Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2C-515-2015.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/515/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobkyne, H. F., X.. X.X.Z., L. V. Xll, právne zast. JUDr. Milošom Taragelom, advokátom, Starosaská ll, Spišská Nová Ves, proti žalovanému, PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie v tomto znení:
Súd u k l a d á žalovanému, spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. z d r ž a ť sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 23. 11. 2009 č. 8300026079 a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26. 5. 2009 č. 8300022280 uzavretých v nadväznosti na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 11. 2009 na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 5. 2009 medzi žalobkyňou a žalovaným a to do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy.
Súd u k l a d á zamestnávateľovi žalobkyne - Obci Teplička, so sídlom Teplička 83, 052 01 Teplička, IČO: 00329690 povinnosť B. G. K. Ž. C. Ť. sa vykonávania týchto zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného do právoplatného skončenia vo veci samej.
Súd u k l a d á žalobkyni podať návrh vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia.
Predbežné opatrenie je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 2. 12. 2015 podala na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby súd uložil žalovanému, spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 23. 11. 2009 č. XXXXXXXXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 26. 5. 2009 č. XXXXXXXXXX uzavretých v nadväznosti na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 11. 2009 na Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 5. 2009 medzi žalobkyňou a žalovaným a to do právoplatného skončenia vo veci samej o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Súčasne žiadala, aby jej zamestnávateľovi - Obci Teplička, so sídlom Teplička 83, 052 01 Teplička, IČO: 00329690 bola uložená povinnosť zdžať sa vykonávania týchto zrážok z jej mzdy v prospech žalovaného do právoplatného skončenia vo veci samej, aby súd uložil jej povinnosť podať návrh vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia.
V odôvodnení návrhu uviedla, že uzatvorila ako spoludlužník so žalovaným zmluvy o revolvingovom úvere, č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 11. 2009 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 5. 2009 a že ide o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zaklade ktorých žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Spolu so zmluvami o revolvingovom úvere boli uzavreté aj dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov žalobkyne a to dohoda č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 11. 2009 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 5. 2009. Na zaklade žiadosti žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19. 6. 2015 doručenej zamestnávateľovi žalobkyne, vykonáva v súčastnosti jej zamestnávateľ, Obec Teplička zrážky zo mzdy vo výške 90 eur mesačne, z toho na každú zmluvu o úvere vo výške 45 eur. Žalobkyňa je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni v Materskej škole a Základnej škole Teplička. Za obdobie jún až október 2015 bola žalobkyni zrazená mzda vo výške 450 eur. Splatná pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatnil vo svojich žiadostiach o výkon zrážok zo mzdy ku dňu 19. 6. 2015 predstavuje 1341,04 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a 2274,25 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX.
Žalobkyňa vyslovila nesúhlas s výkonom zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávok z vyššie uvedených zmlúv o revolvingovom úvere i keď je pravdou, že spolu s ďalším dlžníkom, jej manželom, H. F. sa dostala do omeškania so splácaním splátok, ale nesúhlasí s tým, aby pohľadávka žalovaného bola od nej vymáhaná bez riadneho exekučného titulu a bez uskutočnenia súdneho prieskumu spotrebiteľských zmlúv. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a žalobkyňa ich nemá možnosť priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom i napriek tomu, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok. Poukázala v tejto súvislosti na samotnú ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 68,83%, priemernú RPMN za úver 40,61%, predpokladanú RPMN za úver 68,83%. Tieto údaje sú rovnaké v obidvoch zmluvách. Dojednania považuje za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keď táto odplata, ktorú požaduje žalovaný výrazne prevyšuje odplatu za obdobné produkty poskytované bankami.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyňa osvedčuje tým, že vykonávané zrážky zo mzdy majú negatívny vplyv na jej rodinu. Žije s maloletým synom a manželom, ktorý je evidovaný na Úrade práce, sociálných vecí a rodiny, Spišská Nová Ves ako nezamestnaný a jeho príjmom je úrazová renta. Príjem žalobkyne je nevyhnutný pre chod domácnosti a zrážky zo mzdy spôsobujú žalobkyni a jej rodine existenčné problémy.
Napriek tomu, že súd odmietol vydať poverenie na výkon exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalovanému priznaná pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, aktuálny stav je taký, že žalovaný pohľadávku vymáha a to bez akéhokoľvek exekučného titulu.
Žalobkyňa v ďalšej časti odôvodnenia žaloby v právnom rozbore poukazuje na rozpor inštitútu Dohody o zrážkach zo mzdy aj s vnútroštátnym právom. Výška dlhu nie je objektívne vyhodnotená, je stanovená len subjektívnou predstavou veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve, ktorá síce môže mať oporu v zmluve, ale táto nebola predmetom posúdenia súdom, ani inej objektívnej inštitúcie a spotrebiteľ - žalobkyňa - sama nedokáže vyhodnotiť zmluvné podmienky.
V záujme toho, aby predišla vzniku väčšej ujmy, žalobkyňa navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. V tejto veci je odôvodnené vydanie dočasného opatrenia voči zamestnávateľovi žalobkyne, lebo žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom a je principiálne neprípustné, aby sa použil tento zabezpečovací inštitút vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatním účastníkom až spolu s uznesením, kterým bolo predbežné opatrenie nariadené.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Súd preskúmal návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia aj s prílohami a dospel k záveru, že je dôvodný. V celom rozsahu sa pritom stotožňuje s dôvodmi uvedenými v návrhu. Pri nariadení predbežného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Žalobkyňa osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, tj. osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázala vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
O náhrade trov predbežného opatrenia rozhodne súd vo výroku o trovách konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.