Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6C-149-2012.pdf
PDF · 91.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/149/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Adrianou Dulovičovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika - v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu proti dlžníkovi T. D.. Vec je vedená pod č. EX 13683/2010. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to rozhodnutím o poverení až dňa 06.12.2010 s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím podľa navrhovateľa došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom stanovenej lehote. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto vznikla navrhovateľovi majetková škoda vo výške 125,00 Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, pričom navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,00 Eur, na udržanie a správu informačného systému 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov adresovaných exekučnému súdu, poštovné a iné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,00 Eur. Táto suma by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval správne a včas. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,00 Eur za celých 6 mesiacov, pričom pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda 330,00 Eur, pričom bol uskutočnený výpočet nároku alikvotným pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom exekučný súd bol nečinný viac ako 199 dní. Náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ sa teda domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, odporca však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.
Odporca sa k obsahu návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Podľa jeho názoru návrh je zmätočný, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, nebolo možné predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmavať, či došlo k zbytočným prieťahom, je ústavný súd. Odporca namietal, že by navrhovateľ bol preukázal jednak vznik a jednak výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaným vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z., preto je právne neopodstatnená.
Na pojednávanie sa nedostavil zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a síce navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak tento návrh bol zamietnutý osobitným rozhodnutím a uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a nežiadal odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem písomných vyjadrení účastníkov a oboznámením sa s obsahom návrhu, aj pripojeným spisom 1Er/2904/2010 tunajšieho súdu, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 13NcC/329/2012 zo dňa 15.10.2012, návrhom na prerušenie konania, sťažnosťou navrhovateľa adresovanou na Ústavný súd SR a vec posúdil takto:
Navrhovateľ opiera svoj návrh o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo veci 1Er/2904/2010 z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, keď odporca na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 tohto zákona o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 4 ods. 1, písm. a) citovaného zákona Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zo spisu 1Er/2904/2010 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 20.08.2010 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 13683/10 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému T. D. pre vymoženie 779,35 Eur s prísl. a to na základe rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 04768/10 zo dňa 10.06.2010. Súdny exekútor bol dňa 06.12.2010 poverený vykonaním exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Nemožno spochybniť, že okresný súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom tak ako na to poukazuje navrhovateľ. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol po uplynutí 15 dní po podaní žiadosti a teda nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vydanie poverenia.
Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala takýmto spôsobom vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné uviesť, že v právomoci okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie má len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods.2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods.1 Dohovoru (I.ÚS 42/01, ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II.ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci a postup štátneho orgánu sa nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.2 Ústavy (I.ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov a tým fakticky znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva,
keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu zneužíva tým, že následne podáva návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva preto nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojim konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa zamietol, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť návrhu. Navrhovateľ nepreukázal naplnenie atribútov zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Ako to vyplýva zo spisu 1Er/2904/2010 tunajšieho súdu, súd svojím uznesením zo dňa 15.03.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, toto rozhodnutie je právoplatné dňom 21.11.2012, teda návrh na vykonanie exekúcie nemal byť navrhovateľom ako oprávneným vôbec podaný. Nedošlo preto k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu, ani nezákonnému rozhodnutiu, keďže exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilý pre pokračovanie v exekúcii. Tým bol vyvrátený samotný skutkový základ primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho bol návrh zamietnutý. Štát nezodpovedá za správanie účastníka, v danom prípade navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní.
Novelizovaná právna úprava ustanovenia § 9 ods.2 Zák. č. 514/2003 Z. z. zakotvila už aj požiadavku posúdenia nesprávneho úradného postupu v závislosti od výsledkov právoplatných rozhodnutí označených súdov (Európsky súd pre ľudské práva alebo Ústavný súd SR), alebo vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy a v tomto konaní nebolo preukázané, že by takéto sťažnosti boli vybavované. Práve navrhovateľ, ktorý poukazoval na zásah do svojich podnikateľských aktivít sa v ich dôsledku stal centrom pozornosti ochrany spotrebiteľa a podmienky poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné tituly predstavujúce najmä rozhodcovské rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky, osobitne je potrebné poukázať na uznesenie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu zo dňa 16.11.2010, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti T.C., C-76/10, ktorý práve vo vzťahu k navrhovateľovi rozhodol, že Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva.
Nedodržanie uvedenej zákonom stanovenej lehoty nemohlo byť na úkor riadnemu výkonu spravodlivosti, rešpektovania základných princípov konania, pretože v predmetnom exekučnom konaní došlo k zastaveniu exekúcie v plnom rozsahu a to práve v dôsledku skutočností skonštatovaných v uznesení tunajšieho súdu č. 1Er/2904/2010 zo dňa 15.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.11.2012. Navrhovateľ ako oprávnený inicioval exekučné konanie nedôvodne, v dôsledku čoho je potrebné vyhodnotiť aj plynutie lehôt, keďže návrh na vykonanie exekúcie nemal byť vôbec podaný.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd má za to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, preto súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.
Navrhovateľ v konaní inak doposiaľ ani nepreukázal vznik majetkovej škody na jeho strane, keďže túto škodu kvalifikoval len ako paušálne náhrady vo forme výdavkov, ktoré sú súčasťou bežného chodu spoločnosti, pričom nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré náklady súvisia s bežným chodom spoločnosti a ktoré náklady navyše navrhovateľ musel vynaložiť v súvislosti s prípadným nesprávnym postupom okresného súdu. Pokiaľ vo svojom návrhu na odročenie pojednávania navrhovateľ žiadal
odročiť pojednávanie aj na doplnenie dokazovania, keďže zadal znalecký posudok na preukázanie ujmy na strane navrhovateľa, túto povinnosť navrhovateľ mal splniť už pri podávaní návrhu na súd, od tejto doby uplynula už dlhšia lehota a vzhľadom na konštatovanie, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani k zbytočným prieťahom v konaní, nie je potrebné zaoberať sa otázkou vzniku škody na strane navrhovateľa, a preto ani nebol dôvod na odročenie pojednávania z dôvodu doplnenia dokazovania. Pokiaľ ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa, súd podotýka, že v návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť spôsobená osobám oprávneným konať za navrhovateľa s ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému navrhovateľovi ako právnickej osobe, pričom tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať a to vzhľadom na to, že ujma spôsobená fyzickým osobám a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady.
Pokiaľ odporca vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd sa touto námietkou nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z iných dôvodov.
K obrane odporcu súd uvádza, že keďže návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, nie je dôvod na zisťovanie, či bola žiadosť navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovaná.
Keďže odporca, ktorý mal v konaní úspech, si trovy konania uplatnil, ale ich nevyčíslil, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie.