Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-198-2014.pdf
PDF · 139 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/198/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporkyni: O. X., S.. XX.XX.XXXX, M. U. XXX/XX, XXX XX A. X., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42 343 828, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 442,12 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie čiastočne zastavuje ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 337,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 21.08.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v prevyšujúcej časti zamieta.
Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne sú povinní zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 13,78 € - súdny poplatok a vo výške 74,31 € - trovy právneho zastúpenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku sa svojim návrhom doručeným na tunajší súd dňa 19.09.2014 domáhal toho, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie celkovej sumy 442,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 08.10.2011 do zaplatenia, ako aj na trovy konania na tom základe, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili spolu dňa 23.03.2011 zmluvu o pôžičke evid. č. 6090248, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni celkovú sumu pôžičky 600 €. Podľa zmluvy o pôžičke mala odporkyňa splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 12,86 €. Do súčasnosti uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 12,86 €. Vzhľadom na to, že odporkyňa porušila svoje povinnosti splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, navrhovateľ dňa 28.09.2011 listom - predžalobná upomienka vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo s tým, že odporkyňa dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh odporkyne ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 442,12 €.
V priebehu konania súd na návrh právneho predchodcu navrhovateľa uznesením č. k. 13C 198/2014-38 zo dňa 03.08.2015 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa tak, že navrhovateľ Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil nový navrhovateľ Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831
154 so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, a to z dôvodu, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a novým navrhovateľom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok dňa 08.12.2014, vrámci ktorej právny predchodca navrhovateľa postúpil predmetnú pohľadávku na nového navrhovateľa.
V priebehu konania vstúpil na strane odporkyne do konania vedľajší účastník s tým, že právny zástupca vedľajšieho účastníka sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadril a vo svojom vyjadrení uviedol: „I. Spotrebiteľská právna úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných vzťahov (vrátane aj obchodnoprávnych, ktoré majú charakter absolútneho obchodu) uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. Spotrebiteľské právo bola etablované do právneho poriadku Slovenskej republiky v rámci procesu transpozície právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských normách, vo vzťahu ku všetkým ostatným súkromnoprávnym predpisom slovenského právneho poriadku ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujú záväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje klasickú zásadu zmluvnej autonómie, vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu (spotrebiteľa), ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi), ktorí stále častejšie na trhu vystupujú v monopolnom postavení resp. konajú v rámci kartelových dohôd. V uvedenom rámci je potrebné pri správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv smerujúcich k ochrane spotrebiteľa vychádzať z „teórie výhodnosti“, ktorá v každom konkrétnom prípade vždy odôvodňuje preferenčné použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Odôvodnenosť použitia „teórie výhodnosti“ je daná úmyslom zákonodarcu vyvážiť objektívne existujúcu nerovnováhu v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa (nedostatočne informovaného so slabou vyjednávacou pozíciou) a dodávateľa (odborne pripraveného so silnou vyjednávacou pozíciou). V hore označenej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Podľa § 52 ods. 2 OZ „ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné“. Podľa § 53 ods. 2 OZ „Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah“. Podľa § 53 ods. 3 OZ „Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané“. Podľa § 53 ods. 5 OZ „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Podľa § 54 ods. 1 OZ „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“. Úvodom tohto písomného podania poukazujeme na to, že pohľadávka z predmetnej zmluvy o pôžičke mala byť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2014 postúpená na právneho nástupcu (v predmetnom konaní v pozícii žalobcu) spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. V tejto súvislosti považujeme za nevyhnutné poukázať na dojednanie bodu 14.2 a 14.3 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj len ako „VOP“), ktoré boli prílohou k zmluve o pôžičke zo dňa 23.03.2011. „14.2 Spoločnosť je oprávnená postúpiť akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/ alebo postúpiť úplne alebo z časti pohľadávky Spoločnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta. 14.3 Klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu Spoločnosti previesť práva a/ alebo záväzky zo Zmluvy alebo postúpiť pohľadávky Klienta zo Zmluvy, a to úplne alebo z časti, alebo umožniť prevzatie záväzkov zo Zmluvy treťou osobou. Ak uvedené dojednanie o postúpení pohľadávky vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči spoločnosti na tretiu osobu bez písomného súhlasu spoločnosti a na druhej strane si spoločnosť vymedzuje oprávnenie postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môžu podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči spoločnosti. Pre prípad, ak by sa preukázalo, že predmetné
dojednanie zakladá vyššie uvedenú zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je potom potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie poukazujeme na rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 4Cdo/277/2012 zo dňa 28.05.2013. Žalobcovi preto podľa nášho názoru v konaní chýba aktívna vecná legitimácia, t.j. žaloba trpí procesnou vadou, ktorej jediným dôsledkom môže byť zamietnutie žaloby v celom rozsahu. V merite veci ďalej uvádzame nasledovné. V súvislosti s uvedeným tak poukazujeme na zmluvu o pôžičke zo dňa 23.03.2011 (ďalej aj len ako „zmluva o pôžičke“), v ktorej nachádzame viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ako „zákon č. 129/2010 Z.z.“). Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. f) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru - v zmluve o pôžičke dátum konečnej splatnosti nenachádzame (dátum konečnej splatnosti musí byť uvedený konkrétnym dátumom, nepostačuje len uvedenie konečnej splatnosti vo forme mesiac/rok),
- v súlade s písm. i) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, - v zmluve o pôžičke ročná úroková sadzba vo výške 33,83 % sa rovná výške ročnej percentuálnej miery nákladov, čo považujeme za zjavne nesprávne dojednanie ročnej úrokovej sadzby resp. údaj uvedený v „zmluve o úvere“ nezodpovedá skutočnej výške ročnej úrokovej sadzby,
- v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - v zmluve o pôžičke údaj o počte, termíne a splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nenachádzame (z predmetnej zmluve o pôžičke nie je zrejmé, aká časť sumy mesačnej splátky sa pripisuje na istinu a aká časť na úroky resp. poplatky),
- v súlade s písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, - RPMN vo výške 33,83 % je zhodná s výškou ročnej úrokovej sadzby, čo považujeme za zjavne nesprávne a teda zastávame názor, že výška RPMN uvedená v zmluve o pôžičke zjavne nezodpovedá skutočnej výške RPMN, Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Dávame do pozornosti rozsudok OS Prešov spis. zn. 11C/368/2012 zo dňa 11.01.2013, rozsudok KS Banská Bystrica spis. zn. 16Co/315/2012 zo dňa 20.12.2012 a rozsudok KS Banská Bystrica spis. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, ktoré na požiadanie súdu obratom predložíme. Ďalej poukazujeme na to, že súdom nám doručené VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY (ďalej aj ako „VOP“), tvoriace prílohu zmluvy o pôžičke sú prakticky nečitateľné, čo nie je primárne spôsobené zníženou kvalitou kópie, ale veľkosťou (miniatúrnosťou) písmen, ktoré sú tak drobné, že aj človek s nadpriemerným zrakom dokáže ich obsah rozlúštiť iba s mimoriadnymi ťažkosťami. Súčasne tak namietame formálnu nedostupnosť „Zmluvy o pôžičke“ a taktiež aj „VOP“ spôsobenú drobným len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanému ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nemôže tak požívať právnu ochranu. Dávame do pozornosti rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, spis. zn. 15Co/180/2012 zo dňa 12.06.2013, ktorý na požiadanie súdu obratom predložíme. Za neprijateľnosť drobného textu v spotrebiteľských zmluvách, ktorý spôsobuje neprehľadnosť a celkovú nezrozumiteľnosť zmluvného dojednania sa už v súdnej praxi vyslovila aj judikatúra, čo sa premietlo aj do obsahu ustanovenia § 53c OZ účinného od 01.06.2010. Považujeme za potrebné presne špecifikovať, nakoľko to zo žaloby nie je zrejmé, z čoho pozostáva uplatnená suma 442,13 eura. Plnenie, ktoré žalovaný spotrebiteľ poskytne žalobcovi bez platného právneho titulu, zakladá na strane žalovaného spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu procesnej ekonómie dávame však na prvom mieste do pozornosti súdu vznesenú námietku premlčania, ktorú odôvodňujeme v ďalších častiach tohto nášho podania. II.
V predmetnej veci podľa obsahu podanej žaloby právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 23.03.2011 so žalovaným spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu podanej žaloby však vyplýva, a to konkrétne z bodu 3. žalobného návrhu, že zo strany dodávateľa malo dôjsť k zosplatneniu poskytnutého úveru dňa 28.09.2011. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 veta druhá OZ zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh v septembri 2011, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred septembrom 2011, t.j. splátky splatné k 20.8.2011, k 20.7.2011 a k 20.06.2011, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.6.2011. V tejto súvislosti poukazujeme na žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad. Nárok žalobcu sa v premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Odchýlne dojednania, ktoré by neboli spotrebiteľovi na prospech sú neplatné (§ 52 ods. 2 OZ). Nakoľko žalobca podal žalobu na súd dňa 19.09.2014 a jeho nárok sa stal splatným pred 19.09.2011, je celý jeho nárok premlčaný. Na dôvažok resp. alternatívne, a to v prípade že by sa súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, uvádzame, že úkon žalobcu (Predžalobná upomienka zo dňa 28.09.2011) je na mieste posúdiť ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ustanovenia § 48 OZ a nie ako vypovedanie zmluvy. Z obsahu tohto úkonu jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy a nie o vypovedanie zmluvy, pričom nemožno vychádzať z toho ako je tento úkon označený, ale naopak z jeho obsahu. Žalobca svojim jednostranným úkonom, t.j. listom zo dňa 28.09.2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa 04.10.2011, platne odstúpil od predmetnej zmluvy o pôžičke a teda nasledujúcim dňom po tomto dni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 05.10.2013. Žalobca totižto týmto úkonom vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy jednorázovo, čím prejavil svoju vôľu jednostranne ukončiť tento zmluvný vzťah, ktorý sa stal perfektným v čase doručenia tohto úkonu do sféry adresáta, t.j. žalovaného. K predmetnému navyše uvádzame, že v zmysle ustanovenia § 582 OZ je upravená možnosť výpovede zo zmluvy a to tak, že vypovedať je možné zmluvu uzavretú len na dobu neurčitú (zmluva, ktorá je predmetom tohto konania nie je nakoľko jej ukončenie je stanovené presným počtom splátok). Taktiež § 582 ods.1 OZ ustanovuje, že ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka, čo sa v danom prípade nestalo, keďže žalobca jednostranne zmluvu ukončil a požadoval okamžité vrátenie nesplatenej časti úveru. V bode 12.2. Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“) je uvedená iba možnosť výpovede, avšak absentuje jej spôsob ako aj výpovedná lehota. Pokiaľ by bola táto zmluvná podmienka uvedená vo VOP (v zmysle ktorej sú obe zmluvné strany oprávnené kedykoľvek a bez uvedenia dôvodu zmluvu vypovedať, avšak účinky výpovede nastanú až splnením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta voči veriteľovi) podrobená súdnej kontrole na neprijateľné zmluvné podmienky (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) zastávame názor, že táto zmluvná podmienka by bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko veriteľ touto podmienkou získava prevahu nad spotrebiteľom dlžníkom a má de facto neobmedzenú možnosť vypovedania zmluvy. Na druhej strane dlžník - spotrebiteľ totižto nemá dôvod vypovedať zmluvu za podmienky, že účinky výpovede nastanú až splnením všetkých záväzkov, keďže pre prípad že by dlžník mal finančné prostriedky na splnenie záväzku zo zmluvy, tak na tento účel má zákonný inštitút - splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ( § 6 Zákona č. 258/2001 Z.z.). Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 OZ). Ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Vydanie bezdôvodného obohatenia sa však premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ). Na základe vyššie uvedených skutočností tak vznášame námietku premlčania uplatneného nároku, navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nám náhradu trov konania.“
Právny zástupca navrhovateľa sa písomne vyjadril k podaniu vedľajšieho účastníka a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol: „I ... Nami uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru čo sme súdu preukázali predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver, z ktorého je preukázaná kompletná platobná história počas trvania úverového vzťahu. Žalovaná sa poskytnutý úver v sume 350,00 € zaviazala zaplatiť formou 48 pravidelných mesačných splátok vo výške 12,86 € splatných k 20.dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP počnúc prvou splátkou splatnou dňa
20.4.2011 a poslednou 48. splátkou splatnou dňa 20.3.2015. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť na úhradu úveru sumu 617,28 €. Žalovaná do začatia konania zaplatila na úhradu úveru sumu 12,86 € (celkovo 1. úverovú splátku splatnú dňa 20.4.2011), čo preukazujeme predloženým prehľadom úhrad na úver. K námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom na strane žalovanej uvádzame, že túto považujeme za nedôvodnú. K predčasnému zosplatnenie úveru v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si nedojednali možnosť predčasného zosplatnenia úveru pre prípad neplnenia úverových splátok podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Konečná splatnosť úveru v celosti tak nastala dňa 20.3.2015, tj. splatnosťou poslednej 48.dohodnutej úverovej splátky a jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti. Konanie bolo začaté dňa 19.9.2014. Nepremlčané úverové splátky v hodnote 12,86 € /mesačná splátka sú tak splátky od v poradí 6. úverovej splátky splatnej dňa 20.9.2011 do 41.splátky splatnej dňa 20.8.2014, tj. 36 úverových splátok á 12,86 €, spolu suma 462,96 €. V tomto konaní si uplatňujeme nárok na zaplatenie sumy nižšej, než na akú nám vznikol voči žalovanej nárok. Na zaplatení žalovanej sumy voči žalovanej trváme naďalej v celom rozsahu. Z dôvodu úpravy počiatku omeškania pre každú jednotlivú splátku samostatne, berieme žalobný návrh späť v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9,50% p.a. zo sumy 442,12 € od 8.10.2011 do 20.8.2014, v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 1,35% p.a. zo sumy 442,12 € od 21.8.2014 do zaplatenia a v tejto časti navrhujeme konanie zastaviť. Týmto zároveň upravujeme petit žalobného návrhu a navrhujeme, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 442,12 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15% p.a. zo sumy 442,12 € od 21.8.2014 do zaplatenia, náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. II Pre prípad, že sa súd nestotožní s našim vyjadrením ohľadom plynutia premlčacej doby osobitne pre každú jednotlivú splátku podľa ust. § 103 prvá veta OZ z dôvodu nevyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, týmto podaním zaujímame stanovisko k vedľajším účastníkom na strane žalovanej vznesenej námietke premlčania úveru a jej počiatku plynutia pre celý zostatok od prvej splátky, s ktorej zaplatením sa žalovaná dostala do omeškania. Právny názor prezentovaný vedľajším účastníkom na strane žalovanej je nesprávny, v rozpore so zásadou dôvery v právo a skutočným legitímnym záujmom účastníkov právneho vzťahu. Ust. § 53 ods. 9 OZ nerieši počiatok plynutia premlčacej doby. Z ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ust. § 103 druhá veta OZ o premlčaní priamo odkazuje na ust. § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pri akceptácii právneho názoru prezentovaného vedľajším účastníkom na strane žalovanej by tak premlčacia doba predčasne zosplatnenej časti pohľadávky nelogicky a v rozpore s princípom právnej istoty predbehla beh premlčacej doby splátok nasledujúcich po splátke, pre ktorú bola predčasná splatnosť vyhlásená pri dodržaní 3-mesačného obmedzenia podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ druhá veta. Pre prípad, že sa súd nestotožní s našim vyjadrením ohľadom behu premlčania pre každú jednotlivú splátku a zosplatnenie úveru listom zo dňa 28.9.2011 bude považovať za platné uvádzame, že v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s ust. § 565 OZ začala odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 6.splátky splatnej dňa 20.9.2011, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa 19.9.2014, tj. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 21.9.2011. Uvedený právny názor je podporený aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok KS TN, sp.zn. 5Co/483/2014 zo dňa 30.7.2014). Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru najskôr dňom 21.9.2011 pri posúdení postupu nášho právneho predchodcu ako postupu podľa ust. § 565 OZ je podporený aj výkladom ust. § 565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z rozhodnutia
NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006, podľa ktorého dovolatel správně v této souvislosti uvádí, že bylo na věřiteli, zda a případně kdy svého oprávnění požadovat zaplacení celé pohledávky (zůstatku úvěru s příslušenstvím) využije, a že splatnost celé pohledávky nemůže nastat dříve, dokud věřitel nepožádá dlužníka o její zaplacení z důvodu prodlení se zaplacením splátky (splátek); pro splatnost celé pohledávky není významné, kdy věřitel mohl dlužníka z důvodu jeho prodlení se splátkami o zaplacení celé pohledávky nejdříve požádat, ale zda a kdy se rozhodl svého oprávnění využít a zda, popřípadě kdy ho tedy o zaplacení celé pohledávky skutečně požádal, neboť by jinak měl vůči dlužníku nadále nárok jen na sjednané splátky). III Náš právny predchodca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na základe úverovej zmluvy uzavretej v písomnej forme dňa 23.3.2011, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti pre spotrebiteľské úvery kladené z.č. 129/2010 Z.z. platným a účinným v čase poskytnutia úveru. Podľa ust. § 25a ods. z.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 2 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 sa na účely tohoto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1“ Zákon ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy sankcionoval spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. a súčasnej absencie niektorej z náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Nami predložená úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu. Z tohto dôvodu nie je splnená zákonom stanovená podmienka pre označenie úveru za bezúročný. Formulárové námietky vedľajšieho účastníka na strane žalovanej sú tak nedôvodné. Tvrdenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, že právny úkon - výzvu zo dňa 28.9.2011 zo strany nášho právneho predchodcu treba považovať za odstúpenie od zmluvy je absúrdne. Odstúpením od zmluvy s následkami zrušenia zmluvy ex tunc a nastolením režimu bezdôvodného obohatenia by sa veriteľ pohľadávky dostal do horšieho postavenia, než v akom bol pred odstúpením, čo je logicky pre veriteľa pohľadávky stav neprípustný. Tento inštitút ukončenia zmluvného vzťahu našim právnym predchodcom využitý nebol. K odstúpeniu od úverovej zmluvy nedošlo.“
Vzhľadom na vyššie uvedené podanie navrhovateľa okresný súd aplikoval zákonné ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie čiastočne zastavil ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 07.12.2015, pričom pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, neprítomnosti odporkyne, ktorá mala vykázané doručenie predvolania uložením, ako aj v neprítomnosti vedľajšieho účastníka, za prítomnosti jeho právneho zástupcu.
Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, odporkyne a vedľajšieho účastníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámení sa so zmluvou o pôžičke, predžalobnou upomienkou, doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, podaním navrhovateľa, ako aj prednesom zástupcu vedľajšieho účastníka a zistil tento skutkový stav:
Súd z prednesu zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní konanom dňa 07.12.2015 zistil, že sa pridržiavajú svojho písomného podania zo dňa 08.10.2015 a žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť, a to s poukazom na vznesenú námietku premlčania. V prípade úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.
Súd zo žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 23.03.2011 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako
veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou . V bode III. - Schválená výška pôžičky - je uvedené: Schválená výška pôžičky: 350 €, Výška mesačnej splátky 12,88 €, Ročná úroková sadzba 33,83 %, RPMN 33,83 %, Sadzba poistenia 2,9 %, Priemerná hodnota RPMN 44,88 %, Termín končenej splatnosti (mesiac/ rok) 03/2015, Celková suma pôžičky 600 €), Počet splátok 48, Mesačná výška poistenia 0,36 €, Celkové náklady spotrebiteľa 250 €.
Súd z predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2011 zistil, že právny predchodca zaslal túto predžalobnú upomienku na adresu odporkyne s tým, že v tejto upomienke je uvedené: „Napriek našej snahe ste nevzali vážne naše predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy č. 6090248, ktorým sme Vám poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky a preto Vás dôrazne vyzývame k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy! Celkovú istinu vo výške 609,58 EUR uhraďte obratom, najneskôr však do 3 dní od doručenia tejto upomienky na č ú. XXXXXXXXXX/XXXX, peňažný ústav W., a.s., variabilný symbol 6090248. Zároveň Vás upozorňujeme, že márnym uplynutím stanovenej lehoty začneme vymáhať vyššie uvedenú pohľadávku spolu s príslušenstvom (úroky, poplatky,...) v súlade so zmluvou 8 zákonom a to nami vybratým spôsobom z alternatív uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach, prípadne realizáciou zabezpečenia. Svojim konaním, resp. nečinnosťou ste naplnili ustanovenia Zmluvy, ktoré nás oprávňujú okrem iného aj na uplatňovanie si všetkých nákladov spojených s vymáhaním, k čomu bez ďalšieho upozornenia aj pristúpime.“
Súd z pripojenej doručenky zistil, že odporkyňa predmetnú predžalobnú upomienku prevzala dňa 04.10.2011.
Súd z prehľadu splátok a úhrad, tzv. karty klienta zistil, že odporkyňa doteraz uhradila na základe uvedenej zmluvy jedinú splátku, a to dňa 29.04.2011 vo výške 12,86 €.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) toho istého zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) toho istého zákona, účinného v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného k 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Uzavretú zmluvu o pôžičke zo dňa 23.03.2011 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca navrhovateľa ako právnická osoba poskytol vrámci podnikania pôžičku odporkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekoná vrámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.
V prípade danej zmluvy o pôžičke uzavretej s odporkyňou ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh odporkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, teda nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Z tejto zmluvy vyplýva iba to, že jej bola poskytnutá pôžička vo výške 350 € s tým, že túto bude splácať v mesačných splátkach po 12,86 € s termínom konečnej splatnosti 03/2015. Odporkyňa zaplatila do podania návrhu celkovo sumu 12,86 €.
Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky. Je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.
Súd pri výklade predmetnej náležitosti aplikoval tzv. legálny výklad (dôvodová správa) k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej bližšie špecifikoval svoj úmysel a to, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného plynie, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami suma, počet a termíny splátok, sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným poplatkom. Takýto rozpis splátok úveru v zmluve absentuje.
Súd má za to, že písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dodržaná vtedy, ak zachováva zároveň všetky obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z..
Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutú pôžičku v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), za bezúročnú a bez poplatkov. Preto potom súd považoval uplatnený nárok za dôvodný len ohľadne istiny poskytnutej pôžičky vo výške 337,14 €, čo predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutej, resp. čerpanej pôžičky vo výške 350,- € a úhradami odporkyne na túto pôžičku vo výške 12,86 € a vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol s prihliadnutím na uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky.
K tejto sume súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že právny predchodca navrhovateľa požadoval úrok z omeškania odo dňa 21.08.2014.
Pre správnosť rozhodnutia na záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce, ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitosti písomnej zmluvy) vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 toho istého zákona, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd sa zoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka odporkyne a dospel k záveru, že jeho námietka premlčania nie je dôvodná, a to z týchto dôvodov:
Súd z predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2011 doručenej odporkyni dňa 04.10.2011 ustálil, že touto upomienkou nedošlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy o pôžičke, ale došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti, a to znamená, že touto predžalobnou upomienkou právny predchodca navrhovateľa vyzýval odporkyňu na zaplatenie celého zostatku dlhu vo výške 609,58 €, najneskôr však do 3 dní od doručenia tejto upomienky. V danom prípade teda nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, len k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že jednotlivé mesačné splátky boli splatné ku 20. dňu toho ktorého mesiaca. V danom prípade posledná splátka pred vyhlásením predčasnej splatnosti bola ku dňu 20.09.2011 a navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť dňa 28.09.2011 s doručením ku dňu 04.10.2011. Súd poukazuje na § 103 Občianskeho zákonníka s tým, že v danom prípade navrhovateľ podal návrh na súd dňa 19.09.2014, posledná splátka, po ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť pôžičky, sa stala splatnou dňa 20.09.2011, a keďže návrh bol podaný dňa 19.09.2014 v trojročnej premlčacej lehote, súd na námietku premlčania nemohol prihliadať.
Premlčacia doba práva navrhovateľa na zaplatenie zosplatnenej pôžičky , ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka 3 roky, začala plynúť deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky, ktorej omeškanie so zaplatením viedlo k zosplatneniu pôžičky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd v tomto prípade vychádzal z toho, že navrhovateľ mal úspech vo výške 76 % a odporkyňa a vedľajší účastník mali úspech vo výške 24 %, teda navrhovateľ mal nárok na účelne vynaložené trovy konania 76 % - 24 % = 52 %. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporkyňu a vedľajšieho účastníka na strane odporkyne na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 13,78 €, čo predstavuje 52 % zo zaplateného súdneho poplatku, t. j. zo sumy 26,50 €, ďalej tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia, pričom tieto trovy pozostávajú zo 100 % trov právneho zastúpenia vo výške 142,91 € za 3 právne úkony: 1. úkon prevzatie a príprava zastúpenia, 2. úkon podanie návrhu na súd, 3. úkon písomné vyjadrenie zo dňa 03.12.2015, každý úkon po 31,54 €, ďalej tieto trovy pozostávajú z 2x režijného paušálu po 8,04 € a 1 1x režijného paušálu po 8,39 €. Keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, k tomu treba prirátať 20 % DPH, a teda 100 % trovy predstavujú sumu 142,91 €, z ktorých súd priznal 52 % vo výške 74,31 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).