Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-102-2015.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/102/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, práv. zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: Q. E., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. W. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 455,70 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 206,75 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 26.02.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 455,70 Eur s príslušenstvom dôvodiac, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, uzavrel so žalovaným dňa 09.01.2012 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program Podľa seba 3 NAJ a poskytnutie mobilného telefónu SONY ERICSSON X8 a dňa 26.10.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program FIX a Dodatok k Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón LG EGO T500 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Za skytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. 7201501540 splatnú 25.02.2012, na sumu 206,75 Eur. Žalovaný vystavenú faktúru nezaplatil. Faktúrou č. 7203942457, splatnou 25.04.2012 vyfakturoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2013, uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., prešli pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Uplatnil si trovy konania.
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená písomne nevyjadril.
Súd nariadil pojednávanie na deň 04.12.2015, na ktoré pojednávanie boli účastníci riadne predvolaní. Žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí predvolanie na pojednávanie prevzali dňa 23.11.2015 svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd za splnenie podmienok uvedených v ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Dňa 09.01.2012 bola medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bratislava a žalovaným uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému
služby elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý program služieb Podľa seba 3 NAJ. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že cena za poskytované služby je stanovená Cenníkom. Podľa uzavretej Zmluvy o pripojení žalovanému bola aktivovaná SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe uzavretej zmluvy spoločnosť Slovak Telekom žalovanému odpredala jeden mobilný telefón zn. Sony Ericsson X8. Za obdobie od 08.01.2012 do 07.02.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 206,75 Eur, ktorá predstavuje mesačné poplatku a cenu služieb poskytnutých žalovanému vo výške 206,75 Eur. Z vyfakturovanej sumy 150,-Eur predstavovali iné platby. Faktúra zo dňa 08.02.2012, č. 7201501540, bola splatná 25.02.2012.
Dňa 26.10.2011 bola medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Bratislava a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení Fix, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal uhrádzať cenu poskytnutých služieb. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý program služieb Fix 16. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Cena za poskytované služby je stanovená Cenníkom. Dňa 26.10.2011 bol uzavretý i Dodatok k Zmluve o pripojení Fix, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón LG EGO T500 v lehote viazanosti 24 mesiacov.
Za obdobie od 08.03.2012 do 07.04.2012 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Faktúra zo dňa 08.04.2012, č. 7203942457, bola splatná 25.04.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2013, uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., prešli pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, čím žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v konaní.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.12.2013 oznámil žalobcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava vo výške 248,95 Eur na žalobcu.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 04.12.2013 oznámil žalobcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava vo výške 206,75 Eur na žalobcu.
Na základe výzvy súdu žalobca uviedol, že fakturovaná suma 150,-Eur „iné platby“ predstavuje tipovacie SMS (15 x 10,-Eur). Súčasťou podania žalobcu je podrobný výpis mesačných hovorov pre telefónne číslo žalovaného XXXXXXXXXX.
Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.12.2015 uviedol, že nikdy netipoval, nikdy neposielal žiadne SMS správy. Také funkcie neovláda. Napriek tomu nežiadal vykonať dokazovanie v tomto smere. Požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach, nakoľko je bez akéhokoľvek príjmu a nemá z čoho dlh uhradiť. Spolu so štyrmi deťmi bývajú u rodičov, ktorí im finančne pomáhajú. Zdrojom príjmu jeho družky sú len prídavky na deti.
Tieto skutočnosti súd zistil z predložených Zmlúv o pripojení, Dodatku k zmluve, z faktúr, z upomienok, z výsluchu žalovaného.
Podľa ust. § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného od 01.11.2011, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkový vzťah upravený zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa ust. § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného od 1.11.2011, zmluvou o poskytovaní zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z., zmluva o poskytovaní verejných služieb musí okrem iného obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb. Podľa ust. § 44 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z., ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. Podľa ust. § 44 ods. 8 zák. č. 351/2011 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Podľa ust. § 44 ods. 10 zák. č. 351/2011 Z.z., podnik môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o poskytovaní verejných služieb z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením. Podľa ust. § 44 ods. 10 zák. č. 351/2011 Z.z., odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Zmluvy uzavreté medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou a žalovaným je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľské zmluvy v súlade s § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi boli uzavreté zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalobca pri uzavretí týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojho podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvy ako fyzická osoba, pre svoje súkromné účely. Žalovaný pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa obsahu zmlúv ide o tzv. typové zmluvy, vyhotovené pre širší, neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmlúv dospel k záveru, že predmetné zmluvy sú zmluvy spotrebiteľské v zmysle cit. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv. Právny vzťah založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného premetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Súd priznal žalobcovi sumu 206,75 Eur, ktorá suma predstavuje cenu poskytnutých služieb, ktoré právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol na základe uzavretej zmluvy o pripojení. Žalovaný služby, ktoré mu boli poskytnuté právnym predchodcom žalobcu včas nezaplatil. Svoju povinnosť nesplnil ani ku dňu rozhodnutia súdu. Preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 206,75 Eur ako cenu za poskytnuté služby, ktoré mu boli vyúčtované faktúrou č. 7201501540, nakoľko žalovaný nepreukázal, že túto svoju povinnosť ku dňu rozhodnutia súdu splnil.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaný v lehote splatnosti faktúru vystavenú za poskytnuté služby nezaplatil, nasledujúcim dňom po jej splatnosti sa preukázateľne dostal do omeškania a žalobcovi, ako veriteľovi, vznikol preto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods. 1, 2. Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, je teda na účastníkoch, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho účastníka, v záujme ktorého je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva, ktorú účastník v konaní tvrdí, preukázal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech účastníka. Žalobca, zastúpený právnym zástupcom, bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných zákonných ustanovení súd zamietol návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur vrátane úrokov z omeškania z tejto sumy. Z podanej žaloby a predložených listinných dôkazov nie je možné zistiť na základe ktorých konkrétnych skutočností žalobca dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu 248,95 Eur. Z vystavenej faktúry, ani zo samotnej žaloby nevyplýva, ktoré konkrétne zmluvné povinnosti žalovaný porušil tak, že by mu vznikla povinnosť uhradiť vyfakturovanú zmluvnú pokutu. V žalobnom návrhu žalobca vznik povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu odôvodnil iba tým, že žalovaný si zmluvne dohodnutý kredit nedobíjal, čím porušil zmluvné podmienky, poskytovateľ služby mu preto vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrou č. 7203942457. V tejto súvislosti súd uvádza, že v predloženej zmluve o poskytovaní služby ani v ďalších prílohách sa neuvádzajú žiadne konkrétne podmienky, na základe ktorých sa má určiť výška zmluvnej pokuty v náväznosti na závažnosť porušenia zmluvných povinností pre prípad neplnenia povinností (či má žalovaný zaplatiť pokutu už pri prvom nedobití si kreditu, či až ku koncu obdobia viazanosti). Z uvedeného dôvodu je preto splnená podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko výška zmluvnej pokuty v danom zmluvnom vzťahu je neprimeraná rozsahu porušenia zmluvných povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca nepreukázal žiadne konkrétne porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Súd preto nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Žalobca nepreukázal, že žalovaný skutočne porušil niektorú povinnosť, pri porušení ktorej by mal žalobca preukázateľný a odôvodnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Samotná faktúra (bez ďalších príloh), v ktorej nie sú uvedené konkrétne porušenia zmluvných povinností nepreukazuje odôvodnenosť nároku na zmluvnú pokutu. Pre neunesenie dôkazného bremena, ktoré v tomto prípade zaťažuje žalobcu, súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri celkovej žalovanej sume 455,70 Eur bol žalobca úspešný v sume 206,75 Eur, čo predstavuje 45,37%, jeho neúspech predstavuje 54,63%, teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom je rozdiel v jeho neprospech. Keďže žalovaný, ktorý mal úspech v prevažnej časti, si žiadne trovy neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže žalovaný pred súdom prezentoval, že je nemajetný a nemá žiadny zdroj príjmu. Aj v prípade, že by mu súd umožnil splácať dlh v splátkach, je nereálne, aby žalovaný skutočne svoju povinnosť splnil. Žalovaný navyše svoje príjmové a majetkové pomery pred súdom nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1). Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.