Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-33-2022.pdf
PDF · 91.03 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky W.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.É., V. Ž. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, a z otca F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. XX, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
„maloletý B. D., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. B. sumou 330 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 24.02.2022 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 24.02.2022 do 30.06.2022 na mal. B. vo výške 1 060 Eur sa otec zaväzuje jednorazovo zaplatiť do 15.05.2022,
súčasťou rozsudku je aj dohoda o úprave styku v tomto znení:
styk mal. B. s otcom sa upravuje tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým:
- každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý rok od 30.06. od 18:00 hod. do 14.07. do 18:00 hod. a od 31.07. od 18:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 21.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 16:00 hod., každý párny rok od 25.12 od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 10:00 hod. a od 02.01. párneho roka od 10:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od stredy, ktorá predchádza začiatku veľkonočných sviatkov od 16:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 12:30 hod. a každý nepárny rok od Veľkonočného pondelka od 12:30 hod. do nasledujúcej stredy do 08:00 hod.
- počas jarných prázdnin každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin od 18:00 hod. do piatka do 18:00 hod.,
s tým,
že otec sa zaväzuje maloletého prevziať v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas a v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas ho matke riadne odovzdať,
matka sa zaväzuje maloletého na styk s otcom riadne pripraviť“,
II. návrh matky na určenie výživného za obdobie od 01.03.2019 do 23.02.2022 zamieta,
III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.02.2022 žiadal upraviť styk s mal. B. tak, že by bol oprávnený sa s ním stretávať počas bežného roka každý nepárny víkend od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod, počas letných prázdnin každý rok od 01.07. do 31.08. toho ktorého roka párny týždeň od pondelka pod 08:00 hod. do nedele do 20:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od štvrtka pred Veľkým piatkom od 08:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka 08:00 hod. do nedele 18:00 hod. a počas vianočných prázdnin každý nepárny rok od 24.12. od 08:00 hod do 30.12. do 18:00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod. s tým, že bol by bol povinný mal. B. prevziať v mieste bydliska matky v určený čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho riadne odovzdať. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletou nie sú manželia. V roku 2019 odišiel zo spoločnej domácnosti, so synom má veľmi dobrý vzťah, pričom maloletý uňho prespával 3-4 dni v týždni, tak ako to vyhovovalo matke maloletého.
2. Dňa 03.05.2022 sa rodičia stretli na neformálnom stretnutí pred vyšším súdnym úradníkom, pričom otec rozšíril svoj návrh aj o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a o určenie výživného z jeho strany vo výške 300 Eur mesačne. Naďalej bol ochotný prispievať aj na sporenie maloletému.
3. Matka maloletého uviedla, že vzťah syna s otcom je pozitívny. Ona sama nemá záujem brániť ich vzájomnému kontaktu. Je ochotná sa s otcom dohodnúť na úprave styku. Matka uviedla, že výživné je platené pravidelne od januára 2022. Predtým bolo zaplatené výživné za rok 2019 vo výške 260 Eur. Nakoniec sa rodičia dohodli na úprave pomerov a to tak, že uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku.
4. Opatrovník navrhol rodičovskú dohodu schváliť.
5. V priebehu konania došlo medzi rodičmi k nezhodám ohľadom výšky bežného výživného a sporivej čiastky. Pôvodne sporivá čiastka nebola určená. Otec neskôr žiadal z dohodnutej výšky výživného 330 Eur, ponechať 80 Eur ako sporivú čiastku s čím matka nesúhlasila. Nakoniec obaja rodičia odsúhlasili pôvodne uzatvorenú dohodu o platení výživného.
6. Na poslednom pojednávaní však matka rozšírila svoj návrh na určenie výživného spätne a to od 01.03.2019 do 23.02.2022, pričom žiadala určiť výživné pre maloletého vo výške 150 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec na výživu syna neprispieval prípadne prispieval nepravidelne. Ako dôvod hodny osobitného zreteľa prečo nepodala návrh uvádzala skutočnosť, že si myslela, že obnovia s otcom spolužitie prípadne, že tento bude platiť výživné dobrovoľne. Neskôr uvádzala ako dôvod ťažký priebeh kovidu v roku 2020. Právny zástupca matky uviedol, že matka na nepodanie návrhu mala osobné dôvody, prípadne, že naňho nenašla odvahu. Právny zástupca otca uviedol, že vo februári 2022 podal návrh na úpravu styku otec, ktorý v máji 2022 rozšíril návrh aj o úpravu pomerov vo vzťahu k výchove a k výžive. Na otázku súdu, či by v prípade, že otec tento návrh nepodá, podala návrh matka, táto uviedla, že nie z dôvodu, že nechcela hrotiť situáciu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi preukazujúce príjmy a výdavky rodičov, vyjadreniami rodičov ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
8. Účastníci konania nie sú manželia a do roku 2019 žili v spoločnej domácnosti. Z ich partnerského vzťahu pochádza mal. B., ktorý je v osobnej starostlivosti matky. V roku 2019 otec odišiel zo spoločnej domácnosti z dôvodu nevery matky. Od vtedy žil v jednoizbovom byte, podľa jeho vyjadrenia sa účastníci dohodli viac menej na striedavej starostlivosti. Podľa potrieb a možnosti prispieval na výživu maloletého. So synom má veľmi dobrý vzťah. Otec pracuje ako profesionálny vojak a jeho príjem je asi 2 000 Eur.
Jeho výdavky sú hypotéka 220 Eur, výdavky na byt 120 Eur, telefón a internet 29 Eur, platil aj stavebné sporenie pre mal. B. 90 Eur, poistné auto ročne 800 Eur, poistenie bytu mesačne 30 Eur, pohonné hmoty 150 Eur. Maloletému podľa dohody rodičov platí výživné 330 Eur. Otec uviedol, že zakupuje maloletému taktiež ošatenie podľa potreby. Chodí so synom v zime lyžovať, športovať zakupuje mu lyžiarske vybavenie a podobne.
9. Matka je zamestnaná, jej príjem je asi 690 Eur. Od júna do augusta bol však priemerný príjem matky 967 Eur. Uviedla, že išlo o zvýšenie z dôvodu mimoriadnej cieľovej odmeny poskytnutej kvôli utečencom z Ukrajiny. Výdavky matky sú 130 Eur poplatok za byt, 140 Eur hypotéka, 76 Eur ročne poistenie domácnosti, 28 Eur telefón, strava pre maloletého asi 150 Eur, televízia a internet 30 Eur, školská jedáleň 30 Eur, priemer za pomôcky v škole 20 Eur, matka to nevedela presne špecifikovať, školský klub 12 Eur, ZRPŠ a poistky matka uvádzala 5 Eur. Pokiaľ súd spriemeruje ZRPŠ 15 Eur, triedny fond 10 Eur a poistné vychádza to 3 Eurá mesačne. Matka uvádzala pre maloletého oblečenie a obuv 100 Eur mesačne, pričom v mesiacoch jún, júl a august boli výdavky na oblečenie matky asi 25 Eur, v septembri 455 Eur, z toho bolo asi šesť kusov nohavíc. Matka uviedla, že zakúpila maloletému nohavice, ktoré potreboval a cez leto ich údajne nenosil. 25 Eur matka uvádzala lieky a vitamíny pre maloletého, 120 Eur doprava, pričom matka užíva motorové vozidlo v ktorom sa dopravuje do práce, po ceste vozí maloletého, podobne aj ho poobede vyzdvihuje. Poistné 7 Eur, náklady na futbal 10 Eur. Matka taktiež uvádzala náklady na plávanie 120 Eur, ktoré v súčasnosti nemá keďže to maloletý nenavštevuje. Jednorazové voľnočasové aktivity, ktoré matka nevedela preukázať 40 Eur.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
19. V predmetnom konaní bolo preukázané, že o maloletého sa riadne a po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené vhodné podmienky. Zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k starostlivosti o maloletého. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, kedy sa maloletý ponecháva v starostlivosti matky, zo strany otca je určené výživné, ktoré zodpovedá jeho možnostiam a potrebám maloletého, aj keď by sa vzhľadom na vek maloletého možno javila aj potreba sporivej čiastky. Nakoniec ale rodičia ponechali pôvodne určené sumu ako bežné výživné. Taktiež sa rodičia dohodli na úprave styku. Súd túto dohodu neschvaľuje, ale poňal ju do rozsudku, keďže zákon ponecháva rodičom kompetenciu dohodnúť sa na styku a neukladá súdu povinnosť takúto dohodu schváliť. Dohoda o výchove, výžive ako aj styku je v záujme maloletého, keďže súčasné výchovné prostredie sa u maloletého ponecháva, na hradenie nákladov pre maloletého sa adekvátnym spôsobom podieľa otec a zároveň dohodou o úprave styku sa zachováva vzťah otca so synom. Súd teda dohodu ako celok schválil.
20. Keďže súd rozšíril vzhľadom na návrh matky konanie aj o určenie výživného spätne bolo potrebné zistiť, či matka na nepodanie návrhu mala dôvody hodné osobitného zreteľa. Nič také však na pojednávaní preukázané nebolo. Preukázaná bola skutočnosť, že návrh podal otec a sama matka uviedla, že pokiaľ by tento návrh podaný nebol, ona by naďalej návrh na úpravu pomerov k maloletému nedala. Z toho teda vyplýva, že tak ako tvrdil otec, že na úprave pomerov sa s matkou dohodli a teda dohodli sa aj na určitom spôsobe hradenia výživného z jeho strany, sa môže zakladať na pravde, pretože pokiaľ by tomu tak nebolo je logické, že oprávnený rodič, v tomto prípade matka, by si dala návrh na úpravu pomerov tak, aby mala uhradené výživné pre maloletého. Zároveň ale matka nepreukázala ani žiadny dôvod vhodný osobitného zreteľa, pre ktorý by mohol súd ďalej v tejto veci konať. Matkou tvrdený zlý zdravotný stav, teda kovid mohol u nej do určitej miery v určitý čas brániť podaniu návrhu. Táto skutočnosť mohla však u matky vzniknúť najskôr rok po tom čo matka návrh mohla podať. Od marca 2019 do marca 2020 však matka takýto návrh bez akéhokoľvek dôvodu nepodala. Jej neochota podať návrh z dôvodu, že nechcela eskalovať napätie alebo jej ostych nie sú tými dôvodmi, pre ktoré by mal súd tak ako je uvedené vyššie vo veci konať. Vzhľadom ku skutočnostiam, že neboli zistené dôvody hodne osobitného zreteľa prečo by mal byť návrh posudzovaný spätne, resp. by malo byť výživné určované spätne, súd tento návrh ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd uvádza, že návrh matky na určenie výživného bol podaný až v 10/22. Tri roky spätne sú teda od 10/19. Určenie výživného od 03/19 do 10/19 tak aj z tohto dôvodu nebolo možné priznať.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).