Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-289-2015.pdf
PDF · 74.91 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/289/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti I., F., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, I., K. XX a otec: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., E., na návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e predbežné opatrenie, podľa ktorého je otec povinný platiť výživné na maloleté deti I., F., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne na každé dieťa vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 06.12.2015.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015, žiadala matka súd, aby nariadil predbežné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého F. a na maloletú P. sumou XX eur mesačne na každé dieťa a zároveň aby po vykonaní dokazovania vydal rozsudok, ktorým sa obe maloleté deti zveria do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otca navrhovala zaviazať povinnosťou platiť výživné na maloletého F. sumou XXX eur mesačne a sumou XX eur mesačne na maloletú P., styk otca s maloletými deťmi žiadala upraviť každý týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny za jej prítomnosti. Konanie je vedené pod spisovou značkou 20P 289/2015. Uznesením zo dňa 01.12.2015, č.k. 20P 289/2015-8, tunajší súd vylúčil časť návrhu matky týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na samostatné konanie, ktoré vedie pod sp. značkou 20P 293/2015. V tejto veci súd doteraz nerozhodol.
V návrhu matka uviedla, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od decembra XXXX do mája XXXX. V tom čase pracoval otec akF. kritizoval jej starostlivosť o domácnosť, jedlo a pod. Odsťahoval sa do ich záhradnej chatky bez vody a elektriny a v posledných týždňoch ju citovo vydiera, manipuluje a vyhráža sa samovražednými úmyslami. Matka má podozrenie, že je závislý na omamných látkach. Starostlivosť o deti zabezpečuje matka sama, otec sa na nej žiadnym spôsobom nepodieľa, odkedy opustil spoločnú domácnosť, preto navrhuje, aby ho súd predbežným opatrením zaviazal výživným v sume 50 eur mesačne na každé dieťa. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavky na obe deti v celkovej sume XXX,XX eur mesačne. Súčasný príjem otca jej nie je známy. Nemá v úmysle brániť styku otca s deťmi, ale vzhľadom k okolnostiam žiada, aby sa realizoval za jej prítomnosti. K návrhu bolo pripojené potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok XXXX a kópie rodného listu maloletého F. a maloletej P.. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 veta prvá O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov ak by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania ( § 154 ods.1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. ). V danom prípade mal súd za to, že boli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, keď mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu je ohrozená výživa maloletých detí bez uloženia povinnosti otcovi platiť na ich výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva. Vychádzajúc z návrhu matky je zrejmé, že starostlivosť o maloletého F. a maloletú P. od odchodu otca zo spoločnej domácnosti
v lete tohto roka, zabezpečuje matka sama, otec žiadnym spôsobom neparticipuje na starostlivosti o maloleté deti. Matka osvedčila, že má problém zabezpečiť všetky potreby detí, nakoľko je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti, čo celkovo predstavuje sumu XXX,XX eur mesačne. Z tohto príjmu musí zabezpečovať nielen potreby detí, ale aj vlastné potreby. Z jej tvrdení možno vyvodiť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k deťom neplní. Je osvedčené, že maloleté deti sú ohrozené na výžive. Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere je treba rozlíšiť od bežného výživného, ktoré smeruje k uspokojovaniu všetkých potrieb maloletého dieťaťa a určuje sa na základe riadne vykonaného dokazovania podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa, ide o prežitie dieťaťa. Nakoľko si otec svoju vyživovaciu k maloletému F. a P. neplní, súd mu predbežným opatrením uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti výživným v nevyhnutnej miere v sume 50 eur mesačne na každé dieťa odo dňa nariadenia tohto predbežného opatrenia. Až v konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 20P 293/2015 súd vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec predbežného opatrenia, s cieľom zistiť, u ktorého z rodičov je pre maloleté deti vhodnejšie výchovné prostredie, dôkladne bude zisťovať celkové pomery na strane obidvoch rodičov a až na základe takéhoto rozsiahleho dokazovania rozhodne vo veci samej, teda rozhodne komu budú deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a rozhodne aj o výške výživného a prípadne aj o úprave styku detí s rodičom, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Toto predbežné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia ( § 162 ods.1,2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. ).