenie alebo NMR vyšetrenie mozgu. Neurologickým vyšetrením pacientky dňa 28.02.2013 bol zistený záver: neurologický nález bez jednoznačnej topickej symptomatológie. Pacientka bola odoslaná na NMR vyšetrenie mozgu dňa 28.03.2013 so záverom: objemný meningeóm na báze v prednej jame mozgovej, kompresia a dislokácia 3.komory tumorom, kompresia frontálnych lalokov a frontálnych rohov postranných komôr tumorom. Na základe analýzy zdravotnej dokumentácie z dohliadaného obdobia a vyjadrenia účastníka konania prvostupňový správny orgán zistil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná pacientke správne tým, že účastník konania po vyšetrení dňa 12.08.2011 neodoslal pacientku po zistení deteriorácie vízu pravého oka v dôsledku atrofie zrakového nervu včas na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. Pri tomto vyšetrení bol pacientke diagnostikovaný výrazne znížený vízus na pravom oku v porovnaní s vyšetrením v r. 2007, kedy videla na obe oči normálne a na očnom pozadí bol nález v norme, ale už aj na ľavom oku sa vízus mierne zhoršil. V dôsledku takéhoto konania účastníka došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky viac ako 1,5 roka. Tým účastník porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. V záujme náležitého objasnenia skutkového stavu veci a dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa na posudzovaní zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľal ako prizvaná osoba podľa § 43 ods. 4 cit. zákona MUDr. P. Q., CSc. - odborník v špecializovanej oblasti oftalmológia. Jeho stanovisko zo dňa 30.06.2013 bolo podkladom protokolu o vykonanom dohľade a z tohto vychádzal aj prvostupňový správny orgán pri zistení skutkového stavu veci tak, ako je uvedený v skutkovej vete výroku prvostupňového rozhodnutia. So stanoviskom prizvanej osoby bol oboznámený účastník konania pri prerokovaní námietok k protokolu dňa 23.10.2013. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu, ak ide o fyzickú osobu až do výške 3.319,- Eur. Výšku pokuty správny orgán posudzoval v rámci správnej úvahy s prihliadnutím na skutočnosti spočívajúce v závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Závažnosť porušenia povinností prvostupňový správny orgán posudzoval so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému správny delikt smeroval, t.j. ochrana zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý svojim materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť tak, aby bola zároveň pacientke zabezpečená včasná a účinná liečba s cieľom jej uzdravenia alebo zlepšenia jej stavu so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. Prvostupňový orgán postup účastníka konania zhodnotil ako postup non lege artis. Prvostupňový správny orgán posúdil všetky okolnosti porušenia zákona a určil pokutu tak, aby svojím vyjadrením vo vzťahu k rozsahu zákonnej sadzby zohľadnila skutočnosť, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti malo negatívny dopad na vývoj celkového zdravotného stavu pacientky. Nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti došlo k nesprávnemu zhodnoteniu zdravotného stavu pacientky tak, že táto v ďalšom časovom slede po zistení atrofie zrakového nervu na pravom oku a tiež postupného zhoršovania vízu na ľavom oku mala nielen výrazne zníženú kvalitu života, ale neriešenie jej zhoršujúceho sa zdravotného stavu spôsobilo, že operačný neurochirurgický zákrok musel byť vykonaný už v značne pokročilom štádiu útlaku nervovo-cievneho zväzku rastúcim tumorom. Tiež cieľom uloženia pokuty bola motivácia účastníka konania v budúcnosti štandardne a správne postupovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Na základe rozkladu účastníčky konania proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k. ZS /R zo dňa 18.03.2015 na základe § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z.z. a § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozklad účastníčky zamietol a prvostupňové rozhodnutie zmenil vo výrokovej časti tak, že úrad ukladá pokutu vo výške 1.500,- Eur účastníkovi konania za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke V. F., nar. XXXX, bytom J. E.. XXX. Porušenie spočívalo v tom, že účastník konania po vyšetrení na oftalmologickej ambulancii dňa 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012,

24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012 pacientku pri zisteniach výraznej deteriorácie vízu neodoslal bezpodmienečne na diferenciálno diagnostické vyšetrenia, okrem iného aj na neurologické vyšetrenie. V dôsledku takého nekonania zo strany účastníka konania došlo k predĺženiu času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky. V odôvodnení poukázal na skutkový stav, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. V rámci konania o rozklad rozkladná komisia navrhla predsedníčke úradu ako orgánu, ktorý rozhoduje o rozklade, rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmeniť vo výrokovej časti tak, že sa doplnia presné dátumy všetkých vyšetrení v oftalmologickej ambulancii účastníka konania, kedy došlo z jeho strany k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Na námietky uvedené v rozklade predsedníčka úradu konštatovala, že prizvaná osoba pri prešetrovaní správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti vychádzala z analýzy zdravotnej dokumentácie pacientky a z vyjadrenia účastníka konania k poskytnutej zdravotnej starostlivosti v dohliadanom období od 01.01.2007 do 25.04.2013. Skupina vykonávajúca dohľad mala k dispozícii aj dokumentáciu z poskytovania zdravotnej starostlivosti ďalšími poskytovateľmi, ale správnosť postupu účastníka pri riešení zdravotného problému pacientky hodnotila z informácií, ktoré mal účastník konania ex ante. Za podstatnú skutočnosť treba považovať objektívne preukázanú deterioráciu zraku pacientky v sledovanom období. Správny orgán sa stotožnil s odborným názorom špecialistu MUDr. P. Q., CSc., ktorý vo svojom odbornom stanovisku uviedol, že pacientka bola vyšetrená prvýkrát na očnej ambulancii dňa 04.10.2007. Pri druhom vyšetrení 12.08.2011 je v zdravotnej dokumentácii uvedené, že pacientka mala pokles zraku na diaľku i na blízko, ako dvanásťročná utrpela úraz hlavy na pravej strane. Na očnom pozadí vpravo bol už bledý atrofický terč zrakového nervu. Záverom vyšetrenia účastníka bolo konštatovanie, že ide o atrofiu zrakového nervu descendentného charakteru. V tomto náleze nie je ničím podložené, že úraz hlavy pred asi 33 rokmi spôsobil atrofiu papily zrakového nervu a praktickú stratu videnia na pravom oku. Neexistuje ani žiadne vysvetlenie, prečo v r. 2007 bol na pravom oku nález normálny a v r. 2011 je už prítomná atrofia zrakového nervu. Už pri tomto vyšetrení 12.08.2011 mal byť urobený presne taký istý záver, ako urobil účastník pri vyšetrení 15.02.2013, kedy po diagnostikovaní atrofie papily zrakového nervu na ľavom oku odporučil neurologické vyšetrenie. Objektívne nálezy zo dňa 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012 a 24.05.2012 sú prakticky identické, ale vízus na ľavom oku sa postupne zhoršoval. Pri vyšetrení dňa 06.09.2012 nie je žiadne vysvetlenie, prečo je aj na ľavom oku výrazne znížený vízus, aj na ľavom oku je bledší zrakový nerv. Prakticky identický je aj nález dňa 22.11.2012. Aj pri tomto vyšetrení chýba diagnostický záver, prečo je výrazne znížený vízus na ľavom oku a prečo je aj bledší terč zrakového nervu. Jediným riešením malo byť odporúčanie na neurologické vyšetrenie tak, ako to bolo urobené až 15.02.2013, aj keď príznaky boli identické už pri vyšetrení dňa 12.08.2011. Posudzovanie nálezov neurológie, neurochirurgie a ostatných lekárov z tohto pohľadu nie je v žiadnom smere vysvetlením, prečo nebolo odporučené neurologické vyšetrenie už pri prvom zistení výrazne zníženého videnia a atrofie papily zrakového nervu dňa 12.08.2011. Prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a tento zistený stav bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán prešetril všetky tvrdenia uvedené v protokole, ktoré mali pre napadnuté rozhodnutie vo veci rozhodujúci význam. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Neobsahoval však presnú informáciu o všetkých uskutočnených vyšetreniach, kedy došlo k pochybeniu účastníka konania, preto druhostupňový správny orgán rozhodol o zmene napadnutého rozhodnutia v podobe presnej špecifikácie dátumu pochybení zo strany účastníka konania. Následne odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na charakter a závažnosť vyššie uvádzaných zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, pričom vychádzal z úplného a správneho zistenia skutkového stavu veci. Taktiež vychádzal pri hodnotení výšky uloženej pokuty zo závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke, keď výšku pokuty odvodil od konkrétneho porušenia zákonnej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktoré sa prejavilo predĺžením času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote žalobu žalobkyňa. Ako žalobné body uviedla: Z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že žalobkyni bola uložená pokuta za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti dňa 12.08.2011. Žalovaný však výrok zmenil tak, že výrok rozšíril o ďalšie skutky zo dňa 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012 a 22.11.2012, t.j. o skutky, ktoré neboli predmetom prvostupňového konania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Preto na ne žalobkyňa nemohla reagovať v podanom opravnom prostriedku. Týmto postupom bol porušený apelačný princíp správneho konania, ako aj čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný nebol oprávnený uložiť žalobkyni pokutu pre údajné pochybenia dňa 12.08.2011, 29.11.2011 a 17.02.2012, nakoľko vzhľadom na plynutie času právo uložiť pokutu vo vzťahu k týmto skutkom zaniklo,

s poukazom na § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. Tieto skutky preto nemôžu byť obsahom výroku právoplatného rozhodnutia. Prvostupňovým správnym orgánom prizvaný odborník pri posudzovaní postupu žalobkyne nevychádzal z informácií, ktoré mala žalobkyňa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, t.j. nevykonával posudzovanie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti ex ante, ale ako vyplýva z protokolu č. 569/2013 o vykonanom dohľade, vychádzal zo všetkých informácií, ktoré mal k dispozícii, vrátane neurologického vyšetrenia a vyšetrenia na magnetickej rezonancii - vykonával posudzovanie ex post, preto jeho posudok je nezákonný. Rozhodnutie žalovaného nezdôvodňuje rozsah uloženej sankcie, resp. zdôvodňuje ho nedostatočne. Neobsahuje zdôvodnenie, z akých právnych úvah orgán vykonávajúci dohľad pri určení výšky pokuty vychádzal, pretože sa nezaoberal všetkými jednotlivými právnymi dôvodmi, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy stanovuje. Nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty je o to závažnejšie, že za polovicu skutkov, ktoré žalovaný vytýkal žalobkyni, vzhľadom na uplynutie času, nemohla byť žalobkyni uložená pokuta. Z rozhodnutia nevyplýva, prečo žalovaný dospel k rovnakej výške pokuty, ako prvostupňový správny orgán napriek tomu, že výrok rozšíril o ďalšie skutky. Ďalej namietal právne posúdenie veci. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientke. Nepostačuje úvaha o možnostiach iného postupu ošetrujúceho lekára, a jednoznačne by mal vychádzať z nepochybne preukázaného nesprávneho postupu ošetrujúceho lekára, ktorým boli porušené právne predpisy pri výkone povolania lekára. Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 3 ods. 8 stanovuje, že zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda SR nariadením. Od účinnosti Zákona o zdravotnej starostlivosti vláda SR nariadenie vlády, ktorým by určila zoznam zdravotných výkonov, nevydala. Neexistencia zoznamu zdravotných výkonov, ktorá predstavovala neprekonateľnú prekážku pre posúdenie správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., viedla zákonodarcu k zmene zákona č. 576/2004 Z.z. v § 3 (zmena definície zoznamu zdravotných výkonov). Ak je zákonom stanovené kritérium správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti a k jeho aplikácii je nevyhnutné vydanie podzákonnej normy, absenciu podzákonnej normy nie je možné nahradiť subjektívnym názorom konzultanta alebo úvahou úradu o tom, ktoré výkony mali alebo nemali byť vykonané, aby bola naplnená povinnosť podľa § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti. Subjektívny názor konzultanta nemá právnu relevanciu a navyše konzultant priznal, že postup žalobcu by bol posúdený ako správny, ak by bol v náleze USG vyšetrenia uvedený obraz normálneho pankreasu. Ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti je bez podrobnejšej úpravy v podobe zoznamu zdravotných výkonov príliš všeobecné a veľmi ľahko použiteľné v neprospech ošetrujúcich lekárov. Žiadala napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.08.2015. Čo sa týka námietky nových skutkov vo výroku napadnutého rozhodnutia, konštatoval, že výrok rozhodnutia neuvádza nové skutky, o ktorých by v predchádzajúcom konaní nebola žalobkyňa informovaná a nemala možnosť vyjadriť svoje právo na obhajobu, pretože sa jednalo len o doplnenie dátumov vyšetrení v oftalmologickej ambulancii žalobkyne, kedy sa žalobkyňa dopustila porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Všetky tieto dátumy boli uvedené v protokole o vykonanom dohľade č. 569/2013 zo dňa 21.08.2013, ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Čo sa týka námietky, že žalovaný a prvostupňový orgán posudzovali zdravotnú starostlivosť žalobkyne ex post, uviedol, že správnosť postupu účastníka konania pri riešení zdravotného problému pacientky bola hodnotená z informácií, ktoré mal účastník konania ex ante. Prizvaný odborník MUDr. Q., CSc., neuvádza zistenia ďalších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti po 15.02.2013 (posledné vyšetrenie pacientky u žalobkyne). Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ani pre nedostatočné odôvodnenie uloženej sankcie. Oba správne orgány odôvodnili uloženú sankciu v príslušnej časti svojich rozhodnutí v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný sa na str. 6 svojho rozhodnutia stotožnil s výškou pokuty uloženej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Určujúcim kritériom pre výšku pokuty bola skutočnosť, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti malo negatívny dopad na vývoj celkového zdravotného stavu pacientky, najmä že operačný neurochirurgický zákrok musel byť vykonaný už v značne pokročilom štádiu útlaku nervovo-cievneho zväzku rastúcim tumorom. Žalovaný ďalej odmietol tvrdenie žalobcu, že nevyhnutným predpokladom na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. má byť zoznam zdravotných výkonov. Uvedený argument je použitý zo strany žalobcu účelovo, aby sa žalobca zbavil zodpovednosti za porušenie tohto ustanovenia. Neexistencia takéhoto zoznamu nie je prekážkou a nijakým spôsobom nezabraňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby postupoval v súlade s cit. zákonným ustanovením. V opačnom prípade by to znamenalo, že ani poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by sa nemohol brániť, že zdravotnú

starostlivosť poskytoval správne, lebo by nemohol argumentovať uvedeným zoznamom. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 30.06.2010. Žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 250h ods. 1 O.s.p.) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol ako nedôvodnú z nasledovných dôvodov:

Z protokolu č. 569/2013 o vykonanom dohľade, ktorý je súčasťou správneho spisu, bolo zistené, že predmetom dohľadu bolo prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti V. F., nar. XXXX, u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - MUDr. Janka Sádecká, oftalmologická ambulancia a dohliadané obdobie bolo od 01.01.2007 do 25.04.2013. Zistenia uvedené v tomto protokole boli špecifikované podľa jednotlivých vyšetrení v ambulancii žalobkyne od r. 2007 a v protokole boli uvedené jednotlivé vyšetrenia zo dňa 12.08.2011, 29.11.2011, 17.02.2012, 24.05.2012, 06.09.2012, 22.11.2012, ako aj 15.02.2013. Na tomto poslednom vyšetrení bol zistený výrazný pokles zrakovej ostrosti na ľavom oku a na očnom pozadí bol zistený bledý ohraničený terč zrakového nervu vľavo, vpravo korekciou vízus bol nezlepšený. Oftalmologička po tomto zistení ihneď odporučila neurologické vyšetrenie a eventuálne zvážiť CT vyšetrenie, NMR. Pre jednoznačne jasný objektívny nález telefonicky konzultovala oftalmologička s odborným pracoviskom urgentnejšie vybavenie, informovaný o tom bol i syn pacientky. Pacientka sa po celú dobu nesťažovala na zhoršenie daného stavu, bolesti hlavy neudávala, neudávala slabosť ani malátnosť. Pri výkone dohľadu boli zistené nasledovné nedostatky: Pacientke pri vyšetrení v r. 2007 nebol na očnom pozadí popísaný žiaden patologický nález. Pri druhom vyšetrení, t.j. 12.08.2011, bol diagnostikovaný výrazne znížený vízus na pravom oku, ale už aj na ľavom oku sa vízus mierne zhoršil. Pri vyšetrení nebol urobený záver, ani nebola uvedená informácia o úraze hlavy na pravej strane, ktorý utrpela pacientka ako 12-ročná, úraz nie je ničím podložený a chýbajú ďalšie informácie. Nie je možné pripustiť situáciu, že takýto úraz môže spôsobiť ťažké poškodenie zrakového nervu po 30 rokoch. Hlavný dôvod je v tom, že v r. 2007 videla na obe oči normálne a na pozadí bol nález v norme. Pri druhom očnom vyšetrení chýbal zreteľný záver poskytovateľa, v ktorom malo byť uvedené, prečo má pacientka výrazne zhoršené videnie pravého oka a čiastočne i ľavého. Už pri tomto vyšetrení malo byť urobené i perimetrické vyšetrenie, t.j. vyšetrenie zorného poľa na obidvoch očiach, okrem iného i neurologické vyšetrenie. Ďalšie vyšetrenia boli už len kumulovaním chýb pri názore, že problémy súvisia s nepotvrdeným úrazom v detstve. Dňa 24.05.2012 bol zistený vízus veľmi zhoršený i na ľavom oku s popisovaným mierne bledším terčom zrakového nervu na ľavom oku. Z celého prípadu vyplýva, že nemohol pri zhoršovaní zraku na ľavom oku byť žiaden súvis s úrazom pacientky v detskom veku. Poskytovateľ mal odoslať pacientku pri zistení náhleho zhoršenia zraku v rámci diferenciálnej diagnostiky na neurologické vyšetrenie. Mal by na to myslieť v takom prípade každý erudovaný očný lekár, lebo pri zistenej atrofii zrakového nervu je neurologické vyšetrenie bezpodmienečne nutné, lebo porucha môže byť i v centrálnom nervovom systéme, čo sa zistilo i v prípade tejto pacientky. Uvedený protokol vychádzal z písomného stanoviska prizvanej osoby - MUDr. P. Q., CSc., z medicínskeho odboru oftalmológia, zo dňa 30.06.2013. V tomto písomnom stanovisku prizvaná osoba jednoznačne uviedla, že poskytnutá zdravotná starostlivosti pre pacientku V. F. bola na očnej ambulancii MUDr. Janky Sádeckej v období od 12.08.2011 do 22.11.2012 non lege artis.

Proti tomuto protokolu podala žalobkyňa písomné námietky zo dňa 11.09.2013. Na ne sa vyjadril prizvaný odborník - MUDr. P. Q. podaním zo dňa 30.09.2013, v ktorom opakovane uviedol, že posudzovanie nálezov z neurológie, neurochirurgie a ostatných lekárov z tohto pohľadu nie je vysvetlením, prečo nebolo doporučené neurologické vyšetrenie pri prvom zistení výrazného zníženia videnia a atrofie papily zrakového nervu dňa 12.08.2011. Pri vyšetreniach od 12.08.2011 až do 27.11.2012 chýba diagnostický záver, prečo je výrazne znížený vízus na ľavom oku a prečo je aj bledší terč zrakového nervu. Pri vyšetrení dňa 12.08.2011 urobila MUDr. Sádecká základnú chybu, pretože uviedla: Pokles zraku na diaľku i na blízko, ako 12 ročná úraz hlavy na pravej strane. V tomto náleze nie je ničím podložené, že úraz hlavy pred 33 rokmi spôsobil atrofiu papily zrakového nervu a praktickú stratu videnia na pravom oku. Nie je súčasne ani vysvetlenie, prečo v roku 2007 bol na pravom oku prakticky normálny nález, a v roku 2011 je atrofia zrakového nervu. Práve pri tomto vyšetrení mal byť urobený presne taký istý záver, ako urobila MUDr. Sádecká pri vyšetrení 15.02.2013. Pri vyšetrení 27.11.2012 sa už ani nespomína súvis s úrazom pred 35 rokmi. Jediným riešením malo byť odporučenie na neurologické vyšetrenie tak, ako to bolo urobené až 15.02.2013, aj keď príznaky boli identické už pri vyšetrení 12.08.2011.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Podľa § 2 ods. 10 cit. zákona, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, úrad b) vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, 40) a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 7) 1. ukladá sankcie, 2. podáva návrhy na uloženie sankcie, 3. ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

Podľa § 43 ods. 4 cit. zákona, dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu") na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a) cit. zákona, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

Podľa § 64 ods. 2 písm. a) cit. zákona, úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu.

Podľa § 64 ods. 6 cit. zákona, pokuty podľa odsekov 1 až 4 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 62) ak tento zákon neustanovuje inak. 62) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať

uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietky žalobkyne uvedené v podanej žalobe, sú v celom rozsahu nedôvodné a nemôžu prispieť k zrušeniu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd v Žiline sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto veci žalovaným, a to čo sa týka skutkových zistení, ako i právneho posúdenia veci. Z obsahu spisu správneho orgánu je nepochybné, že prvostupňový správny orgán vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie porušenia povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. V zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Dôkazom v konaní o posúdení správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská. V odvolacom konaní sa podľa Správneho poriadku uplatňuje apelačný princíp, odvolací orgán teda môže rozhodnutie zmeniť tak, že vo veci sám rozhodne. Odvolací orgán rozhodnutie zruší, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti konania. Z dôvodu riadneho zistenia skutkového stavu prvostupňový správny orgán prizval do konania podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. odborníka v špecializovanej oblasti oftalmológia MUDr. P. Q., CSc., ktorý sa odborne vyjadril k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti žalobkyňou v prípade pacientky V. F.. Svoje rozhodnutia správne orgány opreli o odborné stanovisko prizvaného odborníka v oblasti oftalmológia, keďže sa v danom prípade jednalo o vysokoodbornú skutkovú otázku. Krajský súd v Žiline v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci postupovali v intenciách cit. právnych noriem, vo veci zistili skutkový stav dostatočne a správne a ani konanie netrpí takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za nezákonné.

Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že žalovaný uložil žalobcovi pokutu za ďalšie skutky, ktoré neboli predmetom prvostupňového konania a rozhodnutia, na ktoré žalobca nemohol reagovať v podanom opravnom prostriedku, súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Tým, že žalovaný vo výroku uviedol všetky jednotlivé dátumy vyšetrení (kontrol pacientky) vykonaných v ambulancii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pacientky V. F., nedošlo k rozšíreniu výroku o nové skutky, o ktorých by nebolo v prvostupňovom konaní rozhodované. Druhostupňový správny orgán nerozhodoval o veci ako o novej, ale ako o veci, o ktorej rozhodoval prvostupňový správny orgán na základe protokolu o vykonanom dohľade, ktorý bol žalobkyni predložený a ku ktorému sa vyjadrila. V tomto protokole ako i v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia boli uvedené všetky dátumy jednotlivých kontrol pacientky V. F. v ambulancii žalobkyne. Pokiaľ teda druhostupňový správny orgán vo výroku uviedol všetky jednotlivé dátumy kontrol, nešlo o zmenu skutku, ale len o špecifikáciu skutku - jeho upresnenie z pohľadu jednotlivých vyšetrení, ktoré absolvovala pacientka V. F.. Samotné vyšetrenia nie je možné chápať ako samostatné skutky, ale sú súčasťou jedného skutku, ktorý je pokračujúcim správnym deliktom.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetom správneho konania je uloženie pokuty za iný správny delikt, čo je považované za druh správneho trestania. Podľa zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) schváleného 13.02.1991, je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Administratívne trestanie má podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter a preto treba pri absencii úpravy pri postupe správnych orgánov pri postihu za správne delikty vychádzať analogicky z Trestného zákona. Rovnaký názor v obdobných veciach zaujal Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. a . Pokiaľ ide o použitie analógie v oblasti administratívneho trestania, rovnako judikujú aj správne súdy v Českej republike. Pretože teda právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračujúci delikt, pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračujúci delikt je potrebné použiť analógiu legis, t.j. vychádzať z Trestného zákona. Na základe analógie teda v danom prípade aplikovať pravidlá pre ukladanie trestu za pokračujúci delikt stanovený v Trestnom zákone (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , ).

Ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona zakotvuje výklad pojmu pokračujúci trestný čin. Za pokračujúci trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Prihliadajúc na danú skutkovú a právnu situáciu, krajský súd konštatuje, že jednotlivé vyšetrenia v ambulancii žalobkyne je potrebné chápať ako čiastkové útoky, ktorých trestnosť sa posudzuje ako jeden správny delikt, a to z toho dôvodu, že ich spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. V danom prípade jednotlivé kontroly boli vykonávané v blízkych časových intervaloch, približne 3 mesiace, spájal ich spôsob ich vykonania, t.j. poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyňou a taktiež i predmet útoku, v danom prípade zdravie pacientky V. F.. Podstata pokračovacieho deliktu je v tom, že viacero útokov sa pokladá za jeden správny delikt a subsumuje sa pod tú istú skutkovú podstatu správneho deliktu. V danom prípade je teda potrebné jednotlivé výkony zdravotnej starostlivosti žalobkyne (vyšetrenia - kontroly v ambulancii) považovať za čiastkové útoky, ktorých trestnosť sa posudzuje ako jeden správny delikt - pokračujúci správny delikt, na čo súd prihliadol z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný správny orgán uvedenú právnu kvalifikáciu explicitne vo svojom rozhodnutí nekonštatoval.

Ďalšia námietka súvisiaca s touto námietkou bola, že bol porušený apelačný princíp správneho konania v spojení s Ústavou SR. Súd konštatuje, že apelačný princíp v správnom konaní je tzv. úplný apelačný princíp, čo umožňuje aj druhostupňovému správnemu orgánu zmeniť prvostupňové rozhodnutie, napr. vykonávať i nové dôkazy, nanovo zisťovať skutkový stav veci, dopĺňať vykonané dokazovanie atď. nezakotvuje, že by tento apelačný princíp nebolo možné použiť v konaní v správnom trestaní. Nič nebránilo žalovanému zmeniť výrok prvostupňového rozhodnutia a uviesť v ňom všetky vyšetrenia, pri ktorých sa žalobkyňa dopustila preukázaného pochybenia.

Čo sa týka námietky, že žalovaný nebol oprávnený uložiť pokutu žalobkyni pre pochybenia dňa 12.08.2011, 29.11.2011 a 17.02.2012, vzhľadom na plynutie času a zánik práva postihnúť žalobcu za toto konanie (§ 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z.), súd uvádza, že predmetom napadnutého rozhodnutia nie je 6 skutkov, ako sa mylne domnieva žalobkyňa, ale skutok je iba jeden, ktorý v sebe subsumuje 6 jednotlivých útokov. Posledným útokom je pokračujúci správny delikt dokonaný (analogicky s Trestným poriadkom a Trestným zákonom). Preto potom lehotu podľa § 64 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. je potrebné počítať od ukončenia pokračujúceho správneho deliktu, t.j. od posledného útoku, ktorý bol vykonaný dňa 22.11.2012. Čo sa týka subjektívnej lehoty, táto plynie od podpísania zápisnice o prerokovaní námietok k protokolu, ktorá bola podpísaná dňa 23.10.2013. Objektívna lehota plynie od posledného čiastkového útoku, ktorý bol vykonaný 22.11.2012 a je trojročná. Keďže napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2015, obe tieto lehoty sú zachované.

Čo sa týka námietky, že prizvaný odborník nevychádzal z informácií, ktoré mala žalobkyňa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale vychádzal zo všetkých informácií, t.j. vykonával posudzovanie ex post, súd uvádza nasledovné: Prizvaný odborník posudzoval zdravotnú starostlivosť ex ante, to znamená, že posudzoval len tie dôkazy, ktoré mala k dispozícii aj žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v čase vykonania jednotlivých kontrol uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia. Vyplýva to z jeho odborného posudku, aj z jeho vyjadrenia k námietkam žalobkyne na jeho odborného stanovisko. Vyplýva to taktiež z protokolu č. 569/2013 o vykonanom dohľade, ktorý taktiež vychádzal z jeho odborného stanoviska. Prizvaný odborník vychádzal zo zdravotnej dokumentácie pacientky V. F. podľa jednotlivých dátumov vyšetrení - kontrol, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykonal a nevychádzal z následných lekárskych nálezov, napr. z CT vyšetrenia alebo magnetickej rezonancie, ktoré samozrejme žalobkyňa v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti nemala k dispozícii. Naopak, z objektívnych nálezov žalobkyne v zdravotnej dokumentácii pacientky vyvodil odborný záver o tom, že zdravotná starostlivosť bola pacientke poskytnutá vzhľadom na objektívne nálezy uvedené priamo v jej zdravotnej dokumentácii „non lege artis". Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne v žalobe, že prizvaný odborník mal vychádzať z neurologického vyšetrenia a vyšetrenia na magnetickej rezonancii - uvedené vôbec z odborného stanoviska prizvaného odborníka nevyplýva.

Ďalšia námietka sa týkala nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia, najmä nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty, a to vzhľadom na to, že za polovicu skutkov, vzhľadom

na uplynutie času, nemohla byť žalobkyni pokuta uložená. Tiež žalobkyňa namietala, že nie je jasné, ako dospel k rovnakej výške pokuty, keď výrok rozšíril o ďalšie skutky. V tejto súvislosti súd opätovne konštatuje, že výrok nebol rozšírený o nové skutky, ale len bol špecifikovaný o jednotlivé útoky, ktoré vo svojom súhrne predstavujú pokračujúci správny delikt. Je teda nesprávne presvedčenie žalobkyne, že za tieto jednotlivé útoky nemala byť pokuta uložená, ani že za určité útoky už nie je deliktuálne zodpovedná. Bolo v súlade so zásadami ukladania sankcií, že druhostupňový správny orgán uložil rovnakú pokutu, ako to urobil prvostupňový správny orgán, keďže skutok bol totožný, ako v prvostupňovom rozhodnutí a ani k žiadnej právne zmene (napr. zmena rozmedzia sankcie) nedošlo. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty, súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. V napadnutom rozhodnutí boli uvedené skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie výšky pokuty: primeranosť k závažnosti zistených nedostatkov, ktoré boli špecifikované a rovnako aj k ich následkom (predĺženie času do stanovenia kauzálnej príčiny zhoršenia zraku pacientky) a rovnako bola zdôraznená aj preventívna a výchovná funkcia uloženej pokuty. Súd konštatuje, že vzhľadom na následky spôsobené protiprávnym konaním žalobkyne, ako aj na rozmedzie sadzby vyplývajúce zo zákona, keď pokutu možno uložiť až do výšky 3.319,- Eur, pokuta uložená vo výške 1.500,- Eur uložená na základe správnej úvahy správnych orgánov zjavne nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Ďalšia námietka spočívala v tvrdení, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti musí vychádzať z nepochybne preukázaného nesprávneho postupu ošetrujúceho lekára, ktorým boli porušené právne predpisy pri výkone povolenia lekára a že absenciu nariadenia vlády, ktorým by určila zoznam zdravotných výkonov, nie je možné nahradiť subjektívnym názorom konzultanta alebo úvahou úradu o tom, ktoré výkony mali alebo nemali byť vykonané, aby bola naplnená povinnosť podľa § 3 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti. Krajský súd konštatuje, že odborné posúdenie, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. patrí do správnej úvahy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgánu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 23.01.2014, z 26.11.2009). Podľa tohto právneho názoru v danej veci ide o odborné právne otázky, pri ktorých je úrad ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy. Súd hodnotí iba skutočnosť, či správny orgán v rámci správnej úvahy nepostupoval v rozpore so zásadami logického myslenia. V danom prípade tento nedostatok zo správneho spisu nevyplýva. Správna úvaha žalovaného, ktorá vyústila do jeho záveru o posúdení poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. vychádza z odborného vyjadrenia prizvaného odborníka, ktoré jednoznačne preukázalo, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Súd konštatuje, že toto odborné vyjadrenie, ktoré si osvojil žalovaný správny orgán, taktiež nevykazuje vady týkajúce sa základných pravidiel logického myslenia. Keďže žiadne takéto pochybenie v správnom konaní nevyšlo najavo, aj táto žalobná námietka je nedôvodná. Samotné odborné názory, či už odborného vyjadrenia prizvaného odborníka alebo samotného žalovaného, nemôžu byť predmetom preskúmania súdu, keďže sa jedná o výsostne odborné otázky.

K námietke, že odborné stanovisko k otázke správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti nemôže žalovaný zaujať na základe subjektívneho názoru jeho konzultanta, súd uvádza, že odborné písomné stanovisko prizvanej osoby v zmysle § 43 ods. 4 z.č. 581/2004 Z.z. je relevantným objektívnym dôkazom, ktorým bola preukázaná odborná otázka, či bola zdravotná starostlivosť žalobkyňou poskytnutá správne alebo nesprávne. O hodnovernosti odborného stanoviska a objektívnom posúdení skutočného stavu veci nemal súd žiadne pochybnosti. Nejedná sa o subjektívny názor konzultanta, ale ide o odborné posúdenie konkrétnej odbornej otázky, ktorá nevychádza zo subjektívnych pocitov konzultanta, ale naopak, z objektívnych dôkazov (zdravotná dokumentácia pacientky V. F. v jej časti diagnostických a liečebných postupov v oftalmológii od r. 2007 do 15.02.2013). Len tvrdenie žalobkyne o nesprávnosti vyriešenia tejto otázky prizvanou osobou, bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu o ňou tvrdenej skutočnosti, nemôže mať na zistenie skutkového stavu žiaden vplyv. Záver prizvaného odborníka, že neurologické vyšetrenie malo byť doporučené pacientke pri prvom zistení výrazne zníženého videnia a atrofie papily zrakového nervu dňa 12.08.2011, je jednoznačný a žalobkyňa v správnom konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil toto odborné tvrdenie.

Námietka žalobkyne ohľadne nálezu USG vyšetrenia pankreasu je očividne nesúvisiaca s danou vecou, keďže v danom prípade sa zdravotná starostlivosť neposkytovala v súvislosti s diagnostikou a liečbou pankreasu.

Námietka absencie podzákonnej normy, ktorá by konkrétne uvádzala, ktoré zdravotné výkony bolo potrebné vykonať na správne určenie diagnózy pacientky, nebola uvedená v rozklade proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, napriek tomu sa ňou súd zaoberal (§ 250i ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že jej nie je možné priznať úspech. Ustanovenie § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 576/2004 Z.z. uvádza, že zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Ak by aj zoznam zdravotných výkonov bol určený podzákonnou právnou normou a bol by zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dodržaný, táto skutočnosť ešte nezaručuje, že ak sa ním bude lekár striktne riadiť, musí bez ďalšieho poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pretože na poskytnutie správnej zdravotnej starostlivosti je potrebné vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby, t.j. všetky úkony podľa konkrétneho zdravotného stavu pacienta, čo je plne v kompetencii lekára. Práve zistenie správnosti či nesprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti je v tomto type konania podmienené posúdením odborných otázok (vykonaním všetkých zdravotných výkonov) v rámci konkrétneho prípadu. Zo zákona č. 576/2004 z.z. nevyplýva, že by sa za správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti považovalo vykonanie zdravotných výkonov, ktoré sú nariadením vlády v zozname zdravotných výkonom určené k jednotlivým chorobám (dikcia § 4 ods. 3 cit. zákona, kde sa uvádza definícia správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, je odlišná). Je potrebné zdôrazniť, že na zistenie konkrétneho skutkového stavu, t.j. či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, možno použiť akýkoľvek dôkaz a keďže ide o odbornú otázku, správne správny orgán prizval odborného konzultanta. Jeho odborné závery, vychádzajúce z okolností daného prípade, sú relevantné pre zistenie skutkovej otázky správneho alebo nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti.

Krajský súd taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 19.08.2009 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 30.06.2010, ktorý sa zaoberal námietkou žalobcu, že nebol vydaný zoznam zdravotných výkonov a že z toho dôvodu nie je možné vytýkať ošetrujúcej lekárke porušenie povinností. Krajský súd konštatoval, že nemôže táto skutočnosť byť v žiadnom prípade dôvodom na to, aby zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, pretože je na odborných znalostiach ošetrujúceho lekára, jeho medicínskej erudícii, aby z existujúceho katalógu zdravotných výkonov vybral tie, ktoré ho privedú k určeniu správnej diagnózy a jej následnej terapie.

Krajský súd v Žiline sa v plnom rozsahu stotožnil s týmto právnym názorom a konštatuje, že je na odbornom posúdení konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby vykonal všetky zdravotné výkony tak, aby správne určil chorobu a túto chorobu včasne a účinne liečil pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Konkrétny spôsob poskytnutia správnej zdravotnej starostlivosti nemôže vyplývať zo žiadneho zákonného či podzákonného právneho predpisu, pretože v každom konkrétnom prípade sa jedná o odlišnú diagnostickú situáciu.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.