Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_8C-137-2015.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/137/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanej: C. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XXX, v konaní o zaplatenie 367,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 164,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 164,55 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 17.2.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej (ďalej tiež „žalovanému“) zaplatenia 367,62 Eur s úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 320,68 Eur od 2.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne: zo sumy 401,62 Eur od 6.6.2014 do 21.8.2014, zo sumy 367,62 Eur od 22.8.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 6.6.2013 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi úver vo výške 451,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 10 splátkach jednotlivo vo výške 57,25 Eur. Žalovaná porušila povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas. Podaním z 20.5.2015 žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná zaplatila (5 x 57,29 - pozn. súdu) 286,45 Eur. Žalobca evidoval dlh žalovanej vo výške 401,62 Eur, ktorý predstavuje istina vo výške 320,68 Eur, 42,96 Eur dlžné zmluvné úroky a poplatky, 24,26 Eur dlžné zmluvné úroky, 18,70 dlžné poistné, 34,90 neuhradené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, 3,08 poplatok vo výške 4% za odklad dlžnej sumy 77,19 Eur zo dňa 26.11.2013, po splatnosti dlhu sa žalobca domáha uplatneného úroku aj úroku z omeškania. Žalobca trval na uplatnenej pohľadávke, osobitne na poplatkoch dlžníka ako riadne zahrnutých v dojednaných splátkach, včítane poistenia úveru.
Žalovaná sa vo veci samej písomne vyjadrila dňa 23.6.2015 tak, že žiada o splátkový kalendár, bola nezamestnaná.
Súd vo veci dňa 7.12.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane
podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:
Z listiny zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.6.2013 súd zistil, že žalobca predložil žalovanej ako dlžníkovi zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru. V časti 1 zmluvy - klasický úver - bol dojednaný úver k predajnej cene tovaru vo výške 502,- Eur s priamou platbou 51,- Eur, vo výške úveru 451,- Eur. Uvedený bol počet mesačných splátok 10, výška mesačnej splátky 57,29 Eur, celková čiastka k zaplateniu 535,50 Eur, termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci od 15.7.2013 do 15.4.2014. Uvedený bol základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 6,99%. Oznámená bola ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru 46,8 % aj priemerná RPMN 39,20 %. V časti 2 zmluvy (mimo predmetu tohto konania - pozn. súdu) bol dojednaný tzv. revolvingový úver, ktorý mal spočívať v poskytnutí platobnej karty dlžníkovi, ktorý mal čerpať úver do výšky úverového rámca používaním platobnej karty. V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia o poistení (b. 1), podľa obsahu ktorých dlžník prehlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení medzi Cetelemom a poisťovňou, ... a svojím podpisom vyjadruje súhlas s poistením, ktoré si vybral, ... vybraný súbor poistenia je uvedený v základných podmienkach zmluvy vo variantoch A/ až E/, dlžník súhlasí s tým, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je vyjadrený percentom z mesačnej splátky a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky. V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia, najmä v b. 4 právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, ktorý dlžník nespláca riadne a včas, navyše aj dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka (neuplatnené pri vedení tohto konania - pozn. súdu).
Listom zo dňa 8.7.2014 ( č.l. 5 spisu ) veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie splatného dlhu.
Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 503 ObZ
1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák. č. 129/2010 Z.z.“) 1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ... g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ... i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...
Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 OZ:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania vo výške 286,45 Eur. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany veriteľa ako dodávateľa - podnikateľa dlžníkovi ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, ako predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.
Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z.z., a to z jeho foriem podľa cit. ust. jeho § 1 ods. 2 konkrétne formou úveru podľa obchodného zákonníka.
Obsah prejavenej vôle sporových strán v tomto prípade fakticky spočíva na jednej strane v dojednaní povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru vo výške 451,70 Eur a na druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v 10 splátkach jednotlivo vo výške 57,29 Eur v lehotách ich splatnosti. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit. ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499 ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez tejto osobitnej právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o RPMN pri jej deklaratórnom, nie konštitutívnom charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu. Podľa názoru súdu z hľadiska obsahu vôle prejavene účastníkmi právneho vzťahu nemá zmysel dojednanie o úroku 39 % ročne, keď došlo k jasnému dojednaniu o výške úveru a o jeho splatení v splátkach. Táto koncepcia zmluvy je podľa názoru súdu výsledkom formálnej požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch uviesť úrok, potenciálne popri ďalších nákladoch úveru.
Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 164,55 Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo výške 451,- Eur, keď žalovaná tento uhradila iba v časti vo výške 286,45 Eur. Je pravdou, že v prípade omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 ObZ na zaplatenie istiny, podľa skutkovej koncepcie veriteľa zosplatnenej istiny, aj na zaplatenie úroku, doslova aj v stave, v ktorom zákon priznáva právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil nesplnenie ďalších informačných povinností veriteľa.
Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák. č. 129/2010 Z.z., lebo ako zistil súd v príprave rozhodnutia, v zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 535,50 Eur, ako aj údaj o RPMN od 46,8%, stále vzhľadom na záväzné dojednanie povinnosti dlžníka spočívajúcej v zaplatení 10 mesačných splátok jednotlivo vo výške 57,29 Eur, si neplnia svoju informačnú funkciu. Na odôvodnenie rozsudku ťažiskovo zjednodušene povedané, už len v časti údaja o celkovej povinnosti dlžníka (10 x 57,29 Eur) je jeho skutočnou výškou zaplatenie 572,90 Eur, ktorú veriteľ dlžníkovi fakticky neoznámil. Podporne aj v časti RPMN (podľa osvedčenej špecializovanej kalkulačky, z tých istých údajov výšky poskytnutého úveru a časového odstupu pravidelných mesačných splátok daného počtu a výšky) by aj tento informačný údaj bol v skutočnosti vyšší (podporne podľa zistení súdu 71,63%).
Osobitne si je súd vedomý, že v predtlačenom texte zmluvy bolo dojednanie „poplatok za poistenie 6,99%“. (Podľa týchto úvah súdu splátka znížená o 6,99 %: 57,29 : 1,0699 = 53,55; 53,55 x 10 splátok = oznámená výška celkovej povinnosti splatnej spotrebiteľom 535.50 Eur.) Lenže aj bez ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia zahrnuté do obsahu zmluvy, sa súd nestotožňuje s
názorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi samotného dlžníka, ktoré by veriteľ nemusel zohľadniť vo vlastných informačných povinnostiach. Zaradenie povinností dlžníka, každopádne zahrnutých v splátkach, príznačne do predtlačeného textu zmluvy, podľa názoru súdu odôvodňuje záver, že podľa cit. ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, najmä poistné, lebo pri tejto skutkovej koncepcii zmluvy spotrebiteľ navyše mal činnosťou veriteľa nepriamo uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Poistenie, už aj bez ohľadu na to, či pri problematičnosti vzájomného prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník vedomý, v prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako aj veriteľa tohto úveru, voči poistiteľovi. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s takto zahrnutými povinnosťami dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky upraviť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa záväzných dojednaní takto predtlačenej zmluvy.
Osobitne podľa názoru súdu by došlo k obchádzaniu zákona uplatneniu formálnych zmluvných ustanovení o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie veriteľa, lebo pôvodný veriteľ nie je bankou pod osobitným finančným dohľadom, ktorý by ponúkal úverový finančný produkt iba doplnkovo spojený s vedením účtu klienta, samotný úver poskytnutý formou platobnej karty by potom obchádzal účel zákona, že spotreba sa má financovať prednostne z vlastných a nie z kauzálne cudzích peňazí. Pritom u automaticky obnovovaného úveru by dochádzalo k obchádzaniu povinnosti veriteľa skúmať schopnosť splácať dlžníka, ktorý je spotrebiteľom. Aj vzhľadom na technickú podobu zmluvy je dôvodné pochybovať o danosti vôle dlžníka uzavrieť viac ako jednu úverovú zmluvu charakterizovanú konečným počtom splátok. Lenže pri právnej oddeliteľnosti dojednania o úvere splatnom v 10 splátkach, v dôsledku omeškania dlžníka už skôr, na realizáciu týchto zmluvných ustanovení nedošlo.
Ďalej osobitne podľa názoru súdu veriteľovi po splatnosti úveru nepatrí úrok (zmluvný) popri úroku z omeškania. Je to podľa názoru súdu všeobecnou právnou otázkou, aj bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorá nie je v našom právnom poriadku jednoznačne vyriešená. Podľa názoru súdu v prípade omeškania dlžníka veriteľ má právo na zaplatenie okrem istiny aj zmluvného úroku na konkrétne obdobie splatnosti pôvodne predvídané v zmluve. Následne sa veriteľ môže domáhať úroku z omeškania, ako jediného príslušenstva pohľadávky pokrývajúceho čas plynúci po splatnosti zmluvy, osobitne podľa názoru súdu aj bez ohľadu na to, ak by išlo o splatnosť predčasnú. Základom pre výpočet úroku z omeškania popri istine môže byť aj vyčíslený (zmluvný) úrok, príp. ďalšie splatné zmluvné povinnosti, keby bol na ne daný nárok. Keďže úrok z omeškania je potom jediné príslušenstvo narastajúce v čase, a základom jeho výpočtu je okrem istiny iné príslušenstvo včítane zmluvného úroku, nedochádza tak k „zloženiu úrokov“ opakovaným zvyšovaním samotného základu ich výpočtu. Súd tak interpretuje § 503 ods. 3 ObZ, ktoré upravuje právo dlžníka vrátiť svoj dlh predčasne, užšie. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani jednostranný charakter správania dlžníka, ktorý sa či už dostal do omeškania, alebo naopak mieni splatiť úver predčasne, keď právo na zmluvný úrok je odôvodnené maximálne východiskovým prejavom vôle pri uzatvorení dvojstrannej zmluvy. Vzdialene analogicky povedané, aj predávajúci z kúpnej zmluvy po splatnosti povinnosti dlžníka má právo iba na úrok z omeškania, pritom tiež nemôže ovládať predný predmet, ani disponovať kúpnou cenou, ale nemôže pritom identifikovať svoje predchádzajúce náklady na obstaranie predmetu predaja a svoju zmluvnú maržu pri predaji veci vyjadrenú percentuálne, na ktorú by mal právo až do zaplatenia kúpnej ceny dlžníkom, popri práve na úrok z omeškania. Ilustračne k úverom inak povedané, podľa názoru súdu nie je rozdiel v obsahu prejavenej vôle zmluvných strán, ani rozdiel v postavení veriteľa v prípadoch: A) Veriteľ poskytuje úver 100,- Eur, dlžník sa zaväzuje vrátiť úver s úrokom 20% do 1 roka od poskytnutia, B) Veriteľ poskytuje úver 100,- Eur, dlžník sa zaväzuje vrátiť úver s poplatkom za požičanie 20 Eur do 1 roka od poskytnutia. Ale ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, aj otázka práva na zmluvný úrok za čas po splatnosti úveru popri práve na úrok z omeškania bola iba argumentačne podporná, tu iba dielčia.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Ale ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.
Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 5 %, napokon vo výške 5,15 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu od 16.6.2014, keď už časť splátok úveru zo strany dlžníka bola splatná.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, riadne uplatnený podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, t.j. podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v sadzbe ECB zvýšenej o 5%, napokon vo výške 5,05 % ročne do zaplatenia. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k priznanej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa skutkového odôvodnenia žaloby 16.10.2014, tobôž po splatnosti poslednej dojednanej splátky podľa východiskového dojednania v samotnej predmetnej zmluve.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní bola výlučne úspešná žalovaná, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).