Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-486-2015.pdf
PDF · 146.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/486/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Bratislava, IČO: 40 887 481, proti odporcovi: L. I., O.. X.X.XXXX, V. K. XX/XX, XXX XX Ž., Š. D. F., o zaplatenie 296,40 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 195,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 195,- eur od 31.10.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 101,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 36,40 eur od 31.10.2013 do zaplatenia zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 5,53 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 30.07.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 23.10.2015 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 296,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 231,40 eur od 31.10.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku 17,50 eur a vo výške 75,91 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 18.10.2013 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej aj ako „Rámcová zmluva“) a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej aj ako Zmluva“), a to tým, že odporca prijal jeho návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy v súlade s ust. čl. III bod. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 195,- eur. Predpokladom uzavretia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. a ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o zachovanie písomnej formy.
Odporca sa zaviazal vrátiť mu celkovú čiastku 231,40 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 36,40 eur. V zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) uvedená v zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovej súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa odporca zaviazal splatiť dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 30.10.2013. Nakoľko odporca mu nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je 5,50 % ročne zo sumy 231,40 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Priloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si uplatňuje voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok tak predstavuje sumu vo výške 296,40 eur s príslušenstvom. Odporca ku dňu spísania návrhu nerealizoval žiadnu úhradu. Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol riadne doručený, písomne na výzvu súdu v určenej lehote nevyjadril. Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur (ďalej len "drobné spory"). Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 8.12.2015, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 2.12.2015. Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. Z obsahu listiny označenej ako „Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb“ (ďalej len „RZ“) datovanej dňa 18.10.2013 (na č. l. 4 spisu) vyplýva, že ako zmluvné strany sú uvedené navrhovateľ ako veriteľ (s uvedením bankového spojenia: XXXXXXXXXX/XXXX) a odporca ako spotrebiteľ s uvedením mena priezviska, rod. č., adresy trvalého bydliska, dátumu narodenia, č. mobilného telefónu, emailovej adresy a č. bankového účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. V čl. I. bod 1 RZ je uvedené, že navrhovateľ na základe zákona č. 129/2010 Z. z. poskytuje spotrebiteľské úvery a iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov. V čl. I. bod 2 RZ je uvedené, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje navrhovateľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z., na základe zmluvy o poskytnutí s poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia na adrese sídla veriteľa www.pozickomat.sk <http://www.pozickomat.sk> za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnuté spotrebiteľského úveru vyplnená spotrebiteľom. V čl. I. bod 3 RZ je uvedené, že RZ rámcovo upravuje práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. V čl. I. bod 4 RZ je uvedené, že jednotlivé zmluvné podmienky RZ sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „ZÚ“) uzavretej na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak alebo pokiaľ kogentné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu nestanovuje inak. V čl. III. bod 1 RZ je uvedené, že ZU uzatvára navrhovateľ so spotrebiteľom na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla
navrhovateľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u navrhovateľa na internetovej stránke navrhovateľa www.pozickomat.sk, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia užívateľského účtu. V čl. III. bod 3 RZ je uvedené, že RZ a ZÚ sa považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom RZ, ZÚ a jej príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím ZÚ spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. V čl. III. bod 5 RZ je uvedené, že RZ a ZÚ nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom RZ, ZÚ a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami. V čl. III. bod 6 RZ je uvedené, že na základe uzatvorenej ZÚ sa navrhovateľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta uvedený v ZÚ v deň uzatvorenia ZÚ, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení ZÚ. V čl. IV. bod 1 RZ je uvedené, že klient sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru (ďalej len „poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke navrhovateľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením ZÚ. V čl. IV. bod 3 RZ je uvedené, že úver poskytnutý navrhovateľom je bezúročný. V čl. IV. bod 5 RZ je uvedené, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť navrhovateľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady na telefonické výzvy, SMS, e- mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené navrhovateľom z dôvodu omeškania klienta (ďalej len „náklady“). Náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové náklady vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške 10,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške 30,- eur. V čl. V. bod 1 RZ je uvedené, že úver poskytnutý navrhovateľom klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške. V čl. V. bod 2 RZ je uvedené, že klient sa zaväzuje splatiť navrhovateľovi úver s príslušenstvom v jednej splátke, v lehote a za podmienok upravených v ZÚ, na bankový účet veriteľa uvedený v ZÚ. V čl. V. bod 4 RZ je uvedené, že poplatok za poskytnutie úveru je splatný dňom splatnosti úveru a spláca sa spolu s úverom v splátkach v rovnakých lehotách a rovnakým spôsobom dohodnutým ZÚ na splácanie dlžnej sumy. V čl. VII. bod 1 RZ je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky pozvánky, výzvy, oznámenia, upomienky a iné písomnosti realizované v súvislosti s RZ alebo ZÚ budú považované za doručené, ak budú doručené osobne, kuriérom alebo doporučenou poštovou zásielkou na adresu sídla navrhovateľa zapísanú v obchodnom registri a adresu trvalého bydliska klienta uvedenú v ZÚ alebo formou elektronickej na internetovú adresu navrhovateľa a klienta momentom ich doručenia na server doručenej pošty. Zásielka bude považovaná za doručenú aj v prípade, ak si adresát odmietne zásielku prevziať alebo zásielku neprevezme v priebehu 10 pracovných dní po tom, ako bola uložená na poštovom úrade. V čl. VII. bod 2 RZ je uvedené, že RZ sa uzatvára na dobu neurčitú. V čl. VII. bod 9 RZ je uvedené, že zmluvné vzťahy medzi navrhovateľom a klientom, ktoré nie sú upravené v RZ a ZÚ, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. V čl. VII. bod 10 RZ je uvedené, že RZ sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch majúcich povahu originálu, z ktorých po jednom vyhotovení obdrží každá zmluvná strana alebo sa zachytáva na inom trvalom médiu a doručuje elektronickou poštou. Listina predložená navrhovateľom je podpísaná nečitateľným podpisom za navrhovateľa a u odporcu sú uvedené údaje o akceptácii dňa 18.10.2013 prostredníctvom prístupu na IP adrese: XX.XXX.XXX.XX a ďalšími údajmi o elektronickej komunikácii. Z obsahu listiny označenej ako „Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ (ďalej len „ZÚ“) datovanej dňa 18.10.2013 (na č. l. 8 spisu) vyplýva, že ako zmluvné strany sú uvedené navrhovateľ ako veriteľ (s uvedením bankového spojenia: XXXXXXXXXX/XXXX) a odporca ako spotrebiteľ s uvedením mena priezviska, rod. č., adresy trvalého bydliska, dátumu narodenia, č. mobilného telefónu, emailovej adresy a č. bankového účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.
Ďalej sa v zmluve udáva, že navrhovateľ sa na základe RZ a ZÚ zaväzuje poskytnúť odporcovi krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 195,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke navrhovateľa na bankový účet odporcu v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a odporca sa zaväzuje vrátiť navrhovateľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 231,40 eur bezhotovostne na bankový účet navrhovateľa. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 30.10.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 567,80 %. Celkové náklady odporcu podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 36,40 eur. Celková čiastka podľa ust. § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi, je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku odporcu, predstavuje sumu 231,40 eur. V súlade s vyhláškou MF SR č. 289/2010 je ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013 vo výške 418 %. Náležitosti zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. o, p, t, u, w a x zákona č. 129/2010 Z. z. sú obsiahnuté v RZ uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je táto ZÚ. Skutočnosti, ktoré nie sú upravené v ZÚ, sa spravujú príslušnými ustanoveniami RZ, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Napokon je ZÚ uvedené, že sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch majúcich povahu originálu, z ktorých po jednom vyhotovení obdrží každá zmluvná strana alebo sa zachytáva na inom trvalom médiu a doručuje elektronickou poštou. Listina predložená navrhovateľom je podpísaná nečitateľným podpisom za navrhovateľa a u odporcu sú uvedené údaje o akceptácii dňa 28.11.2013 prostredníctvom prístupu na IP adrese: XX.XXX.XXXXX a ďalšími údajmi o elektronickej komunikácii. Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.10.2013 (na č. l. 10 spisu) vyplýva, že na tomto účte dňa 18.10.2013 došlo ku debetnému (rozumej odpísaniu sumy) obratu vo výške 195,- eur, a to bezhotovostným prevodom na protiúčet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ súdu predložil listinu označenú ako „Upomienka o nezaplatení pohľadávky vo výške 266,40“ datovanú dňa 6.11.2013 adresovanú odporcovi (na č. l. 11 spisu), ktorou bol odporca upozornený, že jeho pôžička je po splatnosti. Tým, že ju v požadovanom termíne neuhradil, porušil Zmluvu o všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V súlade s touto Zmluvou mu preto účtujú administratívne náklady vymáhania 35,- eur, pričom celková dlžná čiastka je tak 266,40 eur. Predmetná listina neobsahuje žiadny podpis a ako pisateľ je uvedený Pozickomat.sk tel. +XXXXXXXXXXXX. Navrhovateľ ďalej súdu predložil listinu označenú ako „Urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 276,40 eur“ datovanú dňa 13.11.2013 adresovanú odporcovi (na č. l. 12 spisu), ktorou bolo odporcovi oznamované, že aj napriek všetkým predchádzajúcim výzvam nezaplatil jeho záväzok voči Pozickomat.sk a ku dňu datovania listiny sa jeho dlžná čiastky zvyšuje o administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 10,- eur a celkovo dlží 276,40 eur. Odporca tak bol požiadaný, aby celkovú dlžnú čiastku vo výške 276,40 eur uhradil čo najskôr a pokiaľ nemôže ponúkajú mu dohodu a možnosť uzavrieť s nimi splátkový kalendár. Predmetná listina neobsahuje žiadny podpis a ako pisateľ je uvedený Pozickomat.sk, tel. +XXXXXXXXXXXX. Navrhovateľ ďalej súdu predložil listinu označenú ako „Porušenie dohody o splátkovom kalendári“ datovanú dňa 18.11.2013 adresovanú odporcovi (na č. l. 13 spisu), ktorou bol odporca upozornený, že nedodržal povinnosti vyplývajúce z dohody o platobnom kalendári, a pokiaľ neuhradí splátku vo výške 138,20 eur okamžite, bude dohoda o platobnom kalendári ukončená. Navrhovateľ ďalej súdu predložil listinu označenú ako „Výpoveď dohody o splátkovom kalendári, Výzva k urýchlenej úhrade dlhu vo výške 296,40 eur“ datovanú dňa 21.11.2013 adresovanú odporcovi (na č. l. 14 spisu), ktorou bolo odporcovi oznamované, že aj napriek všetkým predchádzajúcim výzvam nezaplatil jeho záväzok voči Pozickomat.sk a preto navrhovateľ ukončil dohodu o platobnom kalendári. Ku dňu datovania listiny jeho dlžná čiastky predstavuje sumu 296,40 eur. Odporca tak bol požiadaný, aby celkovú dlžnú čiastku uhradil čo najskôr. Predmetná listina neobsahuje žiadny podpis a ako pisateľ je uvedený Pozickomat.sk, tel. +XXXXXXXXXXXX. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov]. Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, [6) § 2 ods. 1, 5 a 8 a § 6 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov] ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011 do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka [18) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky
ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. účinnom od 11.06.2013 do 31.05.2014, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 40 ods. 4 OZ v znení zákona č. 215/2002 Z. z. účinnom od 01.05.2002, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh zanikne. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z hľadiska právneho posúdenia veci sa súd zaoberal otázkou povahy právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi konania. Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom ku vyššie uvedenému opisu rozhodujúcich skutočností navrhovateľom v podanom návrhu, ako aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a napokon s poukazom na skutočnosť, že odporca sa k návrhu a jeho prílohám, hoc mu boli riadne doručené, v súdom určenej lehote nevyjadril, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah na základe vyššie uvedenej ZU zo dňa 18.10.2013 ako zmluvy o pôžičke podľa ust. 657 OZ, ktorá zároveň bola uzavretá v súlade s cit. ust. § 40 ods. 4 OZ v písomnej forme. V danom prípade, aj keď nešlo o spotrebiteľský úver v zmysle jeho negatívneho vymedzenia podľa cit ust. § 1 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., je nepochybné, že navrhovateľ v tomto vzťahu vystupoval ako iný veriteľ ponúkajúci alebo poskytujúci pôžičku v rámci svojej podnikateľskej činnosti [cit. § 24 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., čo vyplýva aj z obsahu čl. I bod 1 RZ a odporca v tomto vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [cit. § 24 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.] V obmedzenom rozsahu sa tak v zmysle vyššie cit. ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vzťahujú na právny vzťah medzi účastníkmi založený vyššie uvedenou ZU datovanou dňa 28.11.2013 ust. § 2, § 3 a § 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, § 12, § 14, § 16, § 17, § 19, § 23, § 24 a § 25 zákona č. 129/2010 Z. z. Na základe uvedenej ZU zo dňa 18.10.2013 tak, ako bolo preukázané, navrhovateľ poskytol dňa 18.10.2013 odporcovi peňažnú sumu 195,- eur s tým, že odporca sa zaviazal túto sumu zvýšenú o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36,40 eur vrátiť do 30.10.2013. Podľa cit. ust. § 658 ods. 1 OZ sú úroky odplatou za poskytnutie pôžičky. Obvykle sa úroky určujú určitým percentom za stanovenú dobu. Výška úrokov je predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, to však neznamená, že by bolo možné dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. (nález Ústavného súdu SR spis. zn. PL. 10/2005 zo dňa 28.02.1995) Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ust. § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov (na historickom národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp, neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Neprimerane vysoký úrok je tak nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Cdo 57/2005) Súd sa tak zaoberal v ďalšom povahou poplatku za poskytnutie úveru dohodnutého v predmetnej ZU zo dňa 18.10.2013. Súd aj s poukazom na znenie cit. ust. čl. IV. bod 1 RZ dospel k záveru, že v
danom prípade z hľadiska ekonomickej kauzy nejde o poplatok, ktorý by mal pokrývať akési bližšie nekonkretizované náklady navrhovateľa na spracovanie a poskytnutie pôžičky, ale v prvom rade ide o odplatu za poskytnutie pôžičky. Tomu nasvedčuje aj znenie cit. ust. čl. IV. bod 1 RZ, kde sa výslovne udáva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru (poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru a doby splatnosti úveru. Uvedenému tiež nasvedčuje aj dojednaná splatnosť tohto poplatku za poskytnutie úveru podľa čl. V. bod 4 RZ, podľa ktorého mal byť poplatok za poskytnutie úveru splatný dňom splatnosti úveru (pôžičky) spolu s úverom (pôžičkou). Ak by totiž malo ísť o poplatok spojený s prípadnými administratívnymi nákladmi navrhovateľa spojenými s poskytnutím pôžičky, logicky by mal byť tento poplatok splatný v deň poskytnutia pôžičky a nie až v deň jej splatnosti. Určujúcimi kritériami pre výšku poplatku za poskytnutie úveru tak v danom prípade nebola výška bližšie neurčených nákladov spojených so spracovaním a poskytnutím pôžičky. Uvedené súčasne v spojení s tým, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli či už založené, alebo následne menené, bez ich súčasnej prítomnosti prostredníctvom elektronických prostriedkov, viedlo súd k záveru, že navrhovateľ vytvorením poplatku za poskytnutie úveru sledoval jednak cieľ, že poskytnutú pôžičku poskytoval na oko bezodplatne, t. j. na oko bez dosiahnutia svojho zisku (čo je však v absolútnom logickom rozpore s definíciou podnikania podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku) a súčasne tým zastieral skutočnú výšku odplaty za poskytnutie pôžičky. V danom prípade tak odplata vo výške 36,40 eur za poskytnutie pôžičky dojednaná účastníkmi predstavovala 18,67 % z požičanej sumy 195,- eur (36,40 eur / 195,- eur x 100 % = 18,67 %). Pritom navrhovateľ prenechal odporcovi sumu 195,- eur na obdobie 12 dní. V ročnom percentuálnom vyjadrení tak odplata za poskytnutie pôžičky bola vo výške 567,88 % (18,67 % / 12 dní obdobia poskytnutia pôžičky x 365 dní v roku = 567,88 % ročne). Takto určenú výšku odplaty súd vníma ako dojednanú medzi účastníkmi bez najmenších pochybností v rozpore s dobrými mravmi. Súd zároveň vychádzal z toho, že dosahovanie zisku v percentuálnom vyjadrení 18,67 % z celkovej sumy finančnej investície za obdobie 12 kalendárnych dní nemôže byť v súlade s chápaním slušného a poctivého podnikania. Navrhovateľ bol tak schopný za daných zmluvných podmienok opakovanej finančnej investícii stále tej istej peňažnej sumy 195,- eur každých 12 dní v priebehu jedného roka (t. j. v prípade opakovaného poskytovania spotrebiteľského úveru na 12-dňové po sebe nasledujúce obdobia vo výške 195,- eur so splatnosťou 12 dní zakaždým po vrátení tejto sumy iným, príp. tým istým spotrebiteľom) dosahovať pri danej sume investície 195,- eur ročne zisk v celkovej výške 1.107,16 eur (36,40 eur / 12 dní obdobia poskytnutia pôžičky x 365 dní v roku = 1.107,16 eur), t. j. vo výške 567,88 % sumy investície (1.107,16 eur / 195 eur x 100 % = 567,88 %). Z uvedených dôvodov súd považoval zmluvné dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru v ZU zo dňa 18.10.2013 pre rozpor s dobrými mravmi podľa cit. ust. § 39 OZ za (absolútne) neplatné. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti ZU zo dňa 18.10.2013. Pokiaľ tak ide o návrh v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 36,40 eur aj spolu s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy poplatku za poskytnutie úveru od 31.10.2013 do zaplatenia, súd návrh v tejto časti s poukazom na vyššie uvedenú neplatnosť dojednania účastníkov o tomto poplatku za poskytnutie úveru zamietol. Súd tak vychádzal z toho, že odporcovi na základe RZ v spojení s ZU vznikol záväzok vrátiť navrhovateľovi len peňažnú sumu 195,- eur, ktorú mu prenechal navrhovateľ podľa ZU zo dňa 18.10.2013, do 30.10.2013. Keďže v konaní nevyšiel do rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľa najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, že odporca mu doposiaľ nevrátil poskytnutú peňažnú sumu 195,- eur, súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 195,- eur ako dôvodnému vyhovel. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 65,- eur ako nákladov podľa ust. čl. IV. bod 5 RZ, súd sa opätovne zaoberal charakterom tohto nároku nepochybne prameniaceho z navrhovateľom označeného ust. čl. IV. bod 5 RZ. Podľa názoru súdu nemožno chápať takýto nárok opätovne z hľadiska jeho ekonomickej kauzy, ako nárok na zaplatenie skutočných nákladov, ako to udáva dotknuté ustanovenie RZ. Zo samotného znenia dotknutého ustanovenia RZ jednoznačne vyplýva, že ide o paušalizované stanovenie nákladov spojených s prípadným budúcim vymáhaním navrhovateľovej pohľadávky, ktoré v čase uzavretia RZ a ZU mohol navrhovateľ len predpokladať, ale v čase uzavretia RZ a ZU ich logicky nemohol presne vyčísliť. S poukazom na to, že dotknuté ustanovenie vznik tohto nároku viazalo na vynaloženie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky navrhovateľa, ak dôjde k omeškaniu odporcu, súd mal za to, že nemôže ísť ani o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, keďže vznik nároku oprávneného na zmluvnú pokutu sa musí bez ďalšieho viazať na porušenie zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou a nie na výkon práva
vyplývajúci zo zákona, alebo zmluvy, v tomto prípade vykonanie úkonov spojených s jej vymáhaním. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 5/2000 zo dňa 24.08.2000) Napokon uvedený nárok nie je možné vôbec považovať za poplatok za službu poskytnutú navrhovateľom odporcovi, t. j. ako cenu určitého odporcom vymieneného plnenia. Je zrejmé, že odporca nežiadal navrhovateľa o zaslanie akýchkoľvek upomienok a rovnako je možné vyvodiť nepochybný záver o tom, že listová upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Toto napokon ani navrhovateľ netvrdil. Ak teda dotknuté ust. čl. IV. bod 5 RZ malo zakladať právo navrhovateľa na zaplatenie skutočných nákladov spojených s vymáhaním jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy medzi účastníkmi, ktorých výška však bola (ešte pred ich vynaložením) určená v ďalšom v paušalizovanej sume, je možné považovať toto ustanovenie za neurčité, ktorá neurčitosť spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť podľa ust. § 37 ods. 1 OZ. Navrhovateľovi napokon náhrada nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí v zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ, t. j. ako právo na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch spojených s jej uplatnením. V danom prípade však navrhovateľ ani len nepreukázal odoslanie ním predložených upomienok odporcovi a už vôbec nie vynaloženie nejakých nákladov spojených s ich vyhotovením a odoslaním. Preto nebolo možné návrhu navrhovateľa v tejto časti o zaplatenie sumy 65,- eur spolu vyhovieť a súd návrh v tejto časti zamietol. Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal, ako už bolo vyššie uvedené za to, že odporca bol povinný svoj peňažný záväzok vo výške 195,- eur uhradiť navrhovateľovi do 30.10.2013. V lehote splatnosti odporca navrhovateľovi tento svoj záväzok neuhradil. Odporca sa tak dostal dňom nasledujúcim 31.10.2013 do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, pričom je aj naďalej ku dňu rozhodnutia súdu s jeho plnením v omeškaní. Navrhovateľovi tak vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,50 % ročne (ku prvému dňu omeškania odporcu, t. j. ku dňu 31.10.2013 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,50 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 195,- eur od 31.10.2013 do zaplatenia. S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 195,- eur od 31.10.2013 do zaplatenia a odporcu zaviazal na toto plnenie. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech navrhovateľa v konaní bol v rozsahu 65,79 % [úspech navrhovateľa 195,- eur s prísl. / 296,40 eur s prísl.= 0,6579 = 65,79 %; úspech odporcu: 100 % - 65,79 % = 34,21 %; čistý úspech navrhovateľa 65,79 % - 34,21 % = 31,58 %). Súd mu tak podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. priznal právo na náhradu trov konania v pomere k jeho čistému úspechu v konaní, a to sumy 5,53 eur titulom náhrady časti zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu (17,50 eur x 31,58 % = 5,53 eur), a to s poukazom na ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám jeho právneho zástupcu. Pokiaľ sa týka trov právneho zastúpenia súd náhradu týchto navrhovateľovi nepriznal v žiadnom rozsahu, a to z nasledovných dôvodov: Súd poukazuje na to, že zo svojej činnosti má vedomosť (§ 121 O.s.p.), že navrhovateľ sa v množstve návrhov na začatie konania podaných za posledné obdobie na Okresnom súde Žilina domáha svojich nárokov vyplývajúcich zo skutkovo a právne zásadne totožného základu, pričom ide o návrhy na začatie konania formulárového charakteru, v ktorých sa dopĺňajú len jednotlivé individuálne údaje tej, ktorej veci (napr. len v jednom súdnom oddelení 6C ide o konania vedené pod spis. zn. 6C/401/2014, 6C/9/2015, 6C/23/2015, 6C/36/2015, 6C/37/2015, 6C/57/2015, 6C/84/2015, 6C/85/2015, 6C/136/2015, 6C/186/2015). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014 trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. V danom prípade tak vzhľadom na konštatovanú typovosť a formulárovosť návrhu na začatie konania trovy navrhovateľa vzniknuté jeho zastupovaním Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy na uplatnenie práva, ktorých náhradu má súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznať úspešnému účastníkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).