Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-131-2015.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti o maloletého P. B., N.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov matky V. B., N.. XX.X.XXXX, A. W., D. XXXX/X, W.. D.. A. &. W. P. K. B..T..Y.., W., N.. B.. Z. XX P. Y. A.. V. Š., N.. XX.X.XXXX, A. W., Š. XX, W.. D.. Q.. C. A., P., W., Š. X, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/209/2012-13 zo dňa 14.9.2012, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na maloletého P. tak, že toto výživné sa zvyšuje zo strany otca zo sumy 60 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zaostalé výživné od 1.9.2015 do 30.11.2015 v sume 90 eur je otec povinný uhradiť v 10-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného, ktorý podala na tom skutkovom základe, že od posledného rozhodnutia došlo na strane maloletého dieťaťa k zmene pomerov. Matka v predmetnom návrhu ako aj vo výpovedi uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 15P/209/2012-13 zo dňa 14.9.2012 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 60 eur mesačne od 1.9.2012. Od septembra 2012 vzrástli náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa. V čase pôvodného rozhodnutia o výživnom maloletý bol v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti mal. P. navštevuje MŠ. U dieťaťa sa začal prejavovať záujem o loptové hry, s čím sú spojené zvýšené výdaje. Matka za škôlku hradí 40 eur mesačne. Spolu s dieťaťom žije v domácnosti svojich rodičov a má u nich vytvorené podmienky pre riadny a zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Matka rodičom prispieva sumou 150 eur mesačne. Od septembra 2014 navštevuje Strednú odbornú školu vo B., kde má náklady 70 eur polročne a zároveň náklady spojené s cestovným vo výške 40 eur mesačne. Poukázala na to, že je v súčasnosti zamestnaná vo firme W. Z. s priemerným mesačným zárobkom 650 eur, iný príjem na jej strane nie je. Spláca pôžičky a spotrebný úver.
Na pojednávaní právny zástupca matky uviedol, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, pretože doposiaľ poskytované výživné nepostačuje na uspokojovanie hmotných potrieb maloletého dieťaťa a tiež majetkové pomery na strane otca toto zvýšenie výživného odôvodňujú. Matka dieťaťa je od 25.11.2015
práceneschopná, poberá nemocenské dávky a teda klesol jej príjem oproti riadnej mzde, ktorú poberala od svojho zamestnávateľa. Právny zástupca matky ďalej uviedol, že v súvislosti s výpoveďou otca poukazuje na výšku obratu za r.2014 v sume cca 190.000 eur, ktorým spoločnosť hospodári a otec je jediným spoločníkom, ktorý má právo na výplatu zisku. Ak by sa bral do úvahy len samotný čistý zisk, ktorý otec priznal pre účely daňového priznania, vychádzal by tento podiel čistého zisku na sumu cca 1.200 eur po odpočítaní zdravotných dôvodov, ktorému podlieha výplata zisku spoločníka. Je tu však možno predpokladať reálne vyšší príjem, nakoľko otec disponuje pomerne veľkou finančnou čiastkou, ktorá mu zabezpečuje prevádzku jeho firmy a je v jeho možnostiach, aby uhradil na dieťa vyššie výživné v zmysle návrhu matky.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nie je v súčasnosti jeho finančných možnostiach, aby hradil výživné v takej výške ako požaduje matka. Je síce pravdou, že začal podnikať, v súčasnosti sa jedná o firmu W. B., túto firmu rozbieha, je ešte zadlžený a teda z tejto firmy nemôže zatiaľ čerpať finančné prostriedky. Nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných vecí väčšej hodnoty ani nehnuteľností a má ešte 3 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z bývalého manželstva a to vo veku 9, 12 a 6 rokov v celkovej výške 300 eur. Na tieto maloleté deti mu výživným prispievajú aj jeho rodičia, pretože nie je v jeho možnostiach, aby hradil všetky stanovené vyživovacie povinnosti. Firma W. je jedinou firmou, v ktorej je aj konateľom. Čo sa týka motorového vozidla, jedná sa o majetok firmy, nie je to jeho vlastný majetok a toto vozidlo bolo zakúpené ešte v čase, keď bol spoločníkom firmy aj jeho strýko V. Š., ktorý už v súčasnosti spoločníkom nie je. Zároveň uviedol, že obrat firmy z minulého roku nie je možné brať do úvahy ako zisk vo firme, pretože v uplynulom roku bol spoločníkom firmy ešte strýko, ktorý aj rozhodoval o určitých záležitostiach firmy a z týchto finančných prostriedkov sa hradia aj ďalšie dlhy, ktoré vznikli v minulých obdobiach, ďalej úvery, leasingy a jedná sa o firmu, ktorá normálne funguje a nemá žiadne nadštandardné zisky ani výnosy. Inak by nebol závislý na žiadnych iných úveroch, mohol by splácať dlhy, avšak takto to nie je a jeho finančné možnosti nezodpovedajú tomu, aby mohol hradiť výživné v zmysle návrhu matky. Jeho celkový príjem mesačne činí 300 - 400 eur pre vlastnú potrebu, z čoho si hradí stravu a samostatné bývanie. Býva v prenajatom byte, kde náklady predstavujú 275 eur. V spoločnej domácnosti žije sám, tieto náklady si hradí sám.
Právny zástupca otca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasia tak ako to požaduje matka. Nebránia sa minimálnemu zvýšeniu výživného, avšak nie v takej miere, ako požaduje matka vo svojom návrhu. Dieťa nemá na seba zvýšené výdaje, zdravotný stav dieťaťa je dobrý a nie sú tu ani iné zvýšené výdaje v súvislosti s mimoškolskou činnosťou, s voľnočasovými aktivitami a podobne. Otec má ďalšie tri vyživovacie povinnosti celkovo vo výške 300 eur. Momentálne pracuje vo firme, ktorá je zadlžená a otec sa snaží v prvom rade firmu oddlžiť. S poukazom na vek maloletého dieťa, jeho odôvodnené potreby a možnosti rodičov súhlasia so zvýšením výživného na sumu 70 eur mesačne.
Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Výšku výživného ponechal na úvahu súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 15P/209/2012-13 zo dňa 14.9.2012 bol mal. P. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 60 eur mesačne. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka bola poberateľkou rodičovského príspevku a od septembra 2012 začala poberať minimálnu mzdu. Zvýšené výdaje na dieťa neboli. Otec maloletého dieťaťa bol živnostníkom v oblasti stavebníctva, živnosť mal pozastavenú a jeho príjem predstavoval 240 eur mesačne. V súčasnosti mal. P. začal navštevovať MŠ, kde náklady predstavujú 40 eur mesačne a k tomu bolo potrebné uhradiť poplatky za ZRPŠ. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná vo firme H. W. B. a dosahuje priemerný mesačný zárobok 704,50 eur, iný príjem nemá. Matka spolu s dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť. Má priateľa, z ktorého vzťahu očakávajú narodenie maloletého dieťaťa. Maloletý je zdravý, iné zvýšené výdaje naňho nie sú. Pokiaľ sa týka spotrebných úverov, ktoré matka označila v návrhu s tým, že z dôvodu finančnej núdze si tieto spotrebné úvery zobrala za účelom vyplatenia podlžnosti členom svojej rodiny, tieto v súčasnosti pre účely konania o zvýšenie výživného nemožno brať do úvahy,
nakoľko aj z jej strany sú to v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprimerané majetkové riziká, ktoré ten ktorý rodič na seba berie. Pokiaľ sa týka pomerov na strane otca, tento je v súčasnosti konateľom a spoločníkom spoločnosti W. B.. Otec uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem, ktorý si berie pre vlastnú potrebu, je 300 - 400 eur. Podľa daňového priznania za r.2014 výsledok hospodárenia firmy predstavuje 14.254,75 eur. K tomu je potrebné uviesť, že firma je zadlžená a hradí leasingy, spláca úver a nejedná sa o nadštandardné zisky a výnosy. Otec má vyživovaciu povinnosť ešte k trom deťom pochádzajúcim z bývalého manželstva a na každé z nich hradí výživné vo výške 100 eur. Jedná sa o deti vo veku 12, 9 a 6 rokov. Žije sám v prenajatom byte, za bývanie hradí 275 eur. Iný príjem na strane otca zistený nebol.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. zák. pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. zák. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. zák. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Porovnávajúc pomery v čase predchádzajúceho konania a v súčasnosti mal súd preukázané, že na strane maloletého došlo k zmene pomerov, nakoľko maloletý oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci nastúpil do MŠ a zvýšili sa pravidelné výdavky na dieťa. Zároveň dieťa povyrástlo a zmenil sa aj charakter potrieb na jeho strane. Na strane matky taktiež došlo k zmene pomerov, nakoľko v čase predchádzajúceho konania matka končila poberanie rodičovského príspevku vo výške 194 eur a začala pracovať s minimálnou mzdou. V súčasnosti jej príjem podľa opisu mzdového listu činí 705 eur mesačne. Tiež došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca. Je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti W. B., ktorej zisk za r.2014 predstavoval podľa daňového priznania sumu 14.254,75 eur. Súd však zobral do úvahy, že z uvedeného je potrebné vo firme hradiť zadlženosť, odvody, leasingy, úvery a teda nemožno konštatovať, že tento zisk je výlučným príjmom na strane otca maloletého dieťaťa. S poukazom na zistený skutkový stav súd zvýšil výživné na strane maloletého dieťaťa zo sumy 60 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 1.9.2015. Súd zobral do úvahy ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré otec má a na ktoré hradí výživné v celkovej sume 300 eur, pričom na deti vo veku 12, 9 a 6 rokov hradí výživné po 100 eur mesačne. Dieťa, ktoré pochádza z tohto vzťahu, je vekovo mladšie a navštevuje zatiaľ MŠ. Vzhľadom k tomu, aby aj životná úroveň maloletých detí bola porovnateľná, súd zvýšil výživné na strane mal. P. na sumu 90 eur mesačne.
Vzhľadom k tomu, že na strane otca nie sú splnené podmienky na určenie výšky výživného v sume 350 eur mesačne ako to žiadala v návrhu matka, súd v tejto prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Zaostalé výživné od 1.9.2015 do 30.11.2015 predstavuje sumu 90 eur (3 mesiace x 30 eur) a súd túto sumu povolil otcovi splácať v 10-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.