Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/43/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: Igor Mestický, s.r.o., so sídlom Zelená 443/5, 010 03 Žilina, IČO: 36 810 347, zastúpený: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 505,49 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 21.01.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 505,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z tejto sumy od 10.12.2011 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že navrhovateľ ako vlastník osobného motorového vozidla zn. Scania R420, EČV: L. utrpel dňa 10.12.2011 škodu, a to na ceste I/18 v Žiline oproti idúcim vozidlom zn. Škoda Felicia Combi, EČV: L., patriacim Y. S., G. V. XX, a to tak, že mu počas obchádzania spod kolies odletel kovový predmet a rozbil na vozidle navrhovateľa čelné sklo. O nehode bola medzi navrhovateľom a Y. S. priamo na mieste spísaná správa o nehode. K škodovej udalosti bola privolaná aj polícia, ktorá spísala záznam. Navrhovateľovi opravili čelné sklo v autorizovanom servise M. E., N..V..Q.., K. G., pričom celkové náklady na opravu činili 505,49 eur. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uplatnil priamo v zákonnej poisťovni Y. S., ktorou je odporca. Dňa 21.12.2011 a dňa 19.03.2012 zaslal odporca navrhovateľovi zamietavé stanovisko k uplatnenému nároku, pričom neuviedol pre takýto spôsob likvidácie škodovej udalosti žiadne zákonné relevantné dôvody. Navrhovateľ preto listom prostredníctvom kancelárie právneho zástupcu opätovne dňa 17.09.2013 zaslal odporcovi žiadosť o zaplatenie spôsobenej škody. Odporca dňa 23.09.2013 zaslal oznámenie, že náhradu škody navrhovateľovi neposkytne, nakoľko táto škoda nebola riadne preukázaná. Navrhovateľ si nárok na náhradu škody voči odporcovi uplatňuje v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a nárok považuje za riadne preukázaný pripojenými dôkazmi. Navrhovateľ poukázal na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska, zverejnené dňa 16.07.2013. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa 10.12.2011.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 21.12.2011, 19.03.2012 a 23.09.2013, výzvu na zaplatenie poistného plnenia zo dňa 17.09.2013, upovedomenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline zo dňa 06.03.2012, zápis o obhliadke zo dňa 13.12.2011, faktúru č. 32120676, Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska a rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 05.03.2014 uviedol, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČ: L.-XXXDY. V súlade s § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Odporca má za to, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti poistenca odporcu nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca odporcu. Povinnosť preukázať naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti odporcu podľa § 427 Občianskeho zákonníka zaťažuje navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca odporcu a škodou vzniknutou na jeho motorovom vozidle. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, je návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane odporcu. Prevádzateľ sa podľa § 428, druhá veta Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Kovový predmet ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Odporca ďalej namietol premlčanie nároku navrhovateľa s poukazom na § 100 a § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Uviedol, že ku škode na vozidle navrhovateľa došlo 10.12.2011. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil u odporcu 15.12.2011. Navrhovateľ si dal vozidlo opraviť u M. E., N..V..Q.., ktorá vystavila faktúru 13.12.2011 na sumu 505,49 eur. Navrhovateľ sa teda o výške škody dozvedel najneskôr dňa 13.12.2011 a dňa 15.12.2011 mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá, keďže si uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu ako poisťovateľa osoby, ktorá mala škodu spôsobiť. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde mu uplynula najneskôr dňom 15.12.2013. Navrhovateľ si však svoj nárok uplatnil na súde až 21.01.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Ako dôkaz pripojil Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 13.12.2011.

Vo veci sa konali pojednávania v dňoch 20.10.2015 a 08.12.2015. Na pojednávanie nariadené na deň 20.10.2015 sa nedostavili navrhovateľ a odporca. Doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 35 spisu. Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť navrhovateľa na pojednávaní. Na pojednávanie dňa 08.12.2015 sa rovnako nedostavili navrhovateľ a odporca. Doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 49 spisu. Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu na začatie konania. V súvislosti s námietkami odporcu poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu podľa § 428 sa nemožno zbaviť. S námietkou premlčania sa navrhovateľ takisto nestotožňuje. Uplatňuje si nárok z titulu zákonného poistenia pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a z tohto dôvodu sa domnieva, že v zmysle ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začína plynúť za rok po poistnej udalosti, a teda jeho nárok premlčaný nie je. Takisto je potrebné zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľ je podnikateľ, kedy treba posudzovať premlčaciu lehotu ako štvorročnú. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel. Súčasne predložil čestné vyhlásenie Y. S..

Z Oznámení o riešení škodovej udalosti číslo 9556475221 zo dňa 21.12.2011, 19.03.2012 a 23.09.2013 (č.l. 7, 9, 10) vyplýva stanovisko odporcu, že s poukazom na zdokumentované poškodenia čelného skla poškodeného motorového vozidla uplatnený nárok navrhovateľa vybavuje odporca bez poskytnutia

náhrady škody. Vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť vzniku škody. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých údajne malo dôjsť k vzniku škody, nie sú v danej veci naplnené predpoklady stanovené Občianskym zákonníkom pre zodpovednosť vodiča motorového vozidla EVČ: L. za vznik škody. Poškodený je povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti poisteného nestačí zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko tieto nemajú charakter hodnoverného dôkazu o tom, že sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené vidlicovým kľúčom odskočeným spod kolies poisteného. Podľa názoru odporcu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV L.. Na základe uvedeného bola škodová udalosť uzavretá v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z.

Výzvou na zaplatenie poistného plnenia zo dňa 17.09.2013 (č.l. 8) vyzval navrhovateľ cestou právneho zástupcu odporcu na zaplatenie sumy vo výške 505,49 eur, v lehote 5 dní od doručenia výzvy, titulom nezaplateného poistného plnenia z poistnej udalosti č. 9556475221, poistná zmluva č. 6561790409.

Z Upovedomenia o škodovej udalosti - Y. S. M. Z. K. (č.l. 11), vystaveného dňa 06.03.2012 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline, Okresným dopravným inšpektorátom vyplýva, že dňa 10.12.2011 došlo na ceste I/18 v Žiline ku škodovej udalosti, na ktorej mali účasť Y. S., G. V. XX, MV zn. Škoda Felicia Combi EČ: L.-XXXDS a Z. K., G. Ž., Y. XXXX/X, MV zn. Scania R420 EČ: L.-XXXEN. Na mieste bolo vykonané preverenie oznámenia - škodovej udalosti, pričom účastníkom bolo oznámené, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť. Nebolo zistené usmrtenie alebo zranenie osôb, nebolo zistené poškodenie cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, nebol zistený únik nebezpečných vecí, na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, u vodičov zúčastnených na škodovej udalosti nebolo preukázané požitie alkoholu alebo iných návykových látok. Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, boli splnené povinnosti účastníka škodovej udalosti. Škodová udalosť je vedená na Okresnom dopravnom inšpektoráte pod č. Q.-L.-Q.-X-XXXX/XXXX.

V listine Zápis o obhliadke (č.l. 12) je označený majiteľ vozidla: S.-A. Y., N..V..Q.., miesto nehody: výpadovka zo ZA do CA, dátum nehody: 10.12.2011, označenie vozidla: SCANIA, EČV: L. XXXEN, ďalej je označené výrobné číslo vozidla, rok výroby, dátum pridelenia prvého EČV, objem, výkon, motor. Ako výbava zasklenia vozidla je vyznačené tónované čelné sklo - zelená farba. Rozsah opravy je špecifikovaný ako V - výmena čelného skla. Zápis je vystavený v Žiline, dňa 13.12.2011 a opatrený pečiatkou a podpisom navrhovateľa a spoločnosti M. E., N..V..Q..

Faktúrou č. 32120676, s dátumom vyhotovenia 13.12.2011, dátumom splatnosti 27.12.2011, vyfakturoval dodávateľ Autosklo Hornet, s.r.o., Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31600476 odberateľovi ME-GA TRANS Žilina, s.r.o., Zelená 5, 010 03 Žilina, IČO: 36810347 k úhrade sumu vo výške 505,49 eur, za montáž čelného skla a materiál, špecifikovaný číslom materiálu, popisom, množstvom MJ a cenou za MJ.

Z listiny Uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 32) vyplýva označenie poškodeného: ME-GA TRANS Žilina, s.r.o., Zelená 5, 010 03 Žilina, IČO: 36810347, poškodeného vozidla: SCANIA R, EČV: L. XXXEN, vodiča poškodeného vozidla v čase nehody: Z. K.Á., dátumu, času a miesta vzniku škody: 10.12.2011, 18,45 hod., výpadovka zo Žiliny, popis vzniku škody: „Škoda Felicia, ktorá ma obiehala, prešla po vidlicovom kľúči, ktorý odletel do môjho čelného okna, do ľavého dolného rohu v smere jazdy“, označenie vinníka dopravnej nehody: Y. S.D., V. XX, XXX XX, číslo poistnej zmluvy: 5661790409, názov poisťovne: Kooperatíva, a.s. a vozidla vinníka dopravnej nehody: Škoda Felícia, EČ: L. XXXDS, s označením čísla karosérie (VIN). Na uvedenej listine sa nachádza dátum 13.12.2011 a pečiatka a podpis navrhovateľa.

V Čestnom vyhlásení zo dňa 27.11.2015 (č.l. 59) podpísaný Y. S. vyhlásil, že dňa 10.12.2011 v podvečerných hodinách bol účastníkom cestnej premávky na osobnom motorovom vozidle Škoda Felícia, EČV: L., a to na vozovke v smere zo Žiliny do Kysuckého Nového Mesta. Pri predchádzaní nákladného vozidla zn. Scania R420, EČV: L. autom prešiel po vidlicovom kľúči, ktorý sa nachádzal na ceste a nebol počas jazdy viditeľný. Tento kľúč následne odletel spod kolies jeho vozidla a narazil do

čelného skla nákladného vozidla Scania R420, EČV: L., ktoré predchádzal, čím došlo k poškodeniu tohto čelného skla. K škodovej udalosti bola privolaná hliadka, ktorá spísala záznam. Uvedené vyhlásenie menovaný urobil na základe pravej a slobodnej vôle, pre účely súdneho konania. Na uvedenom čestnom vyhlásení sa nachádza úradne overený podpis Y. S..

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Navrhovateľ si v predmetnej veci uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody v dôsledku vzniku škodovej udalosti, ku ktorej v zmysle tvrdení navrhovateľa došlo tak, že na ceste počas obchádzania oproti idúcemu vozidlu spod kolies odletel kovový predmet a rozbil na vozidle navrhovateľa čelné sklo. Náhrada škody je uplatňovaná navrhovateľom ako poškodeným voči poisťovateľovi vinníka škodovej udalosti z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to vo výške nákladov, ktoré navrhovateľ vynaložil na opravu poškodeného čelného skla.

Vzhľadom na takéto skutkové vymedzenie uplatneného nároku sa v danom prípade jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, upravenú v § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uvedená zodpovednosť je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti, na vznik ktorej sa nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka spočíva v

tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.

V konaní nebola sporná samotná skutočnosť existencie škody, t.j., že na motorovom vozidle navrhovateľa zn. Scania R420, EČV: L. došlo ku škode v dôsledku poškodenia čelného skla. Rozsah tejto škody bol navrhovateľom vymedzený výškou nákladov vynaložených na uvedenie vozidla do stavu pred poškodením, teda vo výške ceny čelného skla a jeho montáže, v zmysle faktúry č. 32120676, ktorú výšku odporca nerozporoval. V konaní bolo zároveň nesporné, že motorové vozidlo, ktoré malo spôsobiť škodu na vozidle navrhovateľa, bolo v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u odporcu ako poistiteľa. Existencia predmetného poistného vzťahu medzi odporcom a vlastníkom motorového vozidla nepochybne vyplýva z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, ktoré odporca v tomto smere nerozporoval. Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil náhradu škody ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 uvedeného zákona, ktorá skutočnosť zakladá pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v tomto konaní. Súčasne, ako už bolo vyššie uvedené, nesporná bola v konaní aj výška škody, ktorú mal súd dostatočne preukázanú z navrhovateľom predloženej faktúry vystavenej za opravu čelného skla.

Vychádzajúc z obsahu písomného vyjadrenia odporcu, v konaní bola sporná skutočnosť, či k vzniku tejto škody došlo škodovou udalosťou vyplývajúcou z osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, a to konkrétne prevádzky motorového vozidla zn. Škoda Felicia Combi, EČV: L., patriaceho Y. S.D., G. V. XX, tak, že tomuto počas obchádzania spod kolies odletel kovový predmet a rozbil na vozidle navrhovateľa čelné sklo. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz listiny - zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla, uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany poškodeného a čestné vyhlásenie Y. S. ako vinníka škodovej udalosti. Odporca spochybnil vznik a priebeh tejto škodovej udalosti, keď uviedol, že pre jednoznačné preukázanie zodpovednosti jeho poistenca nestačí vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti, nakoľko takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca odporcu.

K uvedenej námietke odporcu súd uvádza, že v zmysle predložených listinných dôkazov vznik a priebeh škodovej udalosti zhodne opísali poškodený - v listine Uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 32) a vodič poisteného motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť škoda spôsobená - v listine Čestné vyhlásenie (č.l. 59). Listinný dôkaz (obsahujúci v tomto prípade vyjadrenie fyzických osôb - účastníkov udalosti) je jedným z dôkazných prostriedkov predpokladaných ustanovením § 125 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré dôkazné prostriedky súd v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd, vychádzajúc z uvedených zákonných zásad hodnotenia dôkazov konštatuje, že z vykonaného dokazovania v predmetnej veci nevyplynul žiadny rozpor či vnútorný nesúlad v navrhovateľom predložených dôkazoch (listinách zachytávajúcich vyjadrenia účastníkov škodovej udalosti), a nakoľko ďalšie dôkazy neboli v konaní produkované, ani rozpor týchto dôkazov s inými dôkazmi. Je potrebné zdôrazniť, že odporca v priebehu konania nepredložil, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť vierohodnosť navrhovateľom predložených listinných dôkazných prostriedkov a obsah vyjadrení účastníkov škodovej udalosti, vyplývajúci z týchto listinných dôkazných prostriedkov, a teda neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že škodová udalosť sa stala inak, ako zhodne vyplýva z vyjadrení účastníkov škodovej udalosti.

V nadväznosti na názor odporcu, že vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škodovej udalosti nemá charakter hodnoverného dôkazu o priebehu škodovej udalosti, t.j. o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca odporcu, súd analogicky poukazuje na právne závery a úvahy obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2015, sp. zn. -29, v zmysle ktorých: Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd mal z vykonaného dokazovania preukázaný navrhovateľom tvrdený vznik a priebeh škodovej udalosti a považoval ho za nesporný. Súčasne mal súd z vyššie označených navrhovateľom predložených listinných dôkazov preukázanú aj existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, ktoré listinné dôkazy obsahujú zhodné tvrdenia účastníkov škodovej udalosti o tom, že ku škode na vozidle navrhovateľa došlo práve odskočením vidlicového kľúča nachádzajúceho sa na vozovke spod kolies vozidla, ktorého vlastníkom je Y. S..

K námietke odporcu o existencii liberačných dôvodov na strane odporcu (a s tým súvisiacemu tvrdeniu, že predmet nachádzajúci sa na vozovke je okolnosťou vonkajšou, nemajúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla) súd uvádza, že liberácia v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je možnosť liberácie viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba pritom rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody. Vzhľadom na uvedené bolo v predmetnej veci rozhodujúce posúdenie otázky, či vymrštenie kameňa (iného predmetu) spod kolies iného motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, a teda, či v prípade, ak spôsobí takto vymrštený predmet škodu, prichádza do úvahy liberačný dôvod vyplývajúci z § 428 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k tejto otázke súd odkazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna , v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. V odôvodnení citovaného stanoviska sa okrem iného uvádza, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Vychádzajúc z uvedeného stanoviska, s ktorým sa súd plne stotožňuje, súd k námietke odporcu o existencii liberačných dôvodov na jeho strane konštatuje, že nakoľko sa jedná o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, škodca sa uvedenej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemôže zbaviť.

S poukazom na uvedené skutočnosti považoval súd právny základ navrhovateľom uplatneného nároku za daný a výšku tohto nároku za preukázanú.

Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenia § 100, § 106 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. Navrhovateľ argumentoval potrebou aplikácie ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, resp. sa dovolával možnosti posúdenia predmetného právneho vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho, nakoľko navrhovateľ je podnikateľom. V konaní tak bolo rozhodujúce právne posúdenie otázky, či sa v danej veci v prípade uplatneného nároku navrhovateľa jedná o právo na plnenie z poistenia alebo o nárok na náhradu škody, a tiež, či právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho charakteru.

Súd v súvislosti s riešením otázky, či sa jedná o právo na plnenie z poistenia alebo o nárok na náhradu škody, poukazuje na znenie vyššie citovaných zákonných ustanovení, a to predovšetkým § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Zákon č. 381/2001 Z.z., ako vyplýva z vymedzenia predmetu úpravy v § 1, upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uvedený zákon ďalej najmä ukladá osobám v ňom určeným povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti, náležitosti poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti, práva a povinnosti poisteného, práva a povinnosti poisťovateľa, a upravuje tiež priamy

nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi. V zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (poznámka pod čiarou odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na dikciu citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sa jedná o nárok na náhradu škody, ktorý je uplatnený nie proti škodcovi, ale proti jeho poisťovateľovi ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Poškodený si tak voči odporcovi neuplatňuje nárok z poistenia, ale nárok na náhradu škody. Uvedený záver podľa názoru súdu vyplýva z podstaty právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý právny predpis pri existencii primárneho záväzkovoprávneho vzťahu medzi inými subjektmi (poškodeným a škodcom) len ustanovuje poisťovňu, ako poisťovateľa škodcu, priamo za pasívne legitimovanú v konaní o náhradu škody (čo predstavuje špecifikum tohto druhu poistenia). Uvedené zákonná úprava nijako nemení charakter uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody. Primárnym právnym vzťahom, z hľadiska posúdenia právneho charakteru nároku, zostáva naďalej záväzkovoprávny vzťah zo zodpovednosti za škodu medzi poškodeným a škodcom s tým, že jeho existencia nezávisí od existencie poistného právneho vzťahu medzi poisteným a poisťovateľom (povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vzniká škodcovi bez ohľadu na to, či je poistený alebo nie). Poisťovňa je „len“ subjektom povinným ex lege (za splnenia podmienky preukázania nároku) vyplatiť poškodenému náhradu škody.

Ďalej súd uvádza, že primárny právny vzťah medzi poškodeným a škodcom považuje za občianskoprávny, nakoľko nespadá pod žiadnu z definícií obchodných záväzkových vzťahov v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, predovšetkým ustanovenia § 261 ods. 1, ktorý za obchodný záväzkový vzťah považuje záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Uvedené predpoklady obchodnoprávneho charakteru záväzkového vzťahu, predovšetkým s poukazom na jeho subjekty, neboli v konaní preukázané. Vzhľadom na to, aj navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, ktorý sleduje právny režim primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poškodeným a škodcom. Súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na dikciu ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom poznámka pod čiarou odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že nárok voči poisťovateľovi škodcu sa nemôže premlčovať v inom právnom režime ako nárok proti samotnému škodcovi.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že z hľadiska premlčania (dĺžky premlčacej doby) je potrebné aplikovať § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj v prípadoch, kedy zodpovednosť za škodu je ustanovená v osobitnom zákone, ktorý však neobsahuje osobitnú právnu úpravu premlčania práva na náhradu škody. Použije sa teda aj tomto prípade, na premlčanie práva poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poisťovateľovi, kde platí rovnaká úprava ako na premlčanie práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, je potrebné osobitne posudzovať plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, ktorých začiatok je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, pričom, ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

Pokiaľ sa navrhovateľ dovoláva súčasnej aplikácie § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, súd uvádza, že toto ustanovenie upravuje počiatok plynutia premlčacej doby v prípade, ak sa uplatňujú nároky z existujúceho poistného vzťahu medzi subjektmi, ktoré sú jeho účastníkmi, a súčasne len posúva

začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Nakoľko v danej veci je uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným voči poisťovni škodcu, ako priamy nárok poškodeného v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v prípade uplatneného nároku sa nejedná o právo z poistenia, ale o nárok na náhradu škody, a teda použitie § 104 Občianskeho zákonníka je v danom prípade vylúčené. Za právo z poistenia súd považuje nároky z poistného vzťahu výlučne medzi subjektmi, ktoré sú účastníkmi tohto poistného vzťahu. Kombinácia § 104 a § 106 Občianskeho zákonníka nie je ani pojmovo možná z dôvodu, že § 106 osobitne upravuje pri práve na náhradu škody jednak dĺžku subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, a zároveň výslovne osobitne upravuje okamih začiatku ich plynutia a z tohto dôvodu je (vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o premlčaní) špeciálnym ustanovením. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že súčasná aplikácia § 104 a § 106 Občianskeho zákonníka je vylúčená.

V predmetnej veci, k vzniku škody došlo dňa 10.12.2011, a teda objektívna premlčacia doba uplynula dňom 10.12.2014. Pokiaľ však ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danej veci sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá v deň vzniku škodovej udalosti, t.j. dňa 10.12.2011. Konkrétnu výšku škody mohol zistiť z faktúry č. č. 32120676, vystavenej dňa 13.12.2011, dodávateľom M. E., N..V..Q.., pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že o tejto výške musel mať navrhovateľ preukázateľne vedomosť najneskôr dňa 21.12.2011, kedy odporca písomne reagoval navrhovateľovi na ním uplatnený nárok na náhradu škody. Súd uvádza, že aj keď vykonaným dokazovaním nebolo možné presne ustáliť konkrétny deň (dátum), kedy došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, t.j. kedy mal navrhovateľ súčasne vedomosť o škode, jej výške a o tom, kto za ňu zodpovedá, z časových skutkových súvislostí prípadu je jednoznačne zrejmé, že uvedené nastalo v mesiaci december 2011. Možno teda bez pochybností uzavrieť, že subjektívna premlčacia doba uplynula v decembri 2013, pričom návrh na začatie konania bol podaný dňa 21.01.2014, a teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty.

Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú odporcom ako dôvodnú. Uplatnenému nároku navrhovateľa tak nebolo možné vyhovieť, a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní mal plný úspech odporca, preto mu voči navrhovateľovi prináleží právo na náhradu trov konania. Nakoľko však v priebehu konania si odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).