Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/29/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: N..E..O.., spol. s r.o., so sídlom v A., O.. D.A. XX, IČO: XX XXX XXX, práv. zast. PALŠA A PARTNERI Advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: P. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.. C. XX, XXX XX S. Š., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou C. D., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 17.467,58 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2008 domáhal zaplatenia sumy 17.467,58 Eur s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný opakovane realizoval výbery v hotovosti z účtu v žalobcu, ktorý je vedený v peňažnom ústave S. Z. V..Z.., A. A., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 13.919,49 Eur. Kontrolou účtovníctva bolo zistené, že finančné prostriedky boli použité nie pre potreby spoločnosti, pričom o tejto skutočnosti bol žalobca upozornený aj účtovníkom aj audítorom. Žalobca požiadal žalovaného o vrátenie dlžnej sumy, avšak bezúspešne.

Tunajší súd platobným rozkazom č. k. - 92 zo dňa 05.02.2009 vyhovel žalobe v celom rozsahu. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý bol tunajšiemu súd doručený dňa 20.02.2009 č. l. 97. Namietal, že žalobca pripojil k návrhu kópie výpisov z účtu, ktoré však nepreukazujú kto výber realizoval iba to, že bol výber realizovaný v určitý deň a v akej výške. V čase jednotlivých výberov bol žalovaný spoločníkom a konateľom spoločnosti N..E..O. spol. s r.o., zároveň konateľkou a spoločníčkou bola a aj pani M. G.. Obaja mali oprávnenie konať za spoločnosť samostatne, mali rovnaké postavenie aj voči bankám, ktoré viedli účty spoločnosti. Obaja mali samostatné dispozičné právo voči bankám. Uviedol, že keď realizoval výber z účtov žalobcu, prostriedky rozdal do pokladne žalobcu a uhrádzaním jednotlivých platieb pre potreby žalobcu sa takto vybrané prostriedky zúčtovali. Uvedený postup zodpovedá aj pravidlám účtovania podľa zákona o účtovníctve. V prípade, že by tomu tak nebolo, na konci účtovného obdobia by sa výber vo výške nezúčtovanej sumy musel preúčtovať ako pohľadávka voči tomu, kto výber zrealizoval a neodmietol ho do pokladne. Od októbra 2007 nemá prístup k účtovným dokladom. Zároveň poukázal na zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 31.12.2007 a dodatok zo dňa 28.02.2008, ktoré boli podpísané žalovaným 19.03.2008 a prehlásenie kupujúcej, že nevedie voči žalovanému žiadne

pohľadávky ako voči konateľovi ani spoločníkovi. Vzhľadom na uvedené navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalovaného písomným podaním doručeným súdu 16.05.2014 v znení č. l. 267 uviedla, že žalovaný sa jej neozval viac ako rok, na telefonáty neodpovedá, emailom oznámil, že sa toho času zdržiaca na Ukrajine. Písomným podaním právna zástupkyňa žalovaného doručeným súdu dňa 13.08.2015 v znení č. l. 317 oznámila súdu vypovedanie plnej moci žalovaného.

Nakoľko pobyt žalovaného nie je v súčasnosti známy, tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 03.11.2014 v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.) ustanovil žalovanému opatrovníčku, keďže súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť pobyt žalovaného.

Ustanovená opatrovníčka sa k žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávanie, ktoré bolo nariadené dňa 20.10.2015, na ktoré bola riadne a včas predvolaná, sa nedostavila, nežiadala o odročenie pojednávaniach z vážnych dôvodov, ani neospravedlnila neúčasť vážnymi okolnosťami, preto súd konal a rozhodol v zmysle 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne a včas predvolanej opatrovníčky žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom :

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti N..E..O.., spol s r.o. vyplýva, že uvedená spoločnosť vznikla dňa 15.12.1992, pričom spoločníkom spoločnosti od 15.12.1992 do 26.06.1994 bol Ľ. P., ktorý vykonával funkciu konateľa od 13.12.2007 do 12.12.2007. V súčasnosti je spoločníčkou a konateľkou uvedenej spoločnosti M. G.. V období realizovania finančných výberov z podnikateľského účtu žalujúcej spoločnosti boli spoločníkmi a konateľmi žalovaný a M. G..

Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 31.12.2007 vyplýva, že žalovaný ako prevádzajúci previedol na M. G., D.. XX.XX.XXXX ako nadobúdateľa celý obchodný podiel vo výške 50 % v hodnote základného imania, ktorý zodpovedá pomeru hodnoty vkladu do základného imania spoločnosti vo výške 100 000 Sk k hodnote základného imania obchodnej spoločnosti N..E..O.. Z. s r.o. vo výške 200 000 Sk. Žalovaný previedol za odplatu 7 700 000 Sk celý svoj obchodný podiel, ktorého vlastníkom vo výške 50 % v hodnote základného imania a nadobúdateľ M. G., D.. XX.XX.XXXX prijala obchodný podiel v uvedenej výške, čím sa stala jediným spoločníkom spoločnosti.

Z dodatku k zmluve obchodného podielu zo dňa 28.02.2008 vyplýva, že účastníci zmluvy trvajú na obsahu zmluvy dohodnutou dňa 31.12.2007, ktorú nadobúdateľka podpísala dňa 31.12.2007, pričom svoj podpis úradne osvedčila dňa 14.01.2008. Z uvedeného dodatku ďalej vyplýva, že nadobúdateľka ako konateľka spoločnosti osobne skontrolovala všetky účtovné operácie a prehlásila, že nemá žiadne pohľadávky voči predávajúcemu ako konateľovi a spoločníkovi. Predávajúci sa zaviazal súhlasiť so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby dohodou s tým, že mu spoločnosť vyplatí v zmysle tri mesačné výplaty najneskôr do tridsiatich dní od podpisu zmluvy a dodatku.

Konateľka žalujúcej spoločnosti M. G., D.. XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi dňa 25.01.2013 v znení č. l. 258 uviedla, že mala vedomosť o tom, že žalovaný kupuje osobné motorové vozidlo značky Renault Megane formou leasingu s tým, že sa účastníci dohodli, že leasingové splátky bude splácať z euroúčtu spoločnosti. Žalovaný uzavrel s leasingovou spoločnosťou dohodu, v zmysle ktorej sa zaviazal splácať splátky v eurách z dôvodu lepšieho kurzového rozdielu. Z euroúčtu spoločnosti vyberal sumy, ktoré následne vkladal obratom na účet leasingovej spoločnosti. Niektoré výbery z euroúčtu a vklady na účet leasingovej spoločnosti realizovala konateľka, keďže mali so žalovaným rovnaké kompetencie a dohodli sa na tom. Evidencia o týchto obratoch sa neviedla, sumy boli rovnaké takmer každý mesiac. Peniaze boli v pokladni len fiktívne, fyzicky sa tam nenachádzali. Po uskutočnení výberu z účtu bol zrealizovaný vklad na účet leasingovej spoločnosti. V období platenia posledných leasingových splátok došlo medzi účastníkmi k určitým sporom a nedorozumeniam, z tohto dôvodu výbery a vklady uskutočňoval žalovaný z účtu spoločnosti. Zároveň sa účastníci dohodli, že žalobca bude splácať leasingové splátky z účtu

spoločnosti, avšak keď bude vyplácaná konateľská odmena, túto si žalovaný nedá vyplatiť. Napriek tomu sa odmeny nevyplácali. Vyplácali sa iba podiely na zisku, ktoré žalovanému vyplatené boli.

Žalovaný s výpoveďou konateľky žalujúcej spoločnosti súhlasil, uviedol však, že pokiaľ by bol dlh, tento by sa v účtovníctve prejavil. Potvrdil, že výbery z účtu spoločnosti realizovala aj konateľka, a to aj vo vyššej sume ako boli leasingové splátky. Žalovaný výbery kompenzoval cestovnými príkazmi, ale aj inými spôsobmi. Po odvolaní z funkcie konateľa v roku 2007 stratil prístup k všetkým dokladom, ktoré ostali v spoločnosti. Žalovaný uviedol, že osobné motorové vozidlo značky Renault Megane splácal z vlastných peňazí. Uviedol, že s konateľkou žalovanej spoločnosti sa dohodli, že tieto výbery sa budú kompenzovať aj z jeho vkladu do spoločnosti a zo zisku z podnikateľskej činnosti. Išlo o kompenzáciu podielu na zisku, odmeny konateľa, cestovných náhrad, diét, stravného. Žalovaný tvrdil, že k podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu došlo po oboznámení sa s obsahom účtovnej závierky a vyporiadaní všetkých prípadných účtovných nezrovnalostí, čo vyplýva aj zo záznamu z rokovania zo dňa 25.10.2007, ktorý bol oboma účastníkmi podpísaný.

Zo záznamu z rokovania zo dňa 25.10.2007 v znení č. l. 155 uzavretého medzi žalovaným a konateľkou žalujúcej spoločnosti vyplýva, že dňa 25.10.2007 sa na základe predchádzajúcej dohody uskutočňovalo rokovanie vo veci prevodu obchodného podielu spoločnosti B.Q.M., spol. s r.o. Na základe jednania sa účastníci dohodli, že žalovaný sa zaviazal odpredať celý svoj obchodný podiel v predmetnej spoločnosti konateľke žalujúcej spoločnosti za dohodnutú odplatu 7 700 000 Sk, pričom konateľka žalujúcej spoločnosti sa zaviazala zaplatiť odplatu za prevod vyššie uvedeného podielu žalovanému vo výške 7 700 000 SK. Zmluva o prevode obchodného podielu bude uzatvorená najneskôr 12.11.2007 po tom, čo bude do dňa 09.11.2007 spracovaná účtovná závierka spoločnosti N..E..O.. spol. s r.o. Prešov a budú vysporiadané všetky účtovné vzťahy majúce vplyv na postavenie, nároky a povinnosti účastníkov zmluvy o prevode obchodného podielu a účtovná závierka bude schválená. Po oboznámení sa so obsahom účtovnej závierky a vysporiadaní všetkých prípadných účtovných nezrovnalosti a vyriešení otázky zmeniek, dôjde k podpisom zmluvy o o prevode obchodného podielu, ktorej obsah bol dojednaný na rokovaní.

Svedkyňa L.. M. L., D.. XX.XX.XXXX uviedla, že realizovala audit účtovníctva žalujúcej spoločnosti za rok 2006 a 2007, pričom v účtovníctve žalovaná pohľadávka evidovaná nebola. V roku 2006 bolo v pokladni 2 445 000 Sk, v súvahe v aktívach spoločnosti bol vykazovaný finančný majetok vo forme peňazí v sume 12 445 000 Sk. Nakoľko jej neboli predložené vierohodné dôkazy o existencii majetku a nemohla sa zúčastniť fyzickej inventúry peňažnej hotovosti, pretože zákazku dostala až v novembri 2007, k neexistencii majetku k 31.12.2006 sa nevedela vyjadriť. Pokiaľ ide o účtovnú závierku k 31.12.2007, vydala správu dňa 23.10.2008 s obmedzením rozsahu. K existencii peňazí sa vyjadriť nevedela a nevyjadrila sa ani v správe. Uviedla, že v minulosti výbery neboli obmedzené limitovanou sumou.

Z predložených výpisov z účtu žalobcu č. l. 12-41 vyplýva výber v hotovosti dňa 20.07.2004 v sume 860 Eur, dňa 20.08.2004 v sume 610 Eur, dňa 21.10.2004 v sume 325 Eur, dňa 25.11.2004 v sume 810 Eur, dňa 17.12.2004 v sume 450 Eur, dňa 25.01.2005 v sume 61,82 Eur, dňa 23.02.2005 v sume 215 Eur, dňa 06.05.2005 v sume 365 Eur, dňa 20.05.2005 v sume 400 Eur, dňa 03.06.2005 v sume 405 Eur, dňa 22.06.2005 v sume 410 Eur, dňa 25.07.2005 v sume 270 Eur, dňa 25.08.2005 v sume 410 Eur, dňa 25.10.2005 v sume 410 Eur, dňa 25.11.2005 v sume 400 Eur, dňa 27.12.2005 v sume 389,67 Eur, dňa 25.01.2006 v sume 410 Eur, dňa 24.02.2006 v sume 405 Eur, dňa 24.03.2006 v sume 410 Eur, dňa 25.04.2006 v sume 1.010 Eur, dňa 30.05.2006 v sume 410 Eur, dňa 28.06.2006 v sume 810 Eur, dňa 25.07.2006 v sume 410 Eur, dňa 25.08.2006 v sume 400 Eur, dňa 26.09.2006 v sume 410 Eur, dňa 03.11.2006 v sume 410 Eur, dňa 22.12.2000 v sume 410 Eur, dňa 26.01. 2007 v sume 410 Eur, dňa 26.02.2007 v sume 410 Eur, dňa 30.04.2007 v sume 813 Eur.

Dňa 20.04.2012 v znení č. l. 139-143 predložil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pokladničné doklady Ľudovej banky a.s. zo dňa 25.08.2005, 22.06.2005, 25.10.2005, ktoré preukazujú výber hotovosti každý vo výške 410 Eur žalovaným. V žalobe uviedol, že zvyšné pokladničné doklady, ktorými odporca realizoval výbery z účtu, nemá k dispozícii. Výbery žalovaný obratom vkladal na účet leasingovej spoločnosti a takýmto spôsobom uhradil svoje súkromné splátky a nepoužil finančné prostriedky v prospech spoločnosti, čo bude zrejmé aj zo splátkového kalendára uzatvoreného podľa leasingovej zmluvy medzi lízingovým prenajímateľom VB leasing a.s. Bratislava, pobočka Prešov a leasingový nájomcom žalovaným, kde predmet leasingu bolo osobné motorové vozidlo Renault Megane CC.

Volksbank Slovensko a.s. v znení č. l. 162-195 doručila súdu fotokópie pokladničných dokladov výbery hotovosti z účtu číslo 1340044901/3100, ktoré uskutočňovali konateľka žalujúcej spoločnosti a žalovaný. Z overených fotokópií pokladničných dokladov vyplýva, že konateľka žalujúcej spoločnosti zrealizovala z účtu číslo 1340044901/3100 dňa 20.07.2004 výber vo výške 860 Eur, dňa 20.08.2004 výber vo výške 610 Eur, dňa 21.10.2004 výber vo výške 325 Eur, dňa 25.11.2004 výber vo výške 810 Eur, dňa 17.12.2004 výber vo výške 450 Eur, dňa 25.01.2005 výber vo výške 61,82 Eur, dňa 23.02.2005 výber vo výške 215 Eur, dňa 06.05.2005 výber vo výške 365 Eur, dňa 20.05.2005 výber vo výške 400 Eur, dňa 25.07.2005 výber vo výške 270 Eur, dňa 25.11.2005 výber vo výške 400 Eur, 24.02.2006 405 Eur, 24.03.2006 410 Eur, 25.04.2006 1.010 Eur, 28.06.2006 810 Eur, 26.09.2006 410 Eur. Z uvedeného čísla účtu zrealizoval žalovaný dňa 03.06.2005 výber vo výške 405 Eur, dňa 07.06.2005 výber vo výške 1.849 Eur, dňa 27.12.2005 389,67 Eur, 25.01.2006 410 Eur, 30.05.2006 410 Eur, 25.07.2006 410 Eur, 25.08.2006 400 Eur, 03.11.2006 410 Eur, 25.08.2006 400 Eur, 22.12.2006 410 Eur, 26.01.2007 410 Eur, 26.02.2007 410 Eur, 30.04.2007 813 Eur.

Z leasingovej zmluvy číslo R. zo dňa 28.06.2004 vyplýva, že bola uzatvorená medzi prenajímateľom VB leasing SK spol. s r.o. a žalovaným ako nájomcom s dohodnutou minimálnou dobou leasingu 36 mesiacov. Predmetom leasingu je osobný motorový automobil Renault Megane CCC dym. 1,615 k s nadobúdacou cenou s DPH 21. 933 Eur.

Zo splátkového kalendára k zmluve U. vyplýva, že žalovaný sa zavial splácať predmet leasingu mesačnými splátkami s DPH vo výške 406,81 Eur od 25.07.2004 do 25.05.2007, pričom listom dňa 16.06.2006 spoločnosť VB leasing SK spol. s r.o. upravila leasingové mesačné splátky na sumu 409,06 Eur.

Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ďalej len „OZ“, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom zodpovednosti žalovaného ako konateľa a zároveň spoločníka obchodnej spoločnosti N..E..O.., spol. s.r.o. za výber finančných prostriedkov z účtu spoločnosti a nepreukázanie ich použitia v prospech spoločnosti. Súd právne posúdil žalobu podľa ust. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

K inštitútu bezdôvodného obohatenia súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti: Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotno-právnej úpravy a to § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodne obohatenie je v občiansko-právnom zákonníku konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým kto sa na úkor iného obohatil, a tým na koho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby a to obohateného, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu, teda postihnutého

a príčinná súvislosť protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Za splnenia týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané. Záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, teda aby preukázal, že žalovaný v akej konkrétnej výške bezdôvodne obohatenie získal, že v akej konkrétnej výške vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Možno teda konštatovať, že základným predpokladom bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu obohateného o čom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý.

Inštitút bezdôvodneho obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Aby došlo k samotnému vzniku inštitútu bezdôvodného obohatenia je potrebné naplnenie jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Občianske právo zakotvuje jednu zo základných zásad a to zákaz obohacovať sa na úkor iného subjektu a zároveň zakotvuje povinnosť vydať bezdôvodne obohatenie. Použitie tejto základnej zásady je výlučne spojené s jednou zo skutkových podstát inštitútu bezdôvodného obohatenia. Súd má za to, že by sa malo jednať o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, teda „condictio indebiti“. Skutková podstata bezdôvodneho obohatenia získaná plnením bez právneho dôvodu je zakotvená v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako skutková podstata, ktorej použitie je prístupné v takom prípade ak sa niektorému subjektu poskytne plnenie bez právneho dôvodu - condictio indebiti. O takýchto prípadoch hovoríme ak ide o právny dôvod, ktorý by zakladal právo na plnenie, neexistoval od začiatku. Plnenie môže spočívať vo veci, ktorá bola subjektu daná, napr. peňazí, postúpením pohľadávky, vykonaním práce, alebo zriadením práva. Ďalším plnením môže byť tá skutočnosť, kedy v prospech subjektu bolo niečo konané. V tomto prípade nie je potrebné, aby existoval právny titul, napr. zmluva. Aby nastal vznik právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia nie je rozhodujúce či k plneniu došlo samotným konaním obohateného subjektu, postihnutého subjektu z bezdôvodného obohatenia ani prípad spoločného konania oboch. K vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu je potrebné splniť nasledujúce dva charakteristické znaky: 1. že nastalo plnenie, t.j. došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu a za 2. pre toto plnenie nenastal žiadny právny dôvod.

Súd skúmal aj rozsah osobnej zodpovednosti žalovaného za vedenie účtovníctva vzhľadom na to, že za vedenie účtovníctva obchodnej spoločnosti v predmetnom období boli zodpovední konatelia žalobcu, a to žalovaný a Janka Kollarčíková nar. 28.06.1975 v zmysle § 135 ods. 1 OBZ. Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 566 ods. 1 , ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie povinností (§ 66 ods. 3 .

V danom prípade bolo nesporné, že v období výberov finančných prostriedkov z podnikateľského účtu žalujúcej spoločnosti boli spoločníkmi a konateľmi žalujúcej spoločnosti B.Q.M spol. s r.o. žalovaný a M. G. D.. XX.XX.XXXX. Obaja mali oprávnenie konať za spoločnosť samostatne, mali samostatné dispozičné právo voči bankám. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konateľka žalujúcej spoločnosti M. G., D.. XX.XX.XXXX mala vedomosť o tom, že žalovaný kupuje osobné motorové vozidlo značky Renault Megane formou leasingu s tým, že sa účastníci dohodli, že leasingové splátky bude splácať z euroúčtu spoločnosti, zároveň sa dohodli, že keď bude vyplácaná konateľská odmena, túto si žalovaný nedá vyplatiť. Svojou výpoveďou konateľka žalujúcej obchodnej spoločnosti potvrdila, že niektoré výbery z euroúčtu a vklady na účet leasingovej spoločnosti realizovala, keďže mali so žalovaným rovnaké kompetencie a dohodli sa na tom, evidenciu o týchto obratoch neviedli, pričom v období platenia posledných leasingových splátok došlo medzi účastníkmi k určitým sporom a nedorozumeniam, z tohto dôvodu výbery a vklady uskutočňoval žalovaný z účtu spoločnosti. Leasingovou zmluvou č. R. zo dňa 28.06.2004 mal súd za preukázané jej uzavretie medzi prenajímateľom VB leasing SK spol. s r.o. a žalovaným ako nájomcom s dohodnutou minimálnou dobou leasingu 36 mesiacov s predmetom leasingu osobný motorový automobil Renault Megane CCC dym. 1,615 k s nadobúdacou cenou s DPH

21. 933 Eur, žalovaný sa zaviazal splácať predmet leasingu mesačnými splátkami s DPH najskôr vo výške 406,81 Eur od 25.07.2004 do 25.05.2007, neskôr vo výške 409,06 Eur. Fotokópiami pokladničných dokladov - výbermi hotovosti z podnikateľského účtu žalujúcej obchodnej spoločnosti vedenom vo Volksbank Slovensko a.s. bolo preukázané, že konateľka žalujúcej spoločnosti zrealizovala celkovo výbery vo výške 7811,82 Eur a žalovaný vo výške 6726,67 Eur. Rovnako mal súd za preukázané pokladničnými dokladmi Ľudovej banky a.s. zo dňa 25.08.2005, 22.06.2005, 25.10.2005 výber hotovosti každý vo výške 410 Eur žalovaným. Celkovo 7956,67 Eur.

Súd poukazuje na skutočnosť, že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ( napríklad aj v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Ak účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť predmetné dôkazy musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremena tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinností tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, pri určovaní hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.

Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalobné, resp. žalovaného právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti tohto práva vylučujúce sú záležitosťou žalovaných. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa v zásade nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálne neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do skutočnosti tvrdenej v samotnej žalobe pokiaľ ide o výbery z podnikateľského účtu žalujúcej spoločnosti žalovaným konkrétne dňa 20.07.2004 výber vo výške 860 Eur, dňa 20.08.2004 výber vo výške 610 Eur, dňa 21.10.2004 výber vo výške 325 Eur, dňa 25.11.2004 výber vo výške 810 Eur, dňa 17.12.2004 výber vo výške 450 Eur, dňa 25.01.2005 výber vo výške 61,82 Eur, dňa 23.02.2005 výber vo výške 215 Eur, dňa 06.05.2005 výber vo výške 365 Eur, dňa 20.05.2005 výber vo výške 400 Eur, dňa 25.07.2005 výber vo výške 270 Eur, dňa 25.11.2005 výber vo výške 400 Eur, 24.02.2006 výber vo výške 405 Eur, 24.03.2006 výber vo výške 410 Eur, 25.04.2006 výber vo výške 1.010 Eur, 28.06.2006 výber vo výške 810 Eur, 26.09.2006 výber vo výške 410 Eur, teda v celkovej výške 7811,82 Eur, nakoľko bolo preukázané že tieto realizovala konateľka žalujúcej spoločnosti M. G. a to na základe dohody so žalovaným. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do preukázania, že uvedené výbery konateľkou v celkovej výške 7811,82 Eur boli použité na splácanie osobného motorového vozidla značky Renault Megane formou leasingu za žalovaného, a to vzhľadom na skutočnosť, že nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy preukazujúce

tieto tvrdené skutočnosti. Uvedenému záveru nasvedčuje aj samotné tvrdenie žalobcu, že evidencia o týchto obratoch sa neviedla, peniaze boli v pokladni len fiktívne, fyzicky sa tam nenachádzali.

V predmetnej veci nejde o bezdôvodné obohatenie titulom majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, keďže tu existovala dohoda oboch účastníkov o výberoch z podnikateľského účtu. Zároveň sa účastníci dohodli, že žalobca bude splácať leasingové splátky z účtu spoločnosti, avšak keď bude vyplácaná konateľská odmena, túto si žalovaný nedá vyplatiť. Skutočnosť, že konateľská odmena žalovanému vyplatená nebola je nesporná, obaja účastníci ju zhodne potvrdili vo svojich výpovediach. Obe sporové strany mali právo konať za spoločnosť samostatne, ani túto skutočnosť obe sporové strany nerozporovali. Sporným bolo tvrdenie týkajúce sa vyplácania podielov na zisku žalovanému, keďže žalobca tvrdil, že tento bol vyplatený žalovanému, ktorý uvedené tvrdenie poprel, pričom žalobca vyplatenie podielov na zisku žalovanému nepreukázal. Navyše z dodatku k zmluve obchodného podielu zo dňa 28.02.2008 vyplýva, že konateľka spoločnosti osobne skontrolovala všetky účtovné operácie a prehlásila, že nemá žiadne pohľadávky voči žalovanému ako predávajúcemu.

Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.