Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/239/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne B. M., Q.Ž., E. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, proti žalovaným 1) A. Z., O. XXX, 2) Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. -79 zo 14. novembra 2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) určil, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 15.10.2001 je neplatná a že súd zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade uhradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 409,71 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v UniCreditBank. Súd vychádzal zo zistenia, že zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15. 10. 2001 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade na jednej strane a žalovanou v 2. rade na strane druhej došlo k poskytnutiu mimoriadneho medziúveru pod č. 1873283403 vo výške 600.000,- Sk. V čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa a žalovaný v 2. rade boli manželia. Žalovaný v 1. rade čerpal predmetný úver bez súhlasu žalobkyne a žalobkyňa zmluvu podpísala pod tlakom zo strany žalovaného v 1. rade v časovej tiesni. Uviedla, že v jeden deň po pracovnej dobe, žalovaný v 1. rade prišiel po ňu do zamestnania a naliehal na ňu, že musí ísť k notárke a musí podpísať nejaké listiny, pričom tvrdil, že ide len o formalitu. Žalobkyňa najskôr nechcela ísť, pretože po práci mala vyzdvihnúť maloletú dcéru, avšak žalovaný v 2. rade na ňu naliehal, že to musí urobiť, pretože na druhý deň už bude neskoro. Nakoniec spolu so žalovaným išli k notárke JUDr. Nagyovej, ktorá v tom čase mala Notársky úrad na Námestí baníkov v Rožňave nad lekárňou. Bolo to po 15.30 hod., notárka už bola na odchode, mala na sebe kabát a mala so sebou aj kabelku. Listiny boli rozložené na stole. Žalovaný jej povedal ktorú listinu kde má podpísať, čo nakoniec žalobkyňa aj urobila. Bola unavená z celodennej práce a ponáhľala sa, aby stihli vyzdvihnúť ich maloletú dcéru zo školy, čo aj tak nestihli, pretože ich v tom čase 9-ročná dcéra odišla domov sama a preto ju museli hľadať. Večer sa opýtala od svojho manžela - žalovaného v 1. rade, čo podpisovali, avšak žalovaný v 1. rade jej to nevysvetlil ani vtedy, ani následne. Povedal, že sa nemá starať, že sa jej to netýka. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.8.2013 vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní, nakoľko pohľadávka zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 1873283403 a stavebnom úvere č. 1873283702 bola postúpená spoločnosti General Factoring, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 3583825 a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4.5.2007, ktorú zmluvu predložil súdu. Z tohto dôvodu navrhoval, aby súd voči žalovanému v 2. rade

žalobu zamietol. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. zo dňa 29.9.2010 a obsahom tohto spisu ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava, sp. zn. , zmluvou o mimoriadnom medziúvere zo dňa 15.10.2001 uzavretej medzi účastníkmi konania, notárskou zápisnicou N: 381/2001, NZ: 377/2001, zo dňa 15.10.2001. Z notárskej zápisnice N: 381/2001, NZ: 377/2001, zo dňa 15.10.2001 vyplýva, že žalovaný v 1. rade a žalobkyňa urobili vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e/ O.s.p. a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, na základe ktorého vyhlásili, že splatia pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzavreli dňa 15.10.2001 a v prípade nesplnenia svojich záväzkov, súhlasia, že notárska zápisnica sa stane vykonateľným exekučným titulom. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 29.9.2010 vyplýva, že týmto rozsudkom súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi Okresným prokurátorom v Rožňave a obvineným A. Z. B. P.. S. Q. zo dňa 10.9.2010, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade a Ing. S. Q. boli uznaní vinnými, že dňa 20.9.2001 v Rožňave pobočke Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava, na Námestí baníkov 36 uzavrel obvinený A. Z. úverový prísľub na úver bez záložného práva k zmluve o stavebnom sporení č. 1873283702 na poskytnutie úveru, pričom za týmto účelom mu obvinený P.. S. Q. v presne nezistený deň v mesiaci september roku 2001 v Rožňave vyhotovil falošné potvrdenia o príjme pre zamestnancov a falošné výplatné pásky a dňa 15.10.2001 obvinený A. Z. na základe tohto úverového prísľubu uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. Bratislava č. 1876283403, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 600.000,- Sk (19.916,35 Eur) a dňa 17.10.2001 obvinený A. Z. predložil Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava v súvislosti s dokladovaním využitia poskytnutého úveru fiktívnu faktúru a fiktívny príjmový pokladničný doklad, ktoré zabezpečil obvinený Ing. Peter Rákai, čím Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. Bratislava spôsobili škodu vo výške 600.000,- Sk, ktorá spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila pohľadávku spoločnosti General Factoring, a.s. Bratislava, teda Jaroslav Mika od iného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a uvedeným činom spôsobil väčšiu škodu, čím spáchal trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Trestného zákona. Súd citoval §§ 34, 37, 39, 524 ods. 1 a dôvodil, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa podpísala zmluvu v časovej tiesni, na naliehanie svojho manžela, bez poznania obsahu zmluvy. Na základe týchto okolností prípadu, súd dospel k záveru, že žalobkyňa zmluvu neuzatvárala slobodne a vážne, preto právny úkon, jej prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy nebol slobodný a vážny, nemal náležitosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 15.10.2001 v zmysle § 37 ods. 1 OZ, pričom konanie žalovaného v 2. rade, na základe ktorého došlo k čerpaniu úveru, bolo v rozpore so zákonom, nakoľko žalovaný v 1. rade týmto konaním spáchal trestný čin, ako to vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp. zn. . Právny úkon žalovaného v 1. rade smerujúci k uzavretiu zmluvy odporoval zákonu, preto je neplatný v zmysle § 39 OZ. Z vyššie uvedených dôvodov, súd dospel k záveru na základe vykonaného dokazovania, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 15.10.2001 je absolútne neplatná. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej dovolávať. V danom prípade žalobkyňa preukázala, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, nakoľko voči nej sa vykonáva exekúcia zrážkami zo mzdy na úhradu dlhu z titulu vyššie uvedeného medziúveru, pričom peňažné prostriedky z tohto úveru žalobkyňa neobdŕžala. Vyčíslené a uplatnené trovy právneho zastúpenia vzniknuté na strane žalobkyne súd preskúmal v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené a vyčíslené vychádzajúc z hodnoty sporu, za ktorú bola považovanú suma 600.000,- Sk, čomu zodpovedá 19.916,35 €, suma poskytnutého úveru. Celkové trovy právneho zastúpenia činia 409,71 €, ktoré trovy boli žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne (spolu s režijným paušálom a DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.).

Vo včas podanom odvolaní žiadal žalovaný v 2. rade napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p. (súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a išlo aj o nesprávne právne posúdenie veci).

Skutkový stav nebol úplne zistený, žalovaný v 2. rade poukázal na spáchanie trestného činu, ktorý nemal vplyv na platnosť zmluvy o úvere minimálne voči žalovanému v 1. rade, ktorý bol v čase uzavretia úkonu spôsobilý na právne úkony. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúca v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky, čo nebolo preukázané a žalovaný v 1. rade právny úkon neurobil ani v omyle vo vôli, ktorý by mal za následok neplatnosť právneho úkonu ani v omyle v pohnútke, žalovaný totiž nevyvolal omyl a ani o omyle nevedel. Žalobkyňa nemohla podpísať zmluvu v časovej tiesni na naliehanie svojho manžela bez poznania obsahu zmluvy. Aby bol právny úkon platný, musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a tak aj bol urobený tento úkon, teda zmluva o úvere je platná. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, právny úkon nie je urobený slobodne, keď je vedený nátlak, takýmto nátlakom môže byť i priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Ak by však druhej osobe so zreteľom na okolnosti prípadu nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Zo spisu vyplýva (najmä z výpovede žalobkyne), že zmluva o úvere podpísaná bola, keďže ona dôverovala žalovanému v 1. rade, okolnosti uzavretia zmluvy opísané v odôvodnení nepovažuje však žalovaný v 2. rade za právne relevantné. (V takýchto prípadoch by bola problematická platnosť takmer každého úkonu manželov, ak by sa opísané okolnosti podpisu zmluvy považovali za psychické donútenie takej intenzity u konajúceho účastníka ...).

Vo vyjadrení k odvolaniu žiadala žalobkyňa potvrdiť rozsudok ako vecne správny, vyčíslila aj trovy odvolacieho konania (ak by súd dospel k záveru, že blanketárne odvolanie nie je prípustné, tak treba odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.). Trovy predstavujú v odvolacom konaní 87,60 €. Chcela byť upovedomená o čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu (zaslať termín vyhlásenia na e-mailovú adresu právneho zástupcu JUDr. Csakó).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) verejne vyhlásením rozsudku, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne. Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje m preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria Á, č. 303-B; Georgiadis c, Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I, l)S 97/97), resp, toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru odvolacieho súdu trestný čin, ktorý spáchal žalovaný v 1. rade spolu so svojim komplicom má vplyv na neplatnosť zmluvy a žalovaná v 2. rade nepochopila, v čom tkvie záväznosť trestného konania v otázke viny pre občianskoprávne konanie. Podľa § 135 ods. 1 veta prvá, druhá, tretia O.s.p.,, zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudského práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ho spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; ... Z trestného rozsudku tak ako cituje správne súd prvého stupňa, musel aj tento súd vychádzať a preto jeho právne posúdenie riešeného sporu je zákonné, správne a spravodlivé. Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná v 2.rade nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov a žalobkyni neboli priznané, lebo aj bez jej vyjadrenia by musel podľa obsahu spisu rozhodnúť odvolací súd v odvolacom konaní, preto s poukazom na § 1, § 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa javia jej trovy ako neúčelne vynaložené.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.