Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-93-2014.pdf
PDF · 151.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky G.. P. O., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom S., L. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 6434/2, proti odporcovi G.. U. H., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., M., A., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, o úhradu nákladov nevydatej matke a určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom 517,38 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 22.03.2014 do 22.03.2016 sumou 100,- € mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
III. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke zameškaný príspevok na výživu za obdobie od 22.03.2014 do 08.12.2015 vo výške 2 000,- €, ktorú sumu mu súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 50,- € mesačne vždy s bežným príspevkom, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach až do úplného zaplatenia.
IV. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia 177,05 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu navrhovateľky.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáha voči odporcovi určenia príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 614,- € a príspevku na jej výživu 200,- € mesačne, počnúc dňom 22.03.2014. K zdôvodneniu návrhu uviedla, že s odporcom udržiavala známosť, z ktorej sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra mal. Q. O., pričom odporca je ako otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Odporca jej týždeň po pôrode prispel jednorazovou sumou 150,- €, ktorú považuje za nedostatočnú. V súvislosti s tehotenstvom vynaložila náklady vo výške 1 910,- €, pričom od odporcu žiadala, aby sa na nich podieľal v pomere 40 %. Išlo o náklady: ošatenie 300,- €, obuv 110,- €, strava 1 400,- €, lekárske výkony 80,- €, lieky 20,- €. Do nástupu na materskú dovolenku pracovala a dosahovala príjem asi 400,- € mesačne netto. V súčasnosti je na materskej dovolenke. Po pôrode bolo jej príjmom jedine materské vo výške 10,95614 € denne podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré poberala do 17.10.2014. Od 18.10.2014 jej vznikol nárok na rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a okrem toho poberá prídavok na dieťa 23,52 € mesačne. Odporca na jej výživu neprispel, na výživu dieťaťa doposiaľ prispel sumou
400,- €. Výživné na dieťa si uplatňuje v samostatnom konaní. Býva sama s maloletou dcérou v 3- izbovom byte v jej vlastníctve, za ktorý platí platby za plyn 4,- € mesačne, za rozhlas a TV 4,64 € mesačne, za telefón a internet 25,- € mesačne, elektrinu 13,12 € mesačne a zálohové platby správcovi bytu 120,- € mesačne, ktoré platby sa zrejme zvýšia, pretože od narodenia dieťaťa stúpla jej spotreba vody, elektriny a plynu. Vlastní garsónku v S., v ktorej býva jej otec na základe bezodplatného práva vecného bremena a plechovú garáž v W.. Iný majetok ani úspory nemá. Majetkové pomery odporcu sú podľa nej na nadštandardnej úrovni, má vysokoškolské vzdelanie, dlhodobo pôsobil v zahraničí, naposledy 10 rokov v E.. Z jeho vyjadrení usúdila, že má príjem cez 5 000,- €. Odporca jej viackrát uviedol, že nemá príjmy, ale na druhej strane, keď mu navrhla, aby išiel učiť anglický jazyk, keďže má štátne skúšky, tak uviedol, že za 500,- € robiť nebude.
Odporca sa k veci písomne vyjadril dňa 12.12.2014 a uviedol, že vzťah s navrhovateľkou udržiaval do konca mája 2014, pričom vzhľadom na svoj vek nemal v úmysle mať s ňou dieťa. Nakoľko sa zo vzťahu neplánovane narodila maloletá Q., stretával sa s navrhovateľkou až do konca augusta 2014, navštevoval ich u nej doma. Chcel sa aj naďalej stretávať s dieťaťom, avšak aj za prítomnosti svojej manželky, s čím navrhovateľka nesúhlasila. Odporca s manželkou boli aj s oblečením pre dieťa navštíviť navrhovateľku s dieťaťom za účelom dosiahnutia dohody, navrhovateľka stretnutie odmietla. Odporca si uvedomuje svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosť výživy voči dieťaťu aj voči jeho matke. Po narodení dieťaťa navrhovateľke povedal, že jej môže prispieť jednorazovo 150,- € za pôrod a potom pravidelne prispievať mesačne 50,- € na dieťa. Z vlastnej iniciatívy prispieva sumou 50,- € mesačne. Táto suma je pre neho sumou hraničnou. Je ženatý, má X dospelé deti, býva prechodne u manželky v C. H.. Je pravdou, že v rokoch 2000-2003, 2004-2007 a 2008-2012 v pôsobil v E., ale nie je pravdou, že by jeho príjem dosahoval 5 000,- € mesačne. Posledná misia bola ukončená z dôvodu uzatvorenia úradu E. v N.. Za túto činnosť nepoberal mzdu, ale mu boli vyplácané tzv. diéty vo výške asi 100,- € denne, z ktorých prevažnú časť minul na svoje bežné životné potreby (ubytovanie, strava, cestovné náklady). V súčasnosti sa jeho situácia zmenila. Úspory, ktoré mal z dôvodu ušetrenia prostriedkov z diét, už od skončenia misie pre potreby seba a svojej rodiny minul. Aktívne sa uchádza o zamestnanie, či už v zahraničí na rôznych pozíciách medzinárodných organizáciách alebo v Českej republike či Slovenskej republike v oblastiach, v ktorých doteraz nepôsobil. Ním získaná prax v zahraničí za posledných 20 rokov nezodpovedá požiadavkám pracovného trhu, pre rekvalifikáciu má privysoký vek, ako mu to bolo viackrát naznačené. Vzhľadom na svoje vzdelanie je prekvalifikovaný a pre potenciálneho zamestnávateľa neperspektívny. Nie je pravdou, že by odmietal pracovať za 500,- € mesačne, naopak, privítal by akúkoľvek prácu, na ktorú má kvalifikáciu a zdravotné predpoklady. Finančne odporcu momentálne podporuje manželka, ktorá pracuje ako pracovníčka sociálnych služieb v príspevkovej organizácii s mesačným platom asi 13 000,- Kč. Informácie navrhovateľky o jeho nadštandardnej životnej úrovni sú skreslené. V prípade, že sa mu podarí zamestnať sa, je pripravený plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ale v súčasnosti žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol a zaviazal ho prispievať na jej výživu sumou 50,- € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov konania, svedkyne U. H., oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením odporcu, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.02.2014, rodným listom mal. Q. O., mailovou komunikáciou odporcu ohľadne hľadania si zamestnania, zoznamom pozícií, o ktoré sa odporca uchádzal pri hľadaní zamestnania, platovým výmerom manželky odporcu zo dňa 31.12.2013, výpisom z LV č. XXXX, k.ú. S., pokladničnými bločkami, predloženými navrhovateľkou, kópiou dokladu SIPO II navrhovateľky za august 2015, poštovými poukazmi na úhradu elektriny, zálohových platieb za byt, telekomunikačné služby navrhovateľky za august 2015, správami Sociálnej poisťovne ohľadne príjmov účastníkov, potvrdením o príjme odporcu zo spoločnosti S., s.r.o., výpisom z účtu manželky odporcu, potvrdeniami o hľadaní si zamestnania odporcom, potvrdeniami ÚPSVaR Trenčín o poberaní prídavku na dieťa navrhovateľkou za rok 2014, 2015, o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 a 2015, fotodokumentáciou, predloženou navrhovateľkou, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania nie sú manželia.
Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke narodila dcéra, mal. Q. O., pričom ako otec je v rodnom liste dieťaťa zapísaný odporca.
Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti W., s.r.o., v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Okrem mal. Q. nemá vyživovaciu povinnosť. Odo dňa 01.02.2014 jej bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 17.02.2014 č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX priznané materské vo výške 10,95614 € denne. Podľa správ ÚPSVaR Trenčín poberá navrhovateľka od októbra 2014 doposiaľ rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa od marca 2014 doposiaľ vo výške 23,52 € mesačne. Navrhovateľka s dcérou žijú v trojizbovom byte v S., za ktorý podľa predložených dokladov platia 120,- € mesačne ako zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytu, 4,- € mesačne ako zálohové platby za plyn, 14,84 € mesačne ako zálohové platby za elektrinu, 4,64 € mesačne ako platby za rozhlas a TV, 25,32 € mesačne za telefón a internet. Okrem toho je vlastníčkou garsónky v S., v ktorej na základe zriadeného vecného bremena žije jej otec, ktorý uhrádza všetky náklady spojené s bývaním v garsónke. Navrhovateľka nevlastní motorové vozidlo, nemá žiadne úspory.
Odporca v konaní uznal zvýšené výdavky navrhovateľky na stravu počas celého tehotenstva až do pôrodu vo výške 1 400,- € (asi 156,- € mesačne).
Podľa pokladničných dokladov, ktoré v konaní predložila (č.l. 119 až 128), navrhovateľka v období od júla 2013 do januára 2014 vynaložila na oblečenie a obuv sumu 298,46 €. Pokiaľ navrhovateľka v rámci pokladničných dokladov predložila niektoré duplicitne (na č.l. 123 doklad zo dňa 08.08.2013 na sumu 17,43, ktorý sa nachádza i na č.l. 119; na č.l. 124 doklad zo dňa 16.07.2013 na sumu 30,- €, zo dňa 30.08.2013 na sumu 8,89 € a zo dňa 31.08.2013 na sumu 4,90 €, ktoré sa už nachádzajú na č.l. 119; na č.l. 125 doklady zo dňa 22.12.2013 na sumu 57,50 €, ktorý sa nachádza na č.l. 121, na sumu 5,- €, ktorý sa už nachádza na č.l. 120 a zo dňa 04.10.2013 na sumu 2,30 €, ktorý sa už nachádza na č.l. 120; na č.l. 126 doklad na sumu 54,90 €, ktorý sa už nachádza na č.l. 121, zo dňa 23.01.2014 na sumu 7,- €, ktorý sa už nachádza na č.l. 121; na č.l. 127 doklad zo dňa 16.07.2015 na sumu 30,- €, ktorý sa už nachádza na č.l. 119 i č.l. 124; na č.l. 128 zo dňa 30.08.2013 na sumu 8,89 €, ktorý sa už nachádza na č.l. 119 i č.l. 124), súd započítal každý pokladničný doklad iba raz, pričom na nečitateľné kópie dokladov na č.l. 124, 125 a 127 neprihliadal.
Podľa pokladničných dokladov, ktoré v konaní predložila, za mesiac júl 2015 vynaložila na stravu pre seba i dieťa 300,99 € (č.l. 51 až 61spisu), na oblečenie pre seba i dieťa sumu 275,70 € (č.l. 62 až 65 spisu), na drogériu pre seba i dieťa sumu 68,79 € (č.l. 66 až 68 spisu), na čaje a liek pre seba i dieťa 8,87 € (č.l. 69 spisu), spolu suma 654,35 €.
Odporca od roku 2012 nepracuje na trvalý plný pracovný úväzok, od marca 2015 pracuje v spoločnosti S., s.r.o., kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 40,73 € mesačne. Podľa mailovej komunikácie sa odporca v roku 2013 až 2014 bezúspešne uchádzal o zamestnanie v spoločnosti X., a.s., Moravia Cans, a.s. (Y., P., s.r.o. (marketingový manažer), C., a.s., Q. X., a.s. (referent štúdií zákazníckej spokojnosti) i prostredníctvom internetového portálu (riadiaci pracovník v oblasti marketingu). Taktiež sa uchádzal o 24 pozícií v medzinárodných štruktúrach prostredníctvom portálu E. i - recruitment, avšak všetko bezúspešne. Podľa potvrdení od zamestnávateľov sa uchádzal i o prácu v spoločnosti M., s.r.o. (december 2012, pozícia zodpovedný projektant vodohospodárskych ekologických stavieb), v spoločnosti Q.-B., a.s. S. (október 2015), S. Q., a.s. (v máji 2014, riadiaca funkcia - výrobný riaditeľ, jeho asistent a podobne).
Odporca s manželkou žijú v rodinnom dome v C., ktorý je vo vlastníctve manželky odporcu. Majú X plnoleté deti, inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. Q. toho času nemá. Manželka odporcu je zamestnaná v príspevkovej organizácii a v roku 2014 podľa platového výmeru zo dňa 31.12.2013 dosahovala príjem 12 770,- Kč mesačne. Podľa výpisu z jej bankového účtu dosahovala od októbra 2014 do mája 2015 zo zamestnania (G-I. P.) príjem priemerne 15 797,75 Kč mesačne, od júna 2015 do septembra 2015 príjem priemerne 11 399,- Kč mesačne (A. Q.).
Odporca nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia.
Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že uplatnené náklady na stravu v sume 1 400,- € predstavujú náklady za celé tehotenstvo až do pôrodu. Tehotenstvo malo určité komplikácie, krvácala, musela chodiť častejšie ku gynekológovi, za ktoré úkony musela zaplatiť. Vlastní garsónku, pozemok, na ktorom je garáž a trojizbový byt, ktorý je predmetom súdneho sporu. Po pôrode jej odporca nepriniesol výbavičku, ale len pár vecí. Napríklad plienky boli pre dieťa vo veku 1 rok, ale malá mala len 3 mesiace. Z tých
vecí by dieťa neobliekla, neboli tam napríklad pančušky, dupačky, boli tam napríklad tričká, ponožky, podbradníky. S odporcom sa stretli na druhý deň tak, ako sa dohodli. Písomne aj osobne ho žiadala, aby sa dohodli. Garsónku kúpila v roku 2012 za 23 000,- €, otec tam býval aj tam zostal bývať. Bločky od gynekológov nemá, lebo nevedela, že to bude musieť riešiť. Za prvý ultrazvuk zaplatila 10,- € u MUDr. O.. Počas tehotenstva krvácala, mimo ordinačných hodín musela ísť aj k iným gynekológom, napríklad aj na pohotovosť. Bola aj u MUDr. U., za čo zaplatila 10,- €, o čom vie aj odporca, lebo bol v tom čase u nej. 4D ultrazvuk u MUDr. U. za 50,- € si dala vyhotoviť, aby si bola istá, že dieťa je zdravé. Nemá potvrdenie, ale odporca o tomto vie, lebo fotografie mala vystavené na chladničke, na poličke, obdivoval ich. Počas tehotenstva užívala kyselinu listovú, pričom jedno balenie stojí 9,- €, Mastu S, ktoré balenie stojí 5,- €. Čo sa týka bločkov za oblečenie, sú to jej bločky, založila ich, aby ich malá nenašla. Originály sú tiež slabo čitateľné, lebo majú dva roky. Nie sú tu všetky bločky, napríklad bločky za prádlo, za dvoje čižmy, ktoré si musela kúpiť, pretože jej opúchali nohy. Do augusta 2014 sa s odporcom stretávala, čakala, že sám príde na to, že má aj sám prispievať. K zvýšeniu nákladov na stravu došlo v dôsledku toho, že malá je väčšia, viac je. V čase, keď sa s odporcom stretávali, nezaujímala sa o jeho majetkové pomery.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že pokiaľ ide príjem odporcu, je nepravdepodobné, aby pre sumu 40,- € mesačne niekto dochádzal z M., pretože náklady na cestu sú vyššie ako tento príjem. Podľa osobnej skúsenosti navrhovateľky odporca nosieval do tejto spoločnosti asi 200,- € - 220,- €, pravdepodobne na odvody. Je všeobecne známe a netreba dokazovať, že v súvislosti s tehotenstvom ženy sú jej náklady objektívne zvýšené. Potrebuje špeciálne oblečenie, obuv. Toto je nemiestne a v podstate aj nemožné celé preukázať. Pes odporcu a jeho manželky bol v roku 2013 šampiónom ČR, pričom podľa informácií z internetu majú chovnú stanicu psov, čo stojí aj niekoľko tisíc korún. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď, spor sa svedkyne hmotne dotýka, s odporcom majú BSM.
Odporca pri výsluchu uviedol, že s navrhovateľkou dieťa neplánovali, ani spoločnú budúcnosť. Keď k tomu došlo, argumentoval, že je už dlho bez práce, že je na dieťa starý a že má v rodine aj nejaké genetické problémy. Aj navrhovateľka bola na dieťa dosť stará. Na matriku šiel dobrovoľne, aj preto, aby sa to nedozvedela rodina a neriešilo sa to pred súdom. Po narodení dieťaťa navrhovateľke dal 150,- € a ďalších 150,- € na 3 mesiace na dieťa s tým, že 50,- € je to, čo môže platiť. Navrhovateľka mu začala volať, písať a žiadala zvýšiť tú sumu aspoň na 150,- € mesačne. Neskôr žiadala 200,- € mesačne, v opačnom prípade to bude riešiť inak. Manželka vlastní dom na P., dostala ho od mamy. On pracoval v zahraničí, ale teraz si robotu nemôže nájsť. Nejde to vzhľadom na jeho vek, pre zamestnávateľov je neperspektívny, nemá adekvátnu prax. Robil vo vojnových konfliktoch, v špecifických situáciách, ktoré sa tu teraz nehodia. Prácu si hľadá aj na Slovensku, aj na Morave. Počas konania chodil do Rakúska pomáhať do vinohradníckej firmy, ale len na skúšku, bez peňazí, ale na pracovný pomer ho nezamestnali. Živí ho manželka, za čo sa hanbí. Preto ani nežiadal o sociálne dávky, na úrade práce bol len raz. Vec sa snaží riešiť, má pracovný pomer na 5 hodín týždenne, kde za neho hradia minimálne odvody. Navrhovateľke na dieťa od marca 2014 posiela 50,- € mesačne. S manželkou jej zaniesli tašku s vecami, čo bolo z jeho strany ústretové gesto, stretli sa ale až na druhý deň, navrhovateľke vadilo, že tam bola aj manželka. Na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom jej poskytol 150,- €. Čo sa týka vzdelania, ukončil X., vodné stavby, vodné hospodárstvo. Potom si urobil v Holandsku postgraduálny kurz hydrológia, ale toto robil len asi 8 rokov. Urobil si štátnicu z angličtiny a následne zmenil svoj profesný spôsob života. Pri hľadaní práce bol aj za spolužiakmi, ktorí si medzi tým vybudovali postavenie, ale nemali pre mňa primeranú prácu. Pred 10 rokmi mali dom v S., ktorý predali, peniaze použili tak, že pomohli kúpiť na P. dom manželkinej matke a zo zvyšku žili, pretože bol nezamestnaný, žena bola 8 rokov nezamestnaná a mali dve deti na vysokej škole. Teraz bývajú v dome, ktorý kúpila matka manželky a následne ho darovala manželke. Svokra býva v tom dome, ktorý jej pomohli kúpiť. Nevlastní motorové vozidlo, ani účet v banke. Nemá pedagogické minimum, preto nemôže vykonávať prácu učiteľa angličtiny, ako chcela navrhovateľka. Pedagogické minimum sa získava na vysokej škole, trvá to dva roky a platí sa za to. O lekárskych nákladoch navrhovateľky, teda o poplatku u MUDr. U. 10,- € a nákladoch na 4D ultrazvuk, nevedel, vedel o tom, že tieto lekárske úkony podstúpila, ale nevedel, aké boli na to náklady. O peniazoch sa nikdy nebavili, lebo rodinu ani dieťa neplánovali. Bločky predložené navrhovateľkou sú nečitateľné, opakujú sa, ten istý bloček je tam aj 2-krát. Pokiaľ ide o bločky za júl 2015, sú tam doklady o kúpe 14 tričiek, 11 pív, fľaše vína a podobne. Jeden nákup je urobený, o 10 minút je nákup niekde inde, aj to je čudné. On pracuje z domu, raz-dvakrát mesačne ide do firmy, donesie materiály alebo ich pošle mailom. Nevedel, odkiaľ navrhovateľka zobrala sumu 220,- €, ktorú mal nosiť do firmy, ani údaje o jeho príjme 5 000,- € mesačne, keďže sa o peniazoch nebavili, je to
protichodné. Uvedomuje si, že s tehotenstvom sú spojené zvýšené náklady, ale na základe takýchto téz nie je adekvátne sa o tom baviť. Má mobilný telefón, ktorý stojí asi 300,- Kč za dva mesiace, kredit dobíja manželka. Manželka má druhý mobil. Následne pripustil, že má dva mobily, jeden pre Čechy, jeden pre Slovensko, ten ale nepoužíva. Tiež má aj tretí starý, ktorý nepoužíva vôbec. V domácnosti majú satelit, ale nefunguje, za kartu treba platiť. Dom, v ktorom bývajú, rekonštruovali pred 8 rokmi, stálo to asi dva a pol milióna korún. Manželka zmenila zamestnanie, prešla zo sociálneho ústavu v jednej obci do ústavu v druhej obci. Platovo šla o trošku dole, asi o 3 000,- Kč mesačne, ale má to bližšie a nemusí robiť nočné. Chová psy, ktoré kedysi, pred rokom 2013 boli výstavné. Vtedy mali ešte úspory. Potom prestal pracovať, začali žiť šetrnejšie, obmedzili viaceré aktivity. Dnes sú to normálne psy, žijú vonku, kupujú im granule a dávajú im zvyšky jedál.
Odporca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno leží prevažne na navrhovateľke. Navrhovateľka predložila doklady na preukázanie tvrdených výdavkov až tesne pred pojednávaním dňa 13.11.2015, a preto má za to, že tieto boli účelovo zabezpečené dodatočne. Ak by ich mala k dispozícii, pripojila by ich k návrhu. Bločky sú vyhotovené v nekvalitných fotokópiách, nie je na nich vidno ani dátum. Väčšina z nich pochádza z augusta a júla 2013, keď navrhovateľka ešte nemala fyzické znaky tehotenstva. Väčšina oblečenia je potom oblečením bežným, ktoré by si aj tak kúpila. Pokiaľ ide o náklady na lekárske výkony, podľa informácií zo zdravotnej poisťovne i v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť sa priemernej tehotnej žene poskytuje bezplatne vrátane ultrazvuku. Snímku, ktorú si dala navrhovateľka vyhotoviť, si zabezpečila na vlastné náklady. Taktiež napríklad výdavky na župan v sume 55,- € alebo nohavice 36,- €, ktoré ani nie sú tehotenské, mal za príliš vysoké. Navrhovateľka pritom nemôže žiadať, aby jej odporca hradil bežné výdavky, ktoré jej v danom období vznikli. V auguste 2013 bola pritom na dovolenke v Chorvátsku. Pokiaľ ide o bežné výživné a mesačné výdavky navrhovateľky za júl 2015 doložila bločky, ktoré, keď sa k nim pripočítajú náklady na bývanie, predstavujú zhruba sumu 830,- € mesačne. Je otázne, ako znáša tieto náklady navrhovateľka sama. V konaní o výživu maloletej, sp. zn. 30P/211/2014, sa navrhovateľka vyjadrila, že náklady na stravu i s dieťaťom predstavujú asi 150,- € mesačne. Na minulom pojednávaní však preukázala náklady na potraviny v hodnote 340,- € za mesiac, čo je viac ako dvojnásobok. Poukázal na to, že navrhovateľke sa posledné tri mesiace pred nástupom na materskú navýšila mzda, pravdepodobne asi preto, aby sa jej zvýšilo materské. Tento príspevok sa pritom odvíja od toho, o čo sa mzda navrhovateľky znížila. V konaní o výživnom na dieťa navrhovateľka od neho žiada 250,- € mesačne.
Svedkyňa U. H. uviedla, že navrhovateľku osobne nepozná, hoci jej viackrát ponúkla, aby sa stretli a dohodli, čo odmietla, naposledy aj agresívnym spôsobom. Odporca je jej manžel. Majetkové pomery navrhovateľky pozná len z návrhu, pričom poukazuje na to, že majú nadštandardný život, hoci podľa nej sú nadštandardné jej pomery. Jej manžel vlastní len 11-ročné auto zn. Hondu, iný majetok nemá. V rámci BSM ale teda vlastní aj účet, ktorý založila ona. Pracuje ako ošetrovateľka v nemocnici vo Q., kde zarába okolo 440,- € mesačne, podľa počtu smien, sviatkov a víkendov. Ich pravidelné výdavky ako domácnosti predstavujú inkaso 214,- € mesačne, internet 22,44 € mesačne, dva mobily 37,- € mesačne, čo je spolu asi 350,- € mesačne. Na potraviny a oblečenie pre 2 osoby potom ostáva asi 110,- € mesačne. Majú chovnú stanicu psov, ale fena je vykastrovaná, nemajú z toho žiadne finančné zisky. Majú dvoch chodských psov stredného plemena, čivavu a jorkšíra, tie dva malé ale nie sú chovné. Krmivo ich stojí asi 690,- Kč na 54 dní. Psy ďalej jedenkrát ročne očkujú, čo vyjde asi 500,- Kč na psa. Do zamestnania chodí autom, v lete na bicykli, je to asi 3 kilometre. Za auto majú náklady asi 2 000,- Kč mesačne, je to vyššie aj kvôli súdnym pojednávaniam. Vo dvore domu majú bazén, postavený v roku 2007, keď mal manžel príjem, pracoval v zahraničí. Bazén vzhľadom na klimatické podmienky na U. P. nie je nadštandardom. Jeho údržba nestojí veľa, dáva sa tam na začiatku sezóny len asi 75 kíl soli, čo predstavuje asi 300,- Kč a voda mesačne spolu s bežnou spotrebou za 1 000,- Kč mesačne je zahrnutá v inkase. Voda do bazéna sa napúšťa v máji, vypustí na jeseň, dopúšťa sa tam asi centimeter. Bazén použili i tento rok. Odporca nemá účet v banke, k jej účtu dispozičné právo nemá, poplatky platí ona. Odporca mal účet v Slovenskej sporiteľni, ale asi pred 3 rokmi ho zrušili, pretože tam chodili len prídavky na syna a po ukončení jeho štúdia účet už nepotrebovali. Dom vlastní len ona, odporca skončil prácu v zahraničí v marci 2012. Vtedy mali ešte úspory, ktoré skončili minulú jeseň. Keď nie je príjem, tak sa to vypotrebuje. Teraz žijú len z jej platu, pomáhajú im deti. Odporca je mužom v domácnosti, stará sa o dom, upratuje, varí, stará sa o psov, vykonáva práce okolo domu. V súčasnosti manžel iné známosti nemá. Odporca si prácu hľadá, osobne, cez internet, agentúru. Navrhovateľka bola ich dcérou videná, ako si vyberá z bankomatu hotovosť, asi má účet. Na P. sa presťahovali v roku 2006, zdravotný stav jej rodičov bol zlý, syn ukončil základnú školu, dcéra nastúpila na vysokú a takto sa rozhodli. Otca aj matku opatrovala
celý rok. Odporca za trvania manželstva nevykonával prácu nepretržite, dostával kontrakty, ktoré boli termínované buď časom alebo ukončením práce. Boli obdobia, keď rok - rok a pol bol doma, bez príjmu. Snažia sa žiť skromne, mávali finančnú rezervu, z toho počas týchto období žili. Dom rekonštruovali z ceny za predaj domu v S.. Súhlasila s oboznámením mailovej komunikácie s navrhovateľkou.
Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/211/2014, konkrétne návrhu, kópie poštových poukazov, potvrdenia o príjme odporcu o dávkach navrhovateľky, o príjme navrhovateľky a pracovnej zmluvy odporcu, súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2014 domáha od odporcu výživného na dieťa - mal. Q. O. vo výške 250,- € mesačne. Konanie nie je právoplatne skončené, vo veci doposiaľ rozhodnuté nebolo. Podľa návrhu navrhovateľka s dcérou žijú v trojizbovom byte v S., za ktorý podľa predložených dokladov platia 120,- € mesačne ako zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytu, 4,- € mesačne ako zálohové platby za plyn, 13,12 € mesačne ako zálohové platby za elektrinu, 4,64 € mesačne ako platby za rozhlas a TV, 20,74 € mesačne za telefón a internet. Podľa potvrdenia spoločnosti S., s.r.o., zamestnávateľa odporcu od 01.02.2011 do 03.03.2015, bol príjem odporcu od septembra do decembra 2013 priemerne 37,28 € mesačne, za rok 2014 priemerne 39,02 € mesačne a od januára do marca 2015 priemerne 28,69 € mesačne. Navrhovateľka poberala materské od 01.02.2014 do 17.10.2014 priemerne v sume 315,33 € mesačne, pričom od septembra 2013 do januára 2014 dosahovala v zamestnaní priemerný čistý mesačný príjem 443,79 €. Odporca je podľa pracovnej zmluvy zo dňa 03.03.2015 od 04.03.2015 zamestnaný spoločnosti S., s.r.o. na dobu neurčitú, s dojednanou hrubou mzdou 47,50 € mesačne s tým, že týždenný pracovný čas zamestnanca je 5 hodín.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 74 ods. 1 až 3 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Podľa § 75 ods. 1 a 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z ustanovenia § 74 zákona o rodine vyplývajú dva nároky nevydatej matky: nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a nárok na príspevok na jej výživu po dobu maximálne 2 roky. Pokiaľ ide o náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom (náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, špeciálnej, resp. zlepšenej stravy, vitamínov, ovocia, zeleniny nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia), matka musí predložiť dôkazy o takto vynaložených nákladoch. Súd uzná len odôvodnené náklady a určí, v akej časti je tieto náklady povinný znášať otec dieťaťa, pričom v zmysle gramatického výkladu sa na priznanie toho nároku nevzťahuje kritérium primeranosti, ale všeobecné zákonné kritéria pre výživné. Na druhej strane, rozsah príspevku na výživu matky je podmienený kritériom primeranosti. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky, čo znamená, že priaznivé majetkové pomery matky nevylučujú priznanie tohto príspevku a príspevok nie je odôvodnený neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru a súčasne zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky i zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky. Nie je relevantné, či matka vykonávala zárobkovú činnosť v období predchádzajúcom tehotenstvu, alebo poberala príspevky
zo systému sociálneho zabezpečenia. Vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu nie je priznaním týchto príspevkov dotknutá. Podľa ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 25/1967) k nákladom, spojeným so zadovážením výbavičky treba prihliadať pri vymeriavaní výživného pre dieťa, nie pri rozhodovaní o nárokoch matky podľa § 74 zákona o rodine.
V prejednávanej veci, pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka je matkou dieťaťa, ktorého otcom je odporca, pričom účastníci nie sú manželmi. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky, že s tehotenstvom a pôrodom ženy sú objektívne spojené rôzne zvýšené náklady, čo napokon odporca ani nespochybňoval. Vzhľadom k tomu, že ide o sporové konanie, však zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom matku, teda navrhovateľku. Matka musí výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom riadne a hodnoverne preukázať, aby nedochádzalo k svojvoľnému uplatňovaniu peňažných nárokov. Súd pritom uzná len odôvodnené nároky, priamo súvisiace s tehotenstvom matky a s pôrodom, ktoré presahujú rámec bežných a normálnych nákladov, spojených so zabezpečením životných potrieb matky. Odporca v konaní výslovne uznal nárok navrhovateľky na náhradu zvýšených výdavkov na stravu za celé obdobie tehotenstva v celkovej sume 1 400,- €, ktorú sumu i súd považoval za primeranú a dôvodnú vzhľadom na dĺžku tehotenstva, všeobecne známy stav cien potravín v roku 2013 a 2014, a preto v tomto smere nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré napokon účastníci ani nenavrhli. Navrhovateľka ďalej v konaní pokladničnými dokladmi preukázala zvýšené výdavky na tehotenské oblečenie a obuv v celkovej výške 268,46 €, ktorú sumu opätovne súd vyhodnotil ako primeranú potrebám tehotnej ženy i s poukazom na to, že väčšina dokladov pochádza buď z prevádzky špecializujúcej sa na tehotenské oblečenie (Femina) alebo z komisionálneho predaja. Pokiaľ ide o navrhovateľkou predložené pokladničné doklady, súd každý pokladničný doklad, hoci bol vo viacerých prípadoch navrhovateľkou doložený duplicitne, započítal len raz (tak ako je uvedené vyššie), pričom vychádzal len z pokladničných dokladov, respektíve ich kópií, ktoré boli čitateľné. Pokiaľ ide o výdavok za blúzku a nohavice v sume 30,- € zo dňa 16.07.2013 (č.l. 119 a opakovane č.l. 124 a 127), súd vzhľadom na dátum kúpy tohto oblečenia s poukazom na to, že ide o predajňu s bežným oblečením, nemal za preukázané, že by išlo o výdavok na tehotenské oblečenie navrhovateľky (navrhovateľka v tom čase bola zhruba v 1. mesiaci tehotenstva), a preto jej túto sumu nepriznal. Vo zvyšku uplatnenej sumy za oblečenie a obuv, teda v sume 141,54 € mal nárok navrhovateľky za nedôvodný a nepreukázaný. Navrhovateľka v tomto smere nežiadala vykonať ďalšie dokazovanie. Súd taktiež nepriznal navrhovateľke náhradu nákladov spojených s lekárskymi výkonmi vo výške 80,- €, pretože podľa §2 ods. 1 písm. i/ z.č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa z verejného zdravotného poistenia plne uhrádza jedna preventívna prehliadka tehotnej poistenkyne raz za mesiac a jedna preventívna prehliadka šesť týždňov po pôrode u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo a podľa § 3 ods. 1 tohto zákona i neodkladná zdravotná starostlivosť. Navrhovateľka pritom vynaloženie výdavkov v uplatnenej sume 80,- € nijakým spôsobom nepreukázala, takúto sumu nemožno vyvodiť zo samotnej fotodokumentácie, resp. 4D ultrazvuku, ktorý navrhovateľka podstúpila. Je pravdou, že odporca potvrdil vedomosť o návštevách navrhovateľky u lekára ako i o vyhotovení 4D ultrazvuku, avšak uviedol, že o výške nákladov, ktoré navrhovateľka za tieto výkony prípadne vynaložila, nemal vedomosť, pričom navrhovateľka v konaní opak nepreukázala. Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľky za lieky súvisiace s tehotenstvom vo výške 20,- €, ani tento nárok navrhovateľka relevantnými dôkazmi nepreukázala. Je nesporné, že navrhovateľke iste zvýšené náklady v súvislosti s tehotenstvom vznikli, a to i náklady za lieky, avšak uvedené ju nezbavuje povinnosti žalované nároky riadne preukázať. Na veci nič nemení ani jej tvrdenie, že v čase vynaloženia týchto výdavkov nevedela, že ich bude musieť uplatniť v súdnom konaní. Navrhovateľke napokon nič nebránilo v priebehu konania si zabezpečiť napríklad kópie potvrdení o úhradách za lekárske výkony od konkrétnych lekárov, čo však neučinila. Súd ďalej zdôrazňuje, že zákon o rodine hovorí o príspevku na úhradu týchto nákladov, pričom z gramatického výkladu možno vyvodiť, že nejde o úhradu všetkých nákladov nevydatej matky.
Spolu tak navrhovateľke titulom príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom patrí suma 667,38 €, čo predstavuje uplatnený pomer 40 % z výšky vynaložených a preukázaných výdavkov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom (1 400,- € strava, 268,46 € oblečenie a obuv), ktorý i súd považuje za zodpovedajúci skutočnostiam daného prípadu. Po odpočítaní úhrady odporcu pred začatím súdneho konania vo výške 150,- € potom odporcovi zostáva doplatiť ešte suma 517,38 €, na ktorej zaplatenie ho zaviazal súd, pričom prihliadol i na odôvodnené potreby navrhovateľky, schopnosti
možnosti a pomery odporcu, ktoré sú vyhodnotené nižšie. Vo zvyšku, teda v sume 96,62 € návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na príspevok na jej výživu, súd konštatoval, že v návrhu požadovaná výška príspevku 200,- € mesačne je nedôvodná. Hoci navrhovateľka od 01.02.2014 do 17.10.2014 poberala len materské priemerne v sume 315,33 € mesačne a od 18.10.2014 len rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a zároveň od narodenia dieťaťa prídavok na dieťa 23,52 € mesačne, ňou požadovaná suma príspevku od odporcu na jej výživu vo výške 200,- € nezodpovedá požiadavke primeranosti. Súd opätovne zdôrazňuje, že v danej veci ide o príspevok na výživu, ktorý má menší rozsah, ako napr. výživné od manžela.
Pri posudzovaní schopností a možností odporcu súd nemohol prihliadať na prípadné vysoké príjmy odporcu v minulosti, keď pracoval v zahraničí, tak ako na to poukazovala navrhovateľka, pretože z výsluchu odporcu, svedkyne a napokon i samotnej navrhovateľky mal súd za preukázané, že prácu v zahraničí odporca ukončil v roku 2012, teda 2 roky pred narodením dieťaťa, čo nemožno podľa názoru súdu považovať za situáciu, že by sa odporca vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Podľa názoru súdu, i keby nedošlo k ukončeniu misie E., pre ktorú skutočnosť (ktorá medzi účastníkmi sporná nebola) odporca prestal pracovať v tejto organizácii, nemožno od nikoho požadovať, aby zotrvával pracovať v zahraničí a skutočnosť, že sa chce vrátiť domov, mu nemôže byť na ujmu. Z tohto dôvodu súd vychádzal z aktuálnych schopností a možností odporcu, pričom konštatoval, že odporca, napriek tomu, že má vedomosť o narodení maloletého dieťaťa, sa nesnaží dostatočným spôsobom zlepšiť svoje majetkové pomery. Od roku 2012, keď ukončil pôsobenie v zahraničí, teda zhruba 3 roky, je zamestnaný len na čiastočný pracovný pomer, kde dosahuje skutočne minimálne príjmy (od septembra do decembra 2013 priemerne 37,28 € mesačne, za rok 2014 priemerne 39,02 € mesačne a od januára do marca 2015 priemerne 28,69 € mesačne v spoločnosti S., s.r.o., od marca 2015 40,73 € mesačne v spoločnosti S., s.r.o.). Odporca je síce vysokoškolsky vzdelaný (v odbore vodohospodárstvo), pričom súd nespochybňuje všeobecne známu nepriaznivú situáciu na pracovnom trhu, avšak z odporcom predložených z listinných dôkazov vyplýva, že za celé obdobie sa uchádza len o zamestnanecké pozície zodpovedajúce jeho vysokoškolskej kvalifikácii, pričom za celé uvedené obdobie nevyužil príležitosť evidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a v konaní nebolo zistené, že by za toto obdobie absolvoval akýkoľvek rekvalifikačný kurz alebo vzdelávanie. V konaní tiež nebolo zistené, že by sa odporca uchádzal o menej kvalifikovanú alebo i manuálnu prácu s cieľom zabezpečiť základné životné potreby nielen sebe a svojej manželke, ale i novonarodenému dieťaťu navrhovateľky. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že narodenie dieťaťa s navrhovateľkou neplánovali, pretože toto nemôže ísť na ujmu či už dieťaťa alebo jeho matky. Odporca je stále v produktívnom veku a nemôže bezdôvodne prenášať celú ťarchu nákladov spojených s tehotenstvom, pôrodom a materstvom navrhovateľky len na ňu. Vzhľadom na uvedené súd pri určovaní schopnosti, majetkových a zárobkových možností odporcu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy fyzickej osoby v hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá za rok 2014, ako i za prvé dva štvrťroky 2015 predstavovala sumu 858,- €. Súd prihliadol i na to, že odporca žije v rodinnom dome manželky, ktorá je zamestnaná a dosahuje priemerný mesačný príjem od októbra 2014 do mája 2015 v sume 15 797,75 Kč mesačne (po prepočte zhruba 580,- € mesačne) od júna 2015 do septembra 2015 príjem priemerne 11 399,- Kč mesačne (po prepočte zhruba 420,- € mesačne), pričom odporca nevlastní hodnotnejší majetok. Na zabezpečenie nákladov na bývanie vynakladajú mesačne asi 214,- € mesačne. Na druhej strane, odporca nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, s manželkou chová aktuálne 4 psov a každoročne, teda i v období po narodení dieťaťa, prevádzkuje pri rodinnom dome svoj bazén, čo na rozdiel od názoru odporcu a jeho manželky rozhodne nepatrí k bežnému životnému štandardu a s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, za situácie, keď odporca v konaní tvrdí, že ich situácia s manželkou je v podstate kritická a sú odkázaní na príspevky od detí. Pokiaľ ide o chov psov, v konaní nebolo zistené, že by odporca z uvedeného získaval nejaký príjem. Ďalšie výdavky odporcu a jeho manželky predstavujú náklady na internet a telefón v celkovej výške 59,44 €, na prevádzku a údržbu motorového vozidla asi 66,- € mesačne a náklady na chov psov asi 626,67 Kč mesačne, čo predstavuje zhruba 20,- € mesačne. Spolu tak pravidelné mesačné výdavky odporcu s manželkou bez nákladov na stravu a oblečenie predstavujú sumu asi 359,44 € mesačne. Okrem toho odporca dobrovoľne prispieva na výživu maloletej Q. sumou 50,- € mesačne. Iné výdavky odporca v konaní netvrdil.
Pokiaľ ide o navrhovateľku, narodením dieťaťa jej pribudla vyživovacia povinnosť, pričom je nesporné, že sa jej tým zvýšili náklady v súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a starostlivosťou o dieťa. S poukazom
na starostlivosť o dieťa do 3 rokov má objektívne obmedzené zárobkové možnosti, pričom v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa od marca 2014 doposiaľ vo výške 23,52 € mesačne. Navrhovateľka poberala materské od 01.02.2014 do 17.10.2014 priemerne v sume 315,33 € mesačne, pričom v predchádzajúcom období od septembra 2013 do januára 2014 dosahovala v zamestnaní priemerný čistý mesačný príjem 443,79 €. Navrhovateľka obdobne ako odporca nevlastní žiaden hodnotnejší hnuteľný majetok, v konaní neboli zistené žiadne úspory navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka vlastní nehnuteľnosti, súd konštatuje, že ide o byt, v ktorom býva spoločne s dieťaťom, pozemok pod plechovou garážou a garsónku, ktorú kúpila 2 roky pred narodením dieťaťa a ktorú na základe v tom čase zriadeného vecného bremena užíva jej otec, ktorý zároveň uhrádza všetky náklady spojené s užívaním tejto garsónky. V konaní nebolo zistené, že by navrhovateľka z nehnuteľnosti získala nejaký príjem. Navrhovateľka v konaní pokladničnými dokladmi, dokladmi SIPO a poštovými poukazmi preukázala mesačné výdavky súvisiace s bývaním vo výške 141,76 € (zálohové platby bytovému družstvu 120,- €, elektrina 14,84 €, plyn 4,- €, koncesionárske poplatky 4,64 €), výdavky na telefón 25,32 €, spolu suma 167,08 €. Ďalej v konaní preukázala vynaloženie mesačných výdavkov (júl 2015) na stravu na seba i dieťa vo výške 300,99 €, na oblečenie pre seba aj dieťa vo výške 275,70 €, na drogériu pre seba i dieťa vo výške 68,79 € a na lieky 8,87 €. Spolu preukázané spoločné mesačné výdavky navrhovateľky spoločne s dieťaťom predstavujú sumu 836,11 €, ktorú sumu súd mal za neprimeranú, pričom zo samotných pokladničných dokladov je zrejmé, že nejde o náklady vynaložené na nevyhnutné potreby navrhovateľky a dieťaťa (napr. alkoholické nápoje v hodnote 10,18 €, maskara pre navrhovateľku v hodnote 10,- €, nákup 9 ks tričiek, 3 ks kraťasov za jediný mesiac a podobne). Súd neprihliadal ani na navrhovateľkou predložené pokladničné doklady za hračky vo výške 30,35 €, pretože nejde o náklady vynaložené na jej výživu.
Súd potom vychádzal z toho, že pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky na bývanie a telefón (bez nákladov na jej stravu, oblečenie a hygienu) predstavujú sumu 167,08 €, pričom z jej príjmu 338,85 € za obdobie od 01.02.2014 do 17.10.2014 jej na uspokojenie jej potrieb na stravu, oblečenie, hygienu a lieky, ale i potrieb maloletého dieťaťa zostávala suma 171,77 € a od 18.10.2014 doposiaľ z príjmu 226,72 € suma 59,64 €. Na druhej strane, pravidelné mesačné výdavky odporcu s manželkou na bývanie a telefóny predstavujú sumu 273,44 € (inkaso 214,- €, internet 22,44 € a mobily 37,- €), pričom na náklady na ich stravu, oblečenie, hygienu, lieky, prevádzku motorového vozidla (66,- € mesačne) a chov psov (asi 20,- € mesačne), vychádzajúc z príjmu odporcu ako priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve, im do mája 2015 zo spoločného príjmu 1 438,- € (priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve 858,- € + priemerný plat manželky odporcu 580,- €) zostávala suma asi 1 164,56 € a od mája 2015 z ich spoločného príjmu 1 278,- € (priemerná mzda zamestnanca v hospodárstve 858,- € + priemerný plat manželky odporcu 420,- €) suma asi 1 004,56 €.
Zohľadniac zákonné hľadiská pri určovaní príspevku na výživu navrhovateľky ako nevydatej matky a s poukazom na uvedené osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu, s prihliadnutím na náklady a odôvodnené potreby navrhovateľky, náklady a odôvodnené potreby odporcu a jeho rodiny, súd konštatoval, že kritérium primeranosti spĺňa príspevok na výživu navrhovateľky vo výške 100,- € mesačne, na ktorého platenie zaviazal odporcu odo dňa narodenia dieťaťa 22.03.2014 tak, ako to žiadala navrhovateľka, po dobu dvoch rokov, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
Nedoplatok na príspevku na výživu za obdobie od 22.03.2014 do dňa vyhlásenia rozsudku 08.12.2015 vo výške 2 000,- € (splatné od 20.04.2014 do 20.11.2015, t.j. 20 mesiacov x 100,- €), súd odporcovi povolil splácať v splátkach po 50,- € mesačne vždy s bežným príspevkom, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach až do úplného zaplatenia. Pri určení výšky splátok súd prihliadol vyššie popísané osobné i majetkové pomery odporcu, ako i na osobné a majetkové pomery navrhovateľky.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Ako je uvedené vyššie, predmetom konania sú dva nároky navrhovateľky - nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a nárok na príspevok na jej výživu, ktoré súd - vzhľadom
na výsledok konania - posudzoval samostatne tak, aby sa dospelo k spravodlivému rozhodnutiu o trovách konania.
Pokiaľ ide príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, navrhovateľka si žalobou od odporcu uplatnila sumu 614,- €, pričom súd jej priznal sumu 517,38 € a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie 96,62 € návrh zamietol. V tejto časti konania bola potom navrhovateľka úspešná v časti asi 84 % a neúspešná v časti asi 16 %, čo predstavuje pomer úspechu a neúspechu vo výške 68 %, ktorá miera náhrady trov konania mu patrí. Trovy konania navrhovateľky predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 €, z čoho pomer 16 % predstavuje sumu 22,84 €. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje v tejto časti konania sumu 39,84 €. Právny zástupca navrhovateľky vykonal 5 úkonov právnej služby á 39,84 €, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky), písomné podanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky), účasť na pojednávaniach dňa 29.09.2015 a 13.11.2015 (od 08,30 hod do 10,45 hod) a 1 úkon á 19,92 € (1/2-ica tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku podľa § 13a ods. 4 vyhlášky), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 219,12 €. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 8,04 € a 3 x 8,39 €, t.j. spolu vo výške 41,25. Spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v tejto časti predstavujú sumu 260,37 €, z čoho pomer 68 % predstavuje sumu 177,05 €, na ktorej zaplatenie súd zaviazal menej úspešného odporcu.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na príspevok na jej výživu, ktorý si uplatnila v sume 200,- € mesačne, pričom súd jej priznal sumu 100,- € mesačne, súd konštatoval, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania v tejto časti konania bol rovnaký, a preto v tejto časti konania žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.