Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-20-2014.pdf
PDF · 125.63 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
VK-8T/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z predsedu JUDr. Slavomíra Cimermana a prísediacich Viery Šlackej a Milana Ďuríka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. decembra 2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný P. G. R. H. M. D. , nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom F. XXX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občan SR,
j e v i n n ý , ž e
- 02. 01. 2013 asi o 17,00 h telefonicky vylákal bývalú priateľku I. Z., nar. XX. XX. XXXX v obci X., aby prišla pred miestny kostol a priniesla mu jeho CD nosiče, keď menovaná prišla, požiadal ju, aby sa s ním prechádzala po obci, keď odmietla, chytil ju za odev a ruku, aby nemohla odísť, keď prišli pred dom, v ktorom poškodená býva, tak sa obžalovanému vytrhla a chcela vbehnúť na dvor domu, pri bráne ju obžalovaný chytil za ruku, nedovolil jej odísť, poškodená mala strach, preto sa nebránila, keď poškodená chcela vybehnúť pred osobné vozidlo, ktoré prechádzalo náhodne okolo, obžalovaný poškodenú sotil odzadu na zem, ležiacu poškodenú niekoľkokrát udrel rukou po chrbte a ramenách, vyhrážal sa jej: „ak sa ešte raz o niečo také pokúsiš, zahluším ťa palicou“, pričom v ruke držal baseballovú palicu, obžalovaný žiadal, aby poškodená s ním odišla do Sečianok, poškodená pod zámienkou vošla do pohostinstva Buriš vo Vinici, pracovníci pohostinstva privolali hliadku polície, ktorá zabránila obvinenému v ďalšom protiprávnom konaní, poškodená neutrpel zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske vyšetrenie,
t e d a
1/
- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čin spáchal na chránenej osobe,
2/
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul, čin spáchal na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
1/
- zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák.
2/
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.
a o d s u d z u j e s a
podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody n e p o d m i e n e č n e vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. sa mu u k l a d á ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Obžalovaný v tej časti skutku, kde sa mu kladie za vinu, že dňa 02. 01. 2013 asi o 17,00 h požiadal poškodenú, aby mu vydala svoj mobil, keď odmietla vytiahol zo svojho odevu baseballovú palicu a telefón poškodenej z vrecka nohavíc zobral
č í m m a l s p á c h a ť
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d), e) Tr. zák.
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. v tejto časti spod obžaloby o s l o b o d z u j e, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Námestníčka okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši doručila dňa 13. 02. 2014 pod zn. Pv 144/13/6610-32 tunajšiemu súdu obžalobu, ktorou viní P. G., nar. XX. XX. XXXX, že dňa 02. 01. 2013 asi o 17,00 h telefonicky vylákal bývalú priateľku I. Z., nar. XX. XX. XXXX v obci X., aby prišla pred miestny kostol a priniesla mu jeho CD nosiče, keď menovaná prišla, požiadal ju, aby sa s ním prechádzala po obci, keď odmietla, chytil ju za odev a ruku, aby nemohla odísť, keď prišli pred dom, v ktorom poškodená býva, tak sa obžalovanému vytrhla a chcela vbehnúť na dvor domu, pri bráne ju obžalovaný chytil za ruku, nedovolil jej odísť, obžalovaný požiadal poškodenú, aby mu vydala svoj mobil, keď odmietla, vytiahol zo svojho odevu baseballovú palicu a telefón poškodenej z vrecka nohavíc zobral, poškodená mala strach, preto sa nebránila, keď poškodená chcela vybehnúť pred osobné vozidlo, ktoré prechádzalo náhodne okolo, obžalovaný poškodenú sotil odzadu na zem, ležiacu poškodenú niekoľkokrát udrel rukou po chrbte a ramenách, vyhrážal sa jej: „ak sa ešte raz o niečo také pokúsiš, zahluším ťa palicou“, pričom v ruke držal baseballovú palicu, obžalovaný žiadal, aby poškodená s ním odišla do Sečianok, poškodená pod zámienkou vošla do pohostinstva Buriš vo Vinici, pracovníci pohostinstva privolali hliadku polície, ktorá zabránila obvinenému v ďalšom protiprávnom konaní, poškodená neutrpel zranenia, ktoré by vyžadovali lekárske ošetrenie, čím mal spáchať zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d), e) Tr. zák..
Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. predvolať a vypočuť obžalovaného, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. predvolať a vypočuť svedkov I.. Z., M.. Z., Z.. K. a B.. K., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluchy svedkov U.. K., W.. F., W.. F., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecký posudok znalcov MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana z Psychiatrickej nemocnice Kremnica a podľa § 269 Tr. por. čítať zápisnicu o vydaní veci, zápisnicu o prevzatí veci, správu Psychiatrickej ambulancie Šahy, správu Psychiatrickej nemocnice Hronovce, správu Obecného úradu Sečianky, záznam o dychovej skúške a odpis z registra trestov obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2015 v záverečnej reči navrhla obžalovaného uznať vinným zo všetkých troch zločinov uvedených v obžalobe. Pri ukladaní trestu navrhla postupovať podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. za použitia jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zák.) a žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania v skúšobnej dobe. Tiež navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou v zmysle záverov znaleckého posudku.
Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 03. 2015 súd rozhodol o vydaní Európskeho zatýkacieho rozkazu na obžalovaného, keďže tento sa v mieste bydliska nezdržiaval, výsledky pátrania po jeho pobyte na žiadosť súdu zo dňa 09. 10. 2014 neviedli k zabezpečeniu jeho účasti na hlavnom pojednávaní. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 08. 07. 2015 Európsky zatýkací rozkaz po tom, ako zistil, že sa menovaný môže zdržiavať na neznámej adrese v zahraničí.
Okresný súd Veľký Krtíš dňa 18. 08. 2015 rozhodol o uvalení väzby a obžalovaného podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. vzal do útekovej väzby. Väzba začala dňom 18. 08. 2015 o 17,20 h. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18. 08. 2015.
Opatrením súdu z 18. 08. 2015 bol obžalovanému ustanovený za obhajcu JUDr. Vladimír Zvara, advokát z Advokátskej kancelárie SNP 1A vo Veľkom Krtíši.
Dňa 25. 08. 2015 súd odvolal Európsky zatýkací rozkaz.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2015 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Konkrétne uviedol, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, keď mal poškodenú obmedzovať v osobnej slobode, zadržiavať ju a biť. Poprel, že by bol poškodenej vzal proti jej vôli mobil, ako sa to uvádza v obžalobe.
Prokurátorka navrhla prijať v tejto časti vyhlásenie obžalovaného, ktorým nepoprel spáchanie skutku, ktorý sa kvalifikuje v obžalobe ako zločin obmedzovania osobnej slobody a zločin vydierania.
Predseda senátu podľa § 257 ods. 5 Tr. por. vyzval obžalovaného k vyjadreniu k ustanoveniam § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a zároveň obžalovaného poučil, že jeho vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie tohto skutku bude súd považovať za priznanie spáchania tohto skutku. Zároveň obžalovaného poučil, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Keďže obžalovaný zodpovedal na jednu otázku (§ 333 ods. 3 písm. f/ Tr. por.) slovom „nie“ a tiež vzhľadom na to, že takéto vyhlásenie obžalovaného musí byť jednoznačné a ním učinené vyhlásenie takéto jednoznačné nebolo, súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ktorým sa dopustil zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. sa neprijíma a dokazovanie sa vykoná.
Súčasťou tohto procesného postupu sa nestalo posudzovanie konania obžalovaného, ktorým sa mal dopustiť zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d), e) Tr. zák., keďže sám obžalovaný na začiatku pojednávania uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania tohto zločinu, pretože ho nespáchal.
Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2015 ďalej uviedol, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú dal do zápisnice pred vyšetrovateľom OR PZ Veľký Krtíš (č. l. 12 - 17). K stretnutiu s bývalou priateľkou I. Z. uviedol len toľko, že pred ním požil marihuanu a pervitín, avšak vedel, čo robí. Menovanú zavolal na stretnutie, pretože sa chcel s ňou rozprávať. Bránil jej v odchode rukami. Už si nespomína, či jej bránil aj tým, že jej hrozil baseballovou palicou. Poškodená mala pri sebe dva mobily, jeden z nich nebol funkčný. Sama mu to povedala. Funkčný mobil mu na jeho výzvu dobrovoľne vydala. V určitej chvíli, keď prechádzalo popri nich auto poškodenú sotil na zem a udrel ju do pleca päsťou. Nepoprel, že pri tomto stretnutí mal pri sebe baseballovú palicu, ale túto nosil so sebou obvykle, keďže ho v obci v minulosti niekoľkokrát prepadli. Poškodená túto baseballovú palicu u neho zbadala až vtedy, keď ju vybral v krčme. S poškodenou sa poznal asi rok a pol, keďže sa spolu priatelili. Zvykli sa stretávať vonku na rôznych miestach. Pri stretnutiach sa zvykli držať za ruky a občas sa aj objali. Dňa 02. 01. 2013 asi o 17,00 h sa stretli tak, že ona na neho čakala. Počas stretnutia sa rozprávali a aj hádali. Dozvedel sa, že poškodená nadviazala známosť s iným mužom. V dôsledku tohto poznatku bol nervózny, avšak mal záujem obnoviť vzťah s poškodenou.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2015 obhajca v záverečnej reči uviedol, že celý skutok opísaný v obžalobe je nejasný. Má problém rozlíšiť z neho, ktorá časť sa dotýka obvinenia zo zločinu obmedzovania osobnej slobody, ktorá zločinu vydierania a ktorá zločinu lúpeže. Zločin obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 Tr. zák. nebol preukázaný. Nebolo zistené ani z výpovede svedkyne - poškodenej Z., akým konkrétnym spôsobom obmedzoval obžalovaný jej osobnú slobodu. Vzájomne sa poznali, spolu chodili a keďže nastal v ich vzťahu skrat, riešil to neuvážene. Súd má za to, že sa obžalovaný nedopustil ani zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 Tr. zák., pretože dôkazy jednoznačne nenasvedčujú tomu, že sa zmocnil násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia mobilných telefónov poškodenej. Tiež má za to, že sa nedopustil ani zločinu vydierania. Má ale za to, že obžalovaného je potrebné uznať vinným z protiprávneho konania menšej závažnosti a prekvalifikovať trestný čin vydierania na trestný čin nebezpečného vyhrážania a z trestných činov lúpeže a obmedzovania osobnej slobody obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Pri určovaní výmeru trestu navrhol prihliadnuť aj na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. a/ Tr. zák.), t. j., že spáchal trestný čin v silnom citovom rozrušení. V súlade s návrhom prokurátorky navrhol obžalovanému uložiť aj ochrannú liečbu protialkoholickú a protitoxikomanickú ambulantnou formou.
Obžalovaný v záverečnej reči a v práve posledného slova uviedol, že svojho konania ľutuje. Určite konal nerozvážne. Učinil prehlásenie, že sa do budúcnosti už takéhoto konania nedopustí. Chce, aby mu bol uložený miernejší trest.
Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2015 vypovedal, že sa pridržiava v plnom rozsahu svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice o výsluchu svedka pred vyšetrovateľom OR PZ Veľký Krtíš dňa 27. 09. 2013 (č. l. 32 - 33). Na doplnenie uviedol, že býva asi 200 m od Pohostinstva „ U Buriša“ vo Vinici. Jeho švagriná B. K. je majiteľkou tohto pohostinstva. Dňa 02. 01. 2013 mu večer zavolala, aby rýchlo prišiel do krčmy, lebo je tam jeden muž, ktorý ich ohrozuje. Po príchode na miesto sa tomuto mužovi predstavil, že je policajt. Muža vyzval, aby zostal na mieste a nesnažil sa utiecť. Následne zavolal na číslo 158. Ďalej uviedol, že si nepamätá, či po príchode mal obžalovaný v rukách baseballovú palicu alebo vôbec nejaký predmet. V priestoroch pohostinstva bola aj poškodená, avšak čo mu hovorila si už tiež nepamätá.
Svedkyňa M. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 12. 10. 2015 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu pred vyšetrovateľom OR PZ Veľký Krtíš dňa 27. 09. 2013 (č. l. 25 - 29). Poškodená I. Z. je jej dcérou. O tom, že má nadviazanú známosť, mala vedomosť, avšak sa domnievala, že priateľom dcéry je P. F.. Obžalovaného nikdy nevidela, ani jej ho dcéra nepredstavila. Od incidentu jej obžalovaný raz telefonoval, kedy sa ospravedlňoval zo svojho správania zo dňa 02. 01. 2013. Telefonoval jej ešte v ten večer, ako sa stal tento incident. Udalosti, ktoré sa stali nezanechali na dcére zdravotné následky.
Svedkyňa - poškodená I. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2015 vypovedala, že sa pridržiava v plnom rozsahu svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice v prípravnom konaní (č. l. 18 - 24; 78 - 82). Uviedla, že dňa 02. 01. 2013 jej volal P. G., aby sa išla s ním poprechádzať. Rozhodla sa, že pôjde, keďže mu chcela vrátiť požičané CD-čka. Prechádzali sa tak, že sa celý čas držali za ruky. Keď sa chcela od neho odpútať a ísť domov, vtedy na ňu vytiahol baseballku a pohrozil jej, aby sa nepokúšala odísť. Prechádzali sa ďalej. Keď spozorovala prichádzajúce auto, rozhodla sa ho zastaviť. To ho nahnevalo tak, že ju sotil na zem a udrel rukou do pleca. Už si nepamätá, či ju udrel jedenkrát alebo viackrát. Postavila sa zo zeme sama. Zároveň jej zobral mobil, ktorý mala pri sebe. Pokračovali v prechádzaní smerom do dediny. Keď došli pred Burišovu krčmu tak mu povedala, že nič nejedla a že si chce kúpiť niečo na zahryznutie. Tento moment využila a všetko oznámila krčmárke. Krčmárka jej povedala, aby išla do zadnej časti kuchyne. Dostavil sa tam aj obžalovaný. Na tomto mieste zotrvala do času, kým neprišiel pán K., ktorý je policajtom.
Prokurátorka požiadala o prečítanie výpovede, ktorú poškodená uviedla do zápisnice na polícii dňa 27. 09. 2013 v časti odstránenia rozporov. Poškodená na to uviedla, že si už nepamätá na to, či počas prechádzania sa s obžalovaným jej tento niečím hrozil a ak áno, čím jej hrozil.
Na otázky obhajcu vypovedala, že s obžalovaným sa kamarátila, zvykli sa stretávať, celkom sa stretli 3 až 4 krát. Pri stretnutiach bol k nej normálny a bol milý. Mala záujem sa s ním stretávať. Problém vznikol vtedy, keď nadviazala známosť s iným mužom. Obžalovanému sa to nepáčilo a žiarlil na ňu. Mobil, ktorý mala na stretnutí so sebou bol jej. Obžalovaný jej vzal mobil preto, lebo nechcel, aby niekomu zavolala, alebo aby prijala hovor, keď by jej niekto volal. Obžalovaný jej vzal dva mobily, ktoré mala uložené v jednom vrecku. Vzal ich potom, ako sa postavila zo zeme, keď do nej sotil. Svedkyňa sa už nepamätá, či
sa jej obžalovaný niečím vyhrážal predtým, ako jej vzal telefóny. Telefóny jej boli vrátené a to jeden z nich pánom K. v krčme a druhý jej bol vrátený na polícii vo Vinici. Poškodená tiež uviedla, že na obžalovanom nespozorovala, či bol pod vplyvom alkoholických nápojov, alebo po požití nejakých iných látok. Myslí si, že bol agresívny len preto, že ho chcela nechať.
Na otázku obžalovaného, prečo klame a neuvedie pravdu, že jej telefóny on nezobral uviedla, že si pamätá to, že jej on zobral telefóny.
Svedkyňa B. K. na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2015 vypovedala, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu dňa 06. 12. 2013 (č. l. 39 - 40). Len doplnila, že dňa 02. 01. 2013 bola v miestnom pohostinstve, v ktorom podniká. Robila tam výčapníčku. Spozorovala, že do vnútorných priestorov vstúpila slečna I. Z. aj s obžalovaným. Na obidvoch spozorovala napätie v tvárach. Na to pristúpil k nej obžalovaný, ktorý ju chytil za sveter, ukázal jej baseballovú palicu, ktorú mal pri sebe a povedal: „Zabijem ťa, ak budeš volať políciu“. V snahe ukľudniť situáciu mu povedala, že políciu volať nebude. Využila tento moment a odišla do zadnej časti kancelárie, odkiaľ zavolala švagra Z. K., ktorý je policajtom na OO PZ vo Vinici. Nespomína si, že by bol obžalovaný v jej prítomnosti hovoril na slečnu Z.Ö.. Rozprávala sa aj so slečnou, ktorá jej povedala, že ju obžalovaný nechce pustiť domov a že ju niekam chce odviezť. S obžalovaným sa nerozprávala.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán súd prečítal výsluchy svedkov U. K. (č. l. 30 - 31), W. F. (č. l. 35 - 36) a W. F. (č. l. 37 - 38) z prípravného konania. Svedkyňa U.. K. bola dňa 02. 01. 2013 doma s manželom, pričom vo večerných hodinách mu telefonovala jej sestra B. K.Ť., ktorá je majiteľkou miestneho pohostinstva a povedala mu, aby prišiel do krčmy, že tam nejaký muž chce palicou zabiť nejaké dievča a ohrozuje aj ich. Do krčmy išla spolu s manželom. Po príchode sa manžel mladému mužovi predstavil, že je policajt a vyviedol ho von z kuchyne do miestnosti výčapu. Iné nič nevidela. Svedkyňa W. F. vypovedala, že dňa 02. 01. 2013 bola v práci ako čašníčka v pohostinstve „U Buriša“ vo Vinici. V určitej chvíli vošli do krčmy mladé dievča s mladým chlapcom. Dievča jej povedalo, že aby jej pomohla, že ju chce chlapec zobrať. Či sa ten chlapec dievčaťu aj nejako vyhrážal, na to si nepamätá. Svedkyňa W. F. vypovedala, že dňa 02. 01. 2013 bola v práci v zaradení kuchárky v pohostinstve „U Buriša“ vo Vinici. Zrazu do kuchyne vbehla I. Z. a povedala jej, že ju nejaký chlapec chce odviesť preč. Situáciu vyriešila B. K., ktorá zavolala švagrovi Z. K., ktorý je policajtom a požiadala ho, aby prišiel do krčmy. Mladý muž sa jej nijako nevyhrážal, on len kričal na I. Z. a im povedal, aby sa do toho nestarali.
Na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2015 bol zo súhlasom strán podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaný znalecký posudok č. 122 a č. 138 z roku 2013 vyhotovený znalcami MUDr. Petrom Vážnym a MUDr. Tiborom Ďurianom z Psychiatrickej nemocnice v Kremnici. Znalci v ňom zodpovedali na otázky vyšetrovateľom im uložené. Z ich odpovedí vyplýva, že obžalovaný P. G. netrpel a netrpí duševnou chorobou alebo poruchou. V čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a jeho protiprávnosť, avšak ovládacie schopnosti mal ľahko znížené požitím návykových látok (marihuany). Obžalovaný je evidovaný ako zneužívateľ psychoaktívnych látok a alkoholu na hranici závislosti, preto navrhujú uložiť mu ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, nakoľko ústavnú liečbu už absolvoval. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.
Podľa § 278 ods. 3 Tr. por. súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
Obžaloba viní obžalovaného, že sa mal konaním dňa 02. 01. 2013 asi o 17,00 h v obci Vinica dopustiť zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d), e) Tr. zákona.
Podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 183 ods. 2 písm. d) Tr. zák. odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523183'&ucin-k- dni='30.12.9999'> na chránenej osobe.,
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa § 189 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523189'&ucin-k- dni='30.12.9999'> na chránenej osobe.
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523188'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na chránenej osobe.
Podľa § 188 ods. 2 písm. e) Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z. %2523188'&ucin-k-dni='30.12.9999'> z osobitného motívu.
Všetky trestné činy (zločiny), z ktorých bol obžalovaný obvinený patria medzi trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, ktorým posudzoval, či zistený skutkový stav odôvodňoval podanie obžaloby resp. či možno vyhovieť obhajobe. Trestný čin obmedzovania osobnej slobody spočíva v bránení užívania osobnej slobody. Bránenie v užívaní osobnej slobody je zásah do osobnej slobody, ktorým sa znemožňuje, alebo obmedzuje voľný pohyb človeka a zároveň sa mu bráni o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Toto bránenie v užívaní osobnej slobody musí byť ťažko prekonateľné. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu nie je rozhodujúca dĺžka doby, počas ktorej sa obmedzuje sloboda jednotlivca.
V trestnej veci k naplneniu znakov tohto trestného činu došlo tým spôsobom, že obžalovaný proti vôli I. Z., ktorá v čase spáchania skutku požívala inštitút „chránenej osoby“, keďže nemala dovŕšený 18 rok svojho veku, jej bránil slobodnému pohybu tým, že ju držal za ruku a odev, musela sa s ním proti svojej vôli prechádzať a takto jej nedovolil odísť domov, čím jej bránil v užívaní osobnej slobody. To, že znaky skutkovej podstaty tohto zločinu (ods. 2 cit. ustanovenia zákona) boli naplnené deklarujú vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní. Je to predovšetkým výpoveď svedkyne - poškodenej I. Z. a rovnako aj priznanie obžalovaného. Obžalovaný sám uznal, že konal neuvážene, nechcel, aby poškodená od neho odišla a proti jej vôli ju zadržiaval a mal v záujme s ňou odísť do obce Sečianky.
Prokurátorka obžalovaného viní, že skutkom, ktorý sa stal dňa 02. 01. 2013 obsiahnutom v obžalobe, sa mal obžalovaný dopustiť aj zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.. Trestný čin vydierania je zločinom. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel. Jeden zo znakov trestného činu
- objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. V trestnej veci podľa obžaloby mal obžalovaný naplniť znaky tohto zločinu tým, že násilím nútil poškodenú I. Z., aby konala tak, ako chcel obžalovaný. Požiadal ju, aby sa s ním prechádzala po obci. Zakazoval jej ísť domov a keď poškodená chcela vybehnúť pred osobné vozidlo, ktoré prechádzalo náhodne okolo, sotil ju odzadu na zem a ležiacu poškodenú niekoľkokrát udrel rukou po chrbte a ramenách a vyhrážal sa jej slovami: „Ak sa ešte raz o niečo také pokúsiš, zahluším ťa palicou“. Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. Na rozdiel od obžalobcu toto konanie obžalovaného subsumoval pod iné ustanovenie Trestného zákona a to pod ustanovenie § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.. Trestný čin nebezpečného vyhrážania - § 360 Tr. zák. je v obidvoch odsekoch prečinom. Zo subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Súd dospel k tomu záveru, že vyhrážky obžalovaného charakteru: „Ak sa ešte raz o niečo také pokúsiš, zahluším ťa palicou“, pričom ako priznal obžalovaný, že mal u seba baseballovú palicu, boli nesporne takého charakteru, že mohli u poškodenej I. Z. vzbudiť dôvodnú obavu, že ich naplnením jej bude spôsobená minimálne ťažká ujma na zdraví. Rozdiel medzi skutkovými podstatami týchto dvoch trestných činov spočíva okrem iného v tom, že pri trestnom čine vydierania páchateľ iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel a pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania sa páchateľ inému vyhráža smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Keďže konanie obžalovaného v tom smere, že hrozil poškodenej Z., že ju zahluší palicou ak sa pokúsi o útek bolo vyhrážkou a nie nútením ju, aby nejako konala, alebo niečo strpela, súd obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a nestotožnil sa v tomto smere s právnym posúdením skutku v obžalobe.
Obžalovaný sa mal skutkom z 02. 01. 2013 dopustiť aj zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d), e) Tr. zák.. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti lsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Hrozba bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci. Z obsahu skutku uvedeného v obžalobe vyplýva, že obžalovaný mal naplniť znaky tohto trestného činu, ktorý má charakter zločinu tým, že požiadal poškodenú, aby mu vydala svoj mobil, keď odmietla, vytiahol zo svojho odevu baseballovú palicu a telefón poškodenej z vrecka nohavíc zobral, poškodená mala strach, preto sa nebránila. Teda, násilie alebo hrozba bezprostredného násilia mala spočívať v tom, že obžalovaný hrozbou baseballovou palicou nútil poškodenú k vydaniu mobilu. Nebolo sporným medzi výpoveďami obžalovaného a svedkyne
- poškodenej Z., že mala pri stretnutí so sebou mobil. Nebolo sporným ani to, že tento mobil sa dostal v určitom okamihu, keď sa prechádzali, do dispozície obžalovaného. Poškodená vo výpovedi na hlavnom pojednávaní 07. 12. 2015 uviedla, že jej obžalovaný zobral mobil, ktorý mala pri sebe. Pri tej istej výpovedi uviedla, že jej obžalovaný vzal dva mobily, ktoré mala pri sebe. Týchto sa mal zmocniť po tom, ako sa postavila zo zeme, keď do nej strčil. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 12. 10. 2015 potvrdil, že poškodená mala pri sebe dva mobily, z ktorých jeden nebol dobitý. Funkčný mobil mu na jeho výzvu poškodená dobrovoľne vydala. Poškodená vypovedala, že k prevzatiu mobilu (neuviedla ktorého) došlo takým spôsobom, že jej ho mal zobrať z vrecka potom, ako mu ho odmietla dať. Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu lúpeže je dôležité, aby násilie alebo hrozba bezprostredného násilia predchádzali zmocneniu sa veci. Poškodená nepreukázala, že by bol na ňu obžalovaný pôsobil násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia pred tým, ako sa mal zmocniť jej mobilu. Pokiaľ sa obžalovaný dostal k mobilu poškodenej tým spôsobom, že ju zvonka po šatstve ohmatával, či má u seba mobil, čo uviedol obžalovaný, a keď zistil, že má, tak jej ho zobral, nenaplnil takýmto konaním znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže. Nedošlo k naplneniu znaku, ktorým je násilie alebo hrozba bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Nemožno opomenúť ani ten fakt, že obidvaja sa priatelili, poznali dlhšiu dobu a stretávali, pričom ich stretnutia boli normálne a obžalovaný bol k nej milý tak, ako uviedla samotná poškodená. Nemožno neprihliadnuť ani na ten fakt, že celý tento incident, ktorý sa odohral medzi nimi mal spojitosť s tým, že poškodená nadviazala inú známosť, čo obžalovaný ťažko prenášal. Rovnako nemožno opomenúť ani ten fakt, že sa poškodená nebránila stretnutiu s obžalovaným, dokonca sa dostavila na stretnutie skôr, než samotný obžalovaný, čo len potvrdzuje jej výpoveď, že pri stretnutiach sa ku nej správal normálne a bol milý a teda mala záujem sa stretávať. Za danej situácie súd bol toho názoru, že subsumovanie časti skutku pod trestný čin lúpeže, by nezodpovedal vykonanému dokazovaniu a kvalifikácii skutku. Súd preto obžalovaného v tej časti skutku, kde sa mu kladie za vinu, že dňa 02. 01. 2013 asi o 17,00 h požiadal poškodenú, aby mu vydala svoj mobil, keď odmietla, vytiahol zo svojho odevu baseballovú palicu a telefón poškodenej z vrecka nohavíc zobral, podľa § 285 písm. a) Tr. por. v tejto časti spod obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Pri ukladaní trestu súd postupoval podľa § 34 ods. 1, 2, 4 Tr. zák.. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania viacerých trestných činov bol mu uložený úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Z nich najprísnejšie trestným je zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zák. a keďže obžalovaný naplnil konaním aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu, keď spáchal čin na chránenej osobe (poškodená nedovŕšila 18 rok svojho veku), bol odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák.. Pri výmere trestu súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. a/ Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil to, že spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Vyplýva to aj zo záverov znaleckého posudku č. 122 a č. 138/2013 znalcov MUDr. Petra Vážneho a MUDr. Tibora Ďuriana z Psychiatrickej nemocnice v Kremnici.
Znalci v odpovedi na otázku č. 2 uviedli, že obžalovaný vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a jeho protiprávnosť, ovládacie schopnosti mal ľahko nepodstatne znížené citovým napätím. Toto citové napätie spočívalo v tom, že medzi ním a poškodenou bol nadviazaný priateľský vzťah, ktorý v deň spáchania skutku chcela poškodená ukončiť. Priťažujúcou okolnosťou bolo to, že sa dopustil spáchania viacerých trestných činov. Z hodnotenia obžalovaného z miesta bydliska - Obec F. (č. l. 69) sa potvrdzuje, že menovaný je slobodný a žije v spoločnej domácnosti s matkou a so starými rodičmi. Jeho správanie doposiaľ nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z odpisu z registra trestov sa potvrdzuje, že Okresná prokuratúra Veľký Krtíš rozhodnutím z 07. 11. 2012 právoplatným 20. 11. 2012 pod zn. Pv 463/12/6610 rozhodla o podmienečnom zastavení trestného stíhania so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov do 20. 11. 2013. Obžalovaný bol stíhaný za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.. Z uvedeného vyplýva, že sa dopustil protiprávneho konania v skúšobnej dobe. Keďže zákon umožňuje uložiť za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody v rozpätí od 3 do 8 rokov súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody nepodmienečný vo výmere 4 roky.
Keďže obžalovaný nebol v dobe posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu.
Z vykonaného dokazovania sa potvrdzuje, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Zo záverov znaleckého posudku č. 122 a č. 138/2013 sa potvrdzuje, že obžalovaný je evidovaný ako zneužívateľ psychoaktívnych látok, ale netrpí forenzne významnou duševnou chorobou alebo poruchou chorobného charakteru. Znalci MUDr. Peter Vážny a MUDr. Tibor Ďurian navrhli mu uložiť ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, nakoľko ústavnú po čine už absolvoval. S týmto záverom sa stotožnila na hlavnom pojednávaní tak obžaloba, ako aj obhajoba a obidvaja navrhli uloženie takéhoto ochranného liečenia. Súd ma za to, že z hľadiska osoby páchateľa (obžalovaného) je potrebné mu uložiť ochranné liečenie, preto takto učinil a uložil mu ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).