Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/260/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti žalovanej F. C., T.. XX. XX. XXXX, T. H. S. Č.. XXX/XX, G. U., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre konanie G. C., T.. XX.X.XXXX, H. S. Č.. XXX/XX, G. U., o zaplatenie 1 668,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -47 z 28.4.2014

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil, vyslovil, že na prejednanie veci nemá právomoc, ďalej vyslovil, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 100 eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného odpisu tohto uznesenia.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz -21 zo dňa 4.10.2013, ktorý však žalovanému nebol doručený, pretože podľa oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, Odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia Policajného zboru Spišská Nová Ves dňa 6.12.2013 z č.l. 27, ktorého súd požiadal o doručenie platobného rozkazu žalovanému, pričom oznámili, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Následne uznesením z č.l. 34 platobný rozkaz súd zrušil, žalovanému ustanovil opatrovníka pre konanie a vo veci nariadil pojednávanie. Súd citoval § 103, § 104 ods.1 O.s.p. a dôvodil, že podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001

- BRUSEL 1 osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly Podľa čl. 15 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vo veciach týkajúcich a zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátku, alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch, o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa, alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov, vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. Súd citoval čl. 59 Rady ES č. 44/2001, § 84, § 85 O.s.p. a dôvodil, že ESD vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie (teda Bruselský dohovor) vo všetkých svojich ustanoveniach, a to tak tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti, ako i tých, ktoré sa týkajú uznania a výkonu rozsudkov, smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Iba vďaka týmto zárukám, poskytovaným žalovanému, môže byť uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v režime Nariadenia tak

liberálne (porovnaj C-125/79 Denilauler v. Couchet Erérers, C-474/93 Hengst v. Campese, C-166/80 Klomps v. Michel). Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na vhodnom súde. Tým je v zmysle článku 2 Nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp je ďalej v čl. 16 ods. 2 Nariadenia posilnený tak, že súdy daného štátu sú v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv medzinárodne výlučne príslušné. Z uvedeného je zrejmé, že tam, kde je namieste aplikovať Nariadenie Brusel I., má právo žalovaného sa v konaní účinne brániť, prednosť pred právom žalobcu na súdnu ochranu. Nariadenie Brusel I. neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Článok 59 Nariadenia síce ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, ktoré ho môže podľa poznatkov procesného súdu chápať ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, rovnako ako právo české, alebo ako miesto jej fiktívneho pobytu, avšak s tým, že sa daná osoba zdržuje na inom známom mieste (napr. U príslušníkov vojenských jednotiek pôsobiacich dočasne na zahraničných misiách alebo u členov lodných posádok). Podľa názoru súdu však nepokrýval prípady, keď odporca žiadne súdu známe bydlisko nemá. Znenie § 29 ods. 2 OSP ani fikciu bydliska účastníka (odporcu) nevytvára, počíta s tým, že bydlisko ale aj pobyt odporcu sú neznáme. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. Okrem toho, v každom inom členskom štáte by rozhodnutie vydané v konaní podľa slovenského procesného práva, kde je žalovaný zastúpený procesným opatrovníkom, bolo posúdené v rozpore s verejným poriadkom a nemohlo by byť preto v zmysle článku 34 ods. 1 Nariadenia uznané. Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd musí v zmysle § 104 ods. 1 OSP konanie v plnom rozsahu zastaviť (nie je daná právomoc súdu). O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 1,4,6 Zákona o súdnych poplatkoch. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal.

V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Žalobca namieta závery a zdôvodnenie týkajúce sa údajného „vykonania dokazovania“ na zistenie bydliska žalovaného. Tvrdenie správy Obce Spišské Tomášovce, že žalovaná sa zdržiava dlhodobo v Českej republike žalobca nepovažuje za dostatočné vykonanie dokazovania zo strany súdu ohľadom aktuálneho pobytu žalovaného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, kde v Českej republike sa zdržiava, či skutočne sa tam zdržiava a či tam má „bydlisko“. Tvrdenie obce nie je potvrdením, ktoré by reálne preukazovalo bydlisko žalovaného v Českej republike. Súd preto nemal preukázané, že žalovaný sa zdržiava v Českej republike s úmyslom sa tam zdržiavať, teda že tam má bydlisko. Súd nemá žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný má bydlisko v Českej republike. Za týmto účelom nevykonal ani žiadne dokazovanie, napr. v podobe kontaktovania orgánov v Českej republike. Rovnako žalobca v odôvodnení poukazuje na absenciu dôkazu, že žalovaný má úmysel sa v Českej republike zdržiavať. V tomto prípade takéto závery a odôvodnenia súdu, ktoré nie sú relevantným spôsobom preukázané a zistené, je možné považovať za absolútnu svojvôľu súdu pri svojom rozhodovaní, ktoré spochybňujú právo žalobcu na súdnu ochranu. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. , v ktorom bolo vymedzené ako sa má postupovať pre účely zistenia bydliska účastníka konania. Na základe uvedeného žalobca poukázal na to, že šetrenie pobytu iba prostredníctvom orgánu obce je nepostačujúce a rozhodnutie o zastavení konania je na základe takto (ne)zistenej skutočnosti arbitrárne a nepreskúmateľné. O.i. namietal žalobca v odvolaní, že porušil súd § 205 ods.2 písm.a/, vytýkané vady, je tu odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p., čo zakladá dôvod na zrušenie podľa § 221 ods.1 písm.f/ a písm.h/ O.s.p.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal uznesenie v súlade s § 212 ods.1, 3 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je odôvodnené, súd prvého stupňa zistil riadne skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je presvedčivé, pričom odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v uznesení.

Po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa, že nie je ani v súčasnosti zistený pobyt žalovanej na území Slovenskej republiky (predtým Spišské Tomášovce, Dubová 327/10), lebo fyzická osoba sa zdržiava na území ČR, pričom rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený 28.apríla 2014, je správne

konštatovanie, že ak nemá bydlisko ani 29.1.2015 na území SR, žalovaná je stále na neznámom mieste v inom štáte, zastúpená opatrovníkom pre toto konanie, odvolací súd urobil záver, že nie je daná právomoc súdu prvého stupňa konať ďalej vo veci. Je treba súhlasiť s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že Nariadenie Brusel 1 nedovoľuje konanie proti osobe neznámeho pobytu, žalovaná nemá ani fiktívny pobyt (napr. nie je členkou lodnej posádky na lodi cudzieho štátu), preto vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu a neznámeho pobytu, nemožno pred súdom Slovenskej republiky viesť (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Zákonné je aj rozhodnutie súdu o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods.1, 4, 6 zák. č. 71/92 Zb. ako aj vo výroku o trovách konania.

Podľa ustálenej súdnej praxe pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, t.j. treba prihliadnuť na pomery nielen toho, koho by podľa všeobecného ust. stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho koho majetková sféra by bola použitím tohto ust. dotknutá a súčasne je potrebné zohľadniť aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, pričom toto ust. možno použiť vo všetkých prípadoch, v ktorých by mala byť náhrada trov priznaná a jeho použitie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal nárok na náhradu trov konania.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej, ktorá mala v ňom úspech a patrilo by jej tak právo na náhradu trov, ale jej nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.