Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Cb-266-2015.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
37Cb/266/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: H. X., s miestom podnikania J. H. XXX/X, XXX XX G. nad Y., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Rolníková, s.r.o., so sídlom Bottova 20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 330 728, proti žalovanému: Mestský hokejový klub Dubnica nad Váhom, so sídlom Športovcov 1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 535,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 535,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 21.03.2015 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 211,64 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 32,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 179,64 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 17.06.2015 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o zaplatení 535,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 21.03.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je fyzická osoba - podnikateľ, ktorý podniká ako tréner ľadového hokeja - výkon špecializovaných činností v oblasti trénerskej činnosti. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.12.2013 trénerskú zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu vykonávať pre žalovaného trénerskú činnosť a záväzok žalovaného mu za túto činnosť poskytovať odmenu a to za podmienok ďalej v zmluve uvedených. Strany sa v zmluve dohodli na mesačnej odmene 3.000,- eur, táto suma bola následne medzi sporovými stranami ústne upravená tak, že mesačná odmena predstavovala výšku 1.000,- eur. V zmysle tejto dohody žalobca aj fakturoval všetky svoje faktúry. Za mesiac február 2015 si žalobca uplatnil na základe doručenej faktúry č. VF2015002 vystavenej dňa 09.03.2015 a splatnej dňa 20.03.2015 alikvótnu časť odmeny za trénerskú činnosť pre žalovaného v mesiaci február v počte dní 15, nakoľko zvyšný čas bol práceneschopný. Žalovaný faktúru prevzal, ale dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, a to ani na základe predžalobnej výzvy zaslanej mu právnym zástupcom žalobcu. Predžalobnú výzvu žalovaný prevzal dňa 29.05.2015, ku dňu podania žaloby žalovaný neuhradil ani časť dlžnej sumy. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške.
Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 30.06.2015 platobný rozkaz č. k. 37Cb/266/2015-11. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalobca má podlžnosť voči žalovanému. Žalobca pri ukončení svojho pôsobenia u žalovaného nevrátil žalovanému predmety, ktoré sú výlučne vo vlastníctve žalovaného a ich hodnota prevyšuje žalobcom požadovanú sumu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie a žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá.
Žalovaný sa k podanej žalobe prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril podaním zo dňa 11.09.2015 v ktorom uviedol, že žalovaný nešpecifikuje, aké hnuteľné veci žalobca nevrátil, kedy ich údajne žalobca prevzal, akou formou, či ho na vrátenie týchto nešpecifikovaných hnuteľných vecí vôbec vyzval a ani aká je celková hodnota týchto vecí. Svoje tvrdenia nedokladuje žiadnymi dokladmi. Poukázal na to, že nakoľko v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, žalovaný má povinnosť tieto tvrdenia podložiť dôkazom, čo žalovaný zjavne neurobil. Vzhľadom k tomu má za to, že cieľom podaného odporu je získať čas a že ide o účelovú obranu, ktorá sa nezakladá na právnom základe. Vzhľadom na uvedené požiadal o nariadenie pojednávania vo veci a návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti žalovaného, ktorému bol termín pojednávania riadne doručený, a ktorý sa na pojednávanie nedostavil a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Žalovaný v deň pojednávania požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti A. Y., ktorý je štatutárnym orgánom žalovaného, k tejto žiadosti pripojil doklad o jeho práceneschopnosti. Súd k žiadosti o odročenie pojednávania uvádza, že v prípade, ak účastník konania žiada pojednávanie odročiť z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu, jeho žiadosť musí v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní bez závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu alebo ohrozenia života. Nakoľko predmetná žiadosť o odročenie pojednávania uvedené neobsahovala, súd ju vyhodnotil, ako žiadosť, ktorá nespĺňa zákonné parametre, a pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti žalovaného.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Ďalej uviedol, že žalovaný nenamietal nárok uplatnený žalobou ani čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, splatnosti. Sám pripustil, že tento nárok existoval, žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom zániku uplatneného nároku, jeho obranu považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu, preto navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
Žalobca pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že vykonával trénerskú činnosť u žalovaného, mal uzatvorenú so žalovaným trénerskú zmluvu do konca apríla 2015, vo februári 2015 mu majiteľ klubu povedal, že ako tréner končí. Následne bol práceneschopný až do 02.04. Žalovanému zaslal faktúru, túto po komunikácii so žalovaným opravil tak, ako to požadoval žalovaný. Nárokujem si aj v tomto konaní iba 15 dní v mesiaci február, počas ktorých trénerskú činnosť u žalovaného vykonával. Bola na to ústna dohoda. Žalovaný mu nič z dohodnutej sumy neuhradil, každý mesiac, za celý mesiac vystavoval faktúru na sumu 1000,- eur, táto vystavená a v konaní uplatnená faktúra je podľa počtu skutočne odpracovaných dní. Žalovaný nenamietal faktúru, ktorá je predmetom tohto konania, zo strany žalovaného nebol voči nemu uskutočnený akýkoľvek započítací prejav.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 12.06.2015, trénerská zmluva, faktúra č. VF2015002, predžalobná výzva z 26.05.2015, výpis zo živnostenského registra na žalobcu z 07.12.2015 a výpis z registra organizácií na žalovaného z 07.12.2015.
Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie zo strany žalobcu služieb trénera ľadového hokeja žalovanému. Medzi účastníkmi bolo dohodnuté ako predmet zmluvy tak aj odmena za uskutočňovanú činnosť. Žalobca uskutočnil pre žalovaného v mesiaci február 15 dní činnosť trénera ľadového hokeja. Po uskutočnení tejto činnosti a na základe medzi účastníkmi uzatvorenej zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. VF2015002, ktorou fakturoval uskutočnenie trénerskej činnosti v sume 535,71 eur s dátumom splatnosti dňa 20.03.2015. Žalovaný žalobcovi vystavenú faktúru neuhradil.
Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%25231'&ucin-k-dni='31.12.2007'> sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa
týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2004 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 120 odsek 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 odsek 4 O.s.p. súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:
Súd posudzoval charakter účastníkov konania, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho predpisu t. zn. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na právny vzťah medzi účastníkmi konania. Z podanej žaloby a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva bola uzatvorená žalobcom, fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie a žalovaným, právnickou osobou. Vzhľadom k tomu, že žalobca a žalovaný uzatvorili predmetnú zmluvu ako podnikatelia, aplikoval súd na predmetnú vec v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a podradil tento záväzkový vzťah pod režim Obchodného zákonníka.
V zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzatvoriť aj takú zmluvu, ktorá nie je ako zmluvný typ uvedená v Obchodnom zákonníku. Zmluva o trénerskej činnosti nepredstavuje v rámci Obchodného zákonníka osobitný zmluvný typ, pričom v tejto zmluve bol dostatočne určito určený predmet záväzkov zmluvných strán, preto takúto zmluvu súd vyhodnotil v zmysle Obchodného zákonníka za platne uzatvorenú nepomenovanú zmluvu. Žalobca so žalovaným platne uzatvorili nepomenovanú zmluvu, v ktorej si vymedzili vzájomne rozsah svojich práv a povinností.
Žalobca na základe uzatvorenej zmluvy uskutočnil pre žalovaného zmluvne dohodnutú trénerskú činnosť, pričom jej uskutočnenie medzi účastníkmi v žalovanom rozsahu nebolo sporné, žalovaný uskutočnenie trénerskej činnosti v uplatnenom rozsahu nijak nenamietal. Sám žalovaný v rámci svojho vyjadrenia v podanom odpore uviedol, že žalobca pôsobil u žalovaného. Namietol však zánik svojho záväzku voči žalobcovi z iného dôvodu ako splnenia, vzhľadom k tomu, že žalobca mal mať voči žalovanému „podlžnosti“. Žalovaný tvrdil, že po ukončení svojho pôsobenia nevrátil žalovanému predmety, ktoré sú výlučným vlastníctvom žalovaného a ich hodnota presahuje žalobcom požadovanú sumu. Súd poukazuje vzhľadom k tvrdeniam žalovaného na to, že žalovaný bol s predvolaním na pojednávanie riadne poučený, a to aj podľa § 120 ods. 1 O.s.p., t. zn. bol poučený aj o dôkaznej povinnosti, ktorá zaťažuje stranu, ktorá v konaní tvrdí existenciu určitej rozhodnej skutočnosti.
Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní. Základnými povinnosťami účastníkov konania je tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je základnou povinnosťou účastníka. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo zaťahujú žalobcu a okolnosti toto právo vylučujúce zaťažujú žalovaného. Povinnosť tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. O dôkaznom bremene možno hovoriť vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému tvrdeniu, ktoré má pre rozhodnutie súdu reálny význam. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a to v podobe preukázania rozhodných skutočností, a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný.
Žalovaný v konaní tvrdil existenciu záväzku žalobcu voči žalovanému, pričom tento v konaní pred súdom v jeho konkrétnej výške, z konkrétneho právneho dôvodu nepreukázal, preto súd jeho obranu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy, poskytnutiu riadneho zmluvného plnenia zo strany žalobcu a následného neuhradeniu dohodnutej odplaty za poskytnuté plnenie zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobcovi splnením povinnosti vyplývajúcej z uzavretej zmluvy, vzniklo právo na zaplatenie odplaty v dohodnutej výške. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so plnením peňažného záväzku je v zmysle zákona povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Vzhľadom k tomu, že medzi zmluvnými stranami neboli dohodnuté úroky z omeškania, preto súd pri stanovení ich výšky vychádzal za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a výšku úroku z omeškania určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením nariadenia vlády. Žalovaný neuhradením peňažného záväzku, v lehote splatnosti t. zn. od 21.03.2015 sa dostal do omeškania, preto vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania, a to v zákonnej výške 9,05 % z dlžnej sumy (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o 9 %), avšak vzhľadom k tomu, že súd nemôže žalobcovi priznať viac ako si uplatňuje žalobou priznal mu úrok z omeškania vo výške 8,05 % t. zn. vo výške ním uplatnenej, a to od 21.03.2015 až do zaplatenia. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 32,- eur a trov právneho zastúpenia v sume 179,64 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 17.06.2015, písomné podania na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 11.09.2015 a účasť na konaní pred súdom dňa 08.12.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 36,52 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu
zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2015 sumu 8,39 eur.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.