Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-187-2022.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/187/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc v právnej veci maloletého dieťaťa: U. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa rodičov: matka L. C., D.. XX.XX.XXXX, Z. O. XX, G. a otec F. Z., D.. XX.XX.XXXX, G.Á. XX, G., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu U. Z., D.. X.XX.XXXX v tomto znení:
Zveruje sa maloletá U. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej U. Z., D.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky, a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
II.Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.X.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky (ďalej označená aj ako „navrhovateľka“), ktorým sa domáhala, aby Okresný súd Spišská Nová Ves zveril maloletú U. Z., D.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca maloletého dieťaťa sa určí výživné na maloleté nezaopatrené dieťa vo výške 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výživné je povinný platiť od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Nežiadala upraviť styk otca s maloletou dcérou, nakoľko v prípade potreby sa vedia na styku dohodnúť.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej dcéry nežije v spoločnej domácnosti od apríla 2022. V súčasnosti žije u svojich rodičov v G.. Otec maloletej dcéry F. Z., D.. XX.X.XXXX žije v G.. Okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na maloletú dcéru nemá navrhovateľka žiaden príjem. Otec maloletej jej na výživu dcéry nijako neprispieva. Dcéra má zabezpečenú starostlivosť po stránke výživy aj hygieny. Súčasťou predloženého návrhu bol aj rodný list maloletej.
3. Súd uznesením sp. zn. XP/XXX/XXXX-X zo dňa X.X.XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej v tomto konaní.
4. Dňa XX.X.XXXX sa v konaní uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov za účasti kolízneho opatrovníka, na ktorom rodičia maloletej dospeli k rodičovskej dohode. Matka trvala na svojom návrhu, požadovala výživné vo výške 50 eur a chcela upraviť styk otca s mal. dieťaťom - každý druhý víkend - v sobotu a v nedeľu od 09.00 do 13.00, za jej prítomnosti. Otec na stretnutí uviedol, že matke dieťaťa neprispieva nič, preto súhlasil s návrhom v celom rozsahu, aby bolo dieťa zverené matke a s výškou výživného 50 eur. Súhlasil aj s navrhovaným stykom. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v tomto znení: Maloleté dieťa U. Z., D.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. Z., D.. XX.XX.XXXX, sumou 50,- eur mesačne vopred, k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky, a každú párnu nedeľu od 9.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky.
5. Dňa X.XX.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov z ktorej vyplynulo, že matka, L. C., D..XX.X.XXXX, býva spolu s maloletou dcérou U. v domácnosti svojich rodičov L. C., D..X.X.XXXX a M. C., D..XX.X.XXXX. Rodičom na domácnosť neprispieva, naopak v prípade potreby, sú jej rodičia finančne nápomocní. Je na rodičovskej dovolenke, z tunajšieho úradu je matke vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 280 Eur a prídavok na dieťa vo výške 30 Eur. S otcom maloletej U. očakáva narodenie druhého dieťaťa. Pri pohovore matka uviedla, že na informatívnom stretnutí uzavrela s otcom rodičovskú dohodu, na ktorej trvá. Otec, F. Z., D..XX.X.XXXX býva v domácnosti svojej matky, N. Z.G., D..XX.XX.XXXX spolu so svojou novou družkou, meno neuviedol. Je nezamestnaný, vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Chodí si privyrábať na brigády, mesačne má príjem asi 150 - 200 Eur. S matkou na informatívnom stretnutí uzatvoril rodičovskú dohodu, ktorú žiada schváliť, viac k predmetnej veci uviesť nechcel. Maloletá U. je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravá, dispenzarizovaná v NZZ Krompachy. Matka uviedla, že na Nutrillon pre maloletú U. minie sumu 80 Eur mesačne, na ošatenie a hygienu 20 Eur mesačne, na plienky 50 Eur mesačne. Obom rodičom bolo poskytnuté sociálne poradenstvo, bol s nimi vykonaný informatívny pohovor, rodičia sa vedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej U.. Na základe uvedených skutočností kolízny opatrovník odporučil súdu, aby schválil rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzatvorili na informatívnom stretnutí a ktorá je v záujme maloletej U..
6. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a rozhodol vo veci samej. Pojednávania sa nezúčastnil otec. Matka a kolízny opatrovník navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu.
1. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
2. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
3. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
4. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
6. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
7. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
8. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
18. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
23. b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, 24. c) výžive maloletého,
25. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
28. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
29. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
30. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého
31. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
32. Súd pri svojom rozhodovaní v právnej veci maloletých poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že ich vykonávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v určitých špecifických situáciách
rieši osobitne, čo nielen umožňuje čl. 51 ods. 1 ústavy, ale to aj predpokladá. Pritom zákon o rodine preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (pozri § 35, § 36, § 25 ods. 1, § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa (IV. ÚS 367/08).
33. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej U. oboznámil s rodičovskou dohodou, listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, s vyjadreniami oboch rodičov, zápisnice z informatívneho stretnutia a správou kolízneho opatrovníka v smere zistenia aktuálnych potrieb maloletého dieťaťa, výdavkov spojených s jej výživou a výchovou. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania a to, či rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú účastníci zhodne navrhli a uzatvorili dňa 23.09.2022 na informatívnom stretnutí rodičov spĺňa predpoklady vyžadované v § 24 ods. 3 Zákona o rodine, najmä či je v záujme a na prospech maloletého dieťaťa, a to po všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších). Na základe uvedeného súd dospel v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že navrhovaná rodičovská dohoda je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, rešpektuje a zohľadňuje potreby maloletého dieťaťa, preto ju v celom rozsahu schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka v podanej správe o prešetrení pomerov, ktorý taktiež odporúčal súdu schváliť rodičovskú dohodu.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.