Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/70/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti odporcom: 1. U. L., E.. XX.X.XXXX, I. K.Á. XXXX/XXD, J. W. X. S. L., X.. D., (Z.A. G.) E.. XX.X.XXXX, I. K. XXXX/XXD, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: K. F. Z. S., F. Y., S. S. Š. E.. X, I., U.: XX XXX XXX, Y. W.: O.. Z. Z.Ý., S. S. Y. XX, I., o zaplatenie sumy 365,04 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporcom 1 a 2 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia v sume 69,55 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 3.11.2013, doručeným súdu dňa 7.2.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1 a 2 povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 365,04 eur spolu 8,75% ročným úrokom z omeškania od 24.10.2012 až do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia.

Odporcovia 1 a 2 sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrili.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 3.11.2013, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100016517 zo dňa 11.12.2008, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11.12.2008, fotokópiou doručenky, Kartou D. U. L. č. zmluvy 8100016517, oznámením o zosplatnení zo dňa 2.10.2012, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporcov zo dňa 22.4.2015, údajmi zo stránky www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> o priemernej úrokovej miere z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom 1 uzatvoril dňa 11.12.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100016517, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi 1 úver vo výške 995,82 eur, ktorý úver spolu s úrokom sa odporca 1 zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 60,84 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporkyňa 2 pristúpila k záväzkom odporcu 1 zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. V súlade so zmluvou poskytol navrhovateľ odporcovi 1 revolving dňa 28.12.2010 vo výške 1.095,12 eur, ktorý sa odporca 1 zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 60,84 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporca 1 sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatil len sumu 2.555,28 eur. Pretože bol odporca 1 v omeškaní s úhradou splátky č. 43 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporca mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 365,04 eur dňa 24.10.2012. Túto sumu neuhradil ani len čiastočne. Navrhovateľ si uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania.

Vedľajší účastník na strane odporcov, vstúpil do konania svojím oznámením o vstupe dňa 30.12.2014. Navrhovateľ námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nepodal.

Vedľajší účastník na strane odporcov vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2015 uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 11.12.2008 je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 ods. 1,2,3 a 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b) a § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria prílohu k zmluve. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú súčasťou zmluvy. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov a jej niektoré podmienky sa javia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred podpisom ovplyvniť jej obsah. Odporca teda mohol iba podpísať, resp. nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie o úrokoch, poplatkoch a iné. Odporca ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a preto je plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver 1.334,60 eur, odporca navrhovateľovi zaplatil sumu 2.555,28 eur, preto nemá navrhovateľ s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 nárok na zaplatenie žiadnej sumy od odporcu. Vedľajší účastník poukazoval na to, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30 %. Takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 neplatná. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. e), g) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Navrhovateľovi by tak vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých odporcovi, pretože odporca vrátil navrhovateľovi sumu 2.555,28 eur, zanikla povinnosť odporcu vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške, keďže si splnil svoj záväzok. Vedľajší účastník poukazoval tiež na nedostatky procesu kontraktácie Zmluvy o revolvingovom úvere, čoho následkom by bolo právo navrhovateľa požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia a právo odporcu vzniesť námietku premlčania celého uplatneného práva. Zmluva trpí obsahovým rozporom návrhu a akceptácie, a to rozporom v bode 5 a 6 ohľadom predpokladanej RPMN úveru za úver, predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Pôvodný návrh odporcu nebol akceptovaný obsahovo rovnakým úkonom navrhovateľa. Tým nemohlo dôjsť k akceptácii návrhu navrhovateľom, ale len k novému návrhu na uzavretie zmluvy. Tento nový návrh však nikdy nebol akceptovaný odporcom. Zmluva nevznikla z dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník na strane

odporcov navrhoval, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 365,04 eur spolu 8,75% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 24.10.2012 až do zaplatenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (t. j. ku dňu 11.12.2008), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu 11.12.2008 (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 8 v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca 1 ako dlžník a odporkyňa 2 ako spoludlžník uzavreli dňa 11.12.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100016517, s obsahom uvedeným v bode 5. Zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom revolvingový úver vo výške 30.000 Sk, t. j. 995,82 eur, z ktorého odporca 1 podľa karty klienta čerpal celkom sumu 1.334,60 eur, pričom úrok bol dohodnutý vo výške 68,80 % ročne. Odporca 1 sa zaviazal splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 30 mesačných splátkach vo výške 1.833 Sk, t. j. 60,84 eur. Predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 68,80 % a priemerná RPMN predstavovala 34,92 %. Odporca zaplatil navrhovateľovi z poskytnutého úveru celkom sumu 2.555,28 eur, pričom sa s plnením mesačných splátok dostal do omeškania. Oznámením o zosplatnení zo dňa 2.10.2012 upozornil navrhovateľ odporcu 1 na možnosť zosplatnenia dlhu.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ, zákon č. 258/2001 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporcovia 1 a 2 vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky 60,84 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úkony a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6. -

údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však odporcovia 1 a 2 neprijali písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a síce konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úverov. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol navrhovateľom uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11.12.2008, ktoré oznámenie však odporcovia 1 a 2 neprijali písomnou formou, a preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý navrhovateľom odporcom 1 a 2 sa považuje v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov súvisiacich s jeho poskytnutím, ale len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré odporcovia z úveru čerpali. Keďže odporca 1 zaplatil z poskytnutého (vyplateného) úveru vo výške 1.334,60 eur sumu až 2.555,28 eur, teda navrhovateľovi zaplatil viac, ako bol jeho oprávnený nárok, súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 365,04 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorý bol rovnako uplatnený nedôvodne, zamietol.

Pre úplnosť súd dodáva, že zameral pozornosť aj na súlad dohodnutej výšky zmluvných úrokov s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v decembri r. 2008 priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov bola 13,59 % a pri nových úveroch bola v tomto období 10,96 % (zdroj: www.nbs.sk <http:// www.nbs.sk>). S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 68,80 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, viac ako päťnásobne prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.4.2012 vyslovil názor, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci zákon výslovne najvyššiu prípustnú výšku úrokov z úveru neupravuje, neznamená to, že výška úrokov je ponechaná len na dohodu strán a neexistujú žiadne jej obmedzenia. Pri dohode o úrokoch z úveru tiež platí ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky pri zmluvách o úvere (a zvlášť pri spotrebiteľských) sú považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám zmluvách, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené je treba zvlášť posudzovať pri spotrebiteľských úveroch, keď spotrebiteľ je prevažne odkázaný na poskytnutie úveru vzhľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, pričom predkladané zmluvy majú charakter formulára (ako to bolo aj v tomto prípade), sú dodávateľom vopred pripravené, pričom spotrebiteľ ich obsah nemôže ovplyvniť.

Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v Zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške 68,80 %, je preto vzhľadom na priemernú úrokovú mieru z úverov bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov k 12/2008 vo výške 13,59 %, potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto je Zmluva v časti dohodnutého úroku neplatná, pričom ide o absolútnu neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa odporcovia zaviazali zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 68,80 % ročne) nemôže vzniknúť navrhovateľovi žiadne právo a odporcom zodpovedajúca povinnosť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v konaní plne úspešným odporcom 1 a 2 právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešných odporcov. Súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 18.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení) po 26,56 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa 22.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 26,56 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 69,55 eur. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil tiež trovy právneho zastúpenia pri odporkyni 2. V danom prípade boli právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka priznané trovy právneho zastúpenia za zastupovanie len vedľajšieho účastníka, nie za zastupovanie odporcov. Právny zástupca vedľajšieho účastníka nepredložil žiadny doklad o tom, že by v konaní zastupoval okrem vedľajšieho účastníka aj odporkyňu 2, preto právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania za zastupovanie odporkyne 2 nebolo možné priznať.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že pomoc vedľajšieho účastníka odporcom v spore bola účelná, keď vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.4.2015 poukázal na všetky nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere, jeho obrana odporcov v spore bola účinná. Zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcov advokátom bolo rovnako účelné, jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 22.4.2013 bolo konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, občianske združenie K. F. Z. S. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcov (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcov mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. , zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia

sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci súd návrh navrhovateľa zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Pretože boli odporcovia v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.