Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-51-2009.pdf
PDF · 121.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/51/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného W.. C. D., pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., na hlavnom pojednávaní dňa 07. 12. 2015 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného W.. C. D., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom X., S.. Y. XX, oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 2Pv/303/05 zo dňa 31. 03. 2009, ktorá mu kládla za vinu spáchanie trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, ktorý mal spáchať tým, že ako jeden z konateľov spoločnosti ZRK, s.r.o., so sídlom Y. XX, J. J., rozhodujúci o hospodárení spoločnosti a o nakladaní s jej majetkom po tom, čo dňa 03. 12. 2004 prevzala B. G. výpoveď leasingovej zmluvy č. B. uzavretej dňa 09. 09. 2003 medzi prenajímateľom spoločnosťou VB Leasing SK, s.r.o., so sídlom L. X. C. XX, J., IČO: XX XXX XXX a nájomcom - spoločnosťou ZRK, s.r.o., J.Á. J., kde predmetom nájmu bolo osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES Benz S500 L, e. č. J. XXX J. v hodnote 1.447.063,- Sk, tak po oboznámení sa s výpoveďou v období od 06. 12. 2004, do ktorého termínu bol povinný predmetné motorové vozidlo vrátiť, tak neurobil, a vozidlo bez právneho dôvodu používal od 06. 12. 2004 do 02. 02. 2005, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného VB Leasing SK, s.r.o., so sídlom T.Š. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 31. 03. 2009 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/303/05 obžalobu na W.. C. D. pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005.
Vo veci pôvodne konal a rozhodoval iný zákonný sudca, ale uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/59/2014 bola vec zrušená a vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to iným samosudcom. V zmysle § 277 ods. 5 Trestného poriadku obžalovaný so zmenou samosudcu nesúhlasil, súd preto musel vykonať hlavné pojednávanie znova.
Obžalovaný W.. C. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že sa pridržiava jeho doterajších výpovedí a vyjadrení, ktoré učinil v rámci tohto trestného stíhania, ako aj na minulých hlavných pojednávaniach ešte u JUDr. Kollára. Nad rámec nechcel nič uviesť, má pripravenú rozsiahlu výpoveď, ktorú by uviedol v rámci záverečnej reči. Na záver uviedol, že sa necíti byť vinný, o výpovedi leasingovej zmluvy zo strany VB Leasing SK, s.r.o., nemal vedomosť,
nemal ani motív protiprávne užívať motorové vozidlo. V tom čase mali v spoločnosti viac vozidiel, ale chcel prehlásiť, že má čisté svedomie.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok C.. O. D., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že využíva právo podľa § 130 Trestného poriadku a odmietol vypovedať, pretože obžalovaný je jeho brat.
Svedok C.. C. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že si pamätá, že riešili tento leasingový problém, v tom čase pracoval ešte v spoločnosti VB Leasing SK, s.r.o. ako právnik. Spomenul si, že predmet leasingu bol daný do autobazáru, že tam bola podpísaná nejaká komisionálna zmluva bez ich súhlasu. Príjemca leasingu nezaplatil leasingové splátky, preto bola leasingová zmluva predčasne ukončená. Nasledovali rokovania s obžalovaným, resp. s jeho právnikmi, zrejme bol dohodnutý splátkový kalendár, ale nevedel sa už vyjadriť k tomu, či bol dodržaný.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že leasingová zmluva bola zo strany poškodeného vypovedaná, a to z dôvodu neplatenia leasingových splátok. V tom čase sa posielali ukončenia, resp. výpovede leasingových zmlúv písomne, adresované bývali prijímateľovi leasingu, nevedel ale uviesť, či v tomto prípade to bolo posielané jemu (obžalovanému), alebo právnemu zástupcovi I.. T.. Prebiehali tam potom osobné rokovania, aj emailová komunikácia,je možné, že predčasné ukončenie leasingu bolo pripojené k tomuto vyjadreniu. Obžalovaný zrejme nejako zareagoval na výpoveď leasingovej zmluvy, nasledovala dohoda o splátkach, bola tam snaha splátky uhradiť a zrušiť predčasné ukončenie leasingovej zmluvy. Predmet leasingu vrátený nebol, svedok nemal vedomosť o tom, kde sa predmet leasingu nachádzal, spomenul si, že auto bolo dané do autobazáru, záujemca o pokračovanie v leasingu vozidlo nevrátil, vozidlo sa malo pohybovať niekde po T., informácie zo strany príjemcu leasingu, teda obžalovaného boli zmätočné, často sa menili, najprv uvádzal, že vie, kto užíva vozidlo, potom že nevie. Nevedel uviesť, či to od začiatku nebolo plánované tak, že to vozidlo bude brané na niekoho iného, pretože neuhrádzanie leasingových splátok odôvodnil obžalovaný tým, že toto vozidlo bolo neplánované. On osobne rokoval s obžalovaným, išlo asi o prvý kontakt s obžalovaným, kedy im prišiel oznámiť skutočnosti, ktoré opísal, teda že auto bolo dané do bazáru a že zmizlo, ukázal im komisionálnu zmluvu, a pokiaľ si dobre pamätá, bol tam vtedy so svedkom prítomný minimálne svedok W.. C. M.. Na záver uviedol, že v tomto prípade išlo o finančný leasing.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok W.. C. M., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že už nie je zamestnaný v spoločnosti VB Leasing SK, s.r.o., teda nemám ani prístup k spisu,preto sa pridržal jeho predchádzajúcich výpovedí.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že výpovede leasingových zmlúv sa zasielali písomne s doručenkou, adresované nájomcovi, prípadne právnemu zástupcovi, teda písomne. O výpovedi leasingovej zmluvy sa upovedomovalo aj telefonicky od prípadu k prípadu, ale vždy bolo pre nich dôležité, aby bola výpoveď doručená písomne, teda aby o tom mali nejaký doklad. Aj on osobne rokoval s obžalovaným, riešili nezaplatenie splátok a ich doplatenie tak, aby zmluva mohla pokračovať. Pamätal si, že auto bolo potom dané na predaj a splátky neboli uhradené. Pokiaľ si dobre spomenul, tak auto nebolo vrátené, bolo ponúknuté na ďalší predaj, potom že bolo stratené s tým, že ho užíva tretia osoba. Svedok si nevedel spomenúť či služby spoločnosti LUBRA, s.r.o., využili v tomto prípade, ale ich služby využívali, určite to je aj v spise, táto spoločnosť pre nich vymáhala pohľadávky, preberala predmety leasingu a zisťovala pomery na mieste. Nevedel si už spomenúť, o akých druh leasingu v tomto prípade išlo, nemal už prístup k spisu, ale podľa čísla a názvu leasingovej zmluvy by to vedel uviesť. Na záver uviedol, že si už skutočne nespomína na to, či v tomto prípade poškodený udelil nejakú plnú moc spoločnosti LUBRA, s.r.o., matne sispomínal, že možno áno, ale všetko by malo byť uvedené v spise.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B. D., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v roku 2004 bola zamestnaná v spoločnosti Auto Centrum X..
Na doplňujúce otázky uviedla, že postup pri umiestňovaní vozidiel do autobazáru bol taký, že sa spísala zmluva o komisionálnom predaji a zákazník nechal vozidlo v autobazáre. Nespomenula si už na to, či podpisovala preberací protokol zo dňa 01.12.2004, ani si už vlastne nepamätala, že vypovedala v prípravnom konaní. Obžalovaného pozná veľmi málo, len z videnia. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či obžalovaný umiestnil do autobazáru motorové vozidlo Mercedes Benz S 500L, nepamätala si to. Taktiež si už nevedela spomenúť, či v autobazáre boli umiestňované aj vozidlá na leasing, ale nezvykli tam
bývať takéto vozidlá. Nespomenula si na to, kto bol v tom čase oprávnený na preberanie motorových vozidiel, ale boli tam viaceré osoby, ktoré na to boli oprávnené, a vozidlo teda preberal ten, kto tam v tom čase fyzicky bol. Nespomenula si už, či aj ona mala oprávnenie na preberania vozidiel. Svedkyni bol na záver výsluchu zo strany prokurátora predložený preberací protokol zo dňa 01.12.2004, ako aj zmluva o komisionálnom predaji, aby sa vyjadrila, koho je písmo na týchto listinách, pričom po nahliadnutí svedkyňa uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť.
Svedkyňa C.. B. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že v roku 2004 bola zamestnaná ako brigádnička v advokátskej kancelárii I.. T..
Na doplňujúce otázky uviedla, že bola oprávnená preberať poštu za túto advokátsku kanceláriu, mala na to udelené splnomocnenie. Mala aj splnomocnenie na preberanie pošty adresovanej obchodnej spoločnosti ZRK, s.r.o. Dňa 03.12.2004 prebrala zásielku pre spoločnosť ZRK, s.r.o., a uložila ju na určené miesto. Čo sa s ňou ale dialo ďalej nevedela uviesť. V sídle spoločnosti bola určená polička pre spoločnosť ZRK, s.r.o., kam sa pošta ukladala, tam položila aj uvedenú zásielku. Nespomenula si už však ,kto túto zásielku následne prebral. V tom čase poznala obžalovaného len ako konateľa spoločnosti ZRK, s.r.o., iba ho videla, osobne sa s ním nepoznala.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok W.. D. D., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že obžalovaného pozná, prišiel s ním do styku vo vzťahu s leasingom motorového vozidla. Do kontaktu s sním prišiel až potom, keď vznikli problémy, keď meškali splátky. Obžalovaný oslovil jeho, svedok bol vtedy konateľom spoločnosti VB Leasing SK, s.r.o. svedok mu na vzniknutú situáciu uviedol, že buď sa doplatia zameškané splátky leasingu, alebo obžalovaný vozidlo vráti a oni ho predajú. Pokiaľ si pamätal, tak bolo nakoniec dohodnuté, že sa vozidlo vráti. Vozidlo ale vrátené nebolo, kvôli tomu je tu. Nemal ani informácie o tom, kde by sa malo vozidlo nachádzať, nespomenul si už, či mu obžalovaný vravel, kde sa vozidlo nachádza. Na záver uviedol, že v prípade leasingu motorového vozidla je možné nájsť pokračovateľa leasingu, ale len s ich súhlasom, a robíto spravidla ich spoločnosť. Obžalovaný nemal ich súhlas na umiestnenie vozidla do autobazáru, pričom v tom čase mali v obehu ako predmet leasingu okolo 30 tisíc vozidiel.
Na doplňujúce otázky uviedol, že v prípade, ak by v tom čase prišiel obžalovaný do ich spoločnosti s dôveryhodným človekom ako pokračovateľom leasingu, bolo by možné žiadosti o pokračovanie v leasingu vyhovieť, potrebovali by podklady od nového nájomcu, následne by to prešlo schvaľovacím konaním a spísala by sa písomná dohoda o pokračovaní leasingu. Svedok nemal vedomosť o tom, kto v čase od decembra 2004 do februára 2005užíval motorové vozidlo. Na záver uviedol, že aj pri výmene nájomcu sa vyžaduje písomný súhlas poškodeného.
Svedok I.. G. T. na hlavom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v rokoch 2004 a 2005 bol konateľom spoločnosti ZRK, s.r.o.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že nebol takým plnohodnotným konateľom v zmysle, že by rozhodoval v spoločnosti, s majiteľom spoločnosti našli také riešenie, že bude konateľom, ale bude vykonávať len právne úkony, teda poskytovať právne služby, kvázi na základe mandátnej zmluvy, ktorá nakoniec ale nebola uzatvorená, teda na základe ústnej dohody s majiteľom spoločnosti. Nerobil teda žiadne aktivity ohľadne obchodnej činnosti spoločnosti. S motorovým vozidlom Mercedes Benz S500Lsa v čase, keď bolo brané na leasing, nestretol, stretol sa s ním len ex post, keď riešil, čo s tým vozidlom vo vzťahu k leasingovej spoločnosti. Spomenul si, že tam prebehla rozsiahla korešpondencia, že zo strany leasingovej spoločnosti prišli dve predčasné ukončenia leasingu, pričom to prvé sa podarilo obžalovanému nejako zvrátiť, nabehol na nejaký režim splátok, a potom prišlo to druhé predčasné ukončenie. Spomenul si, že sa napáda umiestnenie vozidla do autobazáru, resp. hľadanie pokračovateľa leasingu. Po čase to bolo kvalifikované ako trestný čin, on v konaní figuroval aj ako obhajca, pričom on to stále berie ako obchodný spor a vyjadrovať sa v súčasnosti s odstupom času k nejakým lístočkom prilepených k zmluvám je podľa neho iluzórne. Taktiež minulý mesiac skončili nejaké spory s leasingovou spoločnosťou ohľadne predaja iných vozidiel, podľa neho aj v tomto prípade ide o obchodný spor a nie spor v rovine trestnoprávnej. V tom čase prebiehalo preberanie pošty spoločnosti ZRK, s.r.o. tak, že sídlo spoločnosti bolo v J. J., pričom raz za čas osobne obžalovaný alebo jeho bratia, S. alebo O., prišili prevziať poštu, mali tam aj administratívnu pracovníčku, slečnu N., pričom pošta sa vždy odovzdávala vždy zapečatená, teda neotvorená. Odovzdávanie pošty bolo také nárazové, napr. jedenkrát za mesiac,
alebo jedenkrát za dva týždne, teda nebol stanovený nejaký fixný režim odovzdávania pošty. Oni túto poštu neotvárali, to si potom otváral majiteľ spoločnosti. S odstupom času si už presne nespomenul, kedy sa dozvedel o prvom predčasnom ukončení leasingu, ale mohol sa o ňom dozvedieť už len v čase, keď z toho vznikol právny problém, ktorý riešil, teda sa o tom dozvedel asi v tom čase, kedy sa k tomu vyjadroval, teda vyjadroval vo vzťahu k leasingovej spoločnosti. Ohľadne prípadného užívania motorového vozidla v čase od decembra 2004 do február 2005 nemá žiadnu pozitívnu ani negatívnu vedomosť, on to vozidlo fyzicky nikdy nevidel, vychádzal len z informácií od obžalovaného, pričom on ani nemal dôvod sa do toho starať, keď pre spoločnosť len poskytoval právne služby.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa R. G., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v roku 2004 a 2005 nebola zamestnaná v spoločnosti ZRK, s.r.o., pre túto spoločnosť vykonávala účtovníctvo, a to vo X.. Nespomenula si už na to, či pošta pre spoločnosť ZRK, s.r.o., bola doručovaná do X.. Poštu otvárala pravdepodobne sekretárka, zrejme sekretárka túto poštu aj triedila a zakladala. Ku svedkyni sa dostávali účtovné doklady, keďže robila účtovníctvo. Výpoveď leasingovej zmluvy je účtovný doklad, pretože ukončenie leasingu je potrebné vykonať aj účtovne.
Na návrh prokurátora bol svedkyni predložený na nahliadnutie originál predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 30.11.2004, na ktorom sú nalepené dva žlté lístky s tým, aby sa vyjadrila, či sa k nej táto listina dostala, na čo svedkyňa uviedla, že to je možné, ale s odstupom času si na to nevedela spomenúť, keďže jej rukami prešli tisícky listín.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že písmo na dvoch žltých lístkoch prilepených k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy patrí obžalovanému. Ak by pre ňu z tých žltých lístkov vyplynula nejaká pracovná činnosť, tak len nejaké účtovné operácie.
Na záver tejto svedeckej výpovede obhajca uviedol, že k tým dvom žltým lístkom sa vyjadroval v podaní zo dňa 02.06.2014 adresovanom Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Svedkyňa R. P. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že si už nevie presne spomenúť, či v rokoch 2004 a 2005 bola zamestnaná v spoločnosti ZRK, s.r.o., pravdepodobne áno, ale spoločností tam bolo viac. Ona bola účtovníčka a reálne sídlila vo Zvolene. Nevedela si spomenúť na to, ako boli doručované zásielky pre spoločnosť ZRK, s.r.o. do Zvolena, niektoré asi nosil priamo šéf, teda obžalovaný. Podľa nej zásielky otváral obžalovaný. Ku nej sa dostávali také písomnosti, ktoré sa týkali účtovníctva. Podľa nej takýmto účtovným dokladom je aj výpoveď leasingovej zmluvy.
Na návrh prokurátora bol svedkyni predložený na nahliadnutie originál predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 30.11.2004, na ktorom sú nalepené dva žlté lístky s tým, aby sa vyjadrila, či sa k nej táto listina dostala, na čo svedkyňa uviedla, že takáto listina by sa ku nej mala dostať, ale s odstupom času si už nespomenula, či sa ku nej aj dostala. Písmo na tých žltých lístkoch je asi obžalovaného.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že po toľkých rokoch si už nespomenie na to, či pre ňu vyplývala nejaká pracovná úloha z tých dvoch žltých lístkov, ani na to, komu boli pokyny na nich adresované. Taktiež si nevedela spomenúť, či toto bola jediná listina, ku ktorej boli prilepené žlté lístky, ani či to bol zaužívaný spôsob v spoločnosti. Nespomenula si, či niekedy videla motorové vozidlo Mercedes Benz S500L e. č. J. XXX J..
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa C. E., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v rokoch 2004 a 2005 bola zamestnaná v podstate pod Prvou Zvolenskou realitnou kanceláriou, s.r.o., bola zamestnaná ako asistentka. Pokiaľ bola pošta doručovaná na adresu D. ulica, tak ju otvárala ona, potom ju odovzdávala riaditeľovi, teda obžalovanému. Ich potom usmernil obžalovaný, ako majú postupovať.
Na návrh prokurátora bol svedkyni predložený na nahliadnutie originál predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 30.11.2004, na ktorom sú nalepené dva žlté lístky s tým, aby sa vyjadrila, koho je písmo na týchto žltých lístkoch, na čo svedkyňa uviedla, že písmo patrí obžalovanému.
Pre ňu z obsahu textu na žltých lístkoch nevyplývala žiadna pracovná úloha. Text na tých lístkoch bol asi adresovaný jej kolegyniam, nevedela sa k tomu presne vyjadriť. Nevedela si spomenúť, či niekedy
videla motorové vozidlo Mercedes Benz S500L e. č. J. XXX J.. Na záver uviedla, že je možné, že ju obžalovaný niekedy usmerňoval takým spôsobom, že jej písal nejaké žlté lístky, je možné, že niekedy napísal niečo na nálepku.
Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa I. V., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že vzhľadom na odstup času si už nevie spomenúť, čo je presne predmetom tohto konania.
Na doplňujúce otázky uviedla, že v roku 2004 bola zrejme spoločníčkou v obchodnej spoločnosti ZRK, s.r.o., spolu s obžalovaným, ktorý je jej bývalý manžel. Mali viac súdnych sporov, obžalovaný ešte stále aj má nejaké spory s jej bývalým partnerom, pánom Deákom. V tom čase bol konateľom v spoločnosti asi obžalovaný, spolu s I.. T.. Nevedela si už presne spomenúť na vozidlo Mercedes Benz S500L, mali väčšinou Mercedesy, spomenula si, že sme mali Mercedes typu G, a tiež ML. Keď žila spolu s obžalovaným, tak spoločnosť ZRK, s.r.o., riadil obžalovaný, a ešte jeho bratia, ktorí sa starali o ďalšie spoločnosti. Všetky účtovné doklady boli na D. XX vo X., boli tam tri miestnosti dokladov, potom však došlo k ich odcudzeniu spolu s počítačmi. Došlú poštu v spoločnosti ZRK, s.r.o., otvárala asi pani G., ktorá mala na to splnomocnenie, a zrejme dievčatá, ktoré sedeli na ekonomickom oddelení a posúvali to ďalej. Obžalovaný potom rozhodoval, čo s došlou poštou ďalej. S odstúpením od leasingovej zmluvy by sa mal zaoberať obžalovaný.
Na návrh prokurátora bol svedkyni predložený na nahliadnutie originál predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 30.11.2004, na ktorom sú nalepené dva žlté lístky s tým, aby sa vyjadrila, koho je písmo na týchto žltých lístkoch, na čo svedkyňa uviedla, že písmo patrí obžalovanému.
Na záver bola na odstránenie rozporov vo výpovediach svedkyne v súlade s § 264 ods., 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, v ktorej dňa 01. 10. 2007 v podstate uviedla, že má vedomosť o tom, že vozidlo Mercedes Benz S500L obžalovaný užíval, že ho aj požičiaval v období, keď bol konateľom aj ďalším osobám. Ona, ako jeden zo spoločníkov firmy mala prístup k dokladom spoločnosti, a zdalo sa jej nelogické, prečo sa na leasing zobralo také drahé auto, zdalo sa jej to neefektívne a neekonomické. Nevedela si spomenúť, kedy presne bola leasingová zmluva podpísaná, ani že by túto zmluvu videla. Niečo v súvislosti s týmto leasingom nebolo v poriadku, neplatili sa splátky, a spoločnosť VB Leasing SK, s.r.o., ich vyzývala na ich úhradu. Úhradu splátok mal ale na starosti obžalovaný, ako konateľ spoločnosti. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo splátky neboli riadne uhrádzané. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či, kedy a koľkokrát bola leasingová zmluva zo strany leasingovej spoločnosti predčasne ukončená.
Na to svedkyňa uviedla, že teraz sa rozpamätala, že takéto motorové vozidlo bolo, ale nepamätala si ho preto, lebo u nich vo firme sa nepoužívalo, ale bolo niekomu prenajaté.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnice o výsluchu svedkov I. D. a I. K. z prípravného konania.
Svedok I. D. v prípravnom konaní vypovedal, že od roku 2003 do októbra 2004 bol konateľom spoločnosti AUTOCENTRUM ZV, s.r.o., so sídlom vo X., išlo o autobazár. Vozidlo Mercedes Benz S500L bolo do ich autobazáru umiestnené obžalovaným, ktorého osobne pozná. Po predložení zmluvy o komisionálnom postúpení LZ č. XX/XXXXX svedok uviedol, že to mohlo byť tak, ako je na nej uvedené, teda že auto umiestnil dňa 13. 03. 2001. Svedok túto zmluvu nepodpisoval, ale podpísala ju vtedajšia ekonómka, zrejme B. D., ktorá bola za to zodpovedná. Vozidlo tam umiestnil obžalovaný, pretože chcel nájsť pokračovateľa v leasingu, čo sa však v dobe, pokým bol on konateľom, nepodarilo, a to z dôvodu vysokých splátok. Iné doklady k tejto zmluve svedok nemal k dispozícii, nevedel predložiť ani originál, pretože po jeho odchode z firmy doklady ostali vo firme. Nevedel uviesť, či obžalovaný mal k tomu súhlas leasingovej spoločnosti ako majiteľa, podľa neho však nebol potrebný, iba ak by na vozidle niekto jazdil, alebo ak by sa našiel pokračovateľ leasingu. Minimálne do októbra 2004 si teda žiadna iná osoba toto vozidlo nezobrala, je možné, že si ho zobral na určitý čas obžalovaný, nevedel to však určite, ani kedy a na aký čas to mohlo byť. Keď si ho bral, žiadny doklad o tom nespisovali. Svedok nemal žiadnu vedomosť o preberacom protokole zo dňa 01. 12. 2004, na základe ktorého si obžalovaný vozidlo z autobazára prevzal, pretože v tom čase už bol konateľom I. D., ktorý je aj podpísaný na protokole ako odovzdávajúci. Nevedel sa teda vyjadriť k tomu, prečo obžalovaný toto vozidlo z autobazára zobral, svedok tam už potom nechodil, nevedel uviesť, čo sa potom s tým vozidlom stalo.
Svedok I. K. v prípravnom konaní vypovedal, že od 03. 08. 2005 je jedným z konateľov spoločnosti ZRK, s.r.o., a to po odvolaní predchádzajúcich konateľov, obžalovaného a I.. T.. Spolu s ním sa konateľmi stali I. V. a C. C.. Dňa 05. 08. 2005 mu I. V. volala, že pri jej príchode do sídla firmy vo Zvolene zistila, že z firmy vynášajú zamestnanci účtovné doklady, šanóny a rôzne predmety patriace spoločnosti. On zabezpečil pracovníkov SBS, pretože už v minulosti došlo k napadnutiu I. V.. Do sídla firmy sa dostavil až popoludní dňa 05. 08. 2005, pričom od 03. 08. 2005 do 05. 08. 2005 fyzicky žiadne účtovníctvo firmy neprevzal. Po jeho príchode už boli priestory, kde sa účtovníctvo nachádzalo, vyprázdnené. Tiež priamo na mieste vyzvali obžalovaného k vydaniu účtovníctva firmy, pričom on túto písomnú výzvu odmietol prevziať a žiadne účtovníctvo im nevydal. Všetky tieto skutočnosti sú predmetom trestného oznámenia, ktoré už podali. On ako konateľ spoločnosti teda nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady týkajúce sa obdobia rokov 2004 a 2005, teda ani doklady súvisiace s leasingovou zmluvou č. B.. Nevedel sa vyjadriť, kde sa tieto doklady v dobe výsluchu nachádzajú, ak tam vtedy boli ,musel ich odniesť obžalovaný, resp. zamestnanci alebo rodinní príslušníci obžalovaného. On len od I. V.Č. vie, že spoločnosť ZRK, s.r.o., disponovala vozidlom značky Mercedes Benz S500L, ktoré malo byť neskôr odcudzené, k bližším okolnostiam výpovede leasingovej zmluvy, ani k tomu, či ju obžalovaný prevzal, sa nevedel vyjadriť, pretože on s tým súvisiace doklady nikdy k dispozícii nemal.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že stále sa rozpráva o nejakej krádeži účtovných dokladov, čo ale nikdy nebolo preukázané a v takej veci ani nikdy neprebiehalo trestné stíhanie.
Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 30/2006 na stanovenie hodnoty motorového vozidla Mercedes Benz S500L, e. č. J. XXX J., z ktorého záverov vyplýva, že znalec motorové vozidlo ku dňu 13. 03. 2004 ohodnotil na sumu 1.447.063 Sk (48.033,70 Eur).
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: zmluva o komisionálnom postúpení (č.l. 81 - 82), preberací protokol (č.l. 83), leasingová zmluva (č.l. 84 - 88), protokol o prevzatí predmetu leasingu (č.l. 89), korešpondencia (č.l. 90, 93 - 95, 97 - 103, 107), odstúpenie od zmluvy (č.l. 91 - 92, 104), dohoda o splatení dlhu (96), poskytnutie informácie od Slovenskej pošty, a.s. (č.l. 105), list od obžalovaného (č.l. 106), správy týkajúce sa vzťahu medzi obchodnými partnermi ZRK - City Shop a Weby Slovenka SK (č.l. 118 - 127), výpisy z obchodného registra (č.l. 128 - 171), kópia spisu ORP-184/1-OVK-B2-2005 (č.l. 173 - 183), kópia spisu ORP-72/1-OSV-ZV-2007 (č.l. 241 - 264),správa Daňového úradu Zvolen (č.l. 271 - 276), správy na obžalovaného (č.l. 190 - 195, 281 - 283, 316 - 318), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 543).
K týmto listinným dôkazom sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že čo sa týka originálu predčasného ukončenie leasingovej zmluvy, na ktorom sú prilepené dva žlté lístočky, tak táto listina nie je v súpise odobratých listín pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná v roku 2007.
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že od 06. 12. 2004 do 02. 02. 2005 bez právneho dôvodu používal motorové vozidlo Mercedes Benz S500L e. č. J. XXX J.. Konanie obžalovaného obžaloba právne kvalifikovala ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Podstatnou skutočnosťou preto vo vzťahu k žalovanému trestnému činu bolo vyriešenie otázky, či obžalovaný vedel o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo strany leasingovej spoločnosti, a napriek tomu aj naďalej motorové vozidlo užíval. Ostatné skutočnosti, ktoré boli spomínané v rámci hlavného pojednávania, a to či obžalovaný mohol dať motorové vozidlo do autobazáru aj bez súhlasu vlastníka motorového vozidla (leasingovej spoločnosti), a či mohol bez jej súhlasu sám hľadať pokračovateľa leasingu, sú vo vzťahu k prejednávanému skutku, jeho právnej kvalifikácii, a prípadnému vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného irelevantné, preto sa nimi ani súd nezaoberal. Tieto skutočnosti môžu, a podľa názoru súdu aj mali byť predmetom prípadného obchodnoprávneho sporu (súd v tejto súvislosti len na margo poukazuje na jednu zo základných zásad trestného práva, ultimaratio).
V prejednávanom prípade nebolo sporné, že medzi obžalovaným, ako konateľom obchodnej spoločnosti ZRK, s.r.o., a poškodeným - obchodnou spoločnosťou VB Leasing SK, s.r.o., došlo dňa 09. 09. 2003 k uzatvoreniu leasingovej zmluvy č. B., na základe ktorej sa nájomcom vyššie uvedeného motorového vozidla stala obchodná spoločnosť ZRK, s.r.o. Taktiež je nesporné, že dňa 30. 09. 2004 poškodený oznámil spoločnosti ZRK, s.r.o., predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, pričom došlo následne medzi obžalovaným a poškodeným k dohode o splatení dlhu zo dňa 07. 10. 2004. Poškodený listom zo dňa 30. 11. 2004 opätovne predčasne ukončil leasingovú zmluvu z dôvodu neplatenia leasingových splátok. Tiež je nesporné, že táto výpoveď leasingovej zmluvy bola doručená na adresu sídla spoločnosti ZRK, s.r.o. dňa 03. 12. 2004. Zásielku prevzala splnomocnená osoba, svedkyňa B. G., ktorá túto skutočnosť aj osobne potvrdila v rámci jej výsluchu na hlavnom pojednávaní. Čo sa s poštou ale dialo ďalej, nevedela uviesť. Ďalšie svedkyne vo veci vypovedali, akým spôsobom bolo nakladané s poštou adresovanou obchodnej spoločnosti ZRK, s.r.o. Svedkyňa C. E. vypovedala, že poštu otvárala ona a následne ju odovzdávala obžalovanému. Viaceré svedkyne potvrdili, že písmo na dvoch žltých lístkoch, ktoré sú prilepené k originálu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 30. 11. 2004, patrí obžalovanému, z tejto skutočnosti v podstate prokurátor vyvodil záver, že obžalovaný sa o výpovedi predmetnej leasingovej zmluvy musel dozvedieť, a napriek tomu naďalej motorové vozidlo užíval.
K samotným žltým lístkom prilepeným k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy súd konštatuje, že tieto ako dôkaz o tom, že obžalovaný sa o tejto výpovedi dozvedel, neobstoja. V konaní totiž nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, že tieto žlté lístky sa týkajú práve predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 30. 11. 2004 (pretože po prečítaní textu na nich uvedenom sa rovnako dobre môžu týkať aj prvej výpovede leasingovej zmluvy). Taktiež nebolo relevantne preukázané, že tieto žlté lístky na výpoveď zmluvy zo dňa 30. 11. 2004 prilepil obžalovaný, a už vôbec nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, ak ich tam prilepil obžalovaný, kedy presne ich tam prilepiť mal. Originál výpovede spolu so žltými lístkami bol v prípravnom konaní získaný v rámci domovej prehliadky v inej trestnej veci. Nie je teda možné s absolútnou istotou vylúčiť aj prípadné manipulovanie s týmito listinami inou osobou ako obžalovaným. Navyše, text na týchto žltých lístkoch je písaný dvomi rôznymi perami, je preto tiež otázne, kedy text na nich uvedený obžalovaný skutočne písal. Taktiež dátumy, ktoré obžalovaný na tieto lístky písal, sú dátumy predchádzajúce dňu 30. 11. 2004, kedy bolo predčasné ukončenie datované. Z uvedeného je zrejmé, že v tejto súvislosti tu existuje množstvo objektívnych pochybností o hodnovernosti a výpovednej hodnote žltých lístkov prilepených k originálu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.
Súd ďalej musí konštatovať, že ani jeden svedok na hlavnom pojednávaní neuviedol, že by mal vedomosť o tom, že sa obžalovaný s predčasným ukončením leasingovej zmluvy oboznámil. Prípadné závery a konštatovania z výpovedí svedkov, že obžalovaný o tejto listine musel mať vedomosť, by tak v tomto smere boli čisto hypotetické a špekulatívne, nepreukázané žiadnym hodnoverným a relevantným spôsobom.
Pre právne posúdenie a možné vyvodenie trestnoprávne zodpovednosti obžalovaného je podľa názoru súdu napokon irelevantný aj prípadný rozpor, resp. v súčasnosti už nejasnosť v tom, či poškodená spoločnosť v súvislosti s ukončením leasingovej spoločnosti využila služby obchodnej spoločnosti LUBRA, s.r.o. Svedok W.. C. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už skutočne nespomína na to, či v tomto prípade poškodený udelil nejakú plnú moc spoločnosti LUBRA, s.r.o., matne sispomínal že možno áno, ale všetko by malo byť uvedené v spise. V spise je pri tom na č.l. 404 vo vyjadrení spoločnosti LUBRA, s.r.o., uvedené, že táto spoločnosť neriešila zabezpečenie dodržania leasingovej zmluvy č. B.. Ako už ale bolo konštatované, pre posúdenie skutku a jeho právnej kvalifikácie je uvedená skutočnosť irelevantná, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu muselo byť v konaní preukázané, že obžalovaný sa o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy dozvedel.
Trestný zákon vychádza z dôsledného uplatňovania zásady zodpovednosti za zavinenie, ktorá je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky skutkovej podstaty každého trestného činu. Bez zavinenia teda niet trestného činu, ani trestu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností potom možno uzavrieť, konaním obžalovaného neboli naplnené všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, konkrétne subjektívna stránka tohto trestného činu. Z tohto dôvodu preto súd nemal inú možnosť, ako obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom.
Pretože súd obžalovaného W.. C. D. spod obžaloby oslobodil, musel poškodeného, obchodnú spoločnosť VB Leasing SK, s.r.o., v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.