Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej G. o zaplatenie 407,96 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 273,71 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 27. 12. 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania 8,20 eur a na náhrade trov právneho zastúpenia 31,23 eur k rukám zástupcu žalobkyne Bobák, Bollová a spol., s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 25. 5. 2015 domáhala na žalovanej zaplatenia 407,96 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy za dobu od 27. 12. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu dôvodila tvrdeniami, že so žalovanou uzavrela zmluvu č. A6839874, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy vypožičala žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať ňou poskytované telekomunikačné služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXX XXX XXX. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu služieb poskytnutých jej v období od 8/2013

- 10/2013 vo výške 278,71 eur. Po zaslaní pokusu o pokonávku z 12. 12. 2013 bola časť pohľadávky vo výške 5 eur odpísaná.

Žalobou sa okrem zaplatenia tejto ceny za poskytnuté telekomunikačné služby domáha titulom nároku na náhradu škody zaplatenia aj sumy 134,25 eur. Škoda v tejto výške jej vznikla v súvislosti s odpredaním mobilného telefónu Orange Memphis žalovanej. Škodu jej žalovaná spôsobila tým, že získala mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1 euro oproti jeho trhovej cene 180 eur (zľava 179 eur), a to tak, že podpisom dodatku k zmluve sa zaviazala používať jej služby a platiť za ne po dobu viazanosti, pričom následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Pri výpočte škody zohľadnila počet mesiacov, ktoré uplynuli od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou.

Žalobou sa domáha na žalovanej aj zaplatenia úrokov z omeškania v súlade so všeobecnými podmienkami (článok 11, bod 11.14) počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku z 12. 12. 2013, tzn. od 27. 12. 2013.

V rámci prípravy pojednávania súd doručil žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalovanej na vyjadrenie. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk 18. 9. 2015, sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vec prejednal a rozhodol v súlade s ust. § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (drobné spory) bez nariadenia pojednávania.

Oboznámením listinných dôkazov v spise súd zistil nasledujúce skutočnosti, na základe ktorých prijal nasledujúce právne závery:

Z listiny označenej ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ z 28. 2. 2013 (ďalej len zmluva) súd zistil, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb s poukazom na ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, a to na dobu neurčitú. Podľa dojednania zmluvných strán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len všeobecné podmienky) a cenník služieb (ďalej len cenník) a ďalšie dokumenty, ktoré zmluva výslovne ustanovuje. Zmluvou sa žalobkyňa zaviazala zriadiť žalovanej prístup k jej verejnej mobilnej sieti a sprístupniť jej v zmluve dojednané služby. Za tým účelom jej vypožičala SIM s účastníckym číslom XXXX XXX XXX. Žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb cenu podľa platného cenníka služieb spoločnosti, a to na základe vyúčtovania služieb za priradené zúčtovacie obdobie predloženými faktúrami s lehotou splatnosti 14 dní od vystavenia faktúry spôsobom dojednaným v zmluve.

Žalovaná v konaní neučinila sporným a vykonaným dokazovaním nebolo v konaní spochybnené tvrdenie žalobkyne, že žalovaná nezaplatila cenu za verejné mobilné služby poskytnuté jej žalobkyňou v období 8/2013 - 10/2013, vyúčtované jej podľa cenníka žalobkyne faktúrami nasledovne:

- faktúrou č. 5218082558, vystavenou 22. 8. 201,3 splatnou 5. 9. 2013, znejúcou na sumu 73,96 eur,

- faktúrou č. 5221674237, vystavenou 22. 9. 2013, splatnou 6. 10. 2013, znejúcou na sumu 122,52 eur,

- faktúrou č. 5225364687, vystavenou 22. 10. 2013, splatnou 5. 11. 2013, znejúcou na sumu 77,23 eur.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupných bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o: 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi), 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených skutkových zistení a právneho stavu prijal záver, že žalovaná 28. 2. 2013 uzavrela so žalobkyňou zmluvu podľa citovaného § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky a cenník.

Súd túto zmluvu vrátane jej dodatku posudzoval z hľadiska ochrany žalovanej ako spotrebiteľa, nakoľko právny vzťah založený zmluvou považoval za vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa v plnom rozsahu vzťahujú právna úprava ochrany žalovanej ako spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení, tzn. k 28. 2. 2013 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V prejednávanej veci vychádzajúc z listinných dôkazov v spise súd prijal záver, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o pripojení vrátane dodatku nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by nasvedčovali záveru o nespotrebiteľskom charaktere tejto zmluvy. Žalovaná je v zmluve označená ako „fyzická osoba - nepodnikateľ“. Súd tu len dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ. Podľa výpisu z obchodného registra je tiež nesporné, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné mobilné služby (nárok na tzv. hovorné), súd prijal záver, že tento nárok má svoju oporu v zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej so žalovanou 28. 2. 2013 podľa zákona o elektronických komunikáciách. Žalovanej tak uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z tohto titulu sumu 273,71 eur, ktorá vyplýva z listinných dôkazov v spise.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške 134,25 eur, pri posudzovaní tohto nároku súd vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu), podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku tejto všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti subjektu za škodu sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, pričom pre vznik všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky tieto predpoklady.

Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných ako aj iných záväzkových povinností (zmluvná zodpovednosť alebo záväzková zodpovednosť). Môže tiež vzniknúť z porušenia iných zákonom uložených povinností (mimozáväzková zodpovednosť).

Pokiaľ ide o 1. predpoklad - protiprávny úkon žalovanej, zo skutkového vymedzenia nároku v žalobe vyplýva, že žalobkyňa sa náhrady škody v danej veci domáha na základe tvrdenia, že žalovaná porušila základnú zmluvnú povinnosť dojednanú v dodatku k zmluve o pripojení, a to povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s ňou po dojednanú dobu.

Porušenie takejto zmluvnej povinnosti žalovanou však žalobkyňa v konaní nepreukázala.

Oboznámením listiny „Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. zmluvy A6839874“ (ďalej len dodatok) z 28. 2. 2013 súd zistil, že žalobkyňa súčasne s uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných mobilných služieb uzavrela so žalovanou aj zmluvu, na základe ktorej predala žalovanej mobilný telefón zn. Orange Memphis, ktorého bežná maloobchodná cena podľa dodatku bola 180 eur, za zľavnenú cenu 1 euro, a to za podmienok dohodnutých v dodatku. Žalovaná sa v dodatku (okrem iného) zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s ňou podľa zmluvy v znení dodatku (čl. 2.3). Pre prípad porušenia (okrem iných) aj tejto povinnosti, strany dojednali povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 179 eur s tým, že pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška pokuty sa bude postupne znižovať spôsobom vymedzených v dodatku.

Vznik, dobu trvania a spôsob ukončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o poskytovaní verejných služieb vrátane jej dodatku upravujú všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy o pripojení. Podľa článku 2 bod 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange a účastníkom.

Podľa článku 4 bod 4.1 všeobecných podmienok zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán , b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa článku 4 bod 4.2 všeobecných podmienok obidve zmluvné strany sú oprávnené ukončiť písomnou dohodu platnosť zmluvy k obojstranne dohodnutému a potvrdenému dátumu, ak zmluva alebo jej dodatok nestanovujú inak.

Podľa článku 4 bod 4.5 všeobecných podmienok odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení.

Podľa článku 4 bod 4.7 všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená ukončiť platnosť zmluvy písomnou výpoveďou, ak nemôže poskytovať služby v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania Služby.

Podľa § 40 ods. 1 občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohodu sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci žalobkyňa, ktorá okrem vykonania dôkazov ňou v žalobe označených nenavrhla vykonať iné dôkazy, nepreukázala, že by záväzkový vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou vrátane jej dodatku skončil niektorým zo spôsobov, ktorý si sama upravila vo všeobecných podmienkach. Žalobkyňa v konaní netvrdila a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by účastníci boli uzavreli dohodu o ukončení zmluvy, prípadne zmluvný vzťah ukončili odstúpením od zmluvy alebo jej výpoveďou. Vzhľadom na písomnú formu zmluvy, ktorú si žalobkyňa sama vyhradila vo všeobecných podmienkach, na platné ukončenie tejto zmluvy akýmkoľvek z uvedených spôsobov bola potrebná písomná forma. Súd preto prijal záver, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by žalovaná svoj záväzok zotrvať v právnom vzťahu založenom zmluvou 24 mesiacov porušila. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa deaktivovala SIM kartu žalovanej, nakoľko podľa všeobecných podmienok strany ako spôsob ukončenia zmluvy nedojednali deaktiváciu SIM-karty.

Pokiaľ ide o 2. predpoklad - vznik samotnej škody, podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Pojem „škoda“ Občiansky zákonník nedefinuje. Všeobecne sa škoda chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že škoda jej vznikla ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou a akciovou cenou mobilného telefónu odpredaného žalovanej. Súd zastáva názor, že cenový rozdiel medzi slobodne zmluvne dohodnutou cenou mobilného telefónu medzi účastníkmi a cenou, za ktorú sa mobilný telefón predáva na trhu nepredstavuje majetkovú škodu a ani ušlý zisk. Tento rozdiel je výsledkom zmluvného dojednania medzi účastníkmi, nie následkom protiprávneho úkonu žalovanej. Žalobkyňa sa dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky rozhodla ponúknuť na trh mobilný telefón za cenu 1 euro, teda za cenu nižšiu ako bola jeho bežná maloobchodná cena. Zaplatením tejto zmluvnej ceny sa mobilný telefón dostal do vlastníctva žalovanej (žalobkyňa netvrdila, že by žalovaná túto sumu nezaplatila). Žalobkyni preto nemohla vzniknúť na mobilnom telefóne škoda, keďže už nebola jej vlastníkom, a žiadna iná povinnosť žalovanej vo vzťahu k žalobkyni z titulu „zľavnenej kúpnej ceny „ nevznikla, pretože žiadna takáto povinnosť v zmluve nie je upravená.

Súd dáva do pozornosti, že účel, ktorý žalobkyňa sleduje žalobou, bolo možné dosiahnuť riadnym legitímnym spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Žalobkyňa pôvodné zmluvné dojednanie nemôže jednostranne reparovať len preto, že sa nesplnili jej očakávania v rámci obchodnej politiky.

S vyššie uvedenými závermi je spojený aj záver o nesplnení 3. predpokladu pre vznik škody (príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po dobu 24 mesiacov dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobkyne by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovanou.

Súd preto žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti plnenia žalovanej zo spôsobenej škody ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na jej príslušenstvo (úroky z omeškania).

Súd tu navyše poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v tejto časti iba zmenila pôvodne uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty na nárok na náhradu škody. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody preto nie je ničím iným iba snahou žalobkyne o sofistikované priznanie rovnakého majetkového prospechu ako z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Súd dáva do pozornosti, že súd má povinnosť zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. smernice Rady o nekalých spotrebiteľských podmienkach). Súdy dojednania žalobkyne o zmluvnej pokute judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (okrem rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. aj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. , rozsudok sp. zn. a pod.), pričom ako dôvod neprijateľnosti považovali nemennosť zmluvnej pokuty bez ohľadu na čas porušenia záväzku, čo umožňovalo žalobkyni čo aj v posledný mesiac doby viazanosti dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku viazanosti.

Súdny dvor EÚ judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol). Vyslovil, že tým sa sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky. Zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej podmienky na náhradu škody sa vo svojich dôsledkoch nijako nezmení spoločnosťou neželateľný výsledok, nakoľko sledovaná konštrukcia náhrady škody v prejednávanej veci prichádza teoreticky do úvahy aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v prvom ako aj napr. 12. mesiaci lehoty viazanosti. Aj keď dojednanie o zmluvnej pokute v prejednávanej veci (čl. 2.5 písm. b) dodatku) je síce modifikované tak, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 179 eur sa zníži v prípade, že k porušeniu povinnosti žalovanou dôjde v období posledných 6 mesiacov, výška zmluvnej pokuty v prvých 18 mesiacoch je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ zotrvá v zmluvnom vzťahu 2 alebo 12 mesiacov. Z tohto pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty, vychádzajúcej z nemennej výšky pokuty po celú dobu 24 mesiacov, nijako nemení stav, pred ktorým súd má spotrebiteľa chrániť.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1. 1. 2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením požadovaného peňažného záväzku žalovanou vo výške 5,25 % ročne od 27. 12. 2013, tzn. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v písomnom pokuse o pokonávku z 12. 12. 2013. Súd jej priznal úroky z omeškania so zaplatením priznanej istiny vo výške 273,71 eur počnúc týmto dňom, ktorý nepredchádza dňom splatnosti jednotlivých faktúr, v požadovanej výške, ktorá neodporuje predpisom občianskeho práva. V prevyšujúcej časti žalobu aj ohľadne príslušenstva zamietol.

O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní). Pomer úspechu žalobkyne a žalovanej predstavuje 67 % : 33 %. Po odpočítaní neúspechu žalobkyni tak prislúcha právo na náhradu trov konania vo výške 34 %.

Žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu súdneho poplatku zaplateného za žalobu vo výške 24 eur a trov právneho zastúpenia v rozsahu 2 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) 2 x po 29,88 eur a 2x režijný paušál po 8,39 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vrátane 20 % DPH vo výške 91,85 eur. Súd sa stotožnil s týmto výpočtom. Žalobkyni tak priznal náhradu súdneho poplatku vo výške 8,20 eur (34 % z 24 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,23 eur (34% z 91,85 eur).

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).