Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/127/2015

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloletú Y. U., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, 031 80 Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov : matky T. H., rod. W., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, XXX XX N. I., právne zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Rackom, PhD., so sídlom Vranovská 517/9, 031 01 Liptovský Mikuláš a otca Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX N. Y.Š. - T., právne zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Jančim, so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca zo dňa 27.11.2015 na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej

rozhodol:

I. Súd nariaďuje toto predbežné opatrenie :

Otec je až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou , oprávnený stretávať sa s maloletou Y. U., nar. X.X.XXXX, každú sobotu v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti matky alebo osoby poverenej matkou na mieste verejne prístupnom, a to v obchodnom centre L..L.., so sídlom G.. X. Y. XX, XXX XX N. Y., kam matka alebo osoba poverená matkou je povinná maloletú na stretnutie pripraviť.

Matka je povinná maloletú na stretnutie (styk) s otcom riadne pripraviť a v prípade, ak sa styk otca s maloletou nebude môcť zo závažných dôvodov realizovať, sú si rodičia povinní túto skutočnosť navzájom oznámiť bez zbytočného odkladu, najneskôr 24 hodín pred započatím styku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

Matka podala dňa 30.9.2015 na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na začatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, dcére Y. U., nar. X.X.XXXX. Návrhom na začatie konania tak žiada, aby jej bola maloletá dcéra zverená od osobnej starostlivosti, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, pričom otec bude povinný prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 eur odo dňa podania návrhu na súd (t.j. 30.9.2015) k rukám matky vždy do 15. dňa v bežnom kalendárnom mesiaci. Styk otca s maloletou sa bude realizovať za prítomnosti matky každú sobotu v párnom týždni od 14.00 hod. do 18.00 hod.

Po začatí konania vo veci samej otec podal dňa 30.11.2015 na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.11.2015, ktorým žiadal dočasne, do právoplatného skončenia konania o veci samej, upraviť stretávanie sa (styk) s maloletou dcérou, a to každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 15.00 hod., počas Vianočných sviatkov v čase od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 16.00 hod, novoročných sviatkov v čase od 2.1. od 9.00 hod. do 3.1. do 16.00 hod. s tým, že matka styk otcovi umožní, maloleté dieťa pripraví so všetkými nevyhnutnými potrebami, oblečením a odovzdá

ho otcovi v mieste bydliska matky alebo na inom dohodnutom mieste a otec po ukončení styku maloleté dieťa matke odovzdá v mieste jej trvalého pobytu alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade, že sa styk určený na víkendový termín nebude môcť zrealizovať pre akékoľvek prekážky, akým je choroba a pod., náhradný styk maloletého dieťaťa s otcom sa zrealizuje najbližší nasledujúci nepárny víkend.

Otec svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou ich spoločného dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pričom dňa 23.7.2015 uzavreli ako rodičia maloletého dieťaťa písomnú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, v rámci ktorej sa dohodli, že styk s dieťaťom si nejako špecificky neupravujú, nakoľko tento bude prebiehať na základe žiadosti otca a matka prehlasuje, že styku nebude bezdôvodne brániť. Podľa tvrdenia otca matka mu odo dňa podania návrhu na súd sústavne bezdôvodne odmieta umožniť styk s maloletou dcérou v zmysle ich dohody zo dňa 23.7.2015. Matka umožňuje otcovi len telefonický kontakt. Otec tiež zistil, že matka a jej rodičia maloletú začali tak vychovávať, aby otca oslovovala Y. a tvrdia maloletej, že nie je to jej otec. Rovnako matka neumožnila styk otca s maloletou aj preto, že maloletú dala na niekoľko dní do starostlivosti cudzím ľuďom. Podľa otca matka sa mu neustále snaží zabrániť v styku s maloletou dcérou a to aj po tom, čo sa matka dozvedela, že otec má novú známosť a takto sa ho snaží psychicky vydierať. Pritom matka má ešte jedno maloleté dieťa z prvého manželstva, kde styk otca prebieha normálne. Otec súčasne poukázal na zákonné ustanovenie § 24 ods.4 zákona o rodine, podľa ktorého okrem iného súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 102 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252375-77'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa použijú primerane.

Podľa § 75 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku : Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %252375'&ucin-k-dni='30.12.9999'> musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods.1 písm.f) Občianskeho súdneho poriadku : Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 28 ods.1 zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z.: Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods.2 zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z.: Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods.1 zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z.: Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nevyhnutné : 1. aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený; 2. musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený; 3. musí byť osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené; 4. predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na vydanie predbežného opatrenia; vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený v konečnom rozhodnutí vydanom na základe žaloby; 5. súd musí uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkom; 6. predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by šlo o úpravu faktických (nie právnych) vzťahov medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nezvratný stav právnych vzťahov medzi účastníkmi; 7. obsah predbežného opatrenia by zásadne mal byť odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci.

Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť teda splnené dve základné zákonné podmienky, a to : 1. uvedenie a preukázanie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a 2. existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Obidve zákonné podmienky sú splnené, ak navrhovateľ osvedčí tvrdením, ale aj možným a dostupným dokazovaním, že bez nariadenia predbežného opatrenia by nastal vo sfére osoby, ktorej sa má poskytnúť predbežná ochrana, taký stav, ktorý by znamenal vznik neprimeranej ujmu na jeho právach, osobitne v konaní o starostlivosti o maloleté dieťa taký stav, že by došlo k ohrozenie jeho života, zdravia, všestranného vývoja a starostlivosti, pričom takýto nepriaznivý stav by mal dopad na jeho postavenie a osobitnú ochranu, ktoré ako dieťa požíva na základe platnej legislatívy.

V prejednávanej veci je potrebné predovšetkým poukázať na vyššie citované ustanovenia zákona o rodine, podľa ktorých rodičia maloletého dieťaťa majú rovnocenné postavenie pri výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. obaja rodičia, aj keď spolu nežijú v spoločnej domácnosti, majú povinnosť rovnakou mierou vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Oproti tomu majú rodičia aj rovnaké právo stretávať sa s maloletým dieťaťom, pričom toto právo môže byť obmedzené alebo až odňaté v rámci výkonu rodičovských práv len súdom a jeho rozhodnutím, čomu však musí predchádzať také konanie rodiča, ktoré škodí, ohrozuje zdravý vývoj a výchovu dieťaťa. V prípade, že sa rodičia, ktorí spolu nežijú nevedia alebo z rôznych dôvodov nechcú dohodnúť o výkone rodičovských práv a povinností, potom takúto úpravu musí vykonať súd súdnym rozhodnutím. Do času samotného rozhodnutia o veci samej je však prípustné, aby rodič, ktorý je ukrátený druhým rodičom o svoje zákonné rodičovské práva, mal možnosť ich reálne aj mať prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia. Toto má totiž dočasný a provizórny charakter do času, kým súd definitívne nerozhodne o veci samej. Teda predbežné opatrenie slúži len ako právny prostriedok na to, aby účastník konania jeho nenariadením dočasne neutrpel ujmu na svojich právach dokiaľ sa nerozhodne o končenej úprave vzťahov medzi účastníkmi konania. Pri predbežnom opatrení však stačí, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom pre súd osvedčujú existenciu ohrozenia jeho práva a tým preukazujú dôvodnosť, aby súd svojím predbežným a dočasným rozhodnutím do vzťahu účastníkov zakročil. Taktiež pri predbežnom opatrení platí, že ho možno nariadiť len v skutočne nevyhnutnom rozsahu, teda len v rozsahu, aby splnil požadovaný účel. Okrem toho predbežné opatrenie by nemalo byť náhradou nároku, ktorého sa účastník domáha vo veci samej, a to práve z dôvodu, že predbežné opatrenie je len inštitútom, ktorého

hlavnou úlohou je zabrániť k zhoršeniu stavu, ktorý nastal pred jeho nariadením, teda eliminovať vznik, či prehĺbenie straty práva ohrozeného účastníka, či ujmy, ktorá mu reálne a bezprostredné hrozí.

V danom prípade návrhu otca súd zistil, že otec po 8 rokoch spolužitia s matkou opustil spoločnú domácnosť dňa 24.7.2015, preto za účelom vzájomnej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu, maloletej Y. U., nar. 1.1.2010, obaja rodičia uzavreli dňa 23.7.2015 písomnú dohodu, podľa ktorej okrem iného sa dohodli, že styk otca s maloletou sa nijako špecificky neupravuje, nakoľko styk bude prebiehať na základe žiadosti otca a matka tým prehlásila, že styku nebude bezdôvodne brániť. I napriek tomu, že vec o úpravu rodičovských práv a povinností nie je v štádiu rozhodovania o veci samej, možno vychádzať pre rozhodnutie o návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia z dostupných dôkazov, ktorými sú výpovede účastníkov vo forme ich podaní a ich tvrdení, ako aj z iných dostupných listinných dôkazov. Matka v návrhu na začatie konania podanom na súd dňa 30.9.2015 uviedla, že podľa dohody rodičov zo dňa 23.7.2015 umožňovala otcovi styk s ich maloletou dcérou, keď maloletá chodila k nemu každý druhý víkend. Podľa tvrdenia matky založeného na základe vyjadrenia samotnej maloletej, počas jej pobytu u otca, tento bol sústavne pod vplyvom alkoholu, preto bola pod dohľadom starých rodičov. Maloletá mala matke uviesť aj to, že ku otcovi nechce chodiť, pretože s otcom spáva na jednej posteli v obývačke a ona sa potom dobre nevyspí. Matka tiež poukázala na skutočnosť, že otec po požití alkoholu býva agresívny voči nej. Taktiež poukázala aj na dve trestné konania tunajšieho súdu, spisová značka a , ktoré len dokazujú, že otec často požíva alkohol. Súd v tomto smere zistil, že otec bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, spisová značka zo dňa 18.6.2013 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona, keď mu bolo dychovou skúškou elektronickým meračom namerané až 2,21 promile alkoholu v krvi. Rovnako bolo zistené súdom aj to, že dňa 10.9.2015 bola naňho podaná Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš obžaloba z rovnakého trestného činu, pričom mu bola po tom, ako viedol osobné motorové vozidlo nameraná hodnota 2,25 promile alkoholu v krvi.

Súd však je povinný v záujme ochrany záujmov maloletej skúmať všetky okolnosti, ktoré by mali a mohli mať nejaký vplyv pre určenie a umožnenie styku otca s maloletou. V tomto smere bolo preto potrebné zvážiť okolnosti, za ktorých je otec schopný postarať sa o maloletú dcéru vzhľadom na jej nízky vek (takmer 6 rokov), ako aj to, či realizácia styku by nebola za istých okolností nebezpečná pre maloletú. Z vykonaného predbežného dokazovania súd zistil, že otec za posledných troch rokov bol dôvodne obvinený z trestných činov, ktorých spáchaniu predchádzalo požitie alkoholu, čo potom nasvedčuje tvrdeniu matky o výpovedi maloletého dieťaťa, že počas doby, čo je maloletá uňho, otec je sústavne pod vplyvom alkoholu, čo vyvoláva negatívny obraz maloletej o vzore rodiča - otca. Pokiaľ otec požíva alkoholické nápoje, táto okolnosť môže u neho vyvolať prvky agresivity, ktoré uvádzala aj samotná matka a súčasne čo vylučuje plnohodnotnú schopnosť otca ako rodiča vedieť sa postarať o maloleté dieťa. Samotný styk rodiča s maloletým dieťaťom je založený nielen na fyzickej prítomnosti rodiča a dieťaťa, ale aj v aktívnom konaní rodiča vedieť sa o dieťa postarať, venovať sa mu, byť mu príkladom, vysvetľovať veci a udalosti, na ktoré sa dieťa pýta a o ktorých by chcelo niečo vedieť. Preto požívanie alkoholu v zásade absolútne vylučuje, aby rodič bol pozitívnym vzorom pre svojho potomka a vychovával ho ako vzorného občana. Pokiaľ matka neumožnila otcovi styk s maloletou v zmysle ich rodičovskej dohody z dôvodov požívania alkoholu, takéto jej konanie a postup bol z pohľadu matky opodstatnený, aj keď nemal by byť úplný a absolútny. Z tohto dôvodu tu existuje priestor - oprávnenie otca ako rodiča na stretávanie sa s maloletou dcérou, avšak za prísnych regulovaných a kontrolovateľných podmienok, nakoľko doterajšie správanie otca je kolísavé, preto nie je vylúčené vzhľadom na doterajšie podozrenia voči jeho osobe a jeho aktívne konania, že môžu predstavovať isté nebezpečenstvo pre zdravie, výchovu a osobnú starostlivosť o maloletú dcéru. Vzhľadom na tieto všetky okolnosti je preto v záujme maloletého dieťaťa umožniť otcovi stretávanie sa s ňou, avšak za osobnej prítomnosti matky dieťaťa alebo osoby ňou poverenou na mieste verejne prístupnom, a to v každú sobotu vo vymedzenom čase až do právoplatného skončenia konania o veci samej. Miesto verejne prístupné súd určil ako určitý najbližší možný kompromis vzdialenosti súčasného pobytu otca a matky maloletého dieťaťa, ale aj z dôvodu, že v obchodnom centre sa nachádzajú časti detských centier, v ktorých je možné v rámci styku plnohodnotne a efektívne stráviť čas s maloletým dieťaťom. Je potrebné záverov zdôrazniť, že predbežné opatrenie slúži len na vyriešenie dočasnej danej situácie, má provizórny charakter, nakoľko konečná úprava styku bude predmetom rozhodovania súdu o veci samej.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku : V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis /§ 42 ods.3/) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku : Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku : Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov