Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-256-2014.pdf
PDF · 89.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/256/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou, v právnej veci navrhovateľky: X. W., nar. XX.X.XXXX, bydlisko D. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, proti odporcovi: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T. XXX, XXX XX X., V. O., štátny občan Slovenskej republiky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: Q. W., nar. XX.X.XXXX a C. I. W., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo X. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX a W. W., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX v D., zapísané v T. manželstiev C. úradu D., vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloleté deti Q. W., nar. XX.X.XXXX a C. I. W., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke od právoplatnosti rozsudku a odporca je p o v i n n ý prispievať na ich výživu na maloletú Q. vo výške 70,- eur mesačne a na maloletého C. I. vo výške 40,- eur mesačne od vykonateľnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 10.9.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Zároveň žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného 100,- eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželské spolužitie bolo problémové od začiatku. Keď mala dcéra tri mesiace ich manželstvo stroskotalo, odporca opustil ich spoločnú domácnosť. V roku 2009 obnovili manželské spolužitie s odporcom, ale naďalej pretrvávali hádky, ťažkosti, agresivita a odporca znovu opustil domácnosť v decembri 2009. Od toho času žijú oddelene. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že nechce obnoviť manželské spolužitie. Poukázala na písomne podaný návrh a dodala, že od decembra 2009 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a ani spolu intímne nežijú. Manžel sa o deti vôbec nezaujímal ani ich nekontaktuje. Navrhovateľka uviedla, že žiada zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti a súhlasí s výškou výživného tak ako bola určená doteraz 70,- eur a 40,- eur mesačne. Otec na detí neplatí výživné už viac rokov. Maloletá Q. navštevuje tretí ročník základnej školy a maloletý C. I. zatiaľ do škôlky nechodí. S maloletými deťmi má matka bežné výdavky na oblečenie, stravu a s maloletou Q. má matka zvýšené výdavky na školské potreby a maloletá má problémy s dýchacími cestami a má zníženú imunitu. Lieky berie podľa potreby. Matka je na neplatenej materskej dovolenke a poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 134,40 eur mesačne a rodinné prídavky
na dve deti vo výške 47,04 eura mesačne. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v spoločnej domácnosti s mamou, býva tam aj brat s rodinou. Bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí jej matke. Na bývanie neprispieva, pretože nemá z čoho. Matka nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Odporca bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v Příbrami a vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí a pripája sa k nemu. Príčinou rozpadu manželstva boli hádky, ktoré vznikali z toho, že sa manželka nestarala o domácnosť, neuvarila, len míňala ich spoločné peniaze a bola celý deň doma s deťmi. Odporca žije osem rokov v Českej republike a od tej doby s manželkou nežijú, nehospodária spolu a ani sa intímne nestýkajú. Odporca súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matke aj s výškou výživného. Ďalej súhlasil, aby stretávanie s maloletými deťmi nebolo upravené súdne, ale aby sa konalo na základe dohody s navrhovateľkou. Odporca uviedol, že pracuje v spoločnosti Fenris s.r.o. v lome v obci Kozárovice. Jeho čistý mesačný príjem je priemerne 20.000,- Kč. Jeho mesačné výdaje okolo 6.500,- Kč. Odporca nevlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, nemá úspory, nevie o žiadnych exekúciách a pôžičkách, ktoré by boli voči nemu vedené. Má dlhy okolo 20.000,- Kč, ktoré spláca. Žije sám v prenajatom obecnom byte a za bývanie platí okolo 4.000,- Kč mesačne. Uviedol, že výživné predtým platil, ale z dôvodu finančnej situácie a dlhov, ktoré mu vznikli bol nútený výživné prestať platiť, aby sa sám uživil. Ďalej uviedol, že nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S maloletými deťmi nie je v kontakte vôbec. Odporca súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že v prípade ak súd návrhu na rozvod manželstva vyhovie navrhuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať na platenie výživného na maloletú Cynthiu vo výške 70,- eur mesačne a na maloletého C. I. vo výške 40,- eur mesačne a stretávanie neupraviť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjme navrhovateľky, správami zo šetrenia pobytu odporcu, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a pripojeným spisom tunajšieho súdu č.k. 16P 235/2012 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 14.8.2004 v D.. Z ich manželstva pochádzajú maloleté deti Q. W., nar. XX.X.XXXX a C. I. W., nar. X.X.XXXX. U navrhovateľky sa jedná o druhé manželstvo, u odporcu o manželstvo prvé. Obaja účastníci sú maďarskej národnosti. Manželia mali posledné spoločné bydlisko D. XXX.
Z výpovedí oboch účastníkov mal súd preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti už viac rokov, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú. O maloleté deti pochádzajúce z manželstva sa stará navrhovateľka. Odporca s maloletými deťmi nemá kontakt a obaja účastníci uviedli, že nežiadajú upraviť stretávanie odporcu s maloletými deťmi.
Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 16P 235/2012 mal súd preukázané, že súd rozhodol rozsudkom zo dňa 13.11.2012 ktorým zveril maloleté deti Ištókové: Q. a C. I. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Q. sumou 70,- eur mesačne a na výživu maloletého C. I. sumou 40,- eur mesačne od 1.8.2012.
Z predložených dokladov o príjme mal súd preukázané, že matka je na neplatenej materskej dovolenke a v súčasnej dobe poberá pomoc v hmotnej núdzi vo výške 134,40 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Z výpovede odporcu mal súd preukázané, že je zamestnaný a jeho priemerný mesačný čistý príjem je 20.000,- Kč.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1, 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 27 odsek 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a formálne a návrh navrhovateľky je dôvodný. Vzťahy medzi manželmi sú hlboko, vážne a trvale narušené
a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní funkcie stanovené Zákonom o rodine, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú a spoločne nezabezpečujú výchovu a starostlivosť maloletým deťom. Pokiaľ ide o rozvrat v manželstve účastníkov, súd dospel k záveru, že tento je vážny a trvalý a nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie, čo aj obaja účastníci uviedli. O úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom súd prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a potreby maloletých detí. O maloleté deti sa stará navrhovateľka a v konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka zanedbávala svoje výchovné povinnosti, preto súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.
Skutočnosť, že rodičia maloletých detí nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinností žiadneho z rodičov. Súd preto rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. S maloletými deťmi má matka bežné výdavky a s maloletou Cynthiou má aj zvýšené výdavky, pretože maloletá má zdravotné problémy s dýchacími cestami a má zníženú imunitu. Podľa názoru súdu odporca môže sumami 70,- eur a 40,- eur mesačne prispievať na výživu svojich maloletých detí, vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti, schopnosti a tiež svoj príjem. Priemerný mesačný čistý príjem odporcu je podľa jeho uvedenia 20.000,- Kč. Po zaplatení výživného odporcovi zostane ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojej výživy, na zaplatenie svojich výdavkov a nebude dotknutá jeho životná úroveň. Samozrejme súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil aj príjem matky, v tejto súvislosti treba však uviesť, že matka okrem pravidelného financovania potrieb maloletých detí sa o maloleté deti aj osobne stará. Výživné na maloleté deti má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Uvedená výška výživného je primeraná veku a potrebám maloletých detí a spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky a rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ale prítomní účastníci sa tohto práva po jeho vyhlásení vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti tomuto rozsudku môže odporca podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach. Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia (§ 162 odsek 1,2 Občianskeho súdneho poriadku).