Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-215-2015.pdf
PDF · 77.56 KB
No categories available
12P/215/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. Q., K.. XX.X.XXXX, v konaní zast kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: K. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. K. XX, V. U. E. D., K.. XX.X.XXXX, O. O., W. Ú. XXX, Q. Y., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd maloletého U. Q., K.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 75,- eur mesačne počnúc od 26.8.2015.
Výživné je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Zaostalé zročné výživné za obdobie od 26.8.2015 do 30.11.2015 v sume 237,05 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným až do vyrovnania a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa svojím písomne podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu. Žiadala súd, aby mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na mal. dieťa vo výške 100 eur mesačne odo dňa narodenia dieťaťa t.j. od 17.3.2015. Návrh odôvodnila tým, že otec mal. dieťa videl len jediný krát a na výživu dieťaťa ničím neprispel a žiadne dary dieťaťu nepriniesol.
Otec s návrhom matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súhlasil. Styk nežiadal určiť a uviedol, že matkou požadované výživné platiť nevie, vzhľadom na jeho finančné pomery.
Kolízna opatrovníčka doporučila mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné vo výške 70 eur odo dňa podania návrhu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkom konania , oboznámením sa s RL mal. dieťaťa a potvrdením o PND a o evidencií matky a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka mal. dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s mal. dieťaťom v rodinnom dome spolu so svojou matkou. Matka je t.č. na materskej dovolenke a poberám rodičovský príspevok a PND vo výške 230 eur a vedľajší príjem nemá. Na vedenie domácnosti prispieva sumou 50 eur. Jej matka pracuje s príjmom 400 eur. Uviedla, že mal. dieťa má výdavky mesačne na plienky 30 eur, vlhčené vreckovky 10 eur, kaše mesačne 20-25 eur, mlieko mesačne 20-25 eur, rôzne výživy mesačne 20 eur, výdavky na oblečenie, hygienické a kozmetické prípravky. Otec uviedol, že pracuje s príjmom cca 80 000 Huf (266 eur.) má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to vo výške 16 000 Huf a 25 000 Huf. Žije sám v trojizbovom rodinnom dome. Jeho režijné náklady predstavujú 25 000 Huf + kúrenie. Na telefón minie mesačne 10 eur. Má pôžičku, ktorú spláca mesačne sumou po 35 000 Huf. Pomáha mu otec, ktorý pracuje ako pracovník bezpečnostnej služby pre ochranu majetku. Stravuje sa u sestry a u otca a sám na stravu minie 20 000 Huf. So svojím otcom nevychádza veľmi dobre. Pôžičku, ktorú spláca si zobral na stavbu domu, v ktorom býva. Momentálne je evidovaný ako nezamestnaný, dávky nepoberá. Vyššie uvedený príjem je z príležitostných prác.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia mal. dieťaťa , ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 26 Zákona o rodine , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je dôvodný, nakoľko rodičia mal dieťaťa nežijú spolu a osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva matka. V starostlivosti žiadne nedostatky zistené neboli, preto súd mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti.
Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov a trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal , zo zárobkových pomerov rodičov ako aj z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že mesačné výdavky na dieťa predstavujú cca 150 eur mesačne. Príjem matky spolu s PND 230 eur a príjem otca predstavuje cca 266 eur. Otec však uviedol, že matkou požadovaná výška výživného je neprimerane vysoká. Sám
však žiadnu sumu titulom výživného nenavrhol. Poukázal však na to, že má vysoké výdavky a to dve vyživovacie povinnosti 53+83 eur, náklady na bývanie cca 83 eur, strava cca 66 eur, pôžička vo výške 116 eur, telefón 10 eur (bezpochyby má výdavky na oblečenie, kozmetiku, hygienu) potom spolu jeho mesačné nevyhnutné výdavky, ktoré sám uviedol predstavujú 411 eur. Je potrebné poznamenať, že otec býva v trojizbovom rodinnom dome. Súd bol toho názoru, že otec mal. dieťaťa má schopnosti a možnosti, ktoré odôvodňujú určenie výživného vo výške 75 eur, nakoľko z jeho vyjadrenia jednoznačne vyplynulo, že ním uvedený príjem nepokryje výšku jeho výdavkov a preto tvrdenie o výške príjmu súd považoval za účelové. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil nie len finančné ale aj majetkové pomery, keďže mal. dieťa sa podieľa na životnej úrovni svojich rodičov. Súdom určená výška výživného neohrozí životnú úroveň otca mal. dieťaťa a bude na prospech mal. dieťaťa. Je potrebné poznamenať, že otec sa na výžive dieťa nepodieľa ani len osobnou starostlivosťou, keďže dieťa vôbec nenavštevuje. Vzhľadom na to, že súd nezistil žiadne dôvody vhodné osobitného zreteľa výživné určil odo dňa podania návrhu 26.8.2015. Preto za obdobie od 26.8.2015 do 30.11.2015 vzniklo zaostalé výživné vo výške 237,05 eur ( 3x75 eur +12,05 eur za mesiac august 2015= 237,05 eur). Súd poznamenáva, že sa zaoberal pri rozhodovaní o výživnom aj skutočnosťou, že otcovi pomáha jeho otec, pričom zároveň tvrdil, že so svojím otcom nemá dobré vzťahy. Z toho súd dospel k záveru, že len veľmi ťažko možno predpokladať, že taký rodič, ktorý nemá dobré vzťahy o svojím synom ho bude finančne podporovať.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.