Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/51/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni: Y.. H. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XXXX/XX, F., zastúpená: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 530,88 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 20.12.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia 530,88 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 2.4.2007 uzavrel s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 1.062,34 Eur. Ten sa odporkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 59,02 Eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. V súlade so zmluvou poskytol navrhovateľ odporkyni revolving dňa 6.5.2009 vo výške 1.416,48 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 759,02 Eur v termínoch podľa splatnosti nového splátkového kalendára a ďalší revolving dňa 26.5.2011 vo výške 1.416,48 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 59,02 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 63 a do uplatnenie práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatila len sumu 3.777,58 Eur. Nakoľko bola odporkyňa v omeškaní s úhradou splátky č. 65 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.180,10 Eur dňa 3.1.2013. Túto však neuhradila ani čiastočne.

Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomne, podaním, doručeným súdu dňa 23.2.2015. Zdôraznila, že zo strany navrhovateľa jej bol poskytnutý úver v reálnej výške 1.012,55 Eur a následne revolving, 2 x 722,40 Eur, čiže spolu jej bolo vyplatená suma 2.457,35 Eur. Navrhovateľka odporcovi uhradila sumu 4.426,80 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje prevýšenie poskytnutej sumy o viac ako 80%. Z návrhu na začatie konania nevyplýva, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma. Je však nepochybné, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi istinu a naviac sumu 1.969,45 Eur. V prípade

uhradenia žalovanej istiny by predstavovala vrátená suma 2.500,33 Eur, t.j. odplata za poskytnutie úveru by bola viac ako 101,75 %. Odporkyňa tiež uviedla, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezpoplatkový a bezúročný, nakoľko v úverovej zmluve chýba údaj o výške úroku, prípadne iných poplatkov. Odporkyňa vyjadrila tiež názor, že zmluvná podmienka s názvom revolving v bode 4, upravujúca tzv. automatický revolving, predstavuje neprimerané vnucovanie služby popri inej službe. Spotrebiteľ, pre svoju nižšiu informovanosť a aj nezrozumiteľnosť tohto ustanovenia, nedokáže pochopiť význam a praktické následky automatického navyšovania úveru formou revolvingu. Každé ďalšie poskytnutie revolvingu sa navyše opätovne spája s novými poplatkami za poskytnutie úveru, zmenou RPMN, splátkového kalendára a základných náležitostí úveru. Preto považovala túto podmienku za hrubo nevyváženú a teda neprijateľnú. Poukázala tiež ne nezrozumiteľnosť samotnej zmluvy v časti určenia RPMN, pričom ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uvádza v č. 5 predpokladanú RPMN za úver 73,95 %, v časti 6 uvádza RPMN za úver 70,25%. Ide o nezrozumiteľné uvedenie RPMN, čo je v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z.. RPMN uvedená v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v oznámení o jeho schválení je navyše uvedená v nesprávnej výške, ktorá vychádza z výšku úveru, ktorý reálne nebol poskytnutý. Na základe vyššie uvedenej argumentácie a s prihliadnutím na skutočnosť, že uzavretá zmluva o úvere predstavuje zmluvu spotrebiteľskú, žiadala odporkyňa návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne zaslal súdu vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 26.1.2015, v rámci ktorého akcentoval existenciu spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi konania ako aj existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v obsahu zmluvy. V podstate uviedol rovnaké skutočnosti a argumenty, ako odporkyňa v rámci svojho písomného vyjadrenia. Nad rámec vyjadrenia odporkyne poukázal na neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej je zmluvná odmena za poskytnutie úveru 32.004,-Sk a za poskytnutie revolvingu vo výške 20.909,-Sk. Považoval toto zmluvné dojednanie za hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa, pričom takáto vysoká odplata za poskytnutie úveru je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vedľajší účastník žiadal návrh na začatie konania zamietnuť a uplatnil si voči navrhovateľovi náhradu trov konania. Trovy konania zároveň vyčíslil, keď žiadal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 103.80 Eur a to za dva úkony právnej služby.

Navrhovateľ v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 11.3.2015, doručeného súdu 16.2.2015, namietal nedôvodnosť argumentácie vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Podstatou revolvingového úveru je totižto opakované poskytnutie úveru po tom, ako dlžník splní určité podmienky. Poskytovanie takéhoto typu úveru predpokladá aj samotná právna úprava ako aj smernica 2008/48/ ES, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom č. 258/2001 Z.z. Okrem uvedeného poskytnutie revolvingu je samostatne vypovedateľné, toto právo pre dlžníka vyplýva priamo z čl. 9 ods. 9.1. zmluvy. Právo dlžníka na vyplatenie úveru a revolvingu nezakladá na jeho strane žiadnu nevýhodu v porovnaní s veriteľom. Navrhovateľ odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. v zmysle ktorého ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno dojednané podmienky mať za také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali. Revolving v tomto prípade predstavuje predmet plnenia, čo bez ďalšieho vylučuje závery o neprijateľnosti.

Súd vec v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, odporkyne, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnila poukazom na pracovné dôvody. Súd však nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd vec prejednal aj bez prítomnosti právneho zástupcu odporkyne a vedľajšieho účastníka. Ten bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť však žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd rovnako zaslal písomné predvolanie na pojednávanie aj priamo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, tento sa rovnako na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepožiadal o jeho odročenie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 2.4.2007, Zmluvnými dojednaniamu zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA SPOL. S R.O., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi-zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.4.2007, kartou

klienta, oznámením o zosplatnení zo dňa 2.12.2012 a doručenkou, výpisom z Obchodného registra oddiel Sro vložka číslo XXXXX/B, stanovami Spotrebiteľského združenia OSA, zápisnicami zo zasadnutia ustanovujúceho Valného zhromaždenia občianskeho združenia Spotrebiteľského združenie OSA zo dňa 18.1.2012, zo dňa 4.5.2012 a zo dňa 6.5.2013, potvrdením o pridelení identifikačného čísla Spotrebiteľskému združeniu OSA, oznámením MV SR zo dňa 7.6.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.4.2007 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX ( ďalej len " zmluva o úvere") v zmysle ktorej bola odporkyni zo strany navrhovateľa poskytnutá čiastka úveru 1.062,33 Eur ( 32.004,-Sk). Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 59,02 Eur ( 1.778,-Sk). V zmluve bola uvedená aj výška RPMN 70,25%. Taktiež v čl. 6 zmluvy bol uvedený údaj o schválenej výške úveru ( čo predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy) vo výške 2.124,68 Eur ( 64.008,-Sk). V súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere bolo vystavené dňa 2.4.2007 aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré obsahovalo viaceré údaje o schválenom úvere a to: schválená výška úveru 64.008,-Sk, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 1.778,-Sk, dátum prvej a poslednej splátky úveru a periodicita splácania spolu s dátumom splatnosti, maximálna výška úveru 64.008,-Sk, RPMN úver 70,25 %, schválená výška revolvignu 42.672,-Sk ( 1.416,45 Eur), výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 1.778,-Sk, RPMN po vykonaná revolvingu 64,32 %, úverový limit 64,008,-Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 32.004,-Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvignu 20.909,-Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,-Sk a dátum nadobudnutia platnosti zmluvy.

Z predloženej karty klienta, ako aj z vyjadrení odporkyne, má súd za preukázané, že odporkyňa čerpala úver dňa 3.4.2007, kedy jej bola vyplatená čiastka 1.012,55 Eur. Je zrejmé, že dňa 6.5.2009 čerpala odporkyňa revolving vo výške 722,40 Eur. Revolving čerpala aj následne dňa 26.5.2011 v rovnakej výške 722,40 Eur. Súd taktiež zistil, že odporkyňa splácala jednotlivé splátky úveru, pričom so splátkou č. 63 sa dostala do omeškania 58 dní. Rovnako v omeškaní bola tiež so splatením splátky č. 64 ( 55 dní), č. 65 ( 118 dní) a nasledujúcich splátok.

Navrhovateľ listom zo dňa 2.12.2012 oznámil odporkyni, že je v omeškaní s platením splátok 65,66 a 67. Zároveň jej oznámil, že v prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si bude môcť navrhovateľ uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Doručenie tohto listu odporkyni, osvedčil navrhovateľ predložením doručenky s vyznačeným dátumom prevzatia zásielky18.12.2012.

Z predloženej karty klienta je zrejmé, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 4.426,80 Eur.

Súd sa zároveň oboznámil aj s obsahom zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o. a to najmä čl. 4. V zmysle tohto článku revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov. V prípade , že dlžník splatí vždy každých 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, bude mu úver automaticky navýšený. Revolving bude poskytnutý bezhotovostným spôsobom, a to bankovým prevodom na účet dlžníka do 8 pracovných dní od pripísania každej dvadsiatej štvrtej splátky pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov podľa platného splátkového kalendára na účet veriteľa. Maximálna výška úveru po uskutočnení každého revolvingu sa zvyšuje vždy o čiastku zodpovedajúcu schválenej výške revolvingu, o ktorej je dlžník veriteľom informovaný v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 týchto zmluvných dojednaní. Maximálne výška úveru je splatná v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet sa uskutočnením každého revolvingu zvyšuje vždy o ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov.

V zmysle čl. 5 zmluvných dojednaní zmluvná odmena za poskytnutie úveru, resp. každého revolvingu je určená ako rozdiel medzi nominálnou ( schválenou) výškou úveru, resp. každého revolvingu a poskytnutou čiastkou úveru, resp. každého revolvingu. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 týchto zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1 a Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "OZ") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere( ďalej len " citovaný zákon"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrými mravom.

Súd, v rámci právneho posúdenia sporu, v prvom rade konštatuje, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo uzavretím zmluvy o úvere k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Cieľom zákonodarcu pri etablovaní právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov, bolo jednoznačne eliminovať dominantné, resp. zmluvne silnejšie postavenie dodávateľa ( v tomto prípade navrhovateľa) voči spotrebiteľovi ( v tomto prípade odporkyni). Súd bol preto povinný skúmať, či v obsahu tejto zmluvy, a to najmä v ustanoveniach upravujúcich vznik povinností a záväzkov na strane spotrebiteľa, nie sú medzi účastníkmi konania dojednané, tzv. neprijateľné podmienky, spôsobujúce vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň bol povinný preskúmať uzavretú zmluvu aj z hľadiska jej podstatných obsahových náležitostí tak, ako to predpokladajú vyššie citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a v prípade zistenia nedostatkov, resp. zistenia absentovania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyvodiť z tohto následok predpokladaný ustanovením § 4 tohto zákona. Zároveň súd preskúmal obsah uzavretej zmluvy ako aj zmluvných dojednaní z hľadiska ich súladu s dobrými mravmi.

Súd vychádzal v prvom rade z ustáleného skutkového stavu, ktorý podrobil analýze, v zmysle vyššie naznačených teoretickoprávnych východísk. Odporkyni bola zo strany navrhovateľa reálne vyplatená čiastka 2.457,35 Eur, vrátane dvoch revolvingov. Podľa nastavených zmluvných podmienok vznikla odporkyni povinnosť vrátiť navrhovateľovi celkovo 4.957,68 Eur a to v rámci 84 mesačných splátok, každá vo výške 59,02 Eur. Je osvedčená skutočnosť, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 4.426,80 Eur. Doplatenia zvyšku zmluvne určených splátok, s prihliadnutím na ich zosplatnenie, sa navrhovateľ v konaní domáhal. Súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je nesporné, že čerpaním reálnej sumy 2.457,35 Eur vznikla odporkyni povinnosť vrátiť nielen istinu ale aj úroky a odmeny vo výške, prevyšujúcej požičanú istinu o viac ako 100 %. Podľa názoru súdu, hoci úverová zmluva ( nastavená aj vo forme možnosti následného čerpania revolvingu) nesporne predstavuje záväzkovoprávny vzťah, založený na princípe odplatnosti za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda na princípe vzniku povinnosti dlžníka vrátiť veriteľovi po poskytnutí finančných prostriedkov nielen istinu ale aj úroky, neznamená to, že stanovenie výšky úrokov, nepodlieha súdnej kontrole v súvislosti s dodržaním zákonnej prezumpcie súladu s dobrými mravmi. Už samo porovnanie výšky reálne poskytnutého plnenia zo strany navrhovateľa odporkyni ( 2.457,35 Eur) a výšky povinnosti odporkyne vrátiť navrhovateľovi sumu 4.957,68 Eur, evokuje neprimeranosť a nerovnováhu. Len v porovnaní s priemernými úrokmi na trhu pri porovnateľnom spotrebiteľskom úvere v rozhodnej dobe ( http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) je zrejmé, že dohodnuté úroky a odmena, tak ako boli naformulované v obsahu zmluvy a zmluvných dojednaní, nemožno považovať za tolerovateľné a v súlade s dobrými mravmi, a ako také sú neplatné . Súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa navrhovateľovi už poskytnuté finančné prostriedky v plnom rozsahu 2.457,35 Eur uhradila, pričom zároveň navrhovateľovi zaplatila aj sumu 1.969,45 Eur. Rovnako súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj obsah dojednania čl. 5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého vznikla odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľovi zmluvnú odmenu a to vo výške špecifikovanej v oznámení veriteľa. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru činila 32.004,-Sk ( 1.062,34 Eur) a za poskytnutie každého revolvingu sumu 20.909,-Sk ( 694,05 Eur). Vzhľadom na výšku reálne poskytnutých plnení ( 1012,55 Eur, a 2 x revolving vo výške 722,40 Eur) predstavuje takto dojednaná zmluvná odmena neprijateľnú podmienku, ktorá jednoznačne spôsobuje značnú nerovnováhu v povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, a ako taká je neplatná.

Z vyššie uvedených dôvodov, súd návrhu vyhovieť nemohol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi ktorý úspech vo veci nemal. V konaní bola úspešným účastníkom odporkyňa, ktorej vznikol voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. Odporkyňa si nárok na náhradu trov konania uplatnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní zo dňa 23.2.2015. V tomto podaní si však ich výšku nevyčíslila. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomu účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Hoci odporkyňa, ako úspešná účastníčka konania, si v konaní náhradu trov konania uplatnila, tieto si nevyčíslila v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Skutočnosť, že odporkyňa a ani jej právny zástupca, sa nedostavili na pojednávanie, na ktoré boli riadne a včas predvolaný, neovplyvňuje vznik povinnosti trovy konania vyčísliť do troch dní od vyhlásenia samotného rozhodnutia. Nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že odporkyni, okrem trov právneho zastúpenia ( ktoré ale vyčíslené neboli) nevznikli v konaní žiadne iné trovy, súd jej ich náhradu nepriznal. V konaní vystupoval na strane odporkyne vedľajší účastník, ktorý si rovnako uplatnil nárok na náhradu trov konania v písomnom podaní zo dňa 26.1.2015. Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom ( totožným s právnym zástupcom odporkyne). Ten si v rámci tohto písomného podania vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 103,80 Eur. Súd však náhradu týchto trov konania nemohol priznať, nakoľko nespĺňajú základný atribút priznaných trov a to ich účelnosť a hospodárnosť. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Hoci právo vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní pred súdom zastúpiť právnym zástupcom je nepopierateľné, existenciu dôvodnosti a účelnosti vynaloženia trov právneho zastúpenia je potrebné podrobiť skúmaniu s prihliadnutím na osobu zastúpeného a možnosti zlepšenia jeho postavenia z hľadiska zvýšenia efektivity uplatňovania a bránenia jeho práva na súde.

Vedľajší účastník je občianske združenie, ktorého cieľom je nepochybne zabezpečenie a realizácia kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jednou z jej nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní ako vedľajšieho účastníka a zastupovanie záujmov poškodzovaných spotrebiteľov na súde. Aby takéto združenie mohlo reálne aj spĺňať zákonom deklarované ciele, musí reálne disponovať aj zodpovedajúcou materiálnou a personálnou základňou a to minimálne v rozsahu možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Ak je teda predmetom konania vedľajšieho účastníka ochrana spotrebiteľa a vstupovanie do súdnych konaní za účelom podpory spotrebiteľa v predkladaní argumentov a tvrdení, zabezpečujúcich bránenie jeho práv, je jeho povinnosťou disponovať takým personálnym substrátom, ktorý sa vyznačuje právnou erudovanosťou v oblasti spotrebiteľského práva. Ak by samotné združenie nemalo k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu, javili by sa jeho vstupy do jednotlivých konaní, predmetom ktorých je skúmanie spotrebiteľského vzťahu, ako účelové, formálne a v podstate bez bližšej obsahovej náplne. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto považuje trovy právneho zastúpenia, vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi, za neúčelne vynaložené, kedy v podstate právny zástupca suploval v konaní povinnosť samotného vedľajšieho účastníka, vystupovať na strane spotrebiteľa a predkladať súdu argumenty v jeho prospech.

Z dôvodu neúčelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia, preto súd vedľajšiemu účastníkovi nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutia, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.