Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoE-127-2015.pdf
PDF · 76.54 KB
Case nature
Subarea
20CoE/127/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Advokátska kancelária Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava a Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, proti povinnému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, D. P., o vymoženie pohľadávky 152,13 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom úradu N. XX, W. pod EX 22655/15, v štádiu konania pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, na základe odvolania oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/495/2015-9 zo dňa 24.06.2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. exekučné konanie zastavil z dôvodu, že oprávnený sa opakovane domáhal voči povinnej plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. SR 00801/09, hoci na základe toho istého exekučného titulu, voči tomu istému povinnému, už začalo exekučné pre vymoženie tej istej pohľadávky. Predmetná exekúcia bola uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/550/2009-15 zo dňa 12.02.2010, právoplatným dňa 05.05.2010, zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie. Súd už teda právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnená nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnila akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013.
Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Vo vyjadrení zo dňa 24.09.2015 (č. l. 35) zákonná sudkyňa uviedla, že nemieni vyhovieť odvolaniu oprávneného, pretože v danej veci bola zistená procesná prekážka res iudicata, ktorú nemožno odstrániť. V podrobnostiach poukázala na dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3Er/550/2009 bolo zistené, že oprávnený, totožný ako vo veci vedenej pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/495/2015, domáhal sa vykonania exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 00801/09 zo dňa 12.05.2009, a to návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 25.06.2009 voči povinnej, totožnej ako v konaní pod sp. zn. 6Er/495/2015. Prvostupňový súd uznesením č.k. 3Er/550/2009-15 zo dňa 12.02.2010 exekúciu zastavil. Uznesenie súdu I. stupňa nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2010. Z tohto uznesenia vyplýva, že k zastaveniu exekúcie došlo podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) v spojení s § 45 ods. 2 č. 244/2002 Z.z., pričom exekučný súd konštatoval, že predmetná exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie. Rozhodcovský súd neskúmal, či medzi účastníkmi nejde o spotrebiteľský vzťah a opomenutím tejto skutočnosti vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore s normami spotrebiteľského práva. Z exekučného titulu nie je zároveň možné zistiť, aká časť priznanej istiny pripadá na nesplatený úver a aká časť na poplatok za jeho poskytnutie. Nakoľko z formulácie výroku, ako aj z odôvodnenia exekučného titulu nie je možné oddeliť nedovolené plnenie od ostatného vymáhaného plnenia, súd exekúciu zastavil v plnom rozsahu. Exekučný titul je teda materiálne nevykonateľný, čo bráni ďalšiemu vykonávaniu predmetnej exekúcie. Voči tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd, ktorý odvolacie konanie zastavil.
Zo súdneho spisu sp. zn. 6Er/495/2015 odvolací súd zistil, že predmetom exekúcie vykonávanej na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného zo dňa 14.03.2015 je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00801/09 zo dňa 12.05.2009, vydaný proti povinnej T. O., ktorý bol už predmetom exekučného konania vedeného na prvostupňovom súdu pod sp. zn. 3Er/550/2009.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č.k. SR 00801/09 zo dňa 12.05.2009 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti tomu istému povinnému na OS Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3Er/550/2009. Táto exekúcia bola zastavená uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a to nie z procesného hľadiska, ale z dôvodu rozporu exekučného titulu so Zákonom o rozhodcovskom konaní, teda po meritórnom posúdení podmienok exekučného konania.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013 prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne upravuje zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pričom zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že keďže Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať O.s.p., ktoré upravuje inštitút res iudicata.
Odvolací súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť, nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky vedenia exekučného konania, v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo zastavenie tejto exekúcie a toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 a namieta, že v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd je povinný len vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, súd konštatuje, že poukaz na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/108/2012 je nenáležitý v tom, že skutkový stav v danej právnej veci je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci 7Cdo/108/2012, keďže v tejto veci prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebola zistená. Pokiaľ však v exekučnom konaní je takáto vada zistená, v súlade s § 103 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Teda aj v štádiu pred vydaním poverenia musí súd prihliadnuť na neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia exekučného konania, ktorý v danom prípade predstavuje prekážka res iudicata. Ak sa táto prekážka konania vyskytuje, musí súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred vydaním poverenia exekútorovi.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Úspešným účastníkom súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.