Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/112/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. decembra 2015 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : Z. K. , nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Mesto E., prechodne bytom E., E. č. XXXX/XX, okres Prievidza,

j e v i n n ý , ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry L. K., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, číslo -23 zo dňa 13. augusta 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. augusta 2012, bol zaviazaný platiť matke dcéry L. G., teraz G. G. výživné 70 eur mesačne a to do 10-teho dňa v mesiaci, plneniu tejto povinnosti sa v E. vyhýbal od 01. októbra 2013 do 07. decembra 2015 tým, že traja zamestnávatelia s ním rozviazali pracovný pomer pre absenciu, výživné neplatil ani keď bol zamestnaný, s výnimkou dňa 16. decembra 2013, kedy zaplatil 70 eur a na výživnom zostal dlhovať L. G. G. sumu 1.750 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 1/2014 Z.z.

a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods.1 písm. a Trestného zákona, § 50 ods.1 Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodenej L. G. G., oboznámil s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.

Obžalovaný Z. K. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom termín hlavného pojednávania vzal na vedomie na hlavnom pojednávaní dňa 26. októbra 2015, preto súd konal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Z horeuvedeného dôvodu preto súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že si je vedomý toho, že má voči dcére stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške 70 eur. Ďalej obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa vyjadril k tomu, kde pracoval, aký bol jeho príjem, pričom uviedol, že keď bol nezamestnaný, tak sa nezaevidoval na Úrade práce. Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní sa nevyjadril, prečo výživné v stanovenej výške súdom a v určenej lehote matke dieťaťa neposielal.

Poškodená L. G. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 13. augusta 2012 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur, pričom obžalovaný až do dňa hlavného pojednávania si túto povinnosť neplnil. Uviedla, že je pravdou, že obžalovaný jedenkrát zaslal a to dňa 16. decembra 2013 výživné vo výške 70 eur. Na záver svojej výpovede poškodená uviedla, že dieťa počas celej doby netrpelo núdzou, pretože sa o všetko postarala. Uviedla, že obžalovaný nemá žiaden záujem o maloletú dcéru.

Obžalovaný okrem výpovede poškodenej L. G. G. z konania je usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. zo dňa 13. augusta 2012, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur a taktiež bol zaviazaný doplatiť zameškané výživné vo výške 195,92 eur v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia. V spise sa nachádza správa z Úradu práce v K., z ktorej vyplýva, že obžalovaný nepoberal dávky v hmotnej núdzi počas žalovaného obdobia. Zo správy z Úradu práce v K. vyplýva, že za žalované obdobie nebol v evidencii nezamestnaných. Ďalej sa v spise nachádzajú aj správy od bývalých zamestnávateľov obžalovaného, z ktorých vyplýva, z akých dôvodov u nich obžalovaný skončil pracovný pomer, doklady ohľadne výšku jeho príjmu v zamestnaní, pričom zo správ vyplýva, že obžalovaný u nich nenahlásil vyživovaciu povinnosť. Z ústrižku poštovej poukážky vyplýva, že obžalovaný dňa 16. decembra 2013 matke maloletého dieťaťa zaslal sumu 70 eur.

Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný v podstate v prípravnom konaní nepoprel spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej L. G. G., aj listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi prispievať na výživu maloletej sumou 70 eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie na výživu maloletého dieťaťa poslal výživné len raz a to dňa 16. decembra 2013 a to vo výške 70 eur. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojej maloletej dcére, súd preto jeho konanie tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Trestného zákona. Podľa názoru súdu, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť mohol plniť, pretože bol zamestnaný, ako to vyplýva zo správ od bývalých zamestnávateľov, pričom poberal aj mzdu a k strate zamestnania u bývalých zamestnávateľov došlo len z jeho viny.

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Dvakrát bol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ na území Slovenskej republiky bol jedenkrát súdne trestaný, hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný nebol. Obžalovaný bol jedenkrát odsúdený v Českej republike a to Okresným súdom Frýdek - Místek, sp. zn. zo dňa 24. júla 2014, ako to vyplýva z odpisu registra trestov, pričom skúšobná doba uplynula dňa 17. septembra 2015.

Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia

ustanovenia § 38 ods.2 Trestného zákona trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov, ktorého výkon súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov. Pokiaľ prokurátorka navrhovala u obžalovaného použiť ustanovenie § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že u obžalovaného je priťažujúca okolnosť a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, tak prokurátorka minimálne na hlavnom pojednávaní mal súdu predložiť spis Okresného súdu Frýdek Místek, resp. právoplatné rozhodnutie o uznaní viny, resp. doklad o tom, či sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, resp. neosvedčil, aby súd mohol rozhodnúť o uznaní rozhodnutia z Českej republiky, ako je to uvedené v § 7b) ods.2 Trestného zákona. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, preto súd návrh prokurátorky neakceptoval.

Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.