Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/206/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi: V. S., N.. XX.X.XXXX, A. M. K., K. X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828, zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, v konaní o zaplatenie sumy 1.229,92 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.229,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 9.10.2013 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Priznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania spolu vo výške 323,52 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 250,02 EUR a z iných trov vo výške 73,50 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr.Jána Šoltésa, advokáta, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.6.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.229,92 EUR a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.229,92 EUR od 9.10.2013 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že uplatnenú pohľadávku voči odporcovi nadobudol od pôvodného veriteľa (postupcu) - Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.3.2013. Postupca a odporca uzavreli zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu pre odporcu. Postupca listom zo dňa 12.6.2006 oznámil odporcovi, že od uvedeného dňa mu poskytuje povolené prečerpanie k bežnému účtu do výšky úverového rámca 34.000,- Sk, ktoré sa bude úročiť premenlivou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 14,40 % ročne, s tým, že povolené prečerpanie sa poskytuje do 11.1.2041. Z dôvodu, že odporca porušil zmluvne dohodnuté povinnosti, podľa článkov 14.1., 8.4.písm.a/ v spojení s článkom 14.2. Obchodných podmienok postupca zrušil možnosť čerpania úverového rámca a vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu ku dňu 30.9.2013. Ku dňu 30.9.2013 dosiahla výška splatného dlhu odporcu 1.492,22 EUR, ktorý pozostáva z istiny vo výške nepovoleného prečerpania 1.229,92 EUR, úroku z poskytnutého úveru vo výške 1170,98 EUR a poplatkov vo výške 91,32 EUR. Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny a úrokov z omeškania. Odporca uznal nárok čo do dôvodu i výšky.

Do konania na podporu odporcu ako spotrebiteľa vstúpil vedľajší účastník. Vedľajší účastník namietal jednak premlčanie nároku a jednak aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa z dôvodu, že zmluvu o postúpení pohľadávok pokladal za neplatnú. Mal za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka je držiteľom bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách a nemohla postúpiť navrhovateľovi ako nebanke tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia teda mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, resp. splatné splátky úveru, čo navrhovateľ nepreukázal. Rozsah pohľadávky, ktorý bol postúpený na navrhovateľa, bol vo výške 1.229,92 EUR, predstavuje skapitalizovanú dlžnú sumu z celého úverového vzťahu a ku dňu postúpenia pohľadávky nemohol existovať. Právny predchodca navrhovateľa úver skapitalizoval bez toho, aby úverový vzťah ukončil a skapitalizovanú sumu postúpil na navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru zo strany jeho právneho predchodcu. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 28.3.2013, teda ešte počas trvania úverového vzťahu. Na nebanku môže banka bez toho, aby úver zosplatnila, platne postúpiť len časť svojej pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách. Z cit. ustanovenia jednoznačne vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 uvádza, že v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Predmetom postúpenia z banky na nebanku tak môže byť len splátka, resp. splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Navrhovateľ nepreukázal, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala odporcu na úhradu jeho dlhu potom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním. Slovenská sporiteľňa bola oprávnená na navrhovateľa postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. To by však musela úverový vzťah lege artis ukončiť, t.j. vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Navrhovateľ však relevantne nepreukázal, že by jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Navrhovateľ sa s vyššie uvedenou obranou nestotožnil. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorej v ods. 7 cit. ustanovenia sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu odporcovi o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Navrhovateľ zastával názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom cit. ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v cit. ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Účelom ust. § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva, pričom cit. ustanovenie nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia navrhol vykladať tak, ako to urobil český Najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny dvor, a teda, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia pohľadávky, ale k sankciám predpokladaným zákonom o bankách.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazov zistil skutkový stav veci.

Zo zmluvy o bežnom účte súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave a odporca dňa 2.11.2005 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu č.XXXXXXXXX/XXXX pre odporcu ako majiteľa účtu, poskytovanie bankových produktov v kombinácii Balík EXTRA a elektronických služieb.

Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom v Bratislave a odporca dňa 11.11.2005 uzavreli zmluvu, na základe ktorej bola odporcovi k vyššie uvedenému bežnému účtu vydaná platobná karta VISA Elektron.

Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 12.6.2006 súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi poskytnutie povoleného prečerpania z dôvodu, že splnil podmienky pre jeho poskytnutie uvedené v Obchodných podmienkach pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom a to vo výške 34.000,- Sk. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté do 11.4.2041 s tým, že pohľadávka navrhovateľa z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania je 14,40 % ročne, typ premenlivá.

Z Obchodných podmienok navrhovateľa pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len Obchodné podmienky) účinných od 1.2.2006, z časti C (Povolené prečerpania), bodu 9.1 vyplýva, že banka poskytne dlžníkovi povolené prečerpanie po splnení podmienok uvedených v bode 10.2 do výšky určenej bankou, ktoré dlžník môže využívať tak, že banka bude realizovať platobné príkazy dlžníka na prevod alebo výbery v hotovosti z účtu dlžníka a to aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka voči banke z účtu dlžníka, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu dlžníka alebo vkladom v hotovosti na účet dlžníka.

Z bodu 9.3 Obchodných podmienok vyplýva, že banka je oprávnená kedykoľvek počas trvania povoleného prečerpania jednostranne zmeniť, zvýšiť, znížiť alebo zastaviť povolené prečerpanie. Zmeny alebo zastavenie povoleného prečerpania sú účinné rozhodnutím banky a budú dlžníkovi oznámené písomne. Ak banka zníži povolené prečerpanie, dlžník je povinný na základe oznámenia a v lehote určenej bankou v oznámení vyrovnať dlžnú čiastku presahujúcu novourčené povolené prečerpanie. V prípade, že tak dlžník neurobí, nevyrovnaná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie. Podľa predchádzajúcej vety sa primerane postupuje aj v prípade, ak banka zastaví povolené prečerpanie.

Z bodu 11.1 Obchodných podmienok vyplýva, že dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky spôsobom podľa bodu 11.4 najneskôr v deň konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania podľa bodu 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

Z bodu 12 (Úročenie) Obchodných podmienok vyplýva, že banka úročí pohľadávku úrokovou sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené.

Z bodu 12.2 vyplýva, že na povolené prečerpanie sa primerane vzťahujú body 6.5 až 6.9.

Z bodu 6.7 Obchodných podmienok vyplýva, že v prípade nepovoleného prečerpania je dlžník povinný zaplatiť banke okrem úrokov aj úroky z prečerpania z dlžnej čiastky predstavujúcej nepovolené prečerpanie, pričom nepovolené prečerpanie sa úročí úrokom z prečerpania denne od prvého dňa nepovoleného prečerpania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia nepovoleného prečerpania.

Z bodu 13 (Prípady porušenia) vyplýva, že prípadmi porušenia sú najmä: a) akékoľvek nepovolené prečerpanie, ktoré trvá viac ako 10 dní

Z bodu 13.2 Obchodných podmienok vyplýva, že ak dôjde k prípadom porušenia podľa predchádzajúceho bodu, banka je oprávnená postupovať podľa bodu 8.2 alebo podľa vlastného uváženia zastaviť povolené prečerpanie úplne alebo až do doby, keď podľa názoru banky pominú skutočnosti, ktoré mali za následok zastavenie povoleného prečerpania.

Z bodu 8.2 Obchodných podmienok vyplýva, že ak dôjde k prípadom porušenia podľa predchádzajúceho bodu, banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t.j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti a dlžník je povinný v tejto lehote pohľadávku splatiť.

Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 23.4.2013 súd zistil, že odporcovi bolo oznámené postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere na spoločnosť navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013. Z doručenky súd zistil, že odporcovi bolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené dňa 24.4.2013 do vlastných rúk. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľ dňa 28.3.2013 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči odporcovi na navrhovateľa. Z prílohy č.1 k zmluve súd zistil, že pohľadávka bola okrem iného špecifikovaná dátumom uzavretia zmluvy o úvere, jej číslom, výškou zostatku pohľadávky 1.492,22 EUR, výškou istiny po splatnosti 1.229,92 EUR, výškou úrokov 170,98 EUR, výškou poplatkov 91,32 EUR. Z listu navrhovateľa, označeného ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 1.10.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 30.9.2013 a vyzval odporcu na úhradu dlhu vo výške 1.492,22 EUR. Z doručenky súd zistil, že predmetný list bol odporcovi doručený do vlastných rúk dňa 7.10.2013. Podľa ustanovenia § 261 ods. 3 písmena d/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané a ani odporca nespochybňoval, že právny predchodca navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 2.11.2005 uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu č.XXXXXXXXX/XXXX pre odporcu ako majiteľa účtu, ku ktorému bola odporcovi na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzavretej dňa 11.11.2005 vydaná platobná karta VISA Elektron. V priebehu trvania tohto záväzkovoprávneho vzťahu, dňa 12.6.2006 právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi možnosť povoleného prečerpania k tomuto účtu vo výške 34.000 Sk podľa Obchodných podmienok pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len Obchodné podmienky) účinných od 1.2.2006. Odporca bol oprávnený čerpať poskytnuté peňažné prostriedky do výšky poskytnutého úverového rámca a to prevodmi z účtu alebo výbermi v hotovosti z účtu a zaviazal sa toto čerpanie svojimi úhradami dorovnať vždy do výšky poskytnutého povoleného prečerpania. Predmetný právny vzťah svojim charakterom predstavuje zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z článku 9.3. Obchodných podmienok vyplýva, že v prípade, že dlžník svojou úhradou nedorovná čiastku, ktorú takto vyčerpal, nevyrovnaná čiastka sa považuje za nepovolené prečerpanie. Z výpisu obratov na úverovom účte odporcu mal súd jednoznačne za preukázané, že odporca možnosť povoleného prečerpania dlhodobo využíval, avšak svojimi úhradami vyčerpanú čiastku nevyrovnal, čím sa dostal do stavu nepovoleného prečerpania, ktoré v súlade s článkom 9.3.Obchodných podmienok a ust. § 504 Obchodného zákonníka založilo právo navrhovateľa zastaviť povolené prečerpanie a žiadať o vrátenie úveru. Navrhovateľ zastavil povolené prečerpanie dňa 22.7.2011, čím došlo k zániku tohto právneho vzťahu a tým aj k okamžitej splatnosti dlhu (podľa článku 11.1.Obchodných podmienok), ktorý k uvedenému dňu predstavoval sumu vo výške uplatnenej istiny.

Hoci odporca nárok uplatnený žalobou čo do dôvodu i výšky uznal, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzkovoprávneho vzťahu sa súd sa na základe námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu zaoberal jeho obranou, konkrétne danosťou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní.

Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa ust. § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.

Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka obsahuje výnimky zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Má za cieľ zabrániť tomu, aby sa postúpením pohľadávky v určitých prípadoch nezhoršilo postavenie dlžníka, alebo postavenie veriteľa. Postúpiť nemožno pohľadávku: a) ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, b) ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, c) ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, d) ktorej postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom.

Zhrnúc vyššie uvedené, zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý musí vyhovovať zákonným podmienkam platnosti. Zmluva o postúpení pohľadávky pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a splnenie zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a prejavu a nesmie svojim účelom alebo obsahom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať, alebo sa priečiť dobrým mravom ( § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka). Zároveň, musí ísť o postupiteľnú pohľadávku, t.j. takú ktorej postúpenie nevylučuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka a musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

Zmluva o postúpení pohľadávky je teda absolútne neplatná, pokiaľ nebola uzavretá v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, ďalej pre absenciu náležitostí vôle a prejavu, alebo, ak jej predmetom je nepostupiteľná pohľadávka podľa ust. § 525 Občianskeho zákonníka alebo iná pohľadávka, ktorej postúpenie zákon výslovne zakazuje (napr. predkupné právo podľa ust. § 604 alebo právo na dôchodok podľa ust. § 844 Občianskeho zákonníka).

V danej veci nebolo sporné a nikto nespochybňoval, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je platná z hľadiska dodržania formy ako aj zákonom vyžadovaných náležitostí vôle a jej prejavu a tiež z hľadiska zrozumiteľnosti, určitosti, identifikovateľnosti a existencie postúpenej pohľadávky. Spornou bola otázka, či pohľadávka bola postupiteľná.

Podľa ust. § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Súd je toho názoru, že vyššie citované ustanovenie § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností zakotvuje možnosť postúpenia pohľadávky banky voči klientovi na inú osobu a to aj na nebankový subjekt. Tento osobitný zákon, predstavujúci lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v Občianskom zákonníku, teda postúpenie pohľadávky banky nezakazuje resp. nevylučuje. Vyplýva to aj z dôvodovej správy k zákonu o bankách, ktorá hovorí, že v jednotlivých odsekoch ustanovenia § 92 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva, okrem iného napr.úprava možnosti, aby banky bez porušenia bankového tajomstva poskytli svojim právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si klienti bánk a pobočiek zahraničných bánk riadne a včas neplnia, a to na účely vymáhania splnenia týchto záväzkov klientov, ďalej úprava možnosti, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli spôsobiť a tiež, v odseku 8 (predtým 7) sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.

Vo vzťahu k ďalšej námietke vedľajšieho účastníka je potrebné zdôrazniť, že citovaný zákon nikde neupravuje, že by predmetom postúpenia mohla byť len už splatná pohľadávka banky. Naopak, z právnej teórie vzťahujúcej sa k úprave všeobecného inštitútu postúpenia pohľadávky je zrejmé, že predmetom postúpenia môžu byť splatné aj nesplatné pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré sa stanú splatnými v budúcnosti, dokonca aj premlčané pohľadávky. Nie je preto žiaden dôvod pre iný výklad tohto ustanovenia. Z tohto dôvodu preto predmetom postúpenia môžu byť nielen už splatné splátky úveru a jeho príslušenstva, ale kompletne celá pohľadávka, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, bez ohľadu na to, či pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru ešte pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Práve v tom spočíva podstata a právne účinky postúpenia pohľadávky. Postupca (pôvodný veriteľ) stráca postúpenú pohľadávku aj s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník vstupuje na miesto pôvodného veriteľa do predmetného záväzkovoprávneho vzťahu, stáva sa nový veriteľom dlžníka. Vo vzťahu k predmetnej veci je však potrebné dodať, že vyššie uvedené je pre posúdenie veci bez právneho významu, pretože uplatnená pohľadávka sa stala splatnou ešte pred postúpením pohľadávky, dňa 22.7.2011, t.j. dňom, kedy bolo povolené prečerpanie zastavené. Právny dôsledok zastavenia povoleného prečerpania, ktorým je splatnosť dlhu, upravuje článok 11.1. Obchodných podmienok, podľa ktorých je dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky v deň oznámenia o zastavení povoleného prečerpania dlhu.

Ako jediné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt citovaný zákon upravuje: 1/. omeškanie dlžníka so zaplatením hoci len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 dní a 2/.predchádzajúcu písomnú výzvu dlžníkovi. V danom prípade boli obe tieto podmienky splnené. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo a ani odporca nespochybňoval, že v čase postúpenia pohľadávky bol v omeškaní viac ako 90 dní. Z výpisu z účtu odporcu je zrejmé, že od zastavenia povoleného prečerpania až do postúpenia pohľadávky uplynuli takmer dva roky a odporca veriteľovi nezaplatil žiadnu čiastku na úhradu dlhu. Zároveň je z výpisu z úverového účtu zrejmé, že veriteľ zaslal odporcovi niekoľko upomienok a na omeškanie ho upozornil a vyzval aj listom, ktorým mu oznámil postúpenie pohľadávky.

Na platnosť postúpenia sa v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka. Musí však byť o postúpení vyrozumený. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Učiní tak predložením zmluvy o postúpení. V danom prípade bolo preukázané, že odporcovi bolo oznámenie o postúpení doručené do vlastných rúk dňa 24.4.2013.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že navrhovateľ je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky.

Okrem istiny sa navrhovateľ domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvoria príslušenstvo pohľadávky. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Navrhovateľ sa domáhal priznania úrokov z omeškania z priznanej istiny 1.229,92 EUR počnúc od 9.10.2013 až do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, splatnosť dlhu v danom prípade nastala dňa 22.7.2011. Prvým dňom omeškania je preto 23.7.2011. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil od neskoršieho dátumu, preto súd jeho návrhu vyhovel. Výška uplatnených úrokov je v rozsahu danom podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.; základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,50 % ročne. Po zvýšení o osem perc.bodov vo výške 8,50 % ročne. Súd sa zaoberal aj ďalšou obranou vedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu a teda, keď je aktio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Vo všeobecnosti je začiatok plynutia premlčacej doby spojený so zročnosťou dlhu. Ako už súd uviedol vyššie, splatnosť celej uplatnenej istiny, ktorá predstavuje výšku nepovoleného prečerpania úveru ku dňu jeho zastavenia, nastala dňa 22.7.2011. Prvým dňom omeškania so zaplatením istiny 1.229,92 EUR je teda nasledujúci deň, 23.7.2011. Trojročná premlčacia doba teda začala plynúť dňa 23.7.2011 a uplynula dňa 23.7.2014. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súde dňa 5.6.2014, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Nárok teda nie je premlčaný. Podľa ustanovenia § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi, ktorý v spore úspech nemal. Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 73,50 EUR (podľa položky 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia navrhovateľa; navrhovateľ bol v tomto spore zastúpený advokátom. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 250,02 EUR. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí tarifná odmena vo výške 61,41 EUR za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci a to za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastupovania (2014), podanie žaloby (2014) a písomné vyjadrenie k obrane vedľajšieho účastníka (2015), spolu vo výške 184,23 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Výpočtovým základom na rok 2014 je suma 804 EUR a na rok 2015 suma 839 EUR. 1/100 výpočtového základu teda v roku 2014 činila 8,04 EUR a v roku 2015 8,39 EUR. Režijný paušál vo výške 8,04 EUR patrí za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 a vo výške 8,39 EUR za jeden úkon vykonaný v roku 2015, spolu vo výške 24,47 EUR. Právnemu zástupcovi, vzhľadom k tomu, že preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí tiež v zmysle ust. § 18

ods. 4 citovanej vyhlášky zvýšenie tarifnej odmeny, ako aj náhrady výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%. Tarifná odmena spolu s náhradou výdavkov predstavujú sumu 208,70 EUR, 20% z uvedenej sumy činí 41,74 EUR. Odmena právneho zástupcu po tomto zvýšení činí 250,44 EUR. Právny zástupca si uplatnil trovy v nižšom rozsahu, preto mu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 250,02 EUR. Celkové trovy, ktoré vznikli v konaní navrhovateľovi (súdny poplatok + trovy právneho zastúpenia) činia 323,52 EUR. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu, aby náhradu týchto trov zaplatil advokátovi, ktorý v konaní zastupoval navrhovateľa.

Súd zároveň nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, pretože ním uplatnenú obranu vyhodnotil ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )