Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/139/2015

Uznesenie

Okresný súd Humenné, samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci obvineného M. V. N., pre pokračovací prečin podvodu podľa 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. -24 zo dňa 19. augusta 2015, takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, súd obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. -24 zo dňa 19. augusta 2015, odmieta a vracia vec prokurátorovi.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal obžalobu obvineného M. V. N. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že: 1/ „ako konateľ spoločnosti N., Z.. F.. P.. A., Z. Z. D. N. X. Č.. XX S. A. objednal na základe zmlúv o dielo zo dňa 31.07.2009 a 06.07.2010 u firmy T. Z.. F.. P.. C. pozinkovanie dodaného tovaru, aj keď vedel, že za tieto služby nebude môcť zaplatiť a vystavené faktúry č. XXXXXX R. W. XX.XX.XXXX, Č.. XXXXXX R. W. XX.XX.XXXX V. Č.. XXXXXX R. W. XX.XX.XXXX nezaplatil, čím tak svojím konaním pre spoločnosť T., Z.. F.. P.. C. spôsobil škodu vo výške celkom 7.211,63 eur, 2/ ako konateľ spoločnosti N., Z.. F.. P.. A., Z. Z. D. N. X. Č.. XX S. A., L.: XXXXXXXX si z presne nezisteného miesta dňa 17.06.2010 objednal prepravu tovaru z adresy G. Z. Č.. X S. A. D. V. Y. Z.É. Z.. V.., XX P. W. Z. U.-XXXX U., U. v spoločnosti C.-H. Z.. F.. P.. C., H. XX, L.: XXXXXXXX aj napriek tomu, že vedel, že za tieto služby nebude môcť zaplatiť, pričom spoločnosť C.-H. Z.. F.. P.. následne aj túto prepravu vykonala a na základe uskutočnenej prepravy mu dňa 23.06.2010 vystavila faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.725,50 eur so splatnosťou dňa 10.07.2010, napriek opakovaným výzvam do dnešného dňa faktúru neuhradil, čím tak svojím konaním spôsobil spoločnosti C.-H. Z.. F.. P.. C. škodu vo výške celkom 1.725,50 eur“.

Prokurátor skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikoval ako prečin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f) TP, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu, obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Týmto uznesením súd obžalobu odmietol a vrátil vec prokurátorovi, pretože zistil, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku (TP), ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.

Obvinený je štátny občan Spolkovej republiky Nemecko a z toho dôvodu vyšetrovateľ pribral do konania prekladateľa, ktorému uložil preložiť uznesenie o vznesení obvinenia a iné (čl. 38).

Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (-34, ) uviedol, že základnému právu (na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu. Z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (, ).

(TP) bol novelizovaný zákonom č. 1/2014 Z.z., o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1. februára 2014 je právo na obhajobu osoby uvedenej v § 2 ods. 20 (obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok, ktorý vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa) garantované (inter alia) takto: Podľa § 28 TP: (1) Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo s inými procesnými podaniami. (2) Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť. (3) Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie. (4) Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide. (5) Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje. (6) Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2 ods. 20 dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku.

Z dôvodovej správy k novele Trestného poriadku zákonom č. 1/2014 Z.z.:

Návrhom sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní do právneho poriadku Slovenskej republiky. Deklarovaným cieľom smernice je zabezpečiť právo podozrivých alebo obvinených osôb na tlmočenie a preklad v trestnom konaní, aby sa zaručilo ich právo na spravodlivý proces. Smernica stanovuje spoločné minimálne pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať v oblastiach tlmočenia a prekladu v trestnom konaní v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a súvisiacej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), s cieľom posilniť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi.

Návrhom v bode 1 (§ 2 ods. 20) sa rozširuje právo na preklad a tlmočenie v trestnom konaní popri osobách uvedených v § 2 ods. 20 Trestného poriadku aj na podozrivú osobu.

V bode 2 (§ 28) sa v súlade s označenou smernicou rozširuje právo na preklad a tlmočenie aj na ostatné úkony v rámci trestného konania akými sú porada obvineného s obhajcom v priebehu alebo v súvislosti s procesným úkonom, podaním opravného prostriedku alebo inými procesnými podaniami.

V odseku 2 sa transponuje čl. 2 ods. 4 smernice v reakcii na judikatúru ESĽP v súvislosti s právom na spravodlivý proces u osôb, ktoré nedostatočne ovládajú jazyk, v ktorom sa vedie konanie. V zmysle navrhovaného znenia bude môcť orgán, ktorý vykonáva úkon trestného konania ustanoviť tlmočníka aj v prípade, ak osoba síce vyhlási, že rozumie jazyku konania, ale jej jazykové znalosti nebudú dostatočné k riadnemu uplatneniu jej práv v tomto jazyku. Tlmočník sa v takomto prípade priberie uznesením, proti ktorému daná osoba môže podať sťažnosť.

V odseku 4 sa transponuje čl. 3 smernice, ktorým sa rozširuje právo na preklad základných písomnosti trestného konania, ktorými sa v zmysle smernice myslí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. Preklad takéhoto rozhodnutia zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide.

V odseku 5 sa v zmysle požiadaviek smernice upravuje možnosť rozhodnúť o preklade aj iných písomnosti nevyhnutných na zabezpečenie spravodlivého procesu podľa uváženia orgánu, pred ktorým sa konanie vedie. Ak o preklad takejto písomnosti požiada obvinený, o nevyhovení takejto žiadosti rozhodne daný orgán uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť obvineného. Preklad týchto uznesení možno nahradiť aj ich ústnym pretlmočením.

V odseku 6 sa upravuje v odôvodnených prípadoch možnosť využiť technické zariadenia určené na prenos obrazu a zvuku pre účely zabezpečenia tlmočenia.

Novelou Trestného poriadku zákonom č. 1/2014 Z.z., bola doplnení aj príloha zákona o ôsmy bod, ktorý znie:"8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010).".

Z vyššie citovaného je zrejmé, že k novele došlo „pod tlakom“ judikatúry ESĽP, ktorá sa nakoniec pretavila aj do uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2014 pod č. 91 a ktorého právna veta znie: „Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv (§ 34 Tr. por.) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.“

Citované uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013 bolo teda vyhlásené ešte v čase účinnosti pred jeho novelizáciou zákonom č. 1/2014 Z. z..

Podľa piateho bodu preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (ďalej len smernice): „ V článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) je upravené právo na spravodlivý proces. Článok 48 ods. 2 charty zaručuje dodržiavanie práv na obhajobu. Táto smernica rešpektuje uvedené práva a mala by sa vykonať zodpovedajúcim spôsobom.“

Podľa č. 2 ods. 2 smernice, právo uvedené v odseku 1 (práva na tlmočenie a preklad v trestnom konaní) sa vzťahuje na osoby od chvíle, keď sa od príslušných orgánov členského štátu úradným oznámením alebo inak dozvedia, že sú podozrivé alebo obvinené zo spáchania trestného činu, až do ukončenia konania, čo znamená konečné rozhodnutie o otázke, či podozrivé alebo obvinené osoby spáchali trestný čin, pričom sa v prípade potreby vzťahuje aj na odsúdenie a rozhodnutie o každom opravnom prostriedku.

Článok 3 smernice upravuje právo na preklad základných dokumentov takto: 1. Členské štáty zabezpečia, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám, ktoré nerozumejú jazyku dotknutého trestného konania, v primeranom čase poskytol písomný preklad všetkých dokumentov, ktoré sú základné na zabezpečenie toho, aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu a zaručenie spravodlivého procesu. 2. Medzi základné dokumenty patrí každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, každá obžaloba alebo obvinenie a každý rozsudok. 3. Príslušné orgány rozhodnú o tom, či sú v každom danom prípade ešte iné základné dokumenty. Podozrivé alebo obvinené osoby alebo ich právny zástupca môžu na tento účel podať odôvodnenú žiadosť. 4. Nepožaduje sa prekladať tie časti základných dokumentov, ktoré nie sú relevantné na to, aby sa podozrivé alebo obvinené osoby oboznámili s prípadom, ktorý sa proti nim vedie. 5. Členské štáty zabezpečia, aby v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva mali podozrivé alebo obvinené osoby právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, v ktorom sa konštatuje, že preklad dokumentov alebo ich častí nie je potrebný, a v prípade, že preklad bol poskytnutý, možnosť podať sťažnosť, že kvalita prekladu nie je postačujúca na zabezpečenie spravodlivého procesu. 6. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa výkonu európskeho zatýkacieho rozkazu, vykonávajúci členský štát zabezpečí, aby jeho príslušné orgány každej osobe, voči ktorej sa takéto konanie vedie a ktorá nerozumie jazyku, v ktorom je vyhotovený európsky zatýkací rozkaz alebo do ktorého bol preložený vydávajúcim členským štátom, poskytli písomný preklad daného dokumentu. 7. Ako výnimku zo všeobecných pravidiel ustanovených v odsekoch 1, 2, 3 a 6 možno namiesto písomného prekladu poskytnúť ústny preklad alebo ústne zhrnutie základných dokumentov pod podmienkou, že tento ústny preklad alebo ústne zhrnutie nemá vplyv na spravodlivosť procesu. 8. Akékoľvek vzdanie sa práva na preklad dokumentov uvedených v tomto článku podlieha požiadavkám, že podozrivým alebo obvineným osobám bolo poskytnuté vopred právne poradenstvo alebo tieto osoby boli inak v plnej miere oboznámené s dôsledkami takého vzdania sa práva a že takéto vzdanie sa práva bolo jednoznačné a dobrovoľné. 9. Kvalita prekladu poskytovaného podľa tohto článku musí byť postačujúca na zabezpečenie spravodlivého procesu, najmä zabezpečením toho, aby podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní boli oboznámené s prípadom, ktorý sa proti nim vedie, a aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu.

Interpretačná záväznosť smernice znamená, že orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný podľa nej realizovať výklad vnútroštátnej normy.

Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený sa vyjadruje v nemeckom jazyku - sťažnosť proti uzneseniu n a čl. 40 - preto bolo aj rozhodnutie prokurátora o sťažnosti obvineného preložené do nemeckého jazyka.

Súd po predbežnom prejednaní obžaloby konštatuje závažné porušenie práva na obhajobu ( § 34 , ktorého neoddeliteľnou súčasťou je preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.

Poukazujúc na obsah ustanovenia poslednej vety § 28 ods. 4 TP, v zmysle ktorej preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide, písomný preklad obžaloby, ako orgán, ktorý ju vyhotovil mal zabezpečiť prokurátor.

Tým, že nebol vyhotovený písomný preklad obžaloby, došlo k vážnemu zásahu do práva obvineného na obhajobu (§ 34 .

V dôsledku transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010) novelou Trestného poriadku zákonom č. 1/2014 Z.z., do vnútroštátneho právneho poriadku, boli orgány činné v trestnom konaní povinné postupovať v súlade článkom 3 Smernice - čo okrem iného znamená povinnosť v primeranom čase poskytnúť písomný preklad všetkých dokumentov, ktoré sú základné na zabezpečenie toho, aby boli schopné uplatniť svoje právo na obhajobu a zaručenie spravodlivého procesu, t.j., obvinenie, každé rozhodnutie, ktorým sa osoba pozbavuje osobnej slobody, obžaloba.

Obvinený nebol poučený spôsobom, ktorý vyžaduje § 28 ods. 4 TP, o možnosti výslovne sa vzdať práva na preklad písomností, rovnako ako o dôsledkoch vzdania sa tohto práva a napriek tomu obžaloba úradne preložená nebola a to bez akéhokoľvek osobitného odôvodnenia v zmysle čl. 3 ods. 5 Smernice.

Pre úplnosť súd dodáva, že zákonom č. 174/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol novelizovaný inter alia aj tým, že ustanovenie § 28 bolo doplnené o nový odsek 7 - „Za podmienok uvedených v odseku 1 je osobe, ktorá je zadržaná alebo zatknutá, potrebné preložiť tiež poučenie o jej právach podľa § 34 ods. 5. Ak preklad poučenia nie je k dispozícií, poučenie sa jej pretlmočí; preklad písomného poučenia sa takejto osobe poskytne bez zbytočného odkladu.“ a to v dôsledku transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1. 6. 2012).

Na záver súd už len opakuje význam (pre posúdenie zásahu do práv na obhajobu § 34 právnej vety uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. , ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 6/2014 pod č. 91: „Dostatočnosť uplatnenia obhajobných práv (§ 34 Tr. por.) predpokladá ich uplatnenie v primeranej miere a zahŕňa aj preklad základných dokumentov, medzi ktoré patria najmä rozhodnutie o pozbavení osobnej slobody, obvinenie, obžaloba a rozsudok, vykonaný v primeranom čase, t.j. v čase, keď obvinený môže procesne účinne na základe ich obsahu uplatniť svoje zákonné práva.“

Súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 8.9.2015, ktorým rozhodoval o sťažnosti prokurátora proti obsahovo totožnému uzneseniu okresného súdu (ktorým okresnú súd obžalobu odmietol) a rozhodol tak, že sťažnosť prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podľa § 241 ods. 4 Trestného poriadku, prokurátor aj obvinený podať sťažnosť do troch dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné. Sťažnosť má odkladný účinok.