Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-134-2015.pdf
PDF · 101.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/134/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická č. 707/25, proti odporcovi: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. č. XX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom Q. G., tajomníčkou Okresného súdu K., o zaplatenie 206,26 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n a v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia 206,26 eura s vyčísleným ročným úrokom z omeškania v sume 41,70 eura a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 206,26 eur od 27.03.2015 do zaplatenia a zaplatenia trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.12.2006 uzatvoril odporca s navrhovateľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola aj dohoda zmluvných strán o uzavretí úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany odporcu. Navrhovateľ sa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úverový rámec. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu dňa 26.02.2013 zaslal výzvu k splateniu dlhu vo výške 1351,03 eura. Na výzvu odporca nereagoval ani len čiastočnou úhradou. Navrhovateľ si v návrhu uplatňuje iba rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 3135,82 eura a sumou, ktorú odporca splatil vo výške 2929,56 eura, t. j. sumu 206,26 eura. Navrhovateľ si od odporcu neuplatňuje úroky a poplatky spojené s poskytnutým úverom. Ku dňu podania návrhu na súd predstavoval dlh odporcu voči navrhovateľovi sumu 206,26 eura, vyčíslený úrok z omeškania v sume 41,70 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 206,26 eura od 27.03.2015.
Navrhovateľ sa vo veci vyjadril aj písomným podaním zo dňa 01.12.2015, v ktorom uviedol, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle odporkyne a navrhovateľa, je uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
Odporca a ani opatrovníčka odporcu sa k návrhu navrhovateľa ústne a ani písomne nevyjadrili.
Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 04.12.2015 konanom v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu a opatrovníka odporcu podľa § 101 ods. 2 OSP.
Súd vykonal dokazovanie v predmetnej veci oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä: návrhom, výpisom navrhovateľa z OR, výpisom PZ navrhovateľa z OR, plnomocenstvom, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 25.11.2014, podacím hárkom, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2006, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 26.02.2013, podacím hárkom, výpisom z účtu odporcu, závadou doručenia, lustráciou odporcu v registri obyvateľov, lustráciou odporcu v Sociálnej poisťovni, lustráciou odporcu v ZVJS, uznesením OS Prievidza zo dňa 08.09.2015 č. k. 13C/134/2015-42, emailom zo dňa 02.12.2015, ospravedlnením navrhovateľa a ďalším obsahom spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 05.12.2006 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi typ úveru SP48 vo výške 16980,- Sk (563,63 eura), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 604,- Sk (20,05 eura), pri ročnej percentuálnej miere nákladov 30,9%, a konečnou výškou úveru 28992,- Sk (962,36 eura). Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy na prvej strane je aj ustanovenie, podľa ktorého spoločnosť a klient podpisom na tejto zmluve zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže zmluvu o RÚ I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok navrhovateľa. Na základe takto uzavretej zmluvy RÚ I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok navrhovateľa.
Zo splátkového kalendára zmluvy, ktorý je pripojený k úverovej zmluve, mal súd preukázané, že odporca počnúc dňom 15.08.2008 vybral až do 21.08.2011 celkom sumu 3135,82 eur v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere č. 5710065602. Odporca z titulu poskytnutého úveru zaplatil navrhovateľovi do dňa 26.02.2013 sumu 2929,56 eura. Listom zo dňa 26.02.2013 navrhovateľ vyhlásil splatnosť celého úveru a vyzval odporcu k úhrade dlžnej čiastky v sume 1351,03 eura. Uvedená výzva bola zaslaná odporcovi doporučene. Odporca na výzvu nereagovala ani len čiastočnou úhradou.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20060701.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy) neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V predmetnej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 206,26 eura s príslušenstvom titulom úverovej zmluvy zo dňa 05.12.2006, ktorá zároveň bola podľa navrhovateľa aj zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky. Z obsahu predmetnej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú zmluvu s predtlačeným formulárom úverovej zmluvy, podľa ktorej
navrhovateľ mal poskytnúť odporcovi úver vo výške 563,63 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi v 48 mesačných splátkach po 20,05 eura. Súčasťou obsahu úverovej zmluvy je drobným ťažko čitateľným písmom uvedený text v spodnej časti predtlače, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli okrem uzavretia úverovej zmluvy aj na uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý záväzkovo- právny vzťah založili odkazom na ustanovenia na rube tejto listiny a v úverových podmienkach. Odporcovi ako klientovi týmto spôsobom v zmysle ÚZP, hlavy 8, 9, 10 a 11 vzniklo na poskytovanie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty, čo odporca realizoval prostredníctvom úverovej karty a prostredníctvom úverovej karty uskutočnil výbery z bankomatu v celkovej sume 3135,62 eur, z ktorej zaplatil navrhovateľovi celkom sumu 2929,56 eura. Odporca sa dostal podľa navrhovateľa do omeškania, preto ho navrhovateľ vyzval na zaplatenie celkového dlhu v sume 1351,03 eura (výzva zo dňa 26.02.2013) v lehote 15 dní od odoslania výzvy, ktorú povinnosť odporca nesplnil. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ obrátil na súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu 206,26 eura.
Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že právny vzťah založený úverovou zmluvou zo dňa 05.12.2006 č. XXXXXXXXXX, ktorá zároveň mala byť aj zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. Následne vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách považoval dojednaný revolvingový úver za neplatný právny úkon vzhľadom na skutočnosť, že tento záväzkový vzťah nebol dostatočne individualizovaný, pretože obsah zmluvy o revolvingovom úvere nebol súčasťou osobitnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S prihliadnutím na spôsob uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere podľa predtlačeného zmluvného formulára, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy, kde v dolnej časti tejto predtlače je drobným ťažko čitateľným písmom uvedený text, že zmluvné strany uzatvárajú súčasne aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8, 9, 10 a 11 ÚZP. Súd považuje uvedený spôsob uzavretia zmluvy za nekalú praktiku (neprijateľnú zmluvnú podmienku) zo strany dodávateľa (navrhovateľa) a vzhľadom na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa vstúpiť aj do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako je úverová zmluva, nepovažoval právny úkon (zmluvu o revolvingovom úvere) za platný. Súd poukazuje na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu spätý so skutočnosťou, či odporca vôbec mal reálnu možnosť sa oboznámiť so znením ÚZP a aj keby mal, tieto sú rozsiahle s množstvom odbornej právnej termonológie. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru považoval za neplatnú podľa § 37 ods. 1 OZ.
Súd konštatuje, že právna úprava nevylučuje, aby prostredníctvom jednej úverovej zmluvy zmluvné strany uzavreli niekoľko úverov, musí ísť o platné právne úkony. V predmetnej veci však účastníci v úverovej zmluve súčasne s týmto právnym úkonom platne neuzavreli aj zmluvu o revolvingovom, keďže záväzkovo-právny vzťah vychádzajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere absentuje vôľu odporcu a nie je dostatočne individualizovaný. Z hľadiska ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v danom prípade je potrebné na tento právny vzťah aplikovať, je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, jej nedodržanie zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dodržaná vtedy, ak zachováva zároveň všetky náležitosti stanovené § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odporca podpísaním predtlače úverovej zmluvy podpísal časť textu týkajúceho sa iného záväzkového vzťahu ako je ten, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy a ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto spôsob uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch, aj Občianskeho zákonníka, je neakceptovateľný, pretože vzbudzuje pochybnosti o skutočnej (slobodnej a vážnej) vôli odporcu vstúpiť uzavretím úverovej zmluvy súčasne do ďalšieho záväzkového vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ sa mylne domnieva, že záver o tom, či vôľa odporcu byť účastníčkou aj záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o revolvingovom úvere bola slobodná a vážna, možno vyvodiť z okolnosti, kedy zmluva o revolvingovom úvere nadobudla platnosť (súčasne s podpisom úverovej zmluvy), resp. kedy sa zmluva stala účinnou (aktiváciou úverovej karty prostredníctvom ktorej sa mali realizovať výbery finančných čiastok). Súd zdôrazňuje vôľu ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu, ktorá musí byť daná. Nestačí akákoľvek vôľa, ale právnu relevanciu má len vôľa vyhovujúca náležitostiam predpísaným právom. Náležitosťou takejto vôle podľa Občianskeho zákonníka, okrem toho, že vôľa musí byť skutočne daná, je to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná, pričom sloboda a vážnosť vôle sú základné atribúty prejavu vôle ako podstatnej náležitosti právneho úkonu. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle subjektu, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti ani neexistuje, resp. existuje v inej kvalite, o akom svedčí jej prejav. V danom prípade je pochybné, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola jednoznačne daná vôľa odporcu uzatvoriť aj revolvingovú zmluvu. Len v prípade vylúčenia pochybností, čo nie je daný prípad, je nutné ďalej pre platnosť revolvingovej zmluvy splnenie zákonných podmienok osobitnej právnej úpravy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 1 a 2). V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť zmluvné podmienky vypracované predovšetkým nepochybne, rozhodne nie skryto a zrozumiteľne. V situácii, ak existuje pochybnosť o zmysle zmluvnej podmienky, má prednosť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvná podmienka, ktorá nebola dohodnutá individuálne sa považuje za nekalú (neprijateľnú), ak spôsobuje začnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podmienky úverovej zmluvy neboli s odporcom individuálne vyjednané, nemal možnosť ich reálne ovplyvniť, prípadne niektorú z ustanovení ÚZP vylúčiť vzhľadom na povahu úverovej zmluvy, ktorá má podobu predtlačeného formuláru. Nemožno obísť fakt, že ÚZP sú mimoriadne rozsiahle, napísané veľmi neprehľadne, drobným, ťažko čitateľným písmom a vyznačujú sa množstvom právnickej terminológie, ktorá celkom očividne spôsobuje nevyváženosť vzájomného vzťahu v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Odporca ako spotrebiteľ - laik nemohol postrehnúť, že obsahom úverovej zmluvy je aj ďalší právny vzťah, ktorého účastníkom sa mal stať už okamihom podpísania úverovej zmluvy a následne aktiváciou úverovej karty sa mal stať tento ďalší právny vzťah účinný. K inému záveru nemožno dospieť, pretože nepostačuje, že úverová zmluva odkazovala v podrobnostiach na úverové podmienky a odporca ako klient vyhlásil, že bol s nimi oboznámený. Uvedená skutočnosť zakladá neoprávnenú výhodu zmluvného vzťahu v prospech navrhovateľa, ktorý bol v pozícii dodávateľa, t. j. profesionála v predmetnej oblasti (poskytovania úverov), a teda disponoval vyššou úrovňou informovanosti ako odporca. Zo všetkých uvedených dôvodov považoval súd dojednaný revolvingový úver za neplatný právny úkon.
Zo splátkového kalendára predloženého navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky v celkovej výške 3135,82 eura, z ktorých odporca navrhovateľovi doteraz vrátil 2929,56 eura. Keďže sa zmluvy považujú za absolútne neplatné, navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie nárokov uplatnených v návrhu vo výške 206,26 eura z titulu bezdôvodného obohatenia pre neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Avšak vzhľadom na to, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada z úradnej moci na premlčanie (§5b zákona č. 250/2007 Z. z.). I keď svojim charakterom ide o zmluvu o úvere, ide zároveň i o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú treba aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o úvere, ktorá je uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde nevyhnutne pristupuje aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co 81/2012 z 14.2. 2013, ktorý bol predmetom skúmania Ústavného súdu SR vo veci I.ÚS 402/2013 z 19.6. 2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva je neplatná, navrhovateľovi by v tomto prípade vznikol len nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok sa premlčuje podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, najneskôr v trojročnej objektívnej premlčacej dobe a to odo dňa, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, t.j. právny úkon je neplatný od začiatku)
- t.j. od 05.12.2006. Doba na uplatnenie nároku navrhovateľom tak uplynula najneskôr dňa 21.08.2013, kedy uplynula dvojročná premlčacia lehota odkedy naposledy čerpal odporca sumu 300,- eur na základe úverovej karty od navrhovateľa. Navrhovateľ si nárok na súde uplatnil až 02.04.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Nárok navrhovateľa je teda z dôvodu premlčania nedôvodný.
Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu.
Súd rozhodol o náhrade trov konania odporcu podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v celom rozsahu úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.