Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-370-2015.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/370/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, proti odporcovi: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. XX/XXXX, o 107,31 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 70,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy 26.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 75,64 Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti týkajúcej sa istiny v sume 36,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 26.12.2011 do zaplatenia, súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 domáhal zaviazania odporcu zaplatením istiny v sume 107,31 Eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, dôvodiac tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť T- Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a. s., uzavrel dňa 19.10.2004 s odporcom Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom, na základe ktorej mu poskytoval a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Napriek tomu odporca neuhradil vyúčtovanie za služby v žalovanej sume. Podľa ustanovenia § 115 a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (ods. 2). Súd vzhľadom na klasifikáciu predmetnej právnej veci ako drobný spor vec prejednal bez nariadenia pojednávania a v rámci dokazovania sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov: Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom zo dňa 19.10.2004, identifikačné údaje účastníka, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 s identifikáciou postúpenej pohľadávky, dlžné faktúry a zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o pripojení zo dňa 19.10.2004, na základe ktorej poskytoval a sprístupnil odporcovi verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- Mobile Slovensko, a. s., za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby, ktoré jej právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval faktúrami: č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.12.2011, dlžná suma predstavovala sumu 36,48 Eur, č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.01.2012,
dlžná suma predstavovala sumu 70,83 Eur, celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky bola 107,31 Eur, čo navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi. Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinnom v čase podpisu zmluvy; zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu (ods. 2). Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku VIII bod 12 zákona číslo 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd je teda ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný, prihliadne na túto skutočnosť aj v prípade, keď by inak bolo potrebné, aby si spotrebiteľ takúto námietku uplatnil a z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Podľa článku II bod 1 zákona číslo 102 /2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 1. mája 2014), sa zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník dopĺňa v ust. § 52 ods. 2 pripojením vety: "Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 cit. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného
práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zák., súd prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy, navrhovateľ konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a odporkyňa bola fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorá si vzala úver na osobnú spotrebu, vystupovala ako spotrebiteľ. Zmluvu o úvere a nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval podľa Zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Návrh bol tunajšiemu súdu doručený dňa 29.12.2014, a preto súd návrh v časti uplatnenej pohľadávky v sume 36,48 Eur, na základe faktúry č. 7112440090 s dátumom splatnosti do 25.12.2011 vzhľadom na skutočnosť, že 3 - ročná premlčacia doba márne uplynula dňa 25.12.2014, ex offo zamietol. V zostávajúcej časti týkajúcej sa uplatnenej pohľadávky v sume 70,83 Eur, uplatnenú na základe faktúry č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25.01.2012, súd návrhu vyhovel, keď navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 26.01.2012) bola vo výške 1%; v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokovej sadzby o 8 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. Vychádzajúc z citovaného ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že žaloba je v časti uplatnenia si nároku v sume 70,83 Eur dôvodná, nakoľko medzi právnym predchodcom navrhovateľa, ktorému bola pohľadávka riadne postúpená a odporcom, došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o pripojení, nezaplatením predmetnej faktúry v sume 70,83 Eur za poskytnuté služby v lehote ich splatnosti sa odporca dostal do omeškania, a preto v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka súd navrhovateľovi okrem uplatnenej istiny priznal i požadované úroky z omeškania, uplatnené v správnej výške, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 75,64 Eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 2 úkonov právnej služby á 16,60 Eur: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb); 2. podanie žalobného návrhu na súd (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb);
- z 2 x režijný paušál á 8,04 Eur za úkon ( § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) + 20% DPH; náhrada trov právneho zastúpenia spolu 59,14 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III., písomne v troch rovnopisoch. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) .