Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-165-2015.pdf
PDF · 103.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-9P/165/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Janou Dudíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov Mgr. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. 9, právne zastúpenej G.. U. E. ml., advokátkou so sídlom U., J. XX, a M.. D. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom U., C. XX, právne zastúpeného JUDr. G. D., advokátom so sídlom U., B. 5, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloletú U. Z., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Kristíny sumou 200 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 19.5.2015.
III. Dlžné výživné na maloletú Kristínu za obdobie od 19.5.2015 do 30.11.2015 spolu vo výške 300 eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania do rúk matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletej Kristíny sumou 200 eur mesačne, vždy do 15 - eho dňa v mesiaci vopred na účet maloletého dieťaťa zriadeného matkou na tento účel, počnúc 19.5.2015.
V. Dlžné úspory za obdobie od 19.5.2015 do 30.11.2015 spolu vo výške 1 283,85 eura je otec povinný zaplatiť na účet maloletého dieťaťa, zriadeného matkou na tento účel, do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
- 2 - 9P/165/2015
VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Kristínou každý týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas prvých dvoch mesiacov za prítomnosti matky.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť.
Otec je povinný maloleté dieťa prevziať v mieste bydliska matky a v stanovenom čase dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať.
VII. Ukladá rodičom povinnosť zúčastňovať sa psychologického poradenstva na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec podal dňa 19.5.2015 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej U., nar. X.X.XXXX, v ktorom žiadal zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné vo výške 150 eur mesačne a upraviť styk v neprítomnosti matky mimo jej miesta bydliska, bez obmedzenia, najmenej však v čase v utorok a štvrtok od 15.00 do 18.00 hod., v sobotu a nedeľu od 10.00 do 18.00 hod., každý tretí víkend v mesiaci v čase od soboty od 15.00 do nedele do 15.00 hod., počas dňa sviatku maloletej (narodeniny a meniny) od 15.00 do 18.00 hod., počas dňa sviatku otca (narodeniny a meniny) od 15.00 do 18.00 hod., počas vianočných a veľkonočných sviatkov v 1. sviatok vianočný od 10.00 do 16.00 hod. a na veľkonočnú nedeľu od 10.00 do 16.00 hod.. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedol, že maloletá sa narodila po ich dlhoročnej známosti, dňa 7.12.2014 sa odporkyňa od navrhovateľa odsťahovala k svojim rodičom. Otec má záujem stretávať sa s maloletou čo najčastejšie a má záujem aj o striedavú starostlivosť. Je si vedomý tej skutočnosti, že dieťa v súčasnosti potrebuje viac matku, preto má záujem o postupné zvyšovanie intenzity stretávania, ktoré by plynulo prešlo do striedavej starostlivosti. Stretávanie otca s dieťaťom je však obmedzené len na vôľu matky.
Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 14.8.2015 nesúhlasila s výškou výživného v sume 150 eur mesačne, ktoré podľa nej nekorešponduje s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca, ani s odôvodnenými potrebami dieťaťa. Nesúhlasila ani s navrhovanou úpravou styku, poukázala na to, že ide o jedenásťmesačné dojčené dieťa úzko späté s matkou biologicky aj emočne. Navrhla styk realizovať v jej prítomnosti každý štvrtok v párnom týždni od 16.00 do 18.30 hod. v mieste jej bydliska a každú nedeľu v nepárnom týždni od 16.00 do 18.30 hod. v mieste bydliska otca. Poprela, že by bránila v styku otca s dieťaťom.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazať otca prispievať na jeho výživu sumou primeranou jeho zárobkovým možnostiam a schopnostiam ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
- 3 - 9P/165/2015
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, správou kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov ako aj ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Právna zástupkyňa matky poukazovala na to, že matka pôvodne navrhovala určiť výživné vo výške 1 000 eur mesačne. Styk navrhovala upraviť za prítomnosti matky každý druhý víkend počas jedného dňa, buď v sobotu alebo nedeľu od rána do večera, napr. od 10.00 do 18.00 hod., počas týždňa, keď otec dieťa nemá cez víkend, navrhovala upraviť styk dvakrát počas pracovného týždňa, napr. v utorok a štvrtok od 16.00 do 19.00 hod., počas týždňa, keď otec dieťa má cez víkend, navrhovala upraviť styk jedenkrát počas pracovného týždňa od 16.00 do 19.00 hod.. Počas pracovného týždňa žiadala upraviť styk v domácnosti matky.
Právny zástupca otca pôvodne navrhoval určiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Trval na tom, aby styk prebiehal dvakrát počas pracovného týždňa, napr. v utorok a štvrtok od 16.00 do 19.00 hod., a to každý týždeň. Taktiež žiadal styk každý druhý víkend, ale nie len jeden deň, ale aj v sobotu aj v nedeľu s tým, že dieťa by zatiaľ neprespávalo u otca. Nesúhlasil s tým, aby styk prebiehal v domácnosti matky, pričom poukázal na nie najlepšie vzťahy medzi otcom a rodičmi matky. Pôvodne pripúšťal prítomnosť matky pri styku aspoň zo začiatku, na prechodné obdobie, čo ponechával na úvahu súdu.
Obidvaja právni zástupcovia súhlasili so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. V priebehu konania korigovali svoje návrhy na úpravu styku otca s dieťaťom a výšku výživného.
Na poslednom pojednávaní právny zástupca otca navrhol prispievať na výživu maloletej Kristíny sumou 350 eur mesačne, ktorá by bola rozdelená na bežnú a sporivú časť. Styk navrhol upraviť na každý týždeň
v utorok a štvrtok od 16.00 do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 do 19.00 hod.. Aj s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka bol toho názoru, že nie je potrebná prítomnosť matky pri styku, ani počas určitého prechodného obdobia.
Právna zástupkyňa matky na poslednom pojednávaní navrhovala určiť výživné zo strany otca vo výške 500 eur mesačne, a to bežné výživné vo výške 300 eur a úspory vo výške 200 eur mesačne. Styk žiadala upraviť každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16.00 do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v štvrtok a nedeľu od 16.00 do 19.00 hod., všetko za prítomnosti matky.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný ako riaditeľ závodu Prešov spoločnosti T. SK, a.s. s príjmom cca X XXX eur mesačne. Na pozícii riaditeľa pracuje od 1.2.2015. Býva sám v U. na C. 19 v dvojizbovom byte, ktorý vlastní. Medzi svojimi výdavkami uviedol životné poistenie C. vo výške 204 eur ročne, dôchodkové sporenie v Slovenskej sporiteľni vo výške 355 eur ročne, životné poistenie B. 196 eur ročne, životné poistenie N. 420 eur ročne, pričom súčet týchto prvých štyroch poistení a sporení je 1 175 eur ročne. Ďalej uviedol stavebné sporenie 1 206 eur ročne, ktoré je pohyblivé, za rok 2014 tam zaplatil 785 eur. V takej istej výške zaplatil stavebné sporenie aj pre maloletú Kristínu, čiže vo výške 780 eur za rok 2014, za rok 2015 to bude vo výške 1 206 eur. Obidve tieto sporenia má uzavreté v E. stavebnej sporiteľni.
- X - 9P/165/2015
Maloletej U. platí aj poistenie vo výške 20 eur mesačne. Ďalej uviedol výdavok na tretí pilier - Stabilita, ide o sporenie, kde aj zamestnávateľ prispieva určitou sumou a otec tam prispieva 120 eur ročne; okrem toho druhý pilier vo výške 300 eur ročne. Medzi svojimi mesačnými výdavkami uviedol náklady na plyn vo výške 3,30 eura mesačne, nájomné 130 eur mesačne, hypotéku 170 eur mesačne. Hypotéku si vzal asi v roku 2007 na kúpu bytu vo výške 33 000 eur. Zostatok je asi 28 000 eur. Ďalšie výdavky sú internet a TV 25 eur mesačne, oblečenie 120 eur mesačne, strava 250 eur mesačne, doprava 57 eur mesačne, hygiena 30 eur mesačne, náklady na domácnosť 50 eur mesačne, kde má na mysli rôzne drobnosti ako aj hygienické potreby. Na lieky vynakladá 10 eur mesačne, je alergik. Ďalej uviedol výdavky na vozidlo pre maloletú U. vo výške 150 eur mesačne, v tejto sume sú zahrnuté pohonné hmoty, pneumatiky, STK, poistka, servis vozidla zn. Z. H., ktoré používa on, ale majiteľom je jeho otec. Má aj firemné vozidlo, ktoré používa na dopravu do a zo zamestnania. Ďalším výdavkom je daň z nehnuteľnosti, odpad ako aj poistenie nehnuteľnosti vo výške 4,28 eura mesačne. Otec je vlastníkom dvojizbového bytu a garáže.
Z výpovede matky vyplýva, že býva so svojimi rodičmi, bratom a sestrou v rodinnom dome vo J.. Vlastníkmi rodinného domu sú jej rodičia, obidvaja zamestnaní, otec v rovnakej firme ako odporkyňa, matka pracuje pre D. U.. Čistý príjem starých rodičov je vo výške 1 XXX,XX eura mesačne. Matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, jej príjmom je rodičovský príspevok 203,20 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Potvrdila, že otec od mája od podania návrhu platí na výživu maloletej sumu 150 eur mesačne. Okrem toho jej kupuje plienky, nie pravidelne, čiže niekedy jej kúpi jedno balenie za 15 eur za mesiac a niekedy jej kúpi aj dve balenia. Matka medzi svojimi výdavkami uviedla oblečenie za 50 eur mesačne, mobil 10 eur mesačne, hygienu a kozmetiku 30 eur mesačne, vitamíny a lieky 20 eur mesačne, cestovné 20 eur mesačne, poistku 40 eur mesačne. Raz ročne si platí stavebné sporenie v E. stavebnej sporiteľni, za rok XXXX je to X XXX eur, za minulý rok to bolo 700 eur. Pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná v spoločnosti T. SK, kde zarábala XXX eur mesačne. Vzhľadom na svoje možnosti je obmedzená uhrádzať ďalšie výdavky, preto všetko ostatné platia jej rodičia.
Výdavky na maloletú U. uviedla nasledovne: okrem materského mlieka, keďže ju ešte kojí zhruba trikrát denne, jej dáva piť Nutrilon, za ktorý vynakladá asi 50 eur mesačne. Za kozmetiku uhradila za obdobie od mája 2015 do októbra 2015 cca 12,19 eura mesačne, za oblečenie cca 67,34 eura mesačne, plienky cca 33,50 eura mesačne. Ďalej uviedla výdavky na hračky a iné potrebné veci, za ktoré v máji vynaložila 38 eur, v júni 30 eur, v júli 150 eur, v auguste 44 eur, v septembri 330 eur a v októbri 32 eur. Išlo o hračky, ohrádku, stoličku pre maloletú, box na hračky, matrac do ohrádky, dekorácie na stenu, deky, prebaľovaciu podložka a pod.. Okrem mlieka dáva maloletej aj tuhú, špeciálnu detskú stravu, za ktorú uhrádza cca 46,67 eura mesačne.
V rodinnom dome, v ktorom býva matka spolu s maloletou Kristínou, žije spolu šesť ľudí. Za elektrinu celkovo platia 47 eur mesačne, plyn 86 eur mesačne, vodu 10 eur mesačne, telefón, internet 37 eur mesačne. Náklady na domácnosť a údržbu rodinného domu sú 65 eur mesačne. Strava pre všetkých v domácnosti vyjde na 800 eur mesačne, k tomu ešte treba pripočítať náklady na tuhú stravu pre maloletú Kristínu. Ďalšie náklady majú na auto, ktoré
- 5 - 9P/165/2015
patrí matkiným rodičom, ona má možnosť používať ho na najnutnejšie prípady. Dane za dom, záhradu ako aj odpad ich spolu vyjdú na 92 eur ročne.
Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, nevidel dôvod, aby sa dieťa muselo stretávať s otcom nevyhnutne za prítomnosti matky. Poukázal na vek dieťaťa, ktoré si teraz vytvára emocionálne väzby k rodičom a určite je v jeho záujme styk podporovať a upevňovať. V prípade, ak sa tak rodičia dohodnú, možno by bola vhodná nejaká adaptačná fáza, aby aspoň na začiatku bola pri styku prítomná matka. Je zrejmé, že komunikácia medzi rodičmi je napätá, čo nebude vytvárať dobrú atmosféru pri styku.
Matka potvrdila, že komunikácia medzi ňou a navrhovateľom neexistuje. Má záujem, aby sa ich komunikácia zlepšila už len kvôli dcére. Účastníci konania sa v priebehu pojednávania zhodne vyjadrili, že majú záujem o uskutočňovanie psychologického poradenstva na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.
Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice bolo zistené, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti len veľmi krátky čas, asi dva a pol mesiaca po narodení dcéry v mieste trvalého bydliska otca. Otec sa úpravy rodičovských práv a povinností dožaduje pred súdom z dôvodu nemožnosti dosiahnuť dohodu s matkou dieťaťa mimosúdne.
Potvrdením o príjme otca od zamestnávateľa T. SK, a.s., bolo preukázané, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X XXX,XX eura.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, čo mal súd preukázané tým, že kolíznym opatrovníkom neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- 6 - 9P/165/2015
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj k tomu, kto z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, výšku príjmu otca ako aj jeho výdavky, súd dospel k záveru, že otcov príjem je dostačujúci na to, aby prispieval na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške, ktorá je uvedená vo výroku II tohto rozsudku a ktorú súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam otca. Pri určení výšky výživného súd nezohľadnil výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu, a to sú predovšetkým výdavky otca na životné poistenie Generali vo výške 204 eur ročne, dôchodok v Slovenskej sporiteľni vo výške 355 eur ročne, životné poistenie Futura 196 eur ročne, životné poistenie AEG 420 eur ročne, stavebné sporenie 1 206 eur ročne, rovnako stavebné sporenie aj poistenie vo výške 20 eur mesačne pre
- 7 - 9P/165/2015
maloletú U., výdavok na tretí pilier - H. a druhý pilier vo výške XXX eur ročne, pričom je povinnosťou otca usmerniť svoje výdavky tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Súd má za to, že výživné v sume 200 eur mesačne je adekvátne s poukazom na vek, zdravotný stav maloletého dieťaťa, ako aj príjmové schopnosti otca. Vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výživné tak, ako je určené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia odráža všetky aspekty odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj schopností otca.
Keďže odo dňa určenia vyživovacej povinnosti počnúc podaním návrhu 19.5.2015 otec na výživu maloletého dieťaťa pravidelne prispieva výživným vo výške 150 eur mesačne, pričom súd určil výživné vo výške 200 eur mesačne, vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 19.5.2015 do 30.11.2015 spolu vo výške 300 eur ( za mesiac máj 2015 otcovi dlžné výživné nevzniklo, nakoľko pri výživnom 200 eur mesačne by od 19.5.2015 do 31.5.2015 mal zaplatiť alikvótnu časť vo výške 83,85 eura, avšak v máji 2015 otec zaplatil sumu 150 eur, ktorú matka spotrebovala na výživu maloletej; za mesiace jún 2015 až november 2015 otec pravidelne prispieval sumou 150 eur mesačne, t.z. za každý mesiac má doplatiť sumu 50 eur, t.j. 6 mesiacov x 50 eur = 300 eur).
Otec síce tvrdil, že v relevantnom období prispieval na výživu maloletej aj iným spôsobom ako platením výživného, konkrétne nákupom plienok a Nutrilonu, matka sa s tým však nestotožnila a rodičia sa nakoniec dohodli, že sporné platby sa nebudú odpočítavať od dlžného výživného.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať dlžné výživné v dvanástich mesačných splátkach po 25 eur spolu s bežným výživným, prihliadajúc na jeho príjem a osobné pomery tak, ako je uvedené vo výroku III tohto rozsudku.
Keďže v danom prípade majetkové pomery navrhovateľa ako povinného rodiča dovoľujú aj tvorbu úspor maloletému dieťaťu, súd mu uložil povinnosť prispievať v súlade s ust. § 63 ods. 3 na tvorbu úspor maloletej Kristíny mesačne sumou 200 eur, ktorú je povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa.
Súd určil povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletej počnúc od podania návrhu, pričom dlžné úspory za obdobie od 19.5.2015 do 30.11.2015 sú spolu vo výške 1 XXX,XX eura ( dlžné úspory za mesiac máj 2015 vo výške 83,85 eura + za mesiace jún 2015 až november 2015, t.z. 6 mesiacov x 200 = 1 200 eur). Súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné úspory na účet maloletého dieťaťa, zriadeného matkou na tento účel, do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- 8 - 9P/165/2015
Na styku otca s dieťaťom sa rodičia v priebehu konania nevedeli dohodnúť, pričom hlavným rozporom bola prítomnosť matky pri styku. Čo sa týka frekvencie stretávania, súd upravil styk tak, ako je uvedené vo výroku VI rozsudku, pretože bezpochyby je v záujme maloletej Kristíny, aby sa čo najčastejšie stretávala so svojím otcom, ktorý aj napriek tomu, že dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti matky, má aj naďalej všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Súd má za to, že ide o zdravé takmer jedenapolročné dieťa, ktoré má u otca vytvorené adekvátne podmienky, aby s ním mohlo tráviť čas v jeho domácnosti, prípadne na inom mieste, ktoré otec bude považovať za vhodné na styk. Pokiaľ matka svoju prítomnosť pri styku odôvodňovala tým, že dieťa dojčí, je samozrejmé, že dojčenie je pre dieťa veľmi prospešné, súd je však toho názoru, že dieťa je už v takom veku, že nemôže byť pre neho problém tráviť bez matky pár hodín do týždňa, prípadne celú sobotu. Aj napriek tomu súd umožnil matke počas prvých dvoch mesiacov realizovať styk za jej prítomnosti, nakoľko doposiaľ styk neprebiehal pravidelne.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, ktorým uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Obidvaja rodičia potvrdili, že jedným z problémov medzi nimi je neschopnosť vzájomnej komunikácie, preto im uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte psychologicko - poradenských služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pričom možno očakávať, že práve s pomocou psychológa referátu dôjde k zlepšeniu schopnosti rodičov navzájom komunikovať, čo bude v záujme maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s. p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
- 9 - 9P/165/2015
zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.