Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/494/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a členiek senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. N. N., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, zastúpený opatrovníčkou: Mgr. U. J., vyššia súdnou úradníčka Okresného súdu Piešťany, 2. T. R., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX, o zaplatenie 3.272,11 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -89 zo dňa 24. apríla 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1. a 2. sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, zároveň zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. -25 zo dňa 27.06.2013 a žalovaným 1. a 2. nepriznal náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia 3.272,11 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.624,56 eura od 21.04.2010 do zaplatenia titulom plnenia zo zmluvy o úvere. Pohľadávku voči žalovaným 1. a 2. nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo 15.10.2009 od Slovenskej sporiteľne, a. s. (ďalej len banka). Banka uzatvorila dňa 11.05.2005 so žalovaným 1. zmluvu č. 284062827, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky banky a poskytla žalovanému 1. úver vo výške 50.000 Sk. Žalovaná 2. bola ručiteľkou dlžníka, žalovaného 1. Žalovaný 1. neplnil splátky úveru riadne a včas, banka odstúpila od zmluvy o úvere a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalovaného 1. ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3.272,11 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.624,56 eura, úroku z omeškania v sume 647,55 eura. V konaní si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 21.04.2010, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení. Súd po preskúmaní uzatvorenej zmluvy dospel k záveru, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nezodpovedá skutočnosti, nakoľko v zmluve sa uvádza výška 7,28 % a v skutočnosti po zohľadnení dohodnutých poplatkov za poskytnutie úveru i za správu je jeho výška 18,68 %, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd považuje uzatvorený úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd zistil, že banka si od žalovaných uplatňovala zaplatenie poplatkov a úroku z omeškania (podľa obsahu zmluvnú pokutu), ktoré nie sú uvedené v zmluve. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany opatrovníčky žalovaného 1. sa súd zaoberal otázkou, či bol návrh podaný včas. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a preto ho nebolo možné priznať. Žalovaný by poskytnutú sumu 1.659,70 eura pri dohodnutej splatnosti 1.188 Sk/39,43 eura vždy 20. dňa mesačne,

od splatnosti prvej splátky 20.06.2005 splatil dňa 20.12.2008. Žalobca podal návrh na súd dňa 28.3.2013, teda po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby. Súd v súlade s § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil vydaný platobný rozkaz, nakoľko sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému 1. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a plne úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnili a zo spisu im trovy konania nevyplývajú.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Nesúhlasil s názorom súdu, že by ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola v zmluve o úvere uvedená nesprávne. V odvolaní ďalej prepočítava výšku RPMN a uzatvára, že súd dospel k nesprávnemu záveru o RPMN použitím nesprávneho vzorca. Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá 11.05.2005 a v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006 sa RPMN vypočítavala inak, ako to uviedol súd. V odvolaním odvolateľ poukazuje na to, akým spôsobom sa správne vypočíta RPMN a po dosadení údajov do uvedeného vzorca deklaruje správnosť uvedenej RPMN v zmluve výške 7,28 %. V danom prípade nemožno spochybniť, že výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonom platným v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca zastáva názor, že súd posúdil nesprávne otázku premlčania. Zo zmluvy o splátkovom úvere ako aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmá konečná splatnosť úveru ku dňu 20.04.2010. Pred týmto dátumom nedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Nakoľko žalobca podal žalobný návrh 28.03.2013, nárok žalobcu premlčaný nebol. Pokiaľ aj súd vychádzal z predpokladu, že žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, žalobca nesúhlasí s postupom súdu, kedy súd zachoval výšku splátky a znížil počet splátok, čím sa posunul aj dátum konečnej splatnosti. Keď už súd chcel postupovať týmto spôsobom, mal prispôsobiť sumu splátky a túto znížiť o poplatky a úroky, na ktoré podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok, avšak mal zachovať počet splátok a tým aj konečnú splatnosť úveru. Súd mohol priznať žalobcovi prinajmenšom súčet splátok nepremlčaných v štvorročnej premlčacej lehote ku dňu podania žalobného návrhu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. V súvislosti s aplikáciou Obchodného zákonníka na predmetný záväzkový vzťah žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2011, podľa ktorého záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 27.03.2013, podľa ktorého na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Odvolateľ ďalej poukazuje na ďalšie rozhodnutia krajských súdov v Banskej Bystrici a Trnave. Žalobca pre úplnosť dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola v prejednávanej veci uzavretá 11.05.2005, súd nemôže aplikovať § 52 ods. 2 účinný od 13.04.2014 a na danú vec sa vzťahuje štvorročná premlčacia lehota (podľa úpravy v obchodnom práve). V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodnutie NS SR z 10.03.2011 ktorý hovorí o tom, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie, prípadne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaní 1. a 2. odvolací návrh nepodali a o odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

Dôvody, pre ktorý súd žalobu zamietol, bol záver súdu o premlčaní nároku žalobcu a uvedenie nesprávneho údaja ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere. Žalobca v odvolaní namietal, že jeho nárok nie je premlčaný minimálne v časti jednotlivých splátok, ktoré neboli v čase postúpenia pohľadávky splatné tvrdil tiež, že RPMN je v zmluve uvedená správne. Trval na tom, že premlčanie

je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože zmluva o úvere bola uzavretá 11.05.2005 a premlčacia lehota je štvorročná.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 1. a pôvodne Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) uzavreli 11.05.2005 zmluvu o splátkovom úvere (č. l. 3) na základe ktorej banka poskytla žalovanému úver 50.000 Sk (1.659,70 eura), ktorý mal žalovaný 1. vrátiť v mesačných splátkach vo výške 1.188 Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.06.2005, konečná splatnosť úveru na deň 20.04.2010. Ročná percentuálna miera nákladov bola určená výškou 7,28 %, bol dohodnutý úrok 12,1 % ročne a poplatok za správu účtu 50 Sk. Žalovaná 2. uzavrela s bankou zmluvu o ručení dňa 11.05.2005 a zaviazala sa pohľadávku banky zaplatiť v prípade, ak ju nezaplatí žalovaný 1. Banka postúpila pohľadávku voči žalovaným 1. a 2. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalovaný 1. by poskytnutú sumu 1.659,70 eura pri dohodnutej splatnosti 1.188 Sk (39,43 eura) vždy 20. dňa mesačne, od splatnosti prvej splátky 20.06.2005 splatil dňa 20.12.2008. Žalobca podal návrh na súd dňa 28.03.2013, teda po uplynutí všeobecnej štvorročnej premlčacej doby, preto súd návrh zamietol.

V súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k možnému použitiu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách v súvislosti s postúpením pohľadávky voči žalovaným, ktorú nadobudol od banky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.10.2009 a podľa tvrdenia žalobcu nebola táto v čase postúpenia splatná. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu 26.11.2015. Vo vyjadrení poukázal na § 524 ods. 1 a 2 OZ, podľa ktorého veriteľ môže pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému bez ohľadu na jej splatnosť. Po citácii § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca argumentuje iným výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a dodáva, že na dopyt ich Slovenská sporiteľňa a.s. informovala, že nedisponuje výzvou na zaplatenie dlhu v súlade s cit. ust. zákona.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 o bankách ak napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z čl. 7.6 všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. vyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka bola banka okrem iného oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Podľa tvrdenia žalobcu banka túto možnosť nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokom, tak ako bol žalovaný, neuhradená časť istiny 2.624,56 eura a úrok z omeškania 647,55 eura (spolu 3.272,11) bol ku dňu postúpenia splatný, ako to vyplýva aj z prílohy 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 (č.l. 20). Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila zmluvou 15.10.2009 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti) banka nebola oprávnená

postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách) a žalobcovi na podanie žaloby chýba aktívna legitimácia. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa (a napokon aj z nariadenia č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Aj keď žalobca v odvolaní prepočítava RPMN a tvrdí, že v zmluve je uvedená správne, jeho záver je nelogický. Ak si žalovaný zobral úver, zaplatí okrem úroku aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom (poplatok za správu úveru a iné.) Úroková sadzba, ktorá bola v tomto prípade dohodnutá výškou 12,10% a nepodáva presný obraz o celkovej cene úveru. V prípade RPMN ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov. RPMN je číslo, ktoré nie je zhodné s ročnou úrokovou sadzbou, jeho hodnota je väčšinou vyššia ako úrok a udáva, koľko prostriedkov navyše musí spotrebiteľ zaplatiť, keď si požičiava peniaze od banky (aj od nebankovej spoločnosti). Rozdiel medzi RPMN a úrokovou mierou tak udáva, aké ďalšie poplatky sú spojené s daným úverom. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Znamenalo by to, že s úverom nie sú spojené ďalšie dodatočné poplatky. V danom prípade bola v zmluve o splátkovom úvere dojednaná úroková sadzba 12,10% a zároveň poplatok za správu úveru 50,- Sk a v bode 5 bola uvedená RPMN vo výške 7,28%. Pri zohľadnení skutočnosti, že RPMN udáva, koľko prostriedkov navyše musí spotrebiteľ zaplatiť, keď si požičiava peniaze od banky, je nemožné, aby RPMN bola nižšia ako dohodnutá úroková sadzba. Bolo by nadbytočné a nehospodárne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vyjadriť hore uvedený právny názor, ktorý by bol súd prvého stupňa povinný akceptovať a napokon žalobu opakovane zamietnuť. Zrušenie rozsudku by vzhľadom k vyššie uvedenému nemohlo žalobcovi priniesť priaznivejší výsledok sporu, ktorý odvolaním sledoval.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane závislého a správneho výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

V odvolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaní 1. a 2. si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Tento rozsudok bol prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.