Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/218/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľky T. A., G.. XX. XX. XXXX, K. C., Ľ. Č.. X, proti odporcovi Slovenská pošta, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska č. 9, o odškodnenie za poškodenie dobrého mena vo výške 10 000,-- Eur, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom zo dňa 12. 12. 2013 žiadala súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 10 000,-- Eur z titulu poškodenia jej dobrého mena.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým spôsobom, že na základe služby, ktorú poskytoval odporca „výhrada odnášky“, táto zo strany odporcu nebola poskytnutá a ona sama nemôže tolerovať takéto zlyhanie ľudského faktoru. Uviedla, že na základe jej podanej sťažnosti odporca uviedol, že takáto sťažnosť je opodstatnená a z tohto dôvodu jej zaslal finančnú čiastku vo výške 0,10 Eur. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že takýmto spôsobom došlo k poškodeniu jej dobrého mena, pretože pre ňu ako občana to bolo ponižujúce, nakoľko si riadne platí za službu „výhrada odnášky“, pričom sa nestalo prvýkrát, čo jej takáto zásielka zo strany pošty nebola doručená. Uviedla, že pošta poštovú zásielku nedoručila, napísala, že adresát je neznámy napriek tomu, že ona má zaplatenú službu „výhradu odnášky“ a táto zásielka nemala ísť na adresu jej trvalého bydliska. Uviedla, že po tom, čo jej mala byť zaslaná zásielka z Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ, táto zásielka jej nebola doručená, bola vyvesená na tabuli Miestneho úradu z dôvodu jej nedoručenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie sťažnosťou vo veci nedoručenia zásielky zo dňa 26. 10. 2011, ktorú adresovala navrhovateľka Pošte Košice 11. Z uvedenej sťažnosti vyplýva, že žiada o prešetrenie nedoručenia zásielky z Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ, sociálne oddelenie, nakoľko v mesiaci júl roku 2011 jej nebola nedoručená zásielka, ktorá bola vrátená s oznámením „adresát neznámy“ napriek tomu, že na Pošte Košice 11 má „výhradu odnášky“, za ktorú si riadne platí. Po telefonickej informácii ohľadne tejto zásielky jej bolo oznámené, že sa z pošty vrátila s oznámením, že adresát je neznámy a táto písomnosť bola uložená na úradnej tabuli Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ, sociálne oddelenie. Z tohto dôvodu žiadala o prešetrenie celej záležitosti.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie listom vedúcej pošty T.. Z. I. adresovanej navrhovateľke zo dňa 07. 11. 2011, z ktorej je zrejmé, že Pošta Košice 11 obdržala sťažnosť navrhovateľky vo veci nedoručenia listovej zásielky v mesiaci júl roku 2011. Z uvedenej odpovede je zrejmé, že všetky došlé zásielky na meno navrhovateľky majú byť ponechané pri priehradke pošty počas odbernej lehoty zvyčajne 18 dní. Z tohto dôvodu žiadala pracovníčka pošty o doplnenie náležitostí k uvedenej sťažnosti, a to ak bola zásielka doporučená žiada doplniť podacie číslo zásielky, pokiaľ zásielka bola podaná ako obyčajná, žiada predložiť obálku a pokiaľ nemá navrhovateľka k dispozícii podacie číslo alebo obálku predmetnej zásielky, žiada uviesť dátum alebo rozsah dní, kedy bola zásielka vrátená späť odosielateľovi.

Z listu Slovenskej pošty zo dňa 28. 12. 2012 adresovanej navrhovateľke súd zistil, že pošta konštatuje opodstatnenosť prijatej sťažnosti, pričom sťažnosť vo veci nedoručenia zásielky bola na Pošte Košice 11 v roku 2011 zaevidovaná a vyhodnotená ako opodstatnená. Z uvedenej odpovede potom vyplýva, že poštová doručovateľka nepostupovala v zmysle platných technologických postupov a poštových podmienok. Z tohto dôvodu bola navrhovateľke vrátená sadzba za neposkytnutú službu vo výške 0,10 Eur, t. j. 3,40 Eur / 31 dní x 1 deň, počas ktorého nebolo doposielanie zabezpečené.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listom navrhovateľky adresovanej Slovenskej pošte zo dňa 03. 01. 2013, z ktorého je zrejmé, že nedoručením takejto zásielky bolo poškodené jej dobré meno, keďže táto bol vyvesená originálom na verejnej vyhláške na úradnej tabuli Mestskej časti Košice - Západ, kde jej pracovníčka po telefonickom rozhovore povedala, že takáto zásielka je vyvesená na takejto tabuli ako keby bola nezvestná. Uvádzala vo svojom podaní, že týmto nedoručením zásielky jej pošta poškodila dobré meno, spôsobila prieťahy v tomto konaní a žiada od pošty odškodné vo výške 10 000,-- Eur.

Slovenská pošta, a.s. reagovala na toto podanie svojím podaním zo dňa 28. 02. 2013, kde konštatuje, že k vzniknutej situácii nedošlo úmyselným konaním bez záujmu poškodiť dobré meno navrhovateľky s tým, že žiadosti o zaplatenie sumy 10 000,-- Eur vyhovieť nemôže.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že zo strany odporcu došlo k poškodeniu jej dobrého mena, pričom nekonkretizoval, akým spôsobom mal odporca poškodiť jej dobré meno, pričom odkazuje len na svoju sťažnosť zo dňa 26. 10. 2011. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka teda vo svojom návrhu bližšie nekonkretizuje a neuvádza ako odporca mal poškodiť jej dobré meno, neidentifikoval predmetnú zásielku, nešpecifikoval čo bolo jej obsahom a teda neuviedla ani dôvody, prečo odosielateľ uložil zásielku na úradnej tabuli. Z dôvodu, že takýto návrh navrhovateľky je formulovaný týmto spôsobom žiadal odporca takýto návrh zamietnuť ako nedôvodný. Navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, ktoré osvedčujú ich tvrdenia a neuviedla, akým spôsobom mal odporca zasiahnuť do jej osobnostných práv, teda do práva na dobré meno, na základe ktorého by sa potom mohla domáhať svojej ochrany.

Na návrh odporcu súd vykonal dokazovanie zistením podacieho čísla predmetnej zásielky, pričom z odpovede Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ zo dňa 20. 03. 2015 vyplynulo, že podací hárok, ktorý predkladá súdu sa týka odoslanej poštovej zásielky doručovanej navrhovateľke v mesiaci júl roku 2011. Z uvedeného podacieho hárka je potom zrejmé, že podacie číslo tejto poštovej zásielky je XXXXXXXX a bol podaný dňa XX. XX. XXXX.

Po takto vykonanom dokazovaní sa odporca k veci vyjadril v tom zmysle, že poštová zásielka pod podacím číslom XXXXXXXX bola podaná dňa XX. XX. XXXX, pričom šetrením bolo zistené, že doručovacie doklady k predmetnej zásielke sa v archíve Slovenskej pošty, a.s. nenachádzajú a boli skartované vzhľadom na to, že od podania zásielky uplynuli viac ako tri roky. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu teda neuvádza, akým konaním zo strany odporcu malo dôjsť k poškodeniu jej dobrého mena, pričom nekonkretizovala spôsob, akým malo dôjsť k takémuto poškodeniu, za akých okolností a aká ujma jej vznikla. Teda neuviedla žiadne okolnosti potrebné na posúdenie oprávnenosti jej nároku v zmysle § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka. K návrhu navrhovateľka nepriložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť jej nároku. Navrhovateľka predložila v konaní len sťažnosti vo veci nedodania predmetnej zásielky ako aj odpovede Slovenskej pošty, a.s. na jej sťažnosti. Z uvedených sťažností vyplýva, že navrhovateľka požiadala Slovenskú poštu, a.s. o prešetrenie doručovania zásielky z Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ v mesiaci júl roku 2011, nakoľko táto zásielka jej nebola doručená a bola vrátená odosielateľovi s označením „adresát neznámy“. K uvedenému došlo aj napriek skutočnosti, že na Pošte Košice 11

má navrhovateľka zriadenú výhradu odnášky. Táto písomnosť potom bola uložená na tabuli Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ, oddelenie sociálne. Takáto sťažnosť bola Slovenskou poštou, a.s. vyhodnotená ako opodstatnená z dôvodov, že poštová doručovateľka nepostupovala v zmysle platných technologických postupov a poštových podmienok. K pochybeniu zo strany Slovenskej pošty, a.s. došlo tým, že predmetná poštová zásielka nebola v zmysle poštových podmienok doručovaná na priečinku na pošte, ktorý mala navrhovateľka zriadený na dodacej pošte Košice 11, ale bola doručovaná na adresu uvedenú na poštovej zásielke. Uvedeným konaním však Slovenská pošta, a.s. do dobrého mena navrhovateľku nijako nezasiahla. Z tohto dôvodu žiadala súd, aby návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX bola podaná poštová zásielka č. XXXXXXXX z Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ, ktorá bola adresovaná navrhovateľke. Táto zásielka nebola navrhovateľke doručená a bola vrátená odosielateľovi s oznámením „adresát neznámy“. K uvedenému došlo aj napriek skutočnosti, že na Pošte Košice 11 mala navrhovateľka zriadenú „výhradu odnášky“ a táto písomnosť bola následne uložená na úradnej tabuli Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ, oddelenie sociálne, kde si aj túto zásielka navrhovateľka prezvala.

Na sťažnosť navrhovateľky túto sťažnosť Slovenská pošta, a.s. vyhodnotila ako opodstatnenú z dôvodu, že poštová doručovateľka nepostupovala v zmysle platných technologických postupov a poštových podmienok. K pochybeniu zo strany odporcu došlo tým, že predmetná poštová zásielka nebola v zmysle poštových podmienok doručovaná do priečinku na pošte, ktorý mala navrhovateľka zriadený na dodávacej pošte Košice 11, ale bola doručovaná na adresu uvedenú v poštovej zásielke.

Z tohto dôvodu bola zo strany odporcu poskytnutá navrhovateľke cena za neposkytnutú službu v zmysle poštových podmienok všeobecná časť (vnútroštátny styk bod 23 tarify Slovenskej pošty, a.s.), t. j. zaplatená suma za službu za kalendárny mesiac / počet kalendárnych dní v mesiaci, t. j. 3,40,-- Eur / 31 dní x 1 deň, spolu 0,10 Eur.

Súd v prejednávanej veci konštatuje, že predmetom občiansko-právnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám ľudskej osobnosti ako sú napr. meno, česť, dôstojnosť a telesná integrita alebo na hmotnom substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občiansko-právnych vzťahoch upínajú osobnostné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, sa nazýva osobnostnými právami, ktorých základ úpravy obsahuje občiansky zákonník, ktorý vychádza z druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky.

Špecifickosť takýchto osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorý nie je hmotná vec, ale priamo osobnosť človeka, resp. na hmotnom substráte zachytená stránka osobnosti človeka. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby a jej celistvosti. Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na právo na česť a dôstojnosť, právo na meno, právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, právo na telesnú integritu a právo na súkromie. Z daných jednotlivých aspektov ochrany osobnosti je právo na meno ako právo významné, čo sa týka stránky osobnosti občana, ktoré je jeho individualizujúce označenie pozostávajúce z osobného mena a priezviska.

Úprava v občianskom zákonníku vychádzajúca z Ústavy Slovenskej republiky však neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený zásah nemožno považovať taký, ktorý smeruje od osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti, ktoré vylučujú protiprávnosť konania. Občiansko-právna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva a na uplatnenie svojho práva je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči ktorej osobnosti bol takýto neoprávnený zásah vykonaný.

Súd však ďalej konštatuje, že všeobecnou podmienkou pre uplatnenie práva na ochranu podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka je, že ide o závažný zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorá je objektívne spôsobilá fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti tak, ako je uvedené vyššie. Z tohto dôvodu zákon rozlišuje prostriedky ochrany osobnostných práv a to jednak návrhom na upustenie od neoprávnených zásahov, návrhom na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov, resp. návrhov na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Už z návrhu musí byť zrejmé, aký prostriedok právnej ochrany žalobca navrhuje v podanej žalobe. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala svojím návrhom poskytnutia primeraného zadosťučinenia, teda podala satisfakčnú žalobu, ktorá sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. O priznaní primeraného zadosťučinenia pokiaľ sú na jeho priznanie splnené zákonom ustanovené podmienky, môže súd rozhodnúť len na návrh postihnutého. V danom prípade sa jedná o návrhové konanie, ktoré z hľadiska obsahu satisfakcie pripúšťa, aby v určitých prípadoch, keď sa to javí ako nevyhnutné, zadosťučinenie uložil vo forme majetkového plnenia konkrétneho plnenia v peniazoch. Podmienkou priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti.

Teda občiansky zákonník v ustanovení § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takého porušenia občianskej cti, ktorá predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana znižujúcej jeho dôstojnosť, vážnosť a česť a o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Podľa § 79 ods.1 OSP, okrem iného musí navrhovateľ vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy, ktorými sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 79 ods.2 OSP, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods.1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občiansky súdny proces možno pojmovo vnútorne rozdeliť do dvoch základných foriem, a to rozhodovanie o sporoch o právo medzi dvomi stranami, ktoré možno označiť ako konanie sporové a druhá forma je určená na riešenie iných vecí ako sú spory medzi stranami to znamená na úpravu právnych vzťahov, na ktoré sa kladie zvlášť dôležitý záujem. Takéto konanie možno označiť ako konanie nesporové.

Konanie sporové je ovládané zásadou prejednacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základu leží zásadne na účastníkoch, pričom konanie nesporné je ovládané zásadou vyšetrovacou.

Súd v konaní zisťuje skutkový stav veci, pričom ide o to, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade a to čo možno v najvernejšom súlade s objektívnou realitou. Treba zdôrazniť, že absolútny stav objektívnej reality sa dokazovaním nikdy nemôže dosiahnuť. Súd sa môže k nej len priblížiť. Súd získava poznatky určeným postupom v zmysle občianskeho súdneho poriadku, teda procesným dokazovaním. Pre túto činnosť sú vždy nutné tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. To vyplýva z toho, že v procese

sa súdu dokazuje pravdivosť tvrdenia o týchto skutočnostiach. O nich sa súd dozvedá z prednesov účastníkov a z vykonaného dokazovania. Občiansky súdny poriadok túto povinnosť zakotvuje v § 79 OSP tomu, kto podáva návrh na začatie konania, pričom v § 101 ods.1 OSP ukladá účastníkom úplne tvrdiť potrebné skutočnosti.

Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní ovládanou zásadou prejednacou, teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napr. z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia návrh vo veci zamietnuť. Tento procesný dôsledok je procesnou ujmou navrhovateľa, ktorý nesplnil tieto svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník v spore ovládanou zásadou prejednacou nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje ako bremeno tvrdenia. Toto je možné vymedziť ako procesný dôsledok postihujúci účastníka za to, že bude vykonané tvrdenie potrebné na odôvodnenie návrhu účastníka urobeného v sporovom konaní.

Ten kto má povinnosť tvrdenia má aj povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané, jeho návrh vo veci bude zamietnutý. Tento procesný dôsledok v spojení s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania.

Na základe vyššie uvedeného súd potom konštatuje, že v konaní síce bolo preukázané to, že odporca nepostupoval v zmysle platných technologických postupov a poštových podmienok v rámci doručovania poštovej zásielky pod č. XXXXXXXX, ktorá bola podaná dňa XX. XX. XXXX a bola adresovaná navrhovateľke z Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ a to tým spôsobom, že táto zásielka nebola doručená navrhovateľke napriek tomu, že na pošte Košice 11 mala zriadenú výhradu odnášky a táto bola vrátená odosielateľovi s oznámením „adresát neznámy“.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka si uplatnila svoj nárok, ktorý odôvodňovala tým, že takýmto postupom bolo poškodené jej dobré meno a to aj z dôvodu, že odporca jej zaslal poštovú poukážku na sumu 0,10 Eur, čo považovala za neadekvátne, súd hodnotil takúto žalobu ako žalobu v zmysle ustanovenia § 13, teda o žalobu o poskytnutie primeraného zadosťučinenia z dôvodov zásahu do jej práva na meno.

Súd však v žalovanej veci konštatuje, že navrhovateľka nepredložila jednak skutkové tvrdenia a neoznačila v prípade, že by takéto skutkové tvrdenia aj označila dôkazné prostriedky na ich preukázanie tak, aby mohol súd konštatovať, že jej osobné právo bolo porušené a so zreteľom na takéto porušenie nie je možné toto odčiniť obnovením pôvodného stavu tak, že by bolo potrebné domáhať sa primeraného zadosťučinenia v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka neposkytla také skutkové tvrdenia, ktoré by boli v konaní aj preukázané o tom, že došlo k porušeniu takej občianskej cti, ktorý zásah predstavoval do jej osobnostných práv tak, že by objektívne spôsobil jej ujmu, ktorá by znížila jej dôstojnosť, vážnosť a česť a takéto konanie z hľadiska vzťahu k ostatným spoluobčanom či spoločnosti ohrozilo jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti. V konaní nebola nijakým spôsobom ani tvrdená ani preukázaná taká podmienka pre priznanie majetkovej satisfakcie o tom, že takýto zásah spôsobil v značnej miere zníženie jej dôstojnosti a vážnosti spoločnosti.

Takéto skutočnosti zo strany navrhovateľky neboli jednak ani tvrdené a ani preukázané, a preto súd na základe vyššie uvedeného jej návrhu vyhovieť nemohol a tento zamietol ako nedôvodný.

Takýto právny názor súdu vyplýva z toho, že z ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kedy došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti spoločnosti v značnej miere a kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Tieto okolnosti súd nemohol preskúmať, pretože takéto skutkové tvrdenia navrhovateľka nepredkladala.

Súd teda nemohol pristúpiť ku skúmaniu zákonom predpísaných kvalifikovaných podmienok pre priznanie takejto náhrady a to v časti, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim, resp. neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky z primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú taxatívne stanovené dve kritéria, ktoré súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať, a to je závažnosť vzniku nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Táto závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, na jej ohlas ako aj dĺžku jej trvania. Pokiaľ tieto rozhodujúce okolnosti navrhovateľka netvrdila, súd ich nemohol podrobiť procesu dokazovania, a preto súd návrh navrhovateľky musel zamietnuť.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní bola neúspešná a odporca úspešný v konaní bol, avšak právo na náhradu trov konania si neuplatnil. Z tohto dôvodu preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.