Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-155-2022.pdf
PDF · 119.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/155/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Z. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, O., zastúpená JUDr. Eva Kubaská, advokátka, so sídlom Miletičova 3/a, Bratislava, IČO: 51 569 841 a otec V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. XX/A, G. o návrhu matky a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nahrádza súhlas otca V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z. XX/A, G., ako zákonného zástupcu maloletého N. Z. Q., narodeného XX.XX.XXXX, na zápis maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Základnej škole s materskou školou so sídlom Školská 907/2 v Drahovciach.
II. Súd návrh otca zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 12.09.2022 matka maloletého žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nezhody rodičov, nakoľko otec maloletého ku dňu podania návrhu nedal súhlas s nástupom maloletého na povinné predprimárne vzdelávanie. Matka v návrhu uviedla, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.06.2018 č.k. 39Pc/18/2017-525 v znení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2020, č.k. 11CoP/75/2019-644 zverený do výlučnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na úhradu výživného vo výške 180 eur mesačne. Uviedla, že aktuálne ďalej prebieha konanie na tunajšom súde, č.k. 39Pc/18/2017 týkajúce sa úpravy styku maloletého s otcom. Navrhovateľka uviedla, že napriek tomu, že ku dňu podania návrhu nebolo súdne rozhodnuté o úprave styku maloletého s otcom, styk sa realizuje pravidelne a to tak, že počas školského roka 2021/2022 si otec maloletého každý druhý víkend v piatok vyzdvihoval a po skončení styku v pondelok ráno odovzdal maloletého v súkromnej materskej škole v Trnave, kde maloletý s matkou býval. Matka so svojim partnerom si v októbri 2021 zakúpili rodinný dom v obci Drahovce, okres Piešťany, kam sa i presťahovali spoločne aj s maloletým. Nakoľko matka pracuje v Trnave, maloletý naďalej navštevoval predškolské zariadenie v Trnave, vo vzdialenosti cca 20 km od miesta bydliska v Drahovciach. Matka uviedla, že začiatkom mája 2022 sa dozvedela, že škôlka, ktorú maloletý navštevuje, neposkytuje povinnú predškolskú prípravu dennou formou, nakoľko nemá na takúto činnosť potrebné oprávnenie. Keďže maloletý býval v obci Drahovce a dňa 11.05.2022 bol posledný deň stanovený štátnou materskou škôlkou v obci Drahovce na podanie prihlášky na prijatie do MŠ, matka predložila obratom žiadosť o prijatie dieťaťa do tejto škôlky, ktorá je spádovou oblasťou pre dieťa, pričom prihlášku podpísala len sama a uvedenú skutočnosť oznámila aj otcovi dieťaťa s tým, aby sa skontaktoval s riaditeľkou MŠ v Drahovciach za účelom doriešenia prijatia maloletého na predprimárne vzdelávanie. Otec dieťaťa
následne kontaktoval súkromnú škôlku v Trnave, kde mu uvedené skutočnosti potvrdili a dňa 29.06.2022 otec matke oznámil, že bude kontaktovať riaditeľku MŠ, žiadne iné vyjadrenie k výberu škôlky otec matke neadresoval. Koncom augusta 2022 matku kontaktovala riaditeľka MŠ v Drahovciach s tým, že otec maloletého za účelom doriešenia prijatia maloletého do MŠ stále do škôlky neprišiel, čo matku prekvapilo, nakoľko otec matku telefonicky žiadal predĺžiť styk s maloletým tak, aby ho mohol dňa 05.09.2022 odviezť priamo do MŠ v Drahovciach. Matka však upozornila otca, že to nie je možné, nakoľko maloletého je potrebné na vstup do novej škôlky pripraviť a najmä, že otec nekontaktoval škôlku a nedoriešil prijatie dieťaťa. Následne sa otec dňa 02.09.2022 dostavil do MŠ v Drahovciach, kde oznámil, že nesúhlasí, aby maloletý navštevoval túto MŠ, nakoľko chce, aby chodil do MŠ v mieste zamestnania oboch rodičov, a to v Trnave a ďalej uviedol, že miesto pre maloletého v Trnave vybavené nemá, lebo na to nemal čas, avšak uviedol, že on žiadnu chybu pri zabezpečovaní predprimárneho vzdelávania pre maloletého neurobil a MŠ to má riešiť s matkou a nie s ním, on pôjde v pondelok do Trnavy a až keď sa mu nepodarí nič vybaviť, potom príde do MŠ Drahovce a rozhodnutie možno podpíše. Po odchode zo škôlky otec ešte raz kontaktoval telefonicky MŠ a informoval sa na výšku mesačného poplatku. Dňa 09.09.2022 otec kontaktoval matku s tým, že nevie, kde je maloletý, nakoľko si ho prišiel vyzdvihnúť do škôlky v Drahovciach a nenašiel ho tam a teda otec si ho prišiel vyzdvihnúť práve do tejto škôlky. Vzhľadom na uvedené sa matka domáhala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude nahradený súhlas otca s prihlásením maloletého na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v ZŠ s MŠ v Drahovciach.
2. Matka k návrhu priložila rodný list maloletého, list vlastníctva k nehnuteľnosti v Drahovciach, rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 39Pc/18/2017-525 zo dňa 29.06.2018, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/75/2019-644 zo dňa 31.03.2020, Opravné uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11CoP/75/2019-1558 zo dňa 28.07.2022, potvrdenie o pobyte maloletého v Drahovciach, čestné prehlásenie zástupkyne pre MŠ Drahovce o návšteve otca maloletého v MŠ, sms komunikáciu s otcom a žiadosť o prijatie maloletého do MŠ.
3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ďalej s obsahom spisu vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39Pc/18/2017 a so správou kolízneho opatrovníka, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Maloletý N. Z. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičov. Maloletý je aktuálne vo veku 5,5 rokov, je zdravý. Otec maloletého je slobodný, žije v Bratislave, okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k synovi X. S.Q. S., nar. XX.XX.XXXX. Matka maloletého je slobodná, žije v Drahovciach a okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
5. Na tunajšom súde prebieha konanie, sp. zn. 39Pc/18/2017 o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. Zo zápisnice zo súdneho pojednávania v tomto konaní zo dňa 04.10.2022 súd zistil, že maloletý je aktuálne, z dôvodu neudelenia súhlasu otcom s jeho nástupom do MŠ na predprimárne vzdelávanie, stále doma, iba s matkou, čím dochádza k zhoršovaniu jeho komunikačných schopností. Matka uviedla, že keď s ním ide na ihrisko a nie sú tam deti, pýta sa na deti, pýta sa do škôlky a uzatvára sa. V konaní o určenie styku s maloletým doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté.
6. Dňa 19.09.2022 doručil kolízny opatrovník ÚPSVaR Pezinok súdu správu zo šetrenia v rodine, v ktorej uvádza, že má vedomosť o tom, že matka maloletého e-mailom požiadala o poradenstvo, ktoré jej bolo podané vo veci prestupu dieťaťa do MŠ. Matka sa k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyjadrila tak, že na návrhu trvá, situácia sa nezmenila. Aktuálne vyjadrenie otca k situácii nepozná, ona so Samkom i samotná MŠ čakajú na rozhodnutie súdu. Materská škola svoj postoj k prijatiu žiaka nezmenila, avšak nemôžu ho zaregistrovať, pokiaľ nemajú súhlas otca. Otec podal kolíznemu opatrovníkovi vyjadrenie, že hľadá škôlku v Trnave. Podľa neho žiadosť nemala náležitosti, ktoré ukladá školský zákon. Prihláška matkou síce bola podaná v lehote do 31.05.2022, ale bez podpisu otca. Otec s nástupom do MŠ Drahovce nesúhlasí zo súkromných dôvodov, nakoľko je to pre neho ekonomicky ešte náročnejšie v porovnaní, keď N. chodil do Trnavy - je o 40 km navýšená trasa. Matka sa odmieta podieľať na nákladoch. Otec jej navrhol, aby sa striedali pri odovzdávaní dieťaťa tak, že by aj ona maloletého doviezla do Bratislavy otcovi. Systém by fungoval striedavo. Otec je aktuálne evidovaný nezamestnaný na ÚPSVaR, poberá len dávky v nezamestnanosti, avšak má záujem sa so N. stretávať naďalej. Podľa otca školský zákon umožňuje to, že dieťa môže byť prijaté aj na inú ako spádovú MŠ. Matka navštevovala Centrum pre deti v Piešťanoch a od 11/2021 vedela o tom, že dieťa prihlási do Drahoviec, oznámila to otcovi až v júni 2022 po podaní žiadosti do MŠ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kolízny
opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky na nahradenie súhlasu otca, pretože je v záujme maloletého N., aby bol predprimárne vzdelávaný. Pokiaľ sa teda naskytla príležitosť a MŠ Drahovce chcú prijať N. ako žiaka, maloletý má v obci Drahovce tiež bydlisko, mal by nastúpiť do predprimárneho vzdelávania v čo najskoršom termíne.
7. Otec maloletého sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 04.10.2022 tak, že podanie matky je koncipované s cieľom, aby jeho obsah presvedčil Okresný súd Pezinok, že ako otec je voči synovi N. nezodpovedný, ľahostajný s absolútnym nezáujmom o starostlivosť o N., a že ako zákonný zástupca Samka porušuje právne predpisy. Realita a pravda je však úplne opačná. Otec má za to, že podanie matky obsahuje veľa nepravdivých vyjadrení, pričom niektoré sú dokonca v rozpore so zákonom, ako napr., že ,,dňa 11.05.2022 bol posledný deň na podanie prihlášky do MŠ“ a ,,matka obratom predložila Žiadosť o prijatie“, pričom podľa Zákona č. 245 / 2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní ( školský zákon ) je ustanovené, že ,,Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1 . mája do 31 . mája." Otec má za to, že predsa nie je možné, aby Materská škola v Drahovciach konala v rozpore s ustanoveniami školského zákona a vymyslela si, že v poradí 11. deň v máji je zároveň dňom posledným na podanie žiadosti. Ďalej otec uvádza, že tvrdenie matky, že ,,chce, aby chodil N. do MŠ v mieste zamestnania oboch rodičov, to v Trnave", je nepravdivé, pretože v Trnave a ani v okolí otec nepracuje a ani nikdy nepracoval. Otec býva v Bratislave a prácu si hľadá v Bratislave a v blízkom okolí, od 01.03.2022 je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, o čom PZ matky má vedomosť od bývalej PZ otca. K oznámeniu matky otcovi o žiadosti o prijatie s tvrdením, že otec nereagoval ani na výzvu právnej zástupkyne, otec uviedol, že svojej bývalej právnej zástupkyni z bezodkladných rodinných dôvodov poslal stanovisko o niečo neskôr s prosbou, aby tento zaslala PZ matky. Bývalá PZ mu potvrdila zaslanie stanoviska PZ matky, pričom od poslania stanoviska už uplynul nejaký čas, avšak PZ matky ho aj tak nekontaktovala. K tvrdeniu matky, že ,,otec ako dôvod nesúhlasu uviedol, že on je ohrdnutý rodič a jemu MŠ v Drahovciach nevyhovuje", otec uviedol, že je nepravdivé, nakoľko pojem ,,ohrdnutý" a ani žiadne synonymum otec nikdy nepoužil. Hovorieva však, že je hrdý otec, ktorý má N. veľmi rád, rád by ho aj vychovával a k jeho „nevyhovovaniu MŠ" sa pred nikým nikdy nevyjadril. Rozhodujúce je, čo v budúcnosti bude/nebude v záujme Samka, resp. či a ako budú dodržané a realizovateľné jeho práva. K tvrdeniu matky, že ,,otec sa ku dnešnému dňu nevyjadril, kde by dieťa malo povinnú predprípravu absolvovať“, otec uviedol, že matke poslal správu o vybavení MŠ v Trnave, avšak so zaradením N. do inej MŠ nesúhlasí. K čestnému prehláseniu zástupkyne MŠ otec uviedol, že jeho obsah v značnej časti kopíruje obsah podania, akoby bolo pripravené k napísaniu podania. Je pravda, že s pani zástupkyňou sa otec stretol a ako nahliadol do podkladov žiadosti o prijatie N. do MŠ, tak sa jej opýtal, prečo matku nevyzvala na podpísanie žiadosti aj otcom, keďže žiadosť musia podpísať obaja rodičia v zákonom stanovenej lehote na podanie do 31.05.2022, na čo zástupkyňa MŠ nepovedala nič, zostala ticho. Otec jej tiež povedal, že pre podanie žiadosti o prijatie do MŠ nie je rozhodujúce, ktorý rodič má dieťa v starostlivosti, so zástupkyňou MŠ sa o práci a mieste zamestnania otca vôbec nerozprávali, ak by sa o jeho práci rozprávali, tak by o práci a o zamestnaní neuviedla také nepravdivé informácie, pretože od 01. marca 2022 je vedený na úrade práce. Ďalej jej otec oznámil, že pre N. vybavuje MŠ v Trnave, na čo zástupkyňa MŠ reagovala tak, že ak MŠ v Trnave vybaví, aby jej dal vedieť. Zástupkyňa MŠ od matky ani nevedela, že N. má komunikačný problém. Následne sa otec so zástupkyňou MŠ slušne a bez emotívnych prejavov rozlúčil. Otec má za to, že jej čestné prehlásenie je tendenčné a je presvedčený, že zástupkyňa MŠ je k matke spriaznenou osobou, pretože v MŠ pracuje príbuzná z rodiny partnera matky. Otec uviedol, že počas tohto konania bol podaný návrh, aby OS PK uložil matke plniť si informačnú povinnosť vo vzťahu k otcovi maloletého, žiaľ, OS PK a aj KS BA vyhovel matke a prokurátorovi a návrh zamietol. Uviedol, že aby to zo strany OS PK nebolo pochopené nesprávne, vzniknutú situáciu v súvislosti s prijatím N. do MŠ nedáva na zodpovednosť OS PK, práve naopak, váži si, že pani sudkyňa JUDr. Daxner na pojednávaní v decembri 2020 apelovala na matku, že je N. otec a matka mu o N. má poskytovať informácie. Matka však apeláciu pani sudkyne neakceptuje a nerešpektuje a naďalej otca o N.i neinformuje riadne a včas, iba tak, ako jej to vyhovuje. Otec uviedol, že matka sa v septembri/októbri 2021 so N. presťahovala do obce Drahovce. V zmysle školského zákona matka oslovila Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) v Piešťanoch, v ktorom N. absolvoval 4 vyšetrenia. Prvé vyšetrenie bolo dňa 07.09.2021 a posledné dňa 16.11.2021. Otec je presvedčený, že jediným dôvodom tohto vyšetrenia N. bolo zistenie jeho zdravotného stavu v súvislosti s povinným predprimárnym vzdelávaním v MŠ a pre potreby zistenia potenciálneho zaradenia medzi deti so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Toto psychologické vyšetrenie N. musela matka dať spraviť na základe podnetu MŠ. Otec má za to, že matka už v období september - november 2021 vedela, že N. chce prihlásiť do MŠ v Drahovciach. Dôvod
vyšetrenia mu matka neoznámila, ale zástupkyňa MŠ mu povedala, že pred prijatím dieťaťa do MŠ takýto výsledok z CŠPP potrebujú. Otec uviedol, že matka so N. dňa 06.05.2022 absolvovala vyšetrenie u pediatra z dôvodu potvrdenia o jeho zdravotnom stave, ktoré je súčasťou Vyhlásenia zákonného zástupcu v zmysle právnych predpisov k prijatiu do MŠ, o vyšetrení otca neinformovala. Dňa 11.05.2022 matka podala žiadosť o prijatie do MŠ, pričom o zmene MŠ o výbere MŠ a o podaní žiadosti otec nevedel a ani nemohol vedieť, pretože matka ho o ničom neinformovala. Dňa 26.05.2022 otcovi PZ matky poslala mail (prečítaný 29.06.2022), v ktorom mu oznámila. Že ,,maloletý bol prijatý pre školský rok 2022/2023 do Materskej školy v Drahovciach - štátna škôlka, o čom otec obdrží rozhodnutie MŠ“, pričom o podpísaní, že ako otec má ísť podpísať žiadosť o prijatie do MŠ, nebolo nič napísané, iba o už prijatí, čo bolo zo strany matky a/alebo PZ matky zavádzajúce, pretože o prijatí sa rozhoduje až júni, po uplynutí lehoty na podanie žiadostí o prijatie do MŠ. Takýmto konaním matky lehota na dohodu rodičov o výbere škôlky pre N. a podania žiadosti v prípade ich dohody o škôlke márne uplynula. Dňa 24.06.2022, t.j. až po 24 dňoch po márnom uplynutí lehoty na podanie žiadosti matka otcovi poslala sms správu, v ktorej ho prvýkrát informovala, že ako N. otec má ísť podpísať prijatie do MŠ, pričom prijatie je predsa rozhodnutie MŠ, ktoré podľa školského zákona MŠ vydáva riaditeľ MŠ do 30.06.2022, riaditeľ MŠ do 15. 07.2022 zašle zoznam detí prijatých na povinné predprimárne vzdelávanie. Dňa 04.09.2022 otcovi PZ matky poslala mail, v ktorom matka a/alebo jej PZ napísala, že posledný deň lehoty na podanie žiadosti bol 11.05.2022. Podľa školského zákona je však posledný deň lehoty na podanie žiadosti až dňa 31.05.2022. V podaní doručenom OS PK matka zase tvrdí, že posledný deň lehoty na podanie žiadosti bol MŠ údajne stanovený na deň 11.05.2022, avšak v maile, ktorý otcovi dňa 04.09.2022 poslala jej PZ, matka tvrdí, že „maloletý N. Z. Q. navštevoval v školskom roku 2021 /2022 súkromnú MŠ v Trnave. Koncom mesiaca máj 2022 matka zistila, že MŠ nemá v zmysle školského zákona licenciu na prevádzkovanie povinnej predškolskej prípravy dennou formou a preto v zmysle platných právnych predpisov posledný deň na podanie prihlášky do MŠ v máji 2022 poslala prihlášku do MŠ v spádovej oblasti, kde dieťa býva, teda v obci Drahovce. Následne o svojom kroku informovala otca, teda že dieťa už nebude navštevovať MŠ v Trnave." Otec má za to, že tieto tvrdenia matky si vzájomne odporujú, čím klame a zároveň preukazuje, že tvrdí iba to, čo jej vyhovuje. Rozhodujúce však je, že matka otca nielen o zmene MŠ riadne a včas neinformovala, ale ani mu dňa 11.05.2022 neoznámila, že v tento deň podala žiadosť o prijatie N. do MŠ. Keď sa otec dozvedel o zmene MŠ, že N. má chodiť do MŠ v Drahovciach, hneď začal zisťovať voľné miesta v materských školách v Trnave. V júni a v júli 2022 zatelefonoval do všetkých MŠ v Trnave. Všetky riaditeľky MŠ mu oznámili, že má zatelefonovať na začiatku septembra 2022, pretože už je po lehote na podanie žiadosti o prijatie do MŠ a do konca augusta 2022 ešte musia držať miesta pre deti, ktoré sa napr. môžu prisťahovať do Trnavy. V septembri 2022 otcovi dve riaditeľky MŠ v Trnave povedali, že N. by mohli prijať do MŠ. O tomto otec matku informoval, avšak ako už v júni 2022 predpokladal, matka s MŠ v Trnave nesúhlasila. N. však do MŠ v Trnave chodil aj po tom, ako sa matka presťahovala z Trnavy do Drahoviec, pretože matka v Trnave pracuje. Otec uviedol, že ak by N. chodil do MŠ v Drahovciach a bol by u otca, tak by musel skôr vstávať a dlhšie cestovať z Bratislavy do Drahoviec v porovnaní s cestovaním do MŠ v Trnave, zároveň by právo N. na starostlivosť (napr. vybavenie lekárskych vyšetrení v Bratislave) a výchovu zo strany otca pri postupnom rozširovaní styku bolo iba domnelé, pretože z dôvodu cestovania a nákladov na cestovanie nebude reálne vykonateľné, napr. z Bratislavy do Drahoviec neexistuje žiadny priamy spoj verejnej dopravy; železničná stanica tiež nefunguje. Otec tiež uviedol, že maloletý by tam zároveň následne chodil aj do základnej školy, čím by sa N. de facto zamedzilo akémukoľvek rozšíreniu styku s otcom do budúcna, čo aj v znaleckom posudku v konaní o styku odporúčal znalec PhDr. Obuch. Otec uviedol, že od augusta 2021 N. na začiatku styku (v piatok poobede) vyzdvihoval z MŠ v Trnave a po skončení styku (v pondelok ráno) ho vozil do MS v Trnave. Matka pracuje v Trnave a tak ako N. od septembra/októbra 2021 do augusta 2022 vozila z jej bydliska v Drahovciach do MŠ v Trnave, by sa pre ňu nič nezmenilo. Dohodnutá MŠ v Trnave je ešte bližšie k miestu práce matky, ako bola súkromná MŠ, do ktorej N. vozila. V nadväznosti na uvedené otec súd žiadal, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým udeľuje súhlas namiesto otca k prihláseniu maloletého N. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Základnej škole s materskou školou so sídlom Š. XXX/X I. O. zamietol. Z dôvodov zachovania reálneho výkonu práv maloletého N. Z. Q. súvisiacich so starostlivosťou otca o maloletého, s výchovou otca pre maloletého a rozšírením styku otca a maloletým otec navrhol súdu, aby vydal rozhodnutie, ktorým nariadi neodkladné opatrenie, ktorým udelí súhlas namiesto matky k prihláseniu maloletého Samuela Jozefa Ondrejku, nar. 01.04.2017 na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Materskej škole na Jiráskovej 25 v Trnave, alternatívne v Materskej škole, V jame 27 v Trnave.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
14. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
18. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
20. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
23. Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
24. Podľa §28a, ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. Zákon o výchove a vzdelávaní (Školský zákon), pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.
25. Podľa § 211, ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu, b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, d) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo e) bráni jej v povinnej školskej dochádzke, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
26. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter.
27. Zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti o maloleté deti je predovšetkým ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia ich zdravia, výchovy alebo výživy. Súd musí v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený. Tiež musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné a posudzovať naliehavosť situácie. Súd pritom vychádza z výsledkov urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k záveru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže neodkladným opatrením rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností, bez výsluchu a vyjadrenia strán, prípadne bez ďalšieho dokazovania.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nezhody rodičov je dôvodné, nakoľko za daného stavu boli osvedčené také skutočnosti, ktoré odôvodňujú naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že matka v potrebnej miere osvedčila, že vydanie ňou navrhovaného neodkladného opatrenia je v záujme maloletého. Súd má z návrhu matky ako aj z vyjadrenia otca k návrhu a zo správy kolízneho opatrovníka za to, že medzi rodičmi dochádza k zlyhávaniu komunikácie, nakoľko z vyjadrení oboch rodičov je zrejmé, že otázku výberu materskej školy spolu neodkomunikovali dostatočne. Matka otca o prihlásení maloletého do MŠ v Drahovciach informovala až po podaní prihlášky, následne otec zvažoval dodatočné podpísanie prihlášky do tejto škôlky, neskôr začal vybavovať škôlku pre maloletého v Trnave, tiež bez informovania matky. Súd má za preukázané, že rodičia majú medzi sebou nielen nezhody týkajúce sa výberu materskej školy, ale na tunajšom súde tiež prebiehali ďalšie konania týkajúce sa maloletého (určenie otcovstva, mena, konanie o úprave práv a povinností k maloletému a určenie výživného), resp. aj stále prebieha konanie o úprave styku otca s maloletým. Súd na tomto mieste rodičom maloletého zdôrazňuje, že je primárne na nich, aby dbali na záujem svojho dieťaťa a aby naň neprenášali svoje vzájomné nezhody a je v záujme
maloletého, aby jeho rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o neho dohodnúť. Súd skúmal, ktorá škôlka je spádovou škôlkou maloletého, pričom zistil, že touto škôlkou je Základná škola s Materskou školou Drahovce, kde maloletý už dlhodobo so svojou matkou býva a dochádza tu k postupnému vytváraniu jeho sociálnych väzieb s rovesníkmi. Maloletý t.č. napriek tomu, že je aktuálne vo veku 5,5 roka, kedy je pre neho predprimárne vzdelávanie povinné, nenavštevuje žiadnu materskú školu, vzhľadom na pretrvávajúcu nezhodu rodičov v tejto otázke. Maloletý v minulosti navštevoval súkromnú materskú školu v Trnave, kde však nebolo možné predprimárne vzdelávanie, preto matka podala prihlášku do škôlky v mieste jeho bydliska. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd zastáva názor, že z hľadiska prioritného a určujúceho cieľa v tomto konaní, ktorým je nepochybne záujem maloletého a rešpektovanie jeho základných ľudských práv a slobôd, okrem iného tiež v otázke získavania vzdelávania a tiež povinností, je nevyhnutné, aby maloletý nastúpil na predprimárne vzdelávanie v čo najskoršom termíne a, vzhľadom na okolnosti prípadu a na sociálne a rodinné väzby maloletého v obci Drahovce, ako vhodnejšiu na predprimárne vzdelávanie súd vníma Základnú škola s materskou školou v Drahovciach. Súd vníma navštevovanie tejto školy za dôležité s ohľadom na vytváranie si sociálnych väzieb maloletého s rovesníkmi v mieste bydliska, nakoľko je predpoklad, že s rovesníkmi, s ktorými bude navštevovať materskú školu, bude neskôr navštevovať ďalej aj základnú školu a tiež aj s ohľadom na to, že maloletý nebude musieť do materskej školy dochádzať, v neposlednom rade súd veľmi pozitívne do budúcnosti vníma to, že základná škola je 9 ročná, t.j. maloletý plynule môže po materskej škole pokračovať na základnú školu až do 9.ročníka bez zmeny školského zariadenia. Preto aj z praktických dôvodov je aj v prospech maloletého, aby navštevoval túto materskú školu. Súd zdôrazňuje, že materská škola je v Slovenskej republike pre deti od 5 rokov povinná. Z predložených dôkazov a tiež zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 39Pc/18/2017 vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi maloletého je komplikovaná a bezodkladná úprava pomerov je v tomto prípade najmä vzhľadom na vek maloletého potrebná a žiaduca. K rovnakému záveru sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý po vykonanom šetrení v rodine uviedol, že odporúča vyhovieť návrhu matky, nakoľko v najlepšom záujme maloletého je čo najskôr nastúpiť na predprimárne vzdelávanie a to v mieste svojho bydliska.
29. Súd zároveň zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas matky k prihláseniu maloletého Samuela Jozefa Ondrejku, nar. 01.04.2017 na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania v Materskej škole na Jiráskovej 25 v Trnave, alternatívne v Materskej škole, V jame 27 v Trnave, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v najlepšom záujme maloletého bude, ak bude navštevovať materskú školu v mieste svojho bydliska, nakoľko tak bude zabezpečené, že maloletý si vytvorí sociálne väzby so svojimi rovesníkmi v mieste bydliska a rovnako je predpoklad, že s týmito spolužiakmi z materskej školy bude navštevovať aj základnú školu v mieste bydliska, je tu tiež predpoklad, že si v mieste bydliska vytvorí priateľstvá, ktoré bude utužovať návštevami v domácnosti, resp. na ihrisku, preto súd vníma na prospech maloletého, ak už bude maloletý poznať svojich rovesníkov pri jeho budúcom nástupe do 1. ročníka základnej školy. Súd návrh otca vníma ako návrh, ktorý je predovšetkým v záujme otca, nie v záujme maloletého, otec aj vo svojom vyjadrení uviedol, že by maloletého po ukončení styku musel voziť do MŠ v Drahovciach, čo pre neho predstavuje dlhšiu trasu a tiež je to finančne náročnejšie riešenie, ako keby maloletý navštevoval MŠ v Trnave tak, ako doposiaľ. Argument otca, že maloletý bude nástupom do MŠ v Drahovciach musieť viac cestovať po styku s otcom, neobstojí, nakoľko pokiaľ by sa súd priklonil k návrhu otca, maloletý by bol zbytočne zaťažený každodenným cestovaním do Trnavy. Zároveň by týmto postupom bol znemožnený a obmedzený aj jeho kontakt s rovesníkmi v mieste bydliska. V neposlednom rade súd zdôrazňuje, že o styku s otcom zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh otca zamietol.
30. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).