Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cob-31-2015.pdf
PDF · 99.92 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Juraja Sopoligu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: F., s.r.o., so sídlom M. 2, T., IČO: XX XXX Z., zastúpený I.. D., I.. J., I.. D., G.., s.r.o., so sídlom G. XXXX/X A, V., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: W.. D. B., s miestom podnikania M. XXX/X, T. - K. hrdinov, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 216,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 9Cb/85/2013-72 z 27.11.2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 33,97 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 216,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od 30.4.2012 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu I.. D., I.. J., I.. D., G.., s.r.o., G. XXXX/X A, V., vo výške 756,54 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 216,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 216,00 eur od 30.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Uviedol, že žalobca sa zaviazal pre žalovaného na podklade zmluvy číslo D. zo dňa 29.11.2011 o vytvorení webovej stránky a webhostingu vytvoriť web stránku C. na doméne F. <http:// www.amfigelnica.sk> v sume 360,00 eur s DPH + priestor 51,70 eur s DPH + doména 20,28 eur s DPH, čiže v celkovej sume 431,98 eur s DPH. Žalobca poukazujúc na čl. 5 zmluvy, z ktorého vyplýva, že objednávateľ môže vypovedať zmluvu do 5 dní a zhotoviteľ účtuje 50% z ceny uvedenej v čl. 4 ods. 4.1., uviedol, že 27.12.2011 takmer mesiac po uzavretí zmluvy spracoval grafický návrh predmetnej webovej stránky a zaslal ho žalovanému. Žalovaný až následne potom, čo mu bol dodaný grafický návrh podľa vizualizácií a podľa fotiek, ktoré uskutočnil žalobca u žalovaného, telefonicky vypovedal zmluvu z neznámych dôvodov (pravdepodobne z dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti). Následne (po vzájomnej dohode) došlo k ukončeniu spolupráce, pričom sa žalobca so žalovaným dohodli na účtovaní zmluvnej pokuty - „storno poplatok“, ktorý žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. XXXXXX vystavenou 19.04.2012 (splatnou 29.04.2012) na celkovú sumu 216,00 eur s DPH. Žalovaný predmetnú faktúru nikdy nespochybnil, nevrátil späť, svoje záväzky neuhradil a tým sa dostal do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
Žalovaný uviedol, že je pravdou, že sa so žalobcom dohodol na ukončení spolupráce, nie je však pravdou, že sa dohodli na účtovaní zmluvnej pokuty 216,00 eur. Návrh zmluvy predkladal žalobca. K zrušeniu zmluvy došlo z dôvodu, že žalobca nebol schopný splniť najpodstatnejší záväzok podľa čl. 2 bod 2.2 ods. 2 zmluvy, a to ani podľa vlastných predstáv či požiadaviek, o čom svedčí aj doklad predložený žalobcom a označený ako „grafický návrh“. Takýto návrh nespĺňal požiadavky žalovaného a zadanie, ktoré osobne prerokoval so žalobcom pri uzatváraní zmluvy. Práve na základe výhrad žalovaného sa žalobca bez ďalších podmienok rozhodol pristúpiť k zrušeniu zmluvy dohodou. V súlade s Obchodným zákonníkom to žalovaný chápal ako zrušenie zmluvy dohodou, resp. odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa § 344 Obchodného zákonníka v súlade s čl. 5, bod 5.22. predmetnej zmluvy, t.j. bez uvedenia dôvodu. Žalovaný poprel, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy z jeho strany, alebo k dohode o zmluvnej pokute a má za to, že suma 216,00 eur, vzhľadom na výtvor je neprimerane vysoká, a preto ju neakceptoval.
Ďalej žalovaný na pojednávaní 7.10.2014 uviedol, že je prekvapený, že sa používa termín odstúpenie od zmluvy, nakoľko sám žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že po vzájomnej dohode došlo k ukončeniu spolupráce, teda žalovaný mal za to, že v tomto je podstatný rozdiel a keďže žalobca nespochybnil dohodu, nemal právo fakturovať dodatočne akékoľvek faktúry. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu, v ktorom sa uvádza, že „súhlasíme so žalovaným, že v danom prípade nejde o zmluvnú pokutu, keďže výkon práva nie je možné sankcionovať, avšak na základe uvedeného žalobcovi vznikli náklady, ktoré musel v rámci objednávky a s tým spojenej práce vynaložiť, a preto je podľa nášho názoru ust. čl. 5 predmetnej zmluvy absolútne objektívne“. Na základe uvedeného žalobca nepreukázal, že mu vznikli takéto náklady. Žalovaný opätovne uviedol, že za grafický výtvor (ktorý sa nachádza v spise) si žalobca účtuje neprimeranú sumu t.j. 216,00 eur. Na základe vzhliadnutia grafického návrhu tzv. webovej stránky sa žalovaný rozhodol okamžite zavolať a navrhol mu ukončenie spolupráce dohodou. Žalobca akceptoval túto vzájomnú dohodu, čo uviedol aj vo svojom stanovisku zo 6.8.2013, v ktorom uviedol, že „k ukončeniu spolupráce došlo dohodou medzi žalobcom a žalovaným. Tým, že došlo k dohode sa spolupráca ukončila a celá táto záležitosť bola pre žalovaného uzatvorená.
K tvrdeniu žalovaného, žalobca na pojednávaní 7.10.2014 uviedol, že žalovaný svojim podpisom na zmluve z 29.11.2011 vyjadril súhlas so znením zmluvy, pričom pred podpisom zmluvy zo strany žalovaného nepadli žiadne otázky, návrhy ani prípadne korektúry uzatvorenej zmluvy. Zmluvný vzťah bol ukončený vzájomnou dohodou, pričom sa žalobca a žalovaný dohodli na zaplatení 50% z ceny diela. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo ústne a následne bola vystavená faktúra. Zmluvný vzťah bolo možné ukončiť ústnou dohodou, pričom v zmluve nebolo uvedené, že táto dohoda musí byť písomnou formou. Sumu 216,00 eur žalobca žiada titulom inominátnej zmluvy, ako náhradu nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s vytvorením webovej stránky vznikli. K sume 216,00 eur sa žalobca dopracoval na základe vzájomnej komunikácie so žalovaným, počas telefonického rozhovoru sa žalovaný oboznámil s výškou predmetných nákladov, ktoré akceptoval.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním (písomnými vyjadreniami a výpoveďami na pojednávaní 7.10.2014 účastníkov konania, zmluvou č. D. z 29.11.2011 a jej prílohou č. 1, faktúrou č. XXXXXX., prepisom e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania, prehľadom činnosti predloženým žalobcom) mal za preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli 29.11.2011 zmluvu o vytvorení webovej stránky a webhostingu, v ktorej sa žalobca zaviazal vytvoriť pre žalovaného webstránku C. podľa prílohy k zmluve a vyhradil si právo zabezpečiť žalovanému webhosting (priestor, na ktorom sa budú dáta nachádzať). Zmluvné strany si dohodli cenu za webovú stránku vo výške 431,98 eur s DPH (čl. 4, odsek 4.1 zmluvy). Žalobca vyhotovil pre žalovaného na základe uzavretej zmluvy grafický návrh webstránky, ktorý mu 27.11.2011 zaslal prostredníctvom e-mailu. Následne žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu, s ktorým sa dohodli na „ukončení“ zmluvy. Žalobca následne vyúčtoval žalovanému 216,00 eur s DPH titulom storno poplatku, ktorý žalovaný neuhradil. V priebehu konania žalobca ustálil, že žiada žalovanú sumu zaplatiť titulom nákladov na vyhotovenie grafického návrhu webstránky pre žalovaného.
Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca a žalovaný uzavreli predmetnú zmluvu dobrovoľne a jej podpisom súhlasili s obsahom a podmienkami, ktoré stanovovala. Žalovaný nikdy v konaní neuviedol, že by nemohol meniť obsah návrhu zmluvy. Medzi účastníkmi konania tak vznikol obchodnoprávny vzťah, na jednej strane žalobca (ako podnikateľ právnická osoba) a na strane druhej žalovaný (ako podnikateľ fyzická osoba), pričom táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Účastníci konania teda slobodne a dobrovoľne uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bolo vytvorenie webstránky. Účastníci konania zhodne uviedli, že po zaslaní grafických návrhov, žalovaný kontaktoval telefonicky žalobcu a dohodli sa na ukončení zmluvy, (táto skutočnosť bola dostatočne preukázaná a nebola v konaní sporná) ako aj, že došlo k „ukončeniu spolupráce“ medzi nimi, resp. k „ukončeniu zmluvy“. Žalovaný však poprel, že by odstúpil od zmluvy, a preto mal súd prvého stupňa za to, že žalovaný od zmluvy neodstúpil a ďalej sa týmto nezaoberal, a to aj napriek protichodným tvrdeniam žalobcu, ktorý ale na záver ustálil, že k ukončeniu vzťahu došlo na základe vzájomnej dohody.
K tvrdeniu žalovaného, že došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, súd uviedol, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného preukázaná, keďže nepostačuje len tvrdenie žalovaného o odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti, žalovaný prejavil svoju vôľu „ukončiť“ zmluvu a žalobca túto vôľu žalovaného akceptoval, čo vyplýva aj z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, aj na pojednávaní 07.10.2014. Prejav vôle je potrebné vykladať podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a vôľou žalovaného bolo ukončenie zmluvy, teda nemal naďalej záujem na plnení zo strany žalobcu. Žalobca túto vôľu žalovaného akceptoval a telefonicky sa dohodli na ukončení zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už z uzavretej zmluvy plnil, (t.j. vypracoval grafický návrh webstránky), na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože po vypracovaní návrhu zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy. Z dôvodu zrušenia zmluvy sú si zmluvné strany v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinné vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali. Keďže obohatenie v tomto prípade spočívalo vo výkonoch, jeho vydanie nie je možné, a preto je potrebné poskytnúť peňažnú náhradu v súlade s ust. § 458 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Žalovaný síce namietal výšku náhrady, ale „neoprávnenosť“ výšky tejto náhrady nepreukázal, a taktiež nežiadal v tomto smere vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, preto súd považoval za primeranú náhradu vyčíslenú žalobcom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 269 ods. 2, § 1 ods. 1, 2, § 365 veta prvá, Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013) dospel súd k záveru, že žalovaný žalobcovi peňažnú náhradu nezaplatil, a teda žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej súd vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p.. Neúspešný žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 756,54 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 740,04 eur za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby, písomné podanie z 8.9.2014, účasť na pojednávaní 7.10.2014 a 27.11.2014) 5x 19,92 eur (§ 13a ods. 1 písm.a/, c/, d/, § 10 ods.1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) + režijný paušál 2x 7,81 eur a 3x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + náhrada za stratu času 32x13,40 eur (§ 13a ods. 1 písm.d/ cit. vyhl.)+ 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu cestovného za použitie motorového vozidla vo výške 330,60 eur, vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol žiadnu špecifickú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala účelnosť použitie motorového vozidla. Pri náhrade trov cestovného súd priznal iba sumu 48,56 eur + 20% DPH, t.j. vo výške cestovného za cestu vlakom (Čadca-Košice a späť - 2 x ). Cena lístka bola zistená na informáciách o cenách cestovných lístkov v sume 12,14 eur za cestu rýchlikom na trati Čadca-Košice.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolaní uviedol, že žalobca oprel svoj nárok o faktúru č. XXXXXX, ktorou vyúčtoval žalovanému storno poplatok za výpoveď (odstúpenie žalovaného od zmluvy). Žalovaný tento nárok poprel pričom dôvodil, že k zrušeniu zmluvy došlo po vzájomnej dohode oboch sporových strán, nie jeho výpoveďou
- odstúpením od zmluvy podľa bodu 5.1/b zmluvy. Túto skutočnosť výslovne potvrdil vo svojich vyjadreniach aj žalobca s tým, že súčasne pri zrušení zmluvy došlo telefonicky k dohode o zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 216,00 eur. Takúto dohodu však žalovaný poprel a žalobca ju v súdnom konaní nedokázal preukázať. V súdnom konaní bola teda jednoznačne preukázaná iba dohoda sporových strán o zrušení zmluvy.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že do zrušenia zmluvy žalobca plnil záväzok iba čiastočne vo forme prvotného návrhu - grafického náhľadu, ktorý žalovaný neodsúhlasil z dôvodu jeho nepoužiteľnosti.
Až na pojednávaní 7.10.2014 zmenil žalobca právny titul svojej žaloby na márne vynaložené náklady, čiže na náhradu škody. Zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu (porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu) však nepreukázal (ani sa o to nepokúsil) a prvostupňový súd sa touto kauzou ani vôbec nezaoberal, aj keď sa ex offo ňou zaoberať mal.
Z rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva, v čom spočíva bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže čiastočné plnenie žalobcu žalovanému (grafický náhľad) bolo nepodarkom, zmätkom, brakom t.j. bezcenným produktom, bez možnosti akéhokoľvek použitia. Predmetný grafický náhľad totiž obsahuje texty v neznámej cudzej reči pre žalovaného nezrozumiteľnej. Je preto pochopiteľné, že žalobca stratil akúkoľvek dôveru žalovaného v jeho profesionalitu, zodpovednosť, odbornosť a schopnosť vytvoriť seriózny produkt v podobe príťažlivej web stránky a spoľahlivo fungujúceho webhostingu. Preto žalovaný trval na zrušení zmluvy dohodou, aby na trhu v segmente organizovania cestovných a oddychových aktivít neutrpel totálne fiasko.
Konštatovanie prvostupňového súdu o tom, že žalovaný „nepreukázal neoprávnenosť výšky účtovanej náhrady nákladov“ je preto scestné a takýto záver súdu nemá žiadne právne ani vecné opodstatnenie či už z hľadiska náhrady škody alebo titulu bezdôvodného obohatenia. Zmätočnosť grafického náhľadu žalobcu je na prvý pohľad zrejmá aj laikovi.
Žalovaný má za to, že rozporný je aj výrok prvostupňového súdu pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania. Na strane jednej bola preukázaná irelevancia faktúry č. XXXXXX,. na strane druhej viaže prvostupňový súd počítanie úrokov z omeškania na uplynutie lehoty splatnosti tejto irelevantnej faktúry a to aj napriek tomu, že žalobca zmenil právny titul žaloby až na pojednávaní 7.10.2014.
Žalobca vo vyjadrení uviedol, že medzi sporovými stranami došlo k ukončeniu spolupráce, resp. k ukončeniu zmluvného vzťahu na základe vzájomnej ústnej dohody, keďže žalovaný pri telefonickom rozhovore prejavil svoju vôľu ukončiť zmluvu, s čím žalobca súhlasil. Túto skutočnosť považoval Okresný súd Košice I za dostatočne preukázanú, pričom aj sám žalovaný v odvolaní uvádza, že trval na zrušení zmluvy dohodou.
Žalobca žiada predmetnú dlžnú sumu vo výške 216,00 eur zaplatiť titulom vzniknutých nákladov. V čase trvania predmetného zmluvného vzťahu vytvoril pre žalovaného grafický náhľad web stránky, ktorý bol 27.11.2011 zaslaný žalovanému prostredníctvom emailu. Žalovaný v odvolaní nepopiera čiastočné plnenie zo strany žalobcu, naopak potvrdil, že žalobca splnil záväzok čiastočne vo forme grafického náhľadu. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva č. D., ktorú žalovaný opatril odtlačkom pečiatky a vlastnoručným podpisom, čím potvrdil, že jej obsahu porozumel a súhlasí so všetkými ustanoveniami v nej uvedenými. V zmysle predmetnej zmluvy z čl. 3, ods. 3.2.5 vyplýva, že objednávateľ (odporca) je povinný písomnou formou alebo elektronickou poštou požiadať o zmeny alebo úpravy, ktoré majú byť vykonané na web stránke objednávateľa. Iná forma nebude akceptovaná. Ak žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že grafický náhľad je nepodarkom, bezcenným produktom a že na zrušení zmluvy musel trvať, aby na trhu v segmente organizovania cestovných a oddychových aktivít neutrpel totálne fiasko, týmto len potvrdil, že zo strany žalobcu došlo k výkonu prác a čiastočnému plneniu.
Žalobca opätovne poukázal na to, že pre žalovaného vytvoril grafický náhľad, ktorý žalovaný nijako písomne či elektronicky nereklamoval, tak ako mu to vyslovene vyplýva zo zmluvy. Pri telefonickej konverzácii priamo žiadal žalobcu o ukončenie spolupráce s tým, že mu to za päť korún spraví niekto iný. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaný na trhu v segmente organizovania cestovných a oddychových aktivít dlhodobo nepôsobí, od 1.10.2012 do 30.9.2014 mal pozastavenú podnikateľskú činnosť a v súčasnosti (ako podnikateľský subjekt) ukončil svoju činnosť k 2.12.2014, a preto jeho tvrdenia v tomto smere považuje žalobca za absolútne irelevantné a jeho konania za účelové.
K tvrdeniu žalovaného, že grafický náhľad obsahoval text v neznámej cudzej reči pre neho nezrozumiteľnej, žalobca uvádza, že ide o štandardný pseudolatinský text Lorem ipsum, bežne užívaný v grafickom dizajne, ako demonštratívny výplňový text pri vytváraní pracovných grafických náhľadov.
Ak žalovaný tvrdí, že z rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva, v čom spočíva bezdôvodné obohatenie žalovaného, žalobca poukazujúc na rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. 9Cb/85/2013 z 27.11.2014 má za to, že žalobca už z uzavretej zmluvy plnil (čo ani sám žalovaný v odvolaní nepopiera) a tým došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Žalovaný totiž získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože došlo k zrušeniu zmluvy, a preto sú zmluvné strany si povinné vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali. Obohatenie v danom prípade spočívalo vo výkonoch žalobcu, ktorých rozpis bol súdu predložený a keďže ich vydanie nie je možné, je potrebné poskytnúť ich peňažnú náhradu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje napadnutý rozsudok za správny, v súlade so zákonom, a preto navrhol, aby ho Krajský súd v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 33,97 eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom, a preto aj správne rozhodol.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na doplnenie dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného uvádza nasledovné:
Súd prvého stupňa sa dôsledne vyporiadal so všetkými námietkami žalovaného v priebehu konania.
Žalovaný tieto námietky zopakoval v odvolaní.
Treba poznamenať, že žalobca čiastočne plnil na základe zmluvy o vytvorení webovej stránky a webhostingu z 29.11.2011.
Z uvedeného dôvodu žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, výška ktorého zodpovedá kalkulácii na č. 59 i faktúre č. XXXXXX.
Faktúra bola splatná 29.4.2012, a preto aj úroky z omeškania priznané od 30.4.2012 sú správne, pretože týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech, a preto je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu a to za jeden právny úkony (vyjadrenie k odvolaniu) 19,92 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH 20% (5,66 eur), spolu 33,97 eur (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.