Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoCsp-49-2023.pdf
PDF · 103.64 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. D. XXX, zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, o zaplatenie 18.038,86 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 17.1.2023 č.k. 20Csp/384/2021-318 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 2.600,00 eur zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.630,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 9.373,10 eur od 14.12.2022 do zaplatenia, a to tak, že žalovanej povolil žalovanú sumu spolu s trovami konania splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.552,50 eur, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovanej zaplatenia 18.038,86 eur s prísl. titulom plnenia spotrebiteľskej zmluvy.
3. V priebehu konania viacerými podaniami podľa toho, ako žalovaná čiastočne uhrádzala uplatnenú pohľadávku, zobral žalobu späť, naposledy podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.1.2023 a v dôsledku úhrady časti žalovanej istiny s prísl. navrhol súdu konanie zastaviť v časti o zaplatenie 2.600,00 eur. V zostávajúcej časti zotrval na uplatnenom nároku a voči žalovanej sa takto domáhal zaplatenia 15.438,86 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 9.375,10 eur od 14.12.2022 do zaplatenia.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu – Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela so žalovanou a E. F. (spoludlžníkom) dňa 7.1.2013 zmluvu o splátkovom úvere na sumu 18.900,00 eur. Žalovaná so spoludlžníkom sa zaviazali túto sumu splatiť v 120 mesačných splátkach po 277,65 eur. Z obsahu zmluvy vyplynula celková čiastka spojená úverom vyčíslená sumou 32.170,50 eur, RPMN vo výške 12,26%, priemerná RPMN vo výške 13,80%, pri výške
úrokovej sadzby 10,90% p.a., so splatnosťou prvej splátky dňa 20.2.2013, ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti 20.1.2023. V konaní nebolo sporným, že žalovaná so spoludlžníkom svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnili, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 28.2.2018 mimoriadnu splatnosť úveru a vyčíslil zostatok úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 postupca Slovenská sporiteľňa a.s. postúpila pohľadávku na žalobcu, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 19.498,86 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13.433,10 eur, vyčísleného úroku vo výške 4.820,49 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 1.245,27 eur.
5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 6, 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/ zák. č. 129/2010 Z.z. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.
6. Zmluvný vzťah uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský a danú zmluvu ako zmluvu typovú, ktorú podrobil kontrole v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. a tiež z hľadiska možnej existencie neprijateľných zmluvných podmienok podľa Občianskeho zákonníka.
7. V prvom rade sa zaoberal otázkou danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že táto je daná.
8. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu splnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru, keď výzvou zo dňa 27.1.2018 oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.062,86 eur, vyzval ju na úhradu tejto sumy do 15 dní od doručenia výzvy a súčasne ju upozornil, že v prípade, pokiaľ nebude pohľadávka v lehote uhradená, banka bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Táto výzva bola doručená žalovanej dňa 7.3.2018 ako vyplýva z doručenky obsiahnutej v spise na č.l. 254. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 1.3.2018 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že ku dňu 28.2.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Súčasne boli naplnené zákonom stanovené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. V konaní bolo preukázané, že výzvou zo dňa 26.3.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky viac ako 3 mesiace a tiež, že pokiaľ pohľadávku banky vo výške 19.086,48 eur neuhradí, banka bude oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Táto výzva bola žalovanej preukázateľne doručená dňa 1.4.2019, čo vyplýva z doručenky obsiahnutej v spise na č.l. 255.
9. Pokiaľ žalovaná vzniesla v konaní námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd prvej inštancie ustálil, že táto námietka nie je opodstatnená. Niet pochýb o tom, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrela žalovaná spolu so spoludlžníkom, svojim exmanželom E. F., že po rozvode manželstva uzavreli dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej predmetný dlh prevzal na seba spoludlžník, exmanžel žalobkyne E. F.. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že je len na žalobcovi v prípade viacerých dlžníkov, či nárok uplatní len voči jednému alebo obom. Konanie o BSM je sporovým konaním, preto výrok právoplatného rozsudku, prípadne dohoda o vyporiadaní BSM sú záväzné len pre strany sporu. Pokiaľ teda na základe dohody o vyporiadaní BSM medzi bývalými manželmi vznikla povinnosť splatiť predmetnú pohľadávku len spoludlžníkovi – E. F., takáto dohoda je záväzná len pre strany sporu v konaní o vyporiadanie BSM. Vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi bývalými manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva. Preto námietka žalovanej, že nie je pasívne vecne legitimovaná, pokiaľ v konaní za žalovaného nie je označený spoludlžník E. F., neobstojí.
10. Súd prvej inštancie pri posúdení výšky uplatneného nároku sa zaoberal otázkou primeranosti dojednanej odplaty, teda dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 120 mesiacov pri výške úveru 18.900,00 eur – 10,90% ročne. Podľa názoru súdu prvej inštancie pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005 z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
11. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2013 v januári (v čase uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 14,27% p. a. Z toho je zrejmé, že výška úrokov v danom prípade nesmela prevýšiť 2- násobok 14,26% ročne, teda 28,54%. Preto súd konštatoval, že dojednaná výška odplaty (dohodnutého úroku) neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, preto bola uzavretá v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) a tiež v súlade s dobrými mravmi.
12. Súd sa zaoberal aj otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný s poukazom na § 54a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Úver bol zosplatnený pre splátku splatnú dňa 20.11.2017, preto premlčacia lehota celého dlhu začala plynúť 3 mesiace od splatnosti tejto splátky, teda dňa 20.2.2018. Žaloba bola doručená súdu dňa 19.10.2020, teda v rámci plynutia premlčacej doby.
13. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že žalovaná titulom predmetnej zmluvy o úvere dlhuje žalobcovi sumu 18.630,55 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 15.438,86 eur a z vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Žaloba je preto v časti istiny dôvodná. Žalobcovi patrí aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1991 Zb., podľa ktorého výška úrokov z omeškania činí 8% ročne (nariadenie účinné do 31.1.2013). Preto spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8% zo sumy 9.373,10 eur od 14.12.2022 do zaplatenia.
14. Súd prvej inštancie vyhovel požiadavke žalovanej splatiť dlh v splátkach do 12 mesiacov, ktorý návrh predniesol právny zástupca žalovanej na pojednávaní. Nakoľko žalobca nemal námietky k splateniu dlhu v navrhnutých splátkach, rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu vyhovujúceho výroku rozsudku.
15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej. Uviedol, že nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. na daný prípad.
16. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na nesúlad žaloby s obsahom výrokov platobného rozkazu vydaného príslušným súdom. Uviedla, že zánikom manželstva so spoludlžníkom E. F., ktoré zaniklo dňa 10.10.20213 zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, účastníkov dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle tejto dohody sa E. F. zaviazal prevziať na seba zostatok zmluvy o pôžičke, ktorá sa stala predmetom tohto konania. Dohoda bola podpísaná dňa 6.7.2015 a obsahuje úradne overené podpisy zmluvných strán. Nakoľko sa E. F. zaviazal splniť predmetný dlh, žalovaná nie je pasívne vecne legitimovanou v konaní. Tým boli aj porušené práva žalovanej, nakoľko pasívne vecne legitimovaným je E. F.. Vytkla súdu prvej inštancie, že pre stanovenie výšky splátky uvedenej vo výroku rozsudku nemal žiaden podklad. Vytkla súdu prvej inštancie, že z obsahu rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k paušalizovanej sume úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Súd vo výroku jasne neuviedol, aká suma z priznanej istiny predstavuje sumu nevráteného úveru a aká suma predstavuje vyčíslený úrok z omeškania. Vytkla súdu prvej inštancie, že navrhla prerušiť konanie v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 16C/474/2016 o vyporiadanie BSM žalovanej a E. F.. Súd sa týmto návrhom nezaoberal.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne.
18. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní.
19. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej doterajšej argumentácii.
20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
21. Odvolaním bol napadnutý vyhovujúci výrok a súvisiaci výrok o trovách konania, preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu.
22. Žalovaná v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ C.s.p., teda že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
24. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Konanie nie je postihnuté vadou ani nesprávnym procesným postupom, v konaní boli naplnené všetky procesné podmienky a súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by nevykonal dôkaz navrhnutý stranou sporu, významný pre rozhodnutie vo veci. Nakoniec žalovaná v odvolaní ani neuvádza, o aký súdom prvej inštancie nevykonaný dôkaz by malo ísť.
25. Správne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená čo do zaplatenia 18.630,55 eur s príslušenstvom, bližšie špecifikovaným vo vyhovujúcom rozsudku z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
26. K odvolacím námietkam žalovanej a k dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:
27. Správne sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vznesenou zo strany žalovanej, ktorá tvrdila, že správne mal byť v konaní žalovaný jej bývalý manžel E. F., ktorý sa v dohode o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal prevziať na seba zostatok predmetnej zmluvy o pôžičke. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie túto námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na žalovanej strane nepovažoval za opodstatnenú, keď uviedol, že pokiaľ žalovaná s bývalým manželom E. F. po rozvode manželstva uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM, podľa ktorej predmetný dlh prevzal na seba spoludlžník – E. F., táto dohoda je záväzná len pre strany sporu v konaní o vyporiadanie BSM, nie však pre tretie osoby. Vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi bývalými manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb. Bolo len na žalobcovi, či v prípade viacerých dlžníkov nárok uplatní len voči jednému alebo obom.
28. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaná spolu so svojim bývalým manželom E. F. vystupovali na strane dlžníčky a spoludlžníka v preskúmavanej zmluve o pôžičke. Súdna prax je
dlhodobo ustálená v otázke prevzatia spoločného dlhu jedným z manželom v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s aplikáciou ust. § 149 ods. 2 a § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že pokiaľ sa bývalí manželia dohodli na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, takéto dojednanie je voči veriteľom neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28.2.2007 sp.zn. 33Odo 1552/2005). Najvyšší súd sa v spomínanom rozhodnutí vyjadril v tom zmysle, ktorý názor nebol neskoršou judikatúrou prekonaný, že dohoda o vyporiadaní spoločného imania (po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov), má zásadne právne účinky len medzi bývalými manželmi. Nie je možné, aby ňou zasiahlo do práv tretích osôb, najmä veriteľov. To znamená, že ak sa bývalí manželia dohodli na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, takéto dojednanie voči veriteľom je neúčinné a tí sa môžu napriek tomu domáhať plnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov. Súd prvej inštancie danú vec, čo do dôsledkov vyplývajúcich z pasívnej solidarity posúdil v danej veci v súlade s hmotným právom a v súlade s ustálenou súdnou praxou.
29. Bez právneho významu je preto návrh žalovanej na prerušenie konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. 16C/474/2016 o vyporiadanie BSM žalovanej a bývalého manžela E. F., keďže výsledky tohto konania nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť výsledok konania v tejto veci z dôvodov vyššie uvedených.
30. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovanej, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že z obsahu rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom dospel k paušalizovanej sume úrokov z omeškania vo výške 3.191,69 eur.
31. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súdnym rozhodnutím priznaná suma vo výške 18.630,55 eur pozostáva zo sumy dlžnej istiny zo zmluvy o pôžičke vo výške 15.438,86 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Z obsahu rozsudku, a to konkrétne z bodov 22. a 24. rozsudku vyplýva, že žalobca v priebehu konania viacerými podaniami upravoval celkovú sumu, ktorej zaplatenia sa v konaní vo vzťahu k žalovanej domáhal, a to v nadväznosti na čiastkové úhrady, ktoré žalovaná v priebehu konania vykonávala. Ide o podania zo dňa 27.4.2022, 26.5.2022, 2.9.2022, 7.10.2022, 25.10.2022, 24.11.2022 a 10.1.2023. Obsah týchto podaní bol žalovanej známy a v týchto podaniach žalobca vyčíslil aj sumu, ktorej sa v konaní domáha tak, že túto vyčíslil ako sumu dlžnej istiny a úroku z omeškania, vychádzajúc z toho, ako žalovaná meškala s úhradou jednotlivých splátok a kedy jednotlivé úhrady v priebehu konania uskutočnila. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalovanej, že jej nie je zrejmé, ako dospel súd k paušalizovanej sume vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3.191,69 eur. Z dôvodu, že v priebehu konania žalovaná vykonávala čiastočné úhrady sa nestotožňuje suma istiny požadovaná žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu s vyhovujúcim výrokom rozsudku vo veci samej.
32. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).