Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-85-2023.pdf
PDF · 141.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/85/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., zastúpenej JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 7, 945 01 Komárno, proti žalovanému: A. D. B., nar. XX.XX.XXXX bytom XXX XX E. F. XXX, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/17/2022-345 zo dňa 04.05.2023 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo procesných strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. A. ako parcely registra „C“ parc. č. XXX/X záhrada o výmere 395 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 210 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 286 m2, k stavbe - garáži súp. G. XXX C. H. G. XXX/X, a uvedené nehnuteľnosti prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 12.100 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a voči žalovanému jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, každý v podiele 1/2. Oba podiely strán sporu sú zaťažené záložným právom V - 4575/2020 v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom. Nehnuteľnosť nie je reálna deliteľná a jej všeobecná hodnota na základe znaleckého posudku znalkyne A. I. J. č. 7/2022 z 01.02.2022 predstavuje sumu 24.200 eur, z ktorej na podiel každej procesnej strany pripadá suma 12.100 eur, ktorú žalobkyňa navrhla pri prikázaní nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, vyplatiť žalovanému.
2. Žalovaný navrhoval vyporiadať spoločné nehnuteľnosti reálnou deľbou, keďže pozemok a garáž sú reálne deliteľné. Domnieval sa, že ide o taký charakter nehnuteľnosti, ktorý sa dá rozdeliť bez toho, aby vôbec vznikli náklady súvisiace s reálnym rozdelením veci. Pri rozdelení pozemkov by obaja mali vo vlastníctve približne rovnako veľký pozemok o výmere 468 m2, resp. 467 m2, čo je už pozemok, na ktorom sa dá postaviť stavba domu a riešiť bývanie v budúcnosti. Mal za to, že rozdelenie veci je možné s prihliadnutím na všetky okolnosti tak z hľadiska účelného využitia veci, ako aj zo stavebno- technického hľadiska, pričom ním navrhnutá reálna deľba nevyžaduje takmer žiadne náklady. Prípojky plynu a elektriny sa nachádzajú mimo vyporiadavaných nehnuteľností a obe nehnuteľnosti sa budú vedieť na ne napojiť. Pri takomto vyporiadaní reálnou deľbou by zaplatil žalobkyni polovicu hodnoty
garáže podľa znaleckého posudku predloženého žalobkyňou, s ktorým sa stotožnil. Za ďalšiu alternatívu možného rozdelenia spoločných nehnuteľností považoval rozdelenie dvojgaráže na dve samostatné stavby.
3. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa brániace zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naopak, v priebehu konania vyšlo najavo, že vzťahy medzi stranami sporu nie sú ideálne, strany sa nevedia dohodnúť ani na splácaní spoločného úveru, pričom žalovaný už mal byť podľa zhodného vyjadrenia strán sporu právoplatne zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 4.500 eur titulom žalobkyňou zaplatených splátok spoločného úveru. Pozemky tvoriace predmet sporu boli nadobudnuté procesnými stranami pred uzavretím manželstva, garáž na parcele č. XXX/X bola novovybudovaná a skolaudovaná počas trvania manželstva. V konaní nebolo sporné, že na parcele č. XXX/X sa nachádza stavba rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorá v ňom býva spolu so svojou dcérou. Preto obe strany zhodne navrhli prikázať uvedenú parcelu do výlučného vlastníctva žalobkyne.
4. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností podľa návrhov žalovaného by procesné strany ako bývalí manželia zotrvali v susedskom vzťahu, a pri rozdelení stavby garáže aj v spoluvlastníckom vzťahu ku streche garáže či deliacej priečke. Súd nepovažoval za vhodný ani za účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa návrhu žalovaného, ktorý navrhol reálne rozdeliť spoločné parcely a stavbu garáže so súp. č. XXX spolu s parcelou, na ktorej je táto stavba postavená, parc. č. XXX/ X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2, a tieto prikázať do jeho výlučného vlastníctva v zmysle geometrického plánu č. 43 208 550-8/2023 z 30.01.2023, a to za náhradu podľa znaleckého posudku predloženého žalobkyňou. Reálne rozdelenie veci prichádza do úvahy vtedy, ak je reálna deľba možná, t. j. má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v tomto prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie, t. j. výplata akejkoľvek náhrady. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Žalovaným takto navrhnutý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva je však kombináciou prvého spôsobu - reálneho rozdelenia a druhého spôsobu - prikázanie veci za náhradu podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu.
5. Súdu sa napriek záveru oboch znalcov o technicky možnom reálnom rozdelení stavby garáže, z ktorej by na šírku vnútorného priestoru novovzniknutých dvoch garáži pripadla výmera po 2225 mm, takéto rozdelenie javilo problematické nielen z dôvodu nedeliteľnosti strechy garáže, ale aj z dôvodu, že na jestvujúcej garáži je stavebný otvor vyplnený jednou garážovou bránou o šírke 4,84 m. Ako uviedla znalkyňa A. K. H., pri reálnom rozdelení stavby garáže by museli byť nanovo riešené nielen stavebné otvory, ale aj ich výplne a nepochybne aj stavebné otvory na garážové brány pre novovytvorené dve nesamostatne stojace garáže (vytvorené len vybudovaním deliacej priečky v jestvujúcej stavbe garáže). Keďže stavebný otvor pre garážovú bránu nemôže končiť hladkou kolmou priečkou rozdeľujúcou obe garáže, je potrebné vybudovať ostenie od kolmej priečky, aby sa zmestila aj konštrukcia garážovej brány. Aby novú garážovú bránu bolo možné osadiť do protiľahlej strany jestvujúceho ostenia stavebného otvoru šírky 530 mm, ako vyplýva z pôdorysu prízemia stavby garáže, na deliacu priečku novovytvorených garáží šírky 150 mm (údaj uvedený znalkyňou A. H. v jej znaleckom úkone) by teda malo nadväzovať ostenie pre dve nové garážové brány, čím sa nepochybne zúži stavebný otvor pre garážovú bránu a komfort vjazdu motorovým vozidlom do každej z novovytvorenej garáže vo vnútri širokej 2225 mm. Z vnútornej šírky garáže jestvujúcim ostením stavebného otvoru ubudne na vjazde do garáže 530 mm, pričom je potrebné myslieť aj na protiľahlé ostenie takých statických parametrov, aby bolo možné do neho upevniť garážovú bránu, resp. dve garážové brány. Reálna deľba garáže preto vyžaduje vypracovanie projektovej dokumentácie, ktoré je spojené s výdavkami, rovnako ako samotná realizácia stavebného rozdelenia garáže, vrátane výkonov či materiálu a v neposlednom rade je potrebné aj stavebné povolenie s vyjadrením statika, keď reálnou deľbou by došlo k zmene stavebného otvoru v obvodovej nosnej stene, teda došlo by nielen k architektonickému zásahu, ale najmä k zásahu do nosnej konštrukcie stavby. V neposlednom rade si reálna deľba garáže na dve nesamostatne stojace garáže (na spoločnej základovej doske, so spoločnou strechou), oddelené len spoločnou nenosnou priečkou, vyžaduje aj doriešenie minimálne prívodu elektriny do jednej z garáží ako aj vybudovanie nového oplotenia s novými uličnými bránami, a s tým spojené náklady. Reálnou deľbou stavby garáže by ani nevznikla samostatná vec. Pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím je treba uvážiť, do akej miery možno požadovať na účastníkoch vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby); ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez
nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné považovať z tohto hľadiska vec za reálne nedeliteľnú. (R 61/1968).
6. Súd konštatoval, že pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Žalovaný navrhujúci reálnu deľbu garáže na dve garáže, resp. prikázanie garáže reálnou deľbou do jeho výlučného vlastníctva, spontánne na pojednávaní dňa 22.9.2022 uviedol, že z garáže v Iži plánuje urobiť sklad, napr. geodetických kolíkov na vytyčovanie pozemkov. Žalovaný býva a už má aj trvalé bydlisko v E. F., kým žalobkyňa býva v rodinnom dome susediacom so stavbou garáže, ktorú používa na garážovanie svojho motorového vozidla. Keďže žalobkyňa býva v rodinnom dome súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, ktorá tvorí jej výlučné vlastníctvo a susedí so stavbou garáže súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, javí sa byť účelnejšie a hospodárnejšie prikázanie stavby garáže spolu s pozemkom C-KN parc. č. XXX/X, na ktorej je garáž postavená, žalobkyni, a to nielen z dôvodu, že rozdelením garáže na dve garáže vybudovaním nenosnej priečky nevznikne samostatná vec, ale aj z dôvodu nákladovosti rozdelenia stavby garáže. Úvahy žalovaného o úprave stavby garáže na rodinný dom sú nenáležité, keďže veci, teda aj stavby vzniknuté delením, majú ďalej slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Podmienkou reálneho rozdelenia veci je, že je dobre možné. Táto podmienka nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. Významné je aj hľadisko finančnej nákladnosti rozdelenia, pričom ide jednak o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a tiež o subjektívne stanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak by rozdelenie veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, išlo by z tohto hľadiska o vec reálne nedeliteľnú (R 61/1968, NS ČR 22Cdo/960/2006). Ak by žiaden zo spoluvlastníkov nebol ochotný vynaložiť nič na vykonanie nevyhnutných stavebných úprav, musela by byť stavba považovaná z tohto hľadiska za nedeliteľnú (R 45/1991). Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti pri vyporiadaní spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 OZ nie je dobre možné, považujú súdy jednak všetky prípady, kde by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, a jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu (R 54/1973).
7. Žalovaný sa k účelu a využívaniu ostatných nehnuteľností, či už vytvorených geometrickým plánom č. 43 208 550-1/2023 z 09.01.2023 alebo geometrickým plánom č. 43 208 550-8/2023 z 30.01.2023, ktoré navrhoval prikázať do svojho výlučného vlastníctva, vôbec nevyjadril. Žalobkyňa tieto užíva v súlade s katastrom evidovaným druhom pozemku. Prikázanie novovytvorených parciel žalovanému podľa navrhnutej reálnej deľby z oboch geometrických plánov, by nepochybne vyžadovalo nielen doriešenie elektrickej prípojky, ale aj vodovodnej prípojky na pozemok, ktorý by podľa návrhu žalovaného mal byť prikázaný do jeho výlučného vlastníctva (novovytvorená parcela č. XXX/X), aby časť vyčlenená z jestvujúcej záhrady C-KN parc. č. XXX/X do novovytvorenej parcely č. XXX/X mohla naďalej plniť svoj účel využitia ako záhrady, vyžadujúcej polievanie. Rovnako sa žalovaný, ktorý v obci A. nežije a nebýva, nevyjadril k účelu a spôsobu využitia geometrickými plánmi novovytvorenej parcely č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 95 m2 (GP č. 43 208 550-1/2023), resp. 791/4 zastavaná plocha o výmere 130 m2 (GP č. 43 208 550-8/2023) z jestvujúcej C-KN parcely č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie, ktorá je situovaná za rodinným domom žalobkyne, na ktorej je vybudovaný záhradný gril. Keby došlo k reálnej deľbe pôvodnej C-KN parcely č. XXX/X odčlenením novovytvorenej parcely č. XXX/X o výmere 58 m2 (GP č. 43 208 550-1/2023), resp. parcely č. XXX/X o výmere 65 m2 (GP č. 43 208 550-8/2023), pričom podľa oboch geometrických plánov by mali byť obe novovytvorené parcely široké 2,5 metra od ulice, takáto reálna deľba by vyžadovala aj náklady na nové uličné oplotenie ako aj oplotenie pozemkov dvoch rozličných vlastníkov. Navyše, pri reálnom rozdelení navrhnutom v každom z uvedených geometrických plánov, by žalobkyni ako výlučnej majiteľke rodinného domu so súp. č. XXX na dedine v Iži zostala pridomová záhrada o výmere 58 m2, resp. 65 m2, obe o šírke 2,5 m, čo sa javí byť vo vzťahu k žalobkyni, ako výlučnej majiteľke susediaceho rodinného domu, neúčelné a nefunkčné.
8. Žalobkyňa v súvislosti s reálnou deľbou navrhnutou žalovaným uviedla, že je podľa nej zrejmé, že všeobecná hodnota prác a materiálu by bola vzhľadom na rozsah nutnosti prevedenia úprav tak vysoká, že by prevýšila hodnotu nehnuteľností, ktoré je potrebné rozdeliť (napr. zakúpenie garážových brán 2.100 eur, búracie práce priečelia garáže, odstránenie a znehodnotenie jestvujúcej pergoly, vybudovanie deliacej priečky, vymurovanie nových otvorov - minimálne v hodnote 4.000 eur, opätovné vyhotovenie
omietok 1.500 eur, vybudovanie elektroinštalácie 1.200 eur, zakúpenie nových dverí a okien cca 600 eur). Žalobkyňa sa od začiatku konania stavala odmietavo k reálnej deľbe, teda aj k otázke financovania nákladov spojených s reálnou deľbou nehnuteľností, ktoré navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva za náhradu podľa predloženého znaleckého posudku, a na tomto zotrvala v priebehu celého konania. Žalovaný otázku nákladovosti neriešil, pretože podľa neho je v danom spore reálna deľba najúčelnejším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva procesných strán, keďže ide o taký charakter nehnuteľnosti, ktorý sa dá rozdeliť bez toho, aby vôbec vznikli náklady súvisiace s reálnym rozdelením veci. Pokiaľ žalovanému robilo problém splácať spoločný úver strán sporu, v dôsledku čoho bol právoplatným súdnym rozhodnutím zaviazaný na úhradu polovice žalobkyňou zaplatených splátok spoločného úveru, možno predpokladať, že žalovanému by mohla robiť problém aj realizácia ním navrhnutého reálneho rozdelenia a rovnako aj jej financovanie, pričom podľa názoru súdu, žalovaným navrhnuté reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností, by vyžadovalo nemalé finančné výdavky. Ani údajné členstvo žalovaného v nešpecifikovanej komisii Obecného zastupiteľstva v A., nie je podľa názoru súdu postačujúce na potrebu realizovania nákladného vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu reálnou deľbou navrhnutou žalovaným, keďže pri prvom spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva sa neposudzuje iba deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi.
9. S poukazom na uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd dospel k záveru, že predmet spoluvlastníctva je reálne nedeliteľný, a preto do úvahy prichádzal druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu jednému z dvoch spoluvlastníkov. Súd pritom prihliadol na účelné využitie nehnuteľností v susedstve stavby rodinného domu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, pričom nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu tvoria so stavbou rodinného domu funkčný celok a sú žalobkyňou užívané v súlade s ich účelom, na rozdiel od žalovaného, ktorý ani len nebýva v obci A., v katastri ktorej sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú. U žalovaného absentuje primárna potreba účelného využitia.
10. Pod primeranou náhradou je podľa súdu treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Podľa znaleckého posudku A. I. J. č. 7/22, všeobecná hodnota nehnuteľností tvoriacich podielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre kat. úz. A., bola znalcom k 01.02.2022 určená vo výške 24.200 eur. Žalovaný sa v podaní z 27.04.2022 (čl. 62 súdneho spisu) stotožnil so znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou. Až na pojednávaní žalovaný namietal znalcom určenú hodnotu podielového spoluvlastníctva, ale žiadny dôkaz na podporu svojich námietok do vyhlásenia dokazovania súdom za skončené neoznačil a ani nepredložil. S poukazom na uvedené súd v súlade s návrhom žalobkyne podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam zrušil a pristúpil k jeho vyporiadaniu za náhradu tak, že nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá predmetné nehnuteľnosti podľa žalovaným nepopretých tvrdení žalobkyne, užíva aj po rozvode manželstva strán sporu. Súčasne rozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi náhradu vo výške 12.100 eur, ktorá pripadá 1/2 spoluvlastníckeho podielu žalovaného znalcom určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. A. vo výške 24.200 eur, ktorej výšku žalovaný právne významným spôsobom v zmysle § 151 ods. 2 CSP nepoprel. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia § 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zrušiť s tým, že každej zo strán by pripadli pozemky v zmysle geometrických plánov v približne rovnakej výmere a žalovanému tiež garáž v celosti. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP). Uviedol, že od počiatku sa domáhal takého vyporiadania, aby aj jemu ostala určitá časť nehnuteľností, pričom preukazoval reálnu deliteľnosť nehnuteľností. Namietal aj hodnotu nehnuteľností, pretože nezodpovedala reálnej cene. Znalecký posudok predložený žalobkyňou sa ku dňu rozhodnutia stal časovo neaktuálnym. V priebehu konania navrhoval riešenia na spôsoby rozdelenia spoločnej veci, pričom všetky ním navrhované riešenia vychádzali z toho, že je možné rozdeliť stavbu garáže na dve samostatné stavby a zároveň rozdeliť pozemky tak, aby ostala žalobkyni aj možnosť využívať garáž a zároveň by jemu ostal pozemok, ktorý je reálne využiteľný. Navrhoval tiež riešenie, podľa ktorého by garáž pripadla do jeho výlučného vlastníctva s tým, že každému zo
spoluvlastníkov by ostal pozemok vo výmere 467 m2, resp. 468 m2, čo nie je zanedbateľná alebo nevyužiteľná výmera pozemku. V konaní boli predložené tri odborné posudky, z ktorých zo všetkých zhodne vyplývalo, že nehnuteľnosti sú reálne deliteľné, a to aj spôsobom rozdelenia stavby alebo len rozdelením pozemkov. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné, keďže jeho závery nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Napriek odborným posudkom súd vyslovil záver o tom, že nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Vychádzal pritom z úsudku, že v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľností by procesné strany ako bývalí manželia zotrvali v susedskom vzťahu a v prípade navrhovaného reálneho rozdelenia stavby garáže aj v spoluvlastníckom vzťahu ku streche garáže či deliacej priečke. Tieto skutkové závery nie sú správne. Samotná skutočnosť, že by strany sporu ostali v susedskom vzťahu nie je relevantným argumentom. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bývalí manželia mali tak narušené vzťahy, že by nemohli ostať žiť v susedstve. Rovnako nie je pravdou, že by pre prípad rozdelenia stavby garáže mala ostať v spoluvlastníctve deliaca priečka a strecha. Reálnou deľbou by vznikli samostatné nehnuteľnosti, spoločná strecha alebo deliaca priečka pri stavbách typu garáže do úvahy vôbec neprichádza, keďže nemôže byť k jednej stavbe založený iný právny stav k nejakej jej konštrukčnej časti ako k inej stavebnej súčasti stavby. Uvedené je možné len pri bytoch a nebytových priestoroch, kde zo zákona vyplýva, že vlastníci bytov majú podiel na spoločných častiach domu. Napriek záveru oboch znalcov o technicky možnom reálnom rozdelení stavby garáže, považoval súd rozdelenie za problematické, pričom vychádzal z odborného vyjadrenia A. H., ktorá sa vo svojom odbornom posudku vyjadrovala k tomu, aké činnosti by bolo potrebné zabezpečiť pre prípad reálnej deľby, avšak že by ich vykonanie malo byť problematické, to z odborného posudku nevyplýva. Ak by sa bolo A. H. zdalo reálne rozdelenie veci problematické, bola by to jednoznačne uviedla. Súčasťou ním predložených posudkov bol aj odhad nákladov reálneho rozdelenia. Tiež sa vyjadril, že by bol ochotný tieto náklady znášať sám. Úvahy na podporu tvrdení žalobkyne o tom, že bol zaviazaný v inom konaní na zaplatenie polovice splátok úveru, a teda by mu robilo problém znášať náklady na prípadnú reálnu deľbu, keďže nesplácal úver, sú celkom bezpredmetné, keď v konaní, kde si žalobkyňa uplatňovala na zaplatenie polovicu sumy zaplatených splátok úveru, si naopak on neprávoplatne proti nej vysúdil polovicu úveru, ktorého suma ostala u žalobkyni, pričom žalobkyňa zabudla uviesť, že dôvodom neplatenia úveru nebola skutočnosť, že by na splácanie úveru nemal prostriedky, ale skutočnosť, že žalobkyňa si celý poskytnutý úver nechala pre seba, preto ho teda odmietol splácať. Poukazovanie na nesplácanie úveru vo vzťahu k nákladom na reálnu deľbu bolo potom celkom nesprávne a skutkové závery súdu v tomto smere nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd napokon svoje rozhodnutie oprel o neúčelnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, keď uviedol, že vychádzal z posudzovania deliteľnosti z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými spoluvlastníkmi, a to tak, aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Na podporu svojho názoru uviedol, že on býva a už má aj trvalé bydlisko v E. F., kým žalobkyňa býva v rodinnom dome susediacom so stavbou garáže, ktorú používa na garážovanie svojho motorového vozidla. Zo žiadneho predpisu ale ani z judikatúry nevyplýva, že by otázka trvalého bydliska mala byť relevantná pre posúdenie reálnej deliteľnosti nehnuteľností, pričom ani argument o tom, že doposiaľ v garáži garážuje auto žalobkyňa, nemôže byť vyhodnotená na jeho úkor. Aj on vlastní v rovnakom pomere tú istú garáž ako žalobkyňa, rovnako má aj on právo garážovať v nej svoje vozidlo, alebo stavbu využiť v súlade s účelovým určením a stavebnými predpismi na akýkoľvek iný účel. Súd zohľadnil vo svojom rozhodnutí výlučne záujem žalobkyne prihliadnuc na skutočnosť, že ona vlastní dom, avšak ako sám súd uviedol, pri tejto garáži nejde o príslušenstvo stavby rodinného domu, ale o samostatnú nehnuteľnosť, z čoho vyplýva, že je možné ju využiť nezávisle od vlastníctva domu. Tu sa súd vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného o tom, že on má predstavu, ako by v budúcnosti garáž využil, nehovoriac o tom, že súd prehliadol skutočnosť, že pri rozdelení pozemkov a garáže, resp. vyporiadaní spôsobom, kedy by garáž pripadla do jeho vlastníctva v celosti, by obom spoluvlastníkom ostal pozemok o výmere 467 m2. Na takejto výmere sa dá bezpochyby postaviť aj rodinný dom, čo sa v dnešných pomeroch, kedy už nie je trend vlastniť veľké pozemky a záhrady, bežne deje. Ak by teda pozemok o takejto výmere mal ostať každej zo strán sporu, potom by mu pripadla aj garáž z dôvodu, že by mu pripadol do vlastníctva pozemok pod garážou. Z rozhodnutia súdu nevyplýva tiež žiaden argument, z ktorého by bolo možné usúdiť, aké nedostatky by mohli mať takéto dva pozemky, prípadne ako by sa znížila úžitková hodnota rozdeľovaných spoločných nehnuteľností. Súd sa nezaoberal účelnosťou reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností, ale prihliadol na užívanie celkom inej nehnuteľnosti, a to domu žalobkyne, ktorá od počiatku vedela, že okrem domu sú ostatné nehnuteľnosti spoločné a teda musela počítať aj s alternatívou ich reálneho rozdelenia. Z ulice je tiež možnosť napojenia sa na inžinierske siete, a takéto napojenie je takmer beznákladové, nehovoriac o tom, že by to bolo jeho starosťou a nie žalobkyne. Je toho názoru, že účelnosť využitia nehnuteľností
pri reálnej deľbe, zachovanie hodnoty nehnuteľností ako aj všetky ďalšie kritériá má súd skúmať len k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania. Súd síce poukázal na to, že pri reálnej deľbe sa má skúmať aj účelné využitie veci, avšak svoj záver neodôvodnil tým, že by rozdelenie spoločných vecí nebolo účelné, ale tým, že by užívanie inej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom konania, bolo zo strany žalobkyne nekomfortné. Reálne rozdelenie veci ako najprirodzenejší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva má pritom prednosť pred inými spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súd na túto podstatnú vec neprihliadol. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom aj o tom, že by bolo rozdelenie veci problematické zo stavebnotechnického hľadiska, alebo že by bolo nákladné, prípadne že by mu malo spôsobovať problémy prípadné náklady na rozdelenie veci financovať. Rozdelením veci by vznikli samostatné riadne využiteľné nehnuteľnosti, z jeho pohľadu by bolo prijateľné tak rozdelenie garáže s pozemkami ako aj rozdelenie pozemkov a prikázanie garáže do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ by súd rozhodol o rozdelení nehnuteľností a jeho by zaviazal vyplatiť žalobkyni sumu za polovicu garáže, mal by žalobkyni zaplatiť sumu 5.300 eur. Ak by však súd rozdelil aj stavbu garáže, potom by sa vzájomne finančne nemuseli vyrovnávať vôbec. Skôr sa však prikláňa k tomu, aby jemu pripadla stavba garáže a pozemky by si so žalovanou reálne rozdelili. Takéto usporiadanie by on považoval za spravodlivé prihliadnuc na všetky okolnosti veci.
12. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Nesúhlasí, že suma, ktorú by mala zaplatiť žalovanému, nie je hodnotovým ekvivalentom podielu žalovaného na nehnuteľnosti. Znalecký posudok je zo dňa 01.02.2022, kedy všeobecná cena nehnuteľností dosahovala maximálne hodnoty. Počas roka 2022 a 2023 dochádzalo k stagnácii o poklesu nehnuteľností na realitnom trhu, preto nemožno akceptovať názor žalovaného, že posudok je časovo neaktuálny a hodnota nehnuteľností by mala byť vyššia. Ak mal žalovaný námietky k posudku, mal povinnosť označiť dôkazy a predložiť listiny na preukázanie svojho tvrdenia o ním namietanej hodnote nehnuteľností. Takýto listinný dôkaz však nepredložil a jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 04.05.2023 uviedol, že nový znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľností nebudú predkladať, pričom prehlásil, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedených dôvodov považuje spochybnenie hodnoty nehnuteľností žalovaným za účelové. Znalec sa vyjadril k reálnej deľbe nehnuteľností bez toho, aby vykonal miestnu ohliadku. Z odborného stanoviska ňou predloženého vyplýva, že pokiaľ by stavba mala byť rozdelená na dve samostatné stavby v súlade so stavebným zákonom, musia byť splnené jednak podmienky stavebného zákona ako aj podmienky účelného využitia veci, t. j. každá zo samostatne vytvorených jednotiek by mala spĺňať stavebné parametre vyžadujúce garážovanie motorového vozidla. Po rozdelení musia samostatné stavby spĺňať aj architektonické požiadavky, t. j. nové priečelie, dve nové garážové vráta, nové okenné a dverové otvory, prevádzkové
- nové napojenie siete a ekonomické. Vzhľadom na stavebno-konštrukčnú charakteristiku stavby nie je možné rozdeliť krov. Bez rozdelenia strechy ako takej je zrejmé, že zo stavby nie je možné vytvoriť dva samostatné celky. Novovzniknuté garáže by mohli vzniknúť len za predpokladu existencie spoločnej nosnej konštrukcie – nosnej plnej väzby krovu. Pri rozdelení stavby by bolo potrebné vynaložiť náklady na vybudovanie deliacej steny, na vybudovanie nových dvoch otvorov pre garážové brány, osadenie nových dvoch garážových brán, vybudovanie novej elektroinštalácie, pretože garáž je napojená na elektrický prúd cez rodinný dom, napojenie nových dvoch samostatných elektromerov, riešiť výplne okenných a dverných otvorov na ľavej časti garáže, kde nezostane okenný ani dverný otvor, pričom prístup cez dvere na pravej strane garáže by už viedol cez cudzí pozemok. Aj napriek tomu, že by sa tieto práce uskutočnili, by v dvoch samostatných objektoch nebolo možné bezproblémovo zaparkovať motorovým vozidlom kvôli zostávajúcim rozmerom. Znalkyňa zaujala stanovisko, že rozdelením pozemkov by bola výrazne ovplyvnená komfortnosť bývania v rodinnom dome ako aj prístup k domu a vo všeobecnosti by sa znížila aj hodnota zastaveného územia. Navrhované rozdelenie pozemkov by malo za následok zvýšené náklady s premiestnením inžinierskych sietí, vybudovanie novej vlastnej studne, čo by nerešpektovalo účelnosť využitia pozemkov. Súd dôkladne odôvodnil v súlade s vykonaným dokazovaním svoje konečné rozhodnutie založené na presvedčivých dôkazoch, že reálna deľba stavby garáže nie je možná, a to aj so zohľadnením účelného využitia nehnuteľnosti. Stotožňuje sa s názorom súdu, že stavba garáže sa nedá rozdeliť na dva samostatné celky. Žalovaným navrhnutý spôsob deľby by mal za následok zmenu účelu stavby a vyžadoval by náklady presahujúce hodnotu nehnuteľnosti. Navyše sám žalovaný uviedol, že po rozdelení garáže by svoju časť využíval ako sklad, a teda by ju nevyužíval na účel, ktorému má slúžiť. Zároveň potvrdil, že býva v E. F., kde má aj trvalý pobyt. Táto obec je od obce A. vzdialená 27 km. Jedinou motiváciou žalovaného nehnuteľnosti reálne rozdeliť, je snaha získať od nej viac finančných prostriedkov, pretože žalovaný súhlasil s prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva s tým, že mu vyplatí sumu 50.000 eur.
Túto požiadavku odmietla, keďže trhová hodnota podielu žalovaného je 12.100 eur. Nesúhlasí, že súd sa v odôvodnení rozsudku venoval tomu, aby mohla komfortne užívať svoj dom. Súd náležite a dôkladne odôvodnil svoje rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva a o prikázaní predmetu sporu do jej výlučného vlastníctva z dôvodu nemožnosti reálnej deľby tak, ako to predpisuje ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrval na všetkých argumentoch, ktoré uviedol v odvolaní. Nestotožnil sa so stanoviskom žalobkyne, že rozhodnutie súdu vychádza z vykonaného dokazovania. Zo všetkých dôkazov, ktoré boli predložené vyplýva možnosť reálnej deľby, pričom reálnu deľbu nevylúčil ani odborný posudok, predložený žalobkyňou. Súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o svoj úsudok, že reálne rozdelenie nehnuteľností by bolo neúčelné a nehospodárne, pričom poukazoval opakovane na záujmy žalobkyne, keď argumentoval tým, že by žalobkyni ostal malý pozemok alebo že doposiaľ garáž užíva žalobkyňa a nie žalovaný. V rozhodnutí súdu vidí nesprávnosť v tom, že súd sa nezaoberal tým, či niečo bráni reálnej deľbe nehnuteľností, ale skôr tým, aby komfortné užívanie nehnuteľností ostalo žalobkyni zachované. V tom videl nespravodlivosť, pretože po rozdelení nehnuteľnosti by aj jemu ostala reálne využiteľná časť pozemku a stavba garáže a zároveň aj žalobkyňa by mohla nerušene užívať dom s pozemkom. Takéto usporiadanie vzťahov medzi spoluvlastníkmi by považoval za spravodlivé.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na to odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:
15. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o prikázaní nehnuteľných vecí za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil všetky relevantné okolnosti a špecifiká danej prejednávanej veci. Skonštatoval síce technickú deliteľnosť nehnuteľností, avšak z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľností bývalými podielovými spoluvlastníkmi poukázal na viaceré dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že predmet spoluvlastníctva je reálne nedeliteľný. U žalovaného zároveň dospel k záveru o absencii primárnej potreby účelného využitia nehnuteľností.
16. Keďže odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepovažoval za potrebné opätovne poukazovať na rovnaké dôvody, ktoré už uviedol súd vo svojom odôvodnení, avšak viazaný dôvodmi odvolania sa snažil zodpovedať predovšetkým námietky vznesené odvolateľom v odvolaní. Žalovaný v odvolaní poukazoval predovšetkým na reálnu deliteľnosť nehnuteľností. Tu je potrebné uviesť, že možnosť technického rozdelenia veci sama o sebe nie je postačujúcim kritériom odôvodňujúcim rozdelenie spoločných vecí. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti je potrebné zohľadniť aj účelnosť využitia veci, jej tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami, prístup ku komunikáciám a pozemku. Dôležitým faktorom je aj finančná nákladnosť prác nevyhnutných na reálne rozdelenie veci a tiež ochota spoluvlastníkov sa finančne podieľať na prácach potrebných na rozdelenie veci. Súdna prax zaujala stanovisko, že pred prípadným rozdelením veci je vždy nutné zvážiť, nakoľko je možné od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci s tým, že pokiaľ by vec nebola deliteľná bez vynaloženia finančne náročných úprav, vec by bolo nutné považovať za reálne nedeliteľnú. Súd je povinný zaoberať sa otázkou, či sú spoluvlastníci vôbec ochotní vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie požadovaných prác a úkonov. Pokiaľ takáto vôľa spoluvlastníkov absentuje, je vec nutné aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Cieľom pri delení je dosiahnuť stav, aby aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Najčastejšie sú na reálnu deľbu vhodné nezastavané pozemky. Rozdielne bude treba hodnotiť využitie pozemku, ktorý je určený na poľnohospodárske využitie za stavu, že len niektorý zo spoluvlastníkov sa takémuto využitiu venuje alebo v prípade, ak ide o rodinný dom, a v dome dlhodobo býva niektorý zo
spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a pod. Súd by však nemal prikázať vec tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce ďalej scudziť, ak niektorý z ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať.
17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa spolu s dcérou užíva rodinný dom v jej výlučnom vlastníctve a zároveň užíva aj pozemky a garáž, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a ktoré sú predmetom vyporiadania. Žalobkyňa fakticky užíva pozemky v okolí rodinného domu a garáž v súlade s ich účelom, na ktorý sú určené. Zmenšením výmery týchto pozemkov, prípadne prikázaním garáže do výlučného vlastníctva žalovaného, by došlo k znehodnoteniu pozemkov a tiež samotnej nehnuteľnosti (rodinného domu) žalobkyne, keďže pozemky patriace k domu a tiež garáž tvoria so stavbou rodinného domu jeden celok. Sama znalkyňa A. K. H. uviedla, že rozdelením pozemkov by bola výrazne ovplyvnená komfortnosť bývania v rodinnom dome ako aj prístup k domu a vo všeobecnosti by sa znížila aj hodnota zastaveného územia. Navrhované rozdelenie pozemkov má podľa znalkyne za následok zvýšené náklady s premiestnením inžinierskych sietí, vybudovanie novej vlastnej studne a nerešpektuje účelnosť využitia pozemkov. Žalovaný zároveň neuviedol, aký má zámer s novovytvorenými nehnuteľnosťami, ktoré navrhol prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Nevyjadril sa, k akému účelu by mali tieto novovytvorené nehnuteľnosti slúžiť. Je potrebné uviesť, že žalovaný nebýva v obci Iža, žije v 27 km vzdialenej obci E. F.. Garáž by ani neužíval v súlade s jej účelom na garážovanie motorového vozidla, ale by mu slúžila ako sklad (napr. geodetických kolíkov na vytyčovanie pozemkov), čo uviedol na pojednávaní dňa 22.09.2022. Naproti tomu žalobkyňa v rodinnom dome susediacom so stavbou garáže býva a garáž používa na garážovanie svojho motorového vozidla, teda v súlade s účelom, na ktorý je garáž určená. Pokiaľ pozemky nie sú ešte zastavané, sú vhodnejšie na reálnu deľbu. Nie je však možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo bez zohľadnenia stavby rodinného domu žalobkyne tak, ako sa to snaží prezentovať žalovaný. Je pravdou, že rodinný dom nie je predmetom vyporiadania, keďže jeho výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa, avšak nemožno ignorovať fakt už existujúcej stavby, ktorá tvorí s okolitými pozemkami a garážou jeden funkčný celok, ktorých hodnota a účel využitia by sa reálnym rozdelením podľa návrhu žalovaného značne znížili. Na druhej strane, by novovytvorené nehnuteľnosti z hľadiska využitia nemali pre žalovaného taký význam, ako majú pre žalobkyňu ako vlastníčku rodinného domu, keďže tvoria jeden celok, pričom žalobkyňa ich užíva v súlade s účelom, na ktorý boli určené (záhrada, oddychová zóna, garážovanie motorového vozidla, a pod.). Žalovaný navyše ani neuviedol účel zamýšľaného využívania nehnuteľností v budúcnosti. Využívanie garáže na uskladnenie vecí žalovaného by znamenalo jej užívanie nie v súlade s jej účelom a nemôže mať prednosť pred garážovaním motorového vozidla žalobkyne. Pokiaľ sa žalovaný snaží získať predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva s možnosťou ich ďalšieho predaja, nie je dôvod ich deliť, pokiaľ žalobkyňa má reálny záujem tieto nehnuteľnosti užívať tak, ako ich aj doteraz užívala, teda v súlade s ich účelom, ktorému majú slúžiť. Pre žalovaného nemajú nehnuteľnosti (ktoré navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva) takú hodnotu a využitie ako pre žalobkyňu ako vlastníčku rodinného domu; naviac, keď žalovaný ani neuviedol účel ich zamýšľaného využívania v budúcnosti. Žalovaný nebýva v blízkosti týchto nehnuteľností, nie je teda zrejmé, ako by ich vôbec reálne užíval a na aký účel by mu mali slúžiť. Žalovaný býva vo vzdialenosti 27 km od sporných nehnuteľností, garážovať vozidlo tak ďaleko od jeho bydliska nemá pre neho žiadny zmysel, rovnako neuviedol ako by užíval záhradu, či by dochádzal a obrábal ju, a pod.
18. Navyše s rozdelením garáže na dve rovnaké časti sú spojené značné náklady (bližšie špecifikované v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako aj náklady spojené s vybudovaním nového uličného oplotenia a tiež oplotenia, ktoré by oddeľovalo pozemky dvoch odlišných vlastníkov. Rozdelením garáže by sa tiež znížil komfort každého z vlastníkov garáže, keďže šírka garáže by predstavovala 2225 mm. Zostávajúce priestory na parkovanie by neboli dostatočné. Žalobkyňa sa zároveň odmietla podieľať na nákladoch, ktoré by bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s reálnym rozdelením nehnuteľných vecí. Žalovaný zase zastával názor, že nehnuteľné veci je možné deliť bez vynaloženia nákladov. Z jeho postoja pred súdom prvej inštancie vôbec nevyplýva, že by bol ochotný financovať náklady, ktoré by pri reálnom rozdelení vecí bezpochyby vznikli, aj keď v odvolaní tvrdil niečo iné. Problém ohľadom vzájomnej dohody o možnom financovaní akýchkoľvek nákladov potrebných na reálne rozdelenie vecí
je zrejmý aj z doterajších postojov, keď sa strany sporu nevedeli dohodnúť ani na financovaní úveru a boli preto nútené riešiť svoje finančné záležitosti súdnou cestou. Pokiaľ vôľa spoluvlastníkov vynaložiť náklady potrebné na uskutočnenie prác a úkonov absentuje, je vec nutné aj v tomto prípade považovať za reálne nedeliteľnú. Záver súdu prvej inštancie o reálnej nedeliteľnosti predmetu spoluvlastníctva aj z tohto dôvodu, požadoval odvolací súd za správny.
19. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v otázke vzniku samostatnej veci v prípade reálneho rozdelenia garáže, čo namietal aj odvolateľ. Dôležitý je záver stavebného úradu o tom, či vznikne samostatná vec, ktorý musí vychádzať z posudkov znalcov. Pokiaľ zo znaleckých posudkov vyplýva záver o technickej deliteľnosti garáže, je predpoklad, že záver stavebného úradu o vzniku samostatnej veci by bol kladný. Bežne v reálnom živote dochádza k deľbe rodinných domov, a teda k vzniku dvoch nehnuteľností, a preto odvolací súd nevidel problém vzniku dvoch samostatných nehnuteľností v prípade garáže, pokiaľ by bol záver stavebného úradu v tejto otázke kladný. Aj zo stanoviska znalkyne A. K. H. vyplýva, že pre definitívne rozhodnutie o rozdelení stavby je potrebné rozhodnutie príslušného stavebného úradu. Bez ohľadu na to, či by v danom prípade vznikli dve samostatné nehnuteľnosti však platí, že len technická deliteľnosť veci sama o sebe nestačí, aby súd k takejto reálnej deľbe pristúpil. Súd správne zohľadnil aj ďalšie špecifické okolnosti prejednávanej veci a dospel k správnemu záveru, že rozdelenie veci by nebolo dobre možné.
20. Žalovaný tiež vytkol súdu, že prehliadol skutočnosť, že pri rozdelení pozemkov a garáže, resp. vyporiadaní spôsobom, kedy by garáž pripadla do jeho vlastníctva v celosti, by obom spoluvlastníkom zostal pozemok o výmere 467 m2, na ktorej sa dá postaviť aj rodinný dom. K tomu odvolací súd dodáva, že žalovaný neuvádzal, že sa chce stať vlastníkom týchto nehnuteľností, pretože by mal záujem postaviť si na nich rodinný dom. Pokiaľ však žalovaný mal záujem o nadobudnutie týchto nehnuteľností do výlučného vlastníctva len z toho dôvodu, aby ich v budúcnosti speňažil ako stavebné pozemky, nie je dôvod vyhovieť takémuto návrhu a prikázať vec tomu zo spoluvlastníkov, ktorý by ju chcel ďalej scudziť, ak niektorý z ostatných spoluvlastníkov prejavil záujem vec užívať. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalovaný nemal reálny záujem o užívanie predmetných nehnuteľností a teda ani o rozdelenie nehnuteľných vecí za týmto účelom, ale skôr o vyplatenie vyššej sumy 50.000 eur za jeho spoluvlastnícky podiel, kedy bol ochotný prenechať jeho podiel k nehnuteľnostiam žalobkyni, čo vplýva z mailovej komunikácie zo dňa 19.10.2022 (č. l. 174 spisu).
21. Žalovaný tiež namietal hodnotu nehnuteľností, pretože nezodpovedala reálnej cene. Súd však pri ohodnotení vyporiadavaných vecí vychádzal zo znaleckého posudku č. 7/2022 predloženého žalobkyňou. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal iné ohodnotenie vyporiadavaných nehnuteľností. Dokonca na pojednávaní uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a znalecký posudok v súvislosti s ohodnotením nehnuteľností nepredloží. Napriek tomu, že žalovaný spochybnil ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou, v samotnom odvolaní uvádza, že v prípade rozdelenia nehnuteľností by žalobkyni vyplatil titulom vyporiadania za garáž prikázanú do jeho výlučného vlastníctva sumu 5.300 eur, ktorá suma zodpovedá ohodnoteniu v zmysle vyššie uvedeného znaleckého posudku, dokonca je ešte nižšia, keďže podľa posudku znalkyňa A. I. J. garáž ohodnotila na sumu 10.824,07 eura.
22. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností musel odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne z obsahu vykonaných dôkazov, vo veci správne rozhodol, svoje rozhodnutie podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, zistený skutkový stav dôkladne opísal a vec správne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti a spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia zakotvené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
23. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).