Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1T-90-2011.pdf
PDF · 112.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/90/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich PaedDr. Alexandra Benku a Ing. Anny Čagalovej, v trestnej veci proti X. L., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.12.2015 rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný :
X. L. H. D. I. C. P. N. Č., narodený XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom Č. Č. XXX, okres Nitra, nezamestnaný,
j e v i n n ý , ž e :
1/
dňa 12.6.2010 v čase medzi 22.30 hodinou až 23.00 hodinou v obci Č., P. G. J. L.É. Č. XXX, potom ako N. G. vypadla z pravého vrecka nohavíc bankovka nominálnej hodnoty 20,- eur na zem, zakričal na N. G., aby túto bankovku nechal, položil ju na stôl a následne z domu odišiel, pričom mu priložil spredu na krk kuchynský nôž s čepeľou o dĺžke 15 až 20 centimetrov a to tak, že ostrý špic čepele noža bol priamo namierený na prednú časť krku N. G., následne s týmto nožom súmerne prešiel spredu až k zadnej ľavej časti krku, kde mu spôsobil reznú ranu o dĺžke 7 až 8 centimetrov a s takto priloženým nožom na krku N. G. ho vytlačil z izby a N. G. nechal predmetnú bankovku v dome, čím mu spôsobil škodu vo výške 20,- eur,
2/
dňa 11.3.2010 požiadal Okresný súd Nitra o odklad výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu práceneschopnosti, pričom ho súd vyzval na doplnenie jeho žiadosti o odklad výzvou, ktorá mu bola doručená dňa 29.4.2010, v ktorej bol zároveň poučený, že v prípade nedoplnenia žiadosti je povinný nastúpiť výkon trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby Nitra a to v lehote desať pracovných dní od doručenia výzvy na doplnenie žiadosti, pričom žiadosť nedoplnil a do výkonu trestu do uvedeného dátumu nenastúpil,
- 2 - 1T/90/2011 - 258
t e d a :
v bode 1/
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
v bode 2/
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
t ý m s p á c h a l :
v bode 1/
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák.,
v bode 2/
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. nezistiac žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1,2 Tr. zák. ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa § 49 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd do výkonu trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný súd Nitra v trestnej veci obžalovaného X. L. rozhodol dňa 26.6.2012 rozsudkom 1T/90/2011
- 143. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktorému Krajský súd v Nitre vyhovel a uznesením 1To/126/2012 - 164 zrušil tento rozsudok a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení nariadil celé dokazovanie vykonať od jeho začiatku za prítomnosti ustanoveného obhajcu obžalovaného. Okresný súd Nitra opäť rozhodol vo veci obžalovaného X. L. rozsudkom dňa 13.2.2014 a aj tento rozsudok bol zrušení uznesením Krajského súdu v Nitre 1To/93/2014 - 224 zo dňa 26.11.2014.
Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného X. L., L. N. G., U. J. W. H. Y. I. prečítaním svedeckej výpovede nebohej B. W., prečítaním znaleckého posudku
- 3 - 1T/90/2011 - 259
T.. G. G. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu. Po zrušení rozsudku zo dňa 13.2.2014 a určení nového termínu hlavného pojednávania došlo k zmene prísediacej, pretože pôvodná prísediaca Ing. Dagmar Jančiová na následky vážneho ochorenia dňa 16.3.2015 zomrela. Po nahradení prísediacej súd opätovne vypočul obžalovaného X. L., poškodeného N. G., svedkyňu J. W. a znalca T.. G. G..
Obžalovaný X. L. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo veci 1T/90/2011 a je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo veci 1T/136/2011. K veci uviedol, že dňa 12.6.2010 okolo 20.50 hodiny išiel do krčmy a chcel si kúpiť cigarety. Krčmárka J. už zatvárala a povedala mu, že už mu cigarety nepredá, lebo už zapojila poplašné zariadenie. Bol tam aj N. G. H. J. manžel, ktorý jej chodil pomáhať upratovať. Počkal na N. G. a poprosil ho o cigaretu. Poškodený mu na to povedal, že či si môže ísť ku nemu vypiť víno. Počkal ho na ceste a išli ku nemu do domu. Keď doma išiel na WC, tak počul ako jeho priateľka Nina kričala. Keď prišiel dnu, tak videl, že N. G. ležal na nej na posteli. Udrel ho a vynadal mu. Bol opitý ako delo, peniaze nemal. Nebol by trafil, preto ho z domu odprevadil až na cestu tak, že ho držal okolo krku. Okolo 01.00 hodiny búchali policajti a poškodený ich najprv zaviedol o dva domy ďalej, pretože si ani nepamätal, kde bol. Bol obvinený, že mu spôsobil jednu reznú ranu, pritom na fotografii vidieť tri rany. Toto všetko oznámil preto, lebo mu nedovolil, aby znásilnil jeho priateľku. Udrel N. G. tak, že keď ležal na jeho priateľke, tak mu dal po hlave. Udrel ho do temena hlavy. Keď ho viedol z domu, tak ho držal pravou rukou okolo krku a ľavou rukou ho držal za ruku. Nemal ani v pravej ruke a ani v ľavej ruke žiadny predmet. Nevie vysvetliť vznik zranení, ktoré sa našli na tele poškodeného N. G.. Miestnosť, v ktorej pili, bola obývačka aj spálňa. V
izbe, v ktorej víno pili bol aj nôž, lebo v tejto izbe aj varili, aj spali. V tejto izbe mali postele, aj skrinky, aj plynový varič. Svietili len sviečkami, lebo bývalá manželka ho odpojila od elektriny. Kde bol nôž v čase, keď pili víno nevedel, lebo na stole svietila iba malá sviečka. Svietila na tom stole, kde pili. Väčšinou nôž býval v šuflíku. V miestnosti, v ktorej sa mal stať skutok bol iba jeden nôž. Tento si požičal keď som sa vrátil z výkonu trestu od Y. V.. Bol to nôž s drevennou rúčkou a N. G. povedal policajtom, že ho napadol s nožom s čiernou rúčkou. Policajti, ktorí prišli k nemu do domu nezaistili nôž. Keď búchali policajti u neho na dome neotvoril, lebo si myslel, že idú za ním kvôli tomu mareniu. Navyše bola noc 01.00 hodina. Príslušníci polície ho zadržali asi o tri dni v Obci Jeľšovce, u jeho netere, kde si chodili prať. Na hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2015 obžalovaný opäť vyhlásil, že je že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe 1T/90/2011 a je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe 1T/136/2011 a využil svoje zákonné právo nevypovedať. Na návrh prokurátora boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania a tiež jeho výpovede z predchádzajúcich hlavných pojednávaní.
Poškodený N. G.Á. na hlavnom pojednávaní uviedol, dňa 12.6.2010 medzi 21.30 až 22.00 hodine išiel do krčmy na jedno pivo. Jedno pivo aj vypil a vtedy prišiel obžalovaný X. L.. Pýtal sa ho, či mu nedá jednu cigaretu, tak mu cigaretu dal a rozprávali sa. Keď dopil pivo, tak sa ho ešte opýtal, či mu nemôže požičať dve - tri cigarety. Cigarety vybral a dal mu ich a vtedy mu povedal, či ešte nepôjdu k nemu, že si pofajčia a porozprávajú sa. Súhlasil s tým a išiel k nemu do domu. Keď boli u neho v dome, vyťahoval krabičku s cigaretami a vtedy mu z vrecka vypadla bankovka v hodnote 20,-- eur. Celkovo mal u seba
- 4 - 1T/90/2011 - 260
okolo 24,-- eur. 20,-- eur bola bankovka a ostatné boli drobné. Keď zbadal obžalovaný, že mu spadla dvadsať eurová bankovka na zem na stole mal nôž, vstal a kričal, aby bankovku položil na stôl. Zdvíhal ju zo zeme a vtedy mu priložil na ľavú stranu krku špic noža. Hovoril mu, aby nebláznil, ale on stále opakoval, aby bankovku položil, tak ju položil. Ako ju položil, tak mu porezal zadnú časť krku. Potom ho vytlačil z domu von. Hneď celú udalosť oznámil na polícii, policajti prišli, ale obžalovaný im neotvoril. Potom prišli ešte ďalšie dve policajné autá, napriek tomu obžalovaný neotvoril. Potom išiel na políciu, kde vypovedal a spísali s ním zápisnicu. Nôž, ktorý obžalovaný použil bol kuchynský s dĺžkou čepele 16,5 až 20 cm, s umelou čiernou rúčkou. Bol to obyčajný kuchynský nôž. V dome obžalovaného nebola elektrina, svietil sviečkami. Keď došli, na stole bola jedna sviečka. Poznali sa už predtým a nečakal, že by niečo takéto mohol vykonať. Chcel si iba vyfajčiť cigaretu a odísť. Okrem ich dvoch bola v tomto dome aj priateľka obžalovaného, ktorá tam spala, ale ju si nevšímal. Obžalovaný nalial víno, ale vôbec ho nepil. Obžalovaný so svojou priateľkou sa hádali, ktorý bude piť z väčšieho pohára. Nebol na lekárskom ošetrení, iba mu zranenia odfotili príslušníci polície. Mal povrchovú reznú ranu na krku vzadu vľavo. Rodinný dom obžalovaného opustil tak, že obžalovaný ho vytlačil z domu a nôž mal stále pritlačený ku krku. Hovoril mu, aby si tie peniaze nechal a aby ho pustil, že odíde preč. Na lekárskom ošetrení nebol preto, lebo príslušníci polície povedali, že to nie je potrebné, lebo ide len o povrchové zranenie. Príslušníkov polície volal hneď, ako prišiel domov. Prišli k nim za desať až pätnásť minút. Volali mu, že už sú tu a tak išiel pred dom. Ukázal im, kde obžalovaný býva, ale nešiel s nimi k jeho domu. Policajti búchali a kričali, aby otvoril, ale obžalovaný dvere svojho domu neotvoril. V čase, keď prišiel do domu obžalovaného nebol pod vplyvom alkoholu, vypil iba to jedno pivo. Pozná Y. I., býva vedľa obžalovaného. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že vie, že to víno nepil. Je pravda, že obžalovaný vytiahol tri poháre a nalial víno, ale ho nepil. Priznáva, že mal v sebe to jedno pivo. Celú dobu v dome obžalovaného sedel na kraji postele tak, ako uvádzal v prípravnom konaní. Po nahliadnutí na fotografie, nachádzajúce sa v spise na č. l. 64, uviedol, že si pamätá zranenia, ktoré vidieť na fotografiách, ktoré sa nachádzajú na jeho krku, vôbec si nepamätá, že mal zranenú aj ruku. Nevie ako došlo k zraneniu jeho ruky a ani netvrdí, že mu to spôsobil obžalovaný. Pamätá si iba, že mu spôsobil zranenia na krku. Nebol v ten večer v žiadnom fyzickom kontakte s nebohou B. W. a ak by ju chcel znásilniť, tak by ona volala políciu a nie on sám. Na hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2015 uviedol, že dňa 12.6.2010 v obci Čakajovce išiel na pivo a mohlo byť vtedy 21.00 až 21.30 hodín. V krčme si kúpil pivo a ešte ho pil, keď mala byť záverečná. Prechádzal sa a pil pivo, keď tam prišiel Boris a pýtal si od neho cigarety. Dal mu dve - tri cigarety a chvíľu sa ešte rozprávali. Potom už bola záverečná a chcel vrátiť do krčmy fľašu a aj o spravil. Potom sa ho ešte opýtal, či si nejde s ním zapáliť cigaretu. Išiel s ním k nemu do domu, vybral cigarety a fajčili. Cigarety mal vo vrecku, v ktorom mal aj bankovku v hodnote 20,-- eur a drobné mince. Keď chcel ísť domov, tak ešte vyberal z vrecka cigarety a vtedy mu vypadla dvadsať eurová bankovka. Boris na to hneď zakričal:
„daj sem tie peniaze, polož ich na stôl a vypadni“. Nato schmatol nôž, ktorý bol na stole a priložil mu ho ku krku. Povedal mu: „dobre, tu ich máš“ a položil peniaze na stôl. Priložil mu nôž na ľavú stranu krku a vytlačil ho von z domu. Potom išiel domov a oznámil vec na polícii. Prišli prví policajti, potom prišli ďalší z Nitry, začali mu búchať a klopať, ale nikto neotvoril. Prišli dve, tri policajné autá a potom bol na výsluchu a podal trestné oznámenie. Policajti obžalovanému búchali aj svietili, boli tam asi polhodinu a keď im nikto neotváral, tak ho odviezli na výsluch. Po výsluchu sa vrátil domov. V miestnosti, v ktorej sa incident odohral, okrem neho a L.-
- X - XT/XX/XXXX - XXX
P. bola aj jeho družka. Keď prišiel, sadol si na kraj postele a bolo tam ešte jedno kreslo a stôl. Sadol si na posteľ, na ktorej ležala jeho družka. S obžalovaným boli zadobre, občas chodili spolu aj na fušky, porozprávali sa a dali si spolu aj cigarety. On mal doma víno a hádali sa spolu s družkou o to víno. Nebol tam dlho, 15 možno 20 minút. Rozprávali sa s obžalovaným, pýtal sa ho, či robí a zrazu sa stalo toto. Bol to z jeho strany nejaký skrat, lebo s tým nepočítal. Nikdy by ho nenapadlo, že môže niečo takéto spraviť. Keď prišiel do jeho domu, sadol si na kraj postele a videl tam niekde ležať jeho družku. Obžalovaný nalial víno do troch pohárov a ona to víno vypila a zas bola ticho. Potom obžalovaný povedal, či si ešte zapália a vtedy vyberal cigarety a vypadla mu tá dvadsať eurovka. Nebolo to hneď, keď prišiel, ale až vtedy, keď už chcel odísť z jeho domu. Mal na tele povrchové rezné rany a to vzadu na ľavej strane krku. Asi boli dve. Obžalovanému hovoril: „čo robíš, daj dolu ten nôž“ a tak mu ho znovu priložil ku krku. Na lekárskom ošetrení nebol, lebo nebolo potrebné. Nevie, či mal nejakú ranu na ruke, mal len rezné rany na krku. V tom čase pracoval na stavbe a tak sa mohlo stať, že mal zranenú ruku. Keď ho policajti fotili, stál a tak ho odfotili. Nevie, či mu robili fotografiu aj na ruke. Po nahliadnutí na fotografie, ktoré sa nachádzajú v spise na čísle listu 64, poškodený uviedol, že rezné rany na jeho krku sú rovné a rana, ktorá je odfotografovaná na ruke, rovná nie je. Nepamätá sa, či mu na polícii fotografovali ruku, bol vtedy v strese. Možno videli, že má niečo na ruke a tak si to odfotili. Neuvádzal vo svojej výpovedi, že mu obžalovaný spôsobil nožom ranu na ruke. Možno policajti túto ranu zbadali a tak si ju odfotili.
Svedkyňa J. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 12.6.2010 bola v robote, ako krčmárka v pohostinstve T.. Už večer prišiel do pohostinstva N. G. a pil pivo. Bolo to už pred záverečnou a už si robila papiere, keď tam došiel aj X. L.Č.. Pýtal si od N. G. cigaretu a potom odišli von. Ďalej si robila uzávierku a čo sa stalo vonku povedať nevie a ani neviem či odišli po sebe alebo išli spolu. V čase, keď prišiel N. G. do krčmy nemal žiadne zranenie na krku ani na ruke. V krčme sa poškodený s obžalovaným zdržali asi desať minút, počas ktorých si obžalovaný vypýtal od poškodeného cigaretu, rozprávali sa, nemali žiadny konflikt. Až na druhý deň sa dozvedela od sestry poškodeného čo sa stalo. Hovorila, že išlo o 20,-- eur, že Boris pritlačil N. nôž a N. G. zavolal políciu. To je všetko čo o veci vie. Záverečná v krčme býva o 22.00 hodine, ale zatvárajú podľa toho koľko je tam zákazníkov. Poškodený N. G. je jej bratranec. V momente, keď N. G. prišiel do pohostinstva a keď pil pivo nejavil známky požitia alkoholických nápojov. U nej si okrem toho piva nič iné nekúpil, nekupoval ani cigarety. Nevšimla si známky požitia alkoholu ani na X. L., keď prišiel do pohostinstva. Na hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2015 uviedla, že pracovala ako výčapníčka v krčme. Dňa 12.6.2010 medzi 20.30 hodinou a 21.00 hodinou prišiel do krčmy N. G., kúpil si jedno pivo, ktoré aj vypil. Po ňom prišiel do krčmy obžalovaný a keď vychádzal z krčmy von, pýtal si obžalovaný od N. G. cigarety. Rác mu dal 2-3 cigarety a išli von. Čo sa odohralo vonku, to nevie, lebo si robila uzávierku. Najprv prišiel do krčmy N. G. a zdržal sa tam asi 10 minút, po ňom asi o 4-5 minút prišiel L.. G. vypil jedno pivo a odchádzal z krčmy. Vtedy si od neho pýtal cigaretu L.. Vie, že mu cigaretu dal a viac nevidela. Na druhý deň ráno počula v dedine o tom incidente, ktorý sa mal medzi nimi odohrať. Ľudia v dedine hovorili, že L. zobral poškodenému 20,-- eur a volali políciu. Za akých okolností mu 20,-- eur zobral, to nevie, to nehovorili. Keď odchádzali z krčmy, N. G. nejavil známky opitosti, v krčme vypil iba jedno pivo. L. mal vypité, javil známky opitosti. Nevie, od
- 6 - 1T/90/2011 - 262
koho počula o incidente, ktorý sa medzi nimi odohral. Nôž nepreberali, o tom nič nevie. Poškodený N. G. je jej bratranec. Záverečná v pohostinstve v mesiaci jún 2010 bola oficiálne o 22.00 hodine. Keď bolo veľa ľudí, tak bolo otvorené aj dlhšie a keď neboli ľudia, tak zatvorila krčmu aj skôr. Obžalovaný po príchode do pohostinstva si nekúpil žiadne občerstvenie a nekupoval si ani cigarety. Tie si pýtal od N. G..
Svedok Y. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného ako suseda. Priženil sa do ich obce a býva tam. Pozná aj poškodeného N. G., ktorý býva blízko neho, na tej istej ulici. V lete v roku 2010 nebol prítomný pri incidente, ktorý sa stal, ale neskoro večer prišli príslušníci polície. N. G. ako žalobca poslal hliadku najprv ku nemu, nie k obžalovanému. Počul príchod policajného auta a G. im ukázal, kde obžalovaný býva. Počul aj odtiahnutie služobnej zbrane a počul som ako G. povedal „ nie tam, ale vedľa„. G. im ukazoval len smer a počul príslušníkov polície pri jeho bráne. Potom sa však G. ozval, že nie tam, ale vedľa. Dom, v ktorom býva obžalovaný je hneď vedľajším domom vedľa jeho domu. Domy sú od seba vzdialené asi 7 metrov. Obžalovaný býva v takom dlhom dome, pričom prednú časť domu má jeho manželka a on býva v zadných izbách tohto domu. S obžalovaným nikdy nemal problémy a nespozoroval, že by bol voči susedom agresívny. Poškodený N. G. občas zašiel do pohostinstva a sem tam si tam aj vypil. Po požití alkoholu bol hlučnejší, ale nikdy nevidel, že by na niekoho fyzicky útočil. Príslušníci polície sa zdržali tam asi 15 až 30 minút a po ich odchode sa už tejto udalosti nevenoval. Počul, že príslušníci polície búchali, nevedel presne či na bránu alebo inde. Zdalo sa mu, ako keby búchali na dvere vo dvore, kde býva obžalovaný. Celý čas ležal v posteli, nevstal a nepozrel sa cez okno svojho domu. Nevidel majáky policajného auta. Usúdil, že sú tam prítomní príslušníci polície z toho, že sa pýtali, kde býva, čo sa stalo a počul ako kládli ďalšie otázky. Pýtali sa: „vy ste volali políciu“, z toho vedel, že sú to policajti. Tiež počul ako keby ženský hlas, ktorý hovoril, že volala hliadku. Myslí si, že tento hlas patril príslušníčke polície. Z ďalšej časti jej slov porozumel, že volala hliadku. Okrem iných otázok sa pýtala aj či môže byť ozbrojený a na základe toho asi volala tú hliadku. Počul aj odtiahnutie služobnej zbrane. Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, T.. G. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k danej veci sa mohol vyjadrovať len z predloženej fotodokumentácie a zo spisového materiálu, keďže poškodený nevyhľadal lekárske ošetrenie. Na základe priloženej fotodokumentácie mohol konštatovať, že išlo o povrchovú reznú ranu na ľavej strane krku s poškodením len povrchových vrstiev kože, teda, že rezná rana nezasahovala do podkožia. Ďalej bola priložená fotodokumentácia predlaktia, tiež mohol konštatovať, že išlo len o povrchové rezné poranenie, ale nedalo sa identifikovať, či išlo o ľavé alebo pravé predlaktie. Vysvetlenie k mechanizmu vzniku týchto zranení a ku skutočnosti, či vznikli súčasne alebo každé v inom čase je dosť zložité. Po nahliadnutí na číslo listu 64 znalec uviedol, že k mechanizmu takéhoto poranenia mohlo dôjsť tlakom alebo ťahom ostrého predmetu po povrchu kože, ale veľmi slabej alebo malej intenzity. Vyjadrenie, či vznikli v rovnakom časovom úseku, môže konštatovať, že na základe tejto fotodokumentácie je to obtiažné. Mohli vzniknúť v rovnakom časovom úseku, ale nemôže to jednoznačne potvrdiť na základe tejto fotodokumentácie. Mohlo zranenie vzniknúť nejakým predmetom s ostrým hrotom alebo ostrým predmetom, ale intenzita pôsobiaceho násilia bola veľmi malá, teda slabá. V podstate by zranenie na predlaktí mohlo vzniknúť aj nechtom, ale na základe tejto fotodokumentácie sa k tomu jednoznačne nemôže vyjadriť.
- 7 - 1T/90/2011 - 263
Súd na základe vykonaného dokazovania, mal preukázané, že sa stali skutky v bode 1/aj 2/ tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich spáchal obžalovaný. Obžalovaný poprel spáchanie skutku v bode 1/, vyhlásil, že je nevinný z jeho spáchania. Priznal spáchanie skutku v bode 2/ a vyhlásil, že tento skutok spáchal. Ku skutku v bode 1/ uviedol, že sám poškodený N. G. mu navrhol, aby išli k nemu domov a tam si vypili víno. Keď doma išiel na WC, tak počul ako jeho priateľka B. kričala. Keď prišiel dnu, tak videl, že N. G. ležal na nej na posteli. Udrel ho a vynadal mu. Poškodený peniaze nemal. Nebol by trafil, preto ho z domu odprevadil až na cestu tak, že ho držal okolo krku. Na hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2015 využil svoje zákonné právo, k veci nevypovedal a ani nič neuviedol na svoju obranu. Zo spáchania skutku v bode 1/ bol obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodeného N. G. z prípravného konania a aj jeho výpoveďami na hlavných pojednávaniach. Poškodený zhodne uviedol, že v čase, keď sedeli u obžalovaného v izbe a vyberal si z vrecka teplákov cigarety, vypadla mu bankovka v hodnote 20,- eur. Drobné mince mu nevypadli, tie mu zostali vo vrecku. Keď sa zohol, aby bankovku zdvihol, tak obžalovaný kričal na neho, aby nechal tie peniaze tak. Následne mu priložil ku krku nôž a kázal mu, aby peniaze dal na stôl. Hovoril mu, aby nebláznil, ale on stále opakoval, aby bankovku položil, tak ju položil. Ako ju položil, tak mu porezal zadnú časť krku. Potom ho vytlačil z domu von. Hneď celú udalosť oznámil na polícii. Obranu obžalovaného čiastočne potvrdila už nebohá družka obžalovaného B. W., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že obaja teda obžalovaný aj poškodený mali vypité a keď obžalovaný išiel von na záchod, tak poškodený ju obchytkával na prsiach. Kričala na
obžalovaného, ktorý prišiel a poškodenému strelil facku na tvár, chytil ho za ruku a zobral von z domu. Žiadny nôž v ruke nedržal. Výpoveď poškodeného, ktorá sa týkala času pred tým, ako obžalovaný a poškodený prišli do domu obžalovaného, bola podporená výpoveďou svedkyne J. W., ktorá uviedla, že obžalovaný v kritický deň vo večerných hodinách prišiel do pohostinstva, kde si nič nekúpil, len si pýtal od poškodeného cigarety. Následne spoločne jeden za druhým odišli z pohostinstva preč. Čo sa odohralo ďalej to nevidela, robila si uzávierku. Až na druhý deň sa dozvedela čo sa stalo. Hovorili o tom v dedine, že že L. zobral poškodenému 20,-- eur a volali políciu. Táto jej výpoveď korešponduje s výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že sa s obžalovaným stretol v pohostinstve, kde si od neho pýtal cigarety a že po príchode domov volal políciu a príslušníci polície aj prišli. Ďalej poškodený uviedol, že príslušníci PZ hľadali obžalovaného, ale neotvoril im dvere svojho domu. Aj z výpovede svedka Y. I. vyplýva, že príslušníci polície zasahovali v nočných hodinách v dome obžalovaného. Počul príchod policajného auta a zdalo sa mu, ako keby búchali na dvere vo dvore, kde býva obžalovaný. Príslušníci polície sa zdržali tam asi 15 až 30 minút. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovanému bola obmedzená osobná sloboda dňa 14.6.2010 o 10.40 hodine na základe vyhlásenia miestneho pátrania po ňom zo dňa 14.6.2010, z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinu lúpeže, ku ktorému skutku došlo dňa 12.6.2010 v obci Čakajovce. Súd nemal dôvod výpoveď poškodeného N. G. hodnotiť ako nevierohodnú, pretože vypovedal po zákonnom poučení o následkoch krivej výpovede. Jeho výpovede z prípravného konania, z konfrontácie po vznesení a oznámení obvinenia X. L., ako aj výpovede z hlavných pojednávaní sú zhodné. Navyše je súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný po príchode príslušníkov polície zatajil svoju prítomnosť vo svojom dome a v nasledujúci deň ráno opustil miesto svojho bydliska spolu so svojou družkou a bola mu obmedzená osobná sloboda dňa 14.6.2010 o 10.40 hodine. V prípade, že
- 8 - 1T/90/2011 - 264
sa obžalovaný alebo jeho družka cítili správaním poškodeného dotknutí, nemali dôvod zatajiť sa pred príslušníkmi polície, ale naopak mali poškodeného oznámiť za jeho správanie. Výpoveď poškodeného bola nepriamo podporená aj výpoveďou znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, T.. G. G., ktorý uviedol, že na základe fotografií, ktoré mal k dispozícii, mohol konštatovať, že išlo o povrchovú reznú ranu na ľavej strane krku s poškodením len povrchových vrstiev kože, teda, že rezná rana nezasahovala do podkožia, tiež mohol konštatovať, že išlo len o povrchové rezné poranenie predlaktia, ale nedalo sa identifikovať, či išlo o ľavé alebo pravé predlaktie. Takéto poranenia mohli vzniknúť tlakom alebo ťahom ostrého predmetu po povrchu kože, ale veľmi slabej alebo malej intenzity.
Súd skutok obžalovaného uvedený v bode 1/ rozsudku kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Podľa ustanovenia § 138 písm. a/ Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou. Zbraňou sa podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona rozumie, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Takou vecou je aj kuchynský nôž.
Spáchanie skutku v bode 2/ rozsudku mal súd preukázané nielen samotným vyhlásením obžalovaného, že sa cíti byť vinným zo spáchania tohto skutku, ale aj listinnými dôkazmi, ktoré sú zadokumentované v spise. Z nich vyplýva, že trestným rozkazom Okresného súdu Nitra 6T/18/2008 - 82, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.2008 bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10(desať) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18(osemnásť) mesiacov. Uznesením Okresného súdu Nitra 6T/18/2008 - 102 zo dňa 5.11.2009 bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a vykoná uložený trest odňatia slobody. Do výkonu tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po doručení výzvy na nástup trestu požiadal dňa 11.3.2010 o odklad výkonu trestu z dôvodu práceneschopnosti. Súd ho vyzval na doplnenie žiadosti a túto výzvu prevzal dňa 29.4.2010. V tejto výzve na doplnenie žiadosti o odklad trestu bol zároveň poučený a vyzvaný, aby v prípade, že svoju žiadosť nedoplní, v lehote desať dní od jej doručenia nastúpil do výkonu trestu v Ústave na výkon väzby v Nitre. Obžalovaný napriek tomu, že mal riadne doručenú výzvu, žiadosť nedoplnil a ani nenastúpil do výkonu trestu. Na svoju obranu uviedol, že do výkonu trestu nenastúpil, pretože svojej družke B. W. chcel najprv nájsť ubytovanie a prácu. Súd tento skutok obžalovaného kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.
Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že skutok v bode 1/ nespáchal, v kritický deň nôž proti poškodenému nepoužil. Súd tejto obrane obžalovaného neuveril a považoval ju za účelovú, pretože na základe vyššie uvedených dôkazov mal preukázané, že obžalovaný skutok v bode 1/ spáchal. Obranu obžalovaného ku skutku v bode 2/, že najprv chcel svojej družke nájsť prácu a ubytovanie, súd nevzal do úvahy, pretože družka obžalovaného bola dospelá a nebolo zistené, že by bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo, že by
- 9 - 1T/90/2011 - 265
spôsobilosť na právne úkony obmedzenú, preto sama bola povinná riešiť svoju bytovú aj pracovnú situáciu.
Obžalovaný X. L. v mieste trvalého bydliska, v obci Čakajovce má dobrú povesť, v obci sa správa slušne. Pre priestupky bol oznámený a aj postihnutý viackrát, pričom všetky spáchal v roku 2007. Súdne trestaný bol viackrát, naposledy v roku 2009 a posledný výkon trestu odňatia slobody ukončil dňa 14.4.2011.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov. Nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, pretože ho uznal za vinného z dvoch trestných činov, pričom trestný čin v bode 1/ je zločinom, preto sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho, teda zločinu lúpeže, zvyšuje o jednu tretinu. Za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 stanovuje Trestný zákon trestnú sadzbu 7(sedem) až 12(dvanásť) rokov odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil úhrnný trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 7(sedem) rokov nepodmienečne a do výkonu trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože bol pred spáchaním týchto skutkov bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre iné úmyselné trestné činy. Trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby súd považuje za dostatočný na nápravu obžalovaného s poukazom na intenzitu útoku, následok jeho konania a výšku spôsobenej škody a čas, ktorý uplynul od spáchania skutku.
Súd o náhrade škody poškodenému N. G. nerozhodol, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 1.10.2015 poškodený vyhlásil, že náhradu škody od obžalovaného nežiada.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.