Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_15C-117-2014.pdf
PDF · 93.8 KB
No categories available
15C/117/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Ing. Z. H., J.. XX. X. XXXX, G. V. Č.. XX, XXX XX S., K. L. M. H. Z.. V.Ó. E., N..V..Q.. N. N. J. XX, XXX XX Ž., K. H. XX, XXX XX S., F.: XX XXX XXX K. Ž.: S. H., V.. U., J.. XX. X. XXXX, G. V.F. XXXX/XX, XXX XX S., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom týchto obrazov:
- 1 ks obraz od autora Kolomana Sokola - Figurálna kompozícia, rozmer 28 x 40 cm, tuš, signovaný, celkový rozmer s tmavým rámom 50x69 cm -1 ks obraz od autora Kolomana Sokola - Dve postavy, rozmer 29x41 cm, tempera, signovaný, v tmavom ráme 58x70 cm, -1 ks obraz od autora Kolomana Sokola - Figurálna kompozícia, rozmer 28x40 cm, tempera, signovaný, celkový rozmer s tmavým rámom 58x69 cm, -1 ks obraz od autora Milana Pašteka - Biela postava z profilu, rozmer 48x32 cm, pastel, signovaný, v zlatom ráme 70x55cm,
- 1 ks obraz od autora Milana Pašteka - Figurálna kompozícia, rozmer 28x19, kresba tušom, signovaný, v striebristom ráme 48x38 cm,
- 1 ks obraz, ktorého autorstvo je pripisované Milošovi Alexandrovi Bazovskému - Zátišie s hruškami, rozmer 20x28,5 cm, rudka, signovaný, celkový rozmer so zlatým rámom 52x43 cm,
- 1 ks obraz, ktorého autorstvo je pripisované Martinovi Benkovi - Jesenná krajina, rozmer 33x50 cm, olej, signovaný, celkový rozmer so striebristým rámom 61x44 cm,
- 2 ks obrazov od autora Stanislava Trepáča - Stretnutie pri bráne I., II. - dva kusy, rozmer 40x40 cm pri oboch obrazoch, akryl, pastel, oba signované, celkový rozmer s hnedozlatým rámom 52x52 cm.
II. Súd určuje, že žalovaná je výlučným vlastníkom týchto obrazov:
- 1 ks obraz od autora Antonia Caldore - Krajinomaľba - zátišie s domčekom, rozmer 30x40 cm, olej, signovaný, bez rámu,
- 1 ks obraz od autora Antonia Caldore - Pobrežie mora, rozmer 30x70 cm, olejomaľba, signovaný, bez rámu,
- 1 ks obraz od neznámeho autora, autorstvo pripísané Antonio Caldore - Prímorská stavba, rozmer 25,5 x 20 cm, olejomaľba, nesignované, v drevenom ráme o rozmere 23x27,5 cm.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške v percentuálnom vyjadrení 50 % do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16. 5. 2014 domáhal určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, konkrétne ku 12 kusom obrazov, ktoré špecifikoval v petite svojho rozsudku. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 25. 10. 2017 na základe podania trestného oznámenia žalobcom na žalovanú
začalo trestné konanie s tým, že trestné oznámenie žalobca podal na Okresnej prokuratúre v Martine pre trestný čin krádeže podľa § 212 Trestného zákona a krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Pre vyvolané civilné konanie na základe podanej žaloby má ďalší význam spáchanie prvého skutku a to trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Trestné oznámenie bolo podané pre skutok žalovanej, keď v presne nezistenej dobe v roku 2005 zobrala z rodinného domu na ulici Riečiny č. 24 v Martine - Záturčí, v ktorom mala v tom čase trvalé bydlisko spolu s bývalým manželom, teda žalobcom a to 3 kusy obrazov od autora Kolomana Sokola a jeden kus od autora Milana Pašteka a 1 kus náramkové hodinky značky Certina zakúpené poškodeným v roku 2002. V priebehu trestného konania žalobca pri výsluchu dňa 8. 1. 2008 žiadal rozšíriť predmet trestného konania o ďalších 8 kusov obrazov od rôznych autorov, v súvislosti s ktorými žalovaná priznala vo svojom vyjadrení, že ich vzala. Všetky predmetné obrazy boli zakúpené žalobcom v rokoch 2002 - 2005. Vo veci bol dňa 21. 12. 2007 uznesením podľa ČVS: ORP-982/OVK-MT-2007 a dňa 8. 1. 2008 uznesením pod ČVS: ORP-982/OVK- MT-2007 vznesené obvinenie na žalovanú pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, že spáchala skutky uvedené v trestnom oznámení. V prípravnom konaní, ktoré bolo vedené OR PZ ÚJKP v Martine bolo žalovanou dňa 15. 1. 2008 vydaných vyšetrovateľke policajného zboru 12 predmetných obrazov. Išlo o obrazy, ktoré žalovaná odcudzila žalobcovi z rodinného domu na ulici Riečiny č. 24, ku ktorým bola aj obvinená pre prečin krádeže. Po vykonaní obhliadky obrazov znalcom zvažoval vyšetrovateľ policajného zboru ich vrátenie žalobcovi, no vzhľadom k tomu, že na predmetné obrazy si robila nárok aj žalovaná, vyšetrovateľ pre pochybnosti o práve na tieto veci predmetné obrazy žalobcovi nevydal a uložil ich do úschovy Okresného súdu v Martine uznesením zo dňa 5. 2. 2008 pod ČVS: ORP-982/OVK-MT-2007. Okresný súd Martin skonštatoval, že ide o tzv. evidenčnú úschovu a o prijatí predmetu úschovy už osobitne nerozhodoval. V súčasnosti sa všetkých 12 obrazov reálne a fakticky nachádza v depozite Turčianskej galérie v Martine. Dňa 10. 11. 2009 vydal Okresný súd v Martine v trestnom konaní rozsudok sp. zn. 3T/173/2008, kde rozhodoval na základe obžaloby na žalovanú, ktorá bola obžalovaná zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. V priebehu trestného konania žalovaná vyhlásila, že predmetné obrazy z rodinného domu odniesla, okresný súd obžalovanú vyššie uvedeným rozsudkom oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutky nie sú trestnými činmi. V odôvodnení však uviedol, že dôsledným vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaná sa dopustila oboch skutkov vedených v predmetnej obžalobe, jej konanie podľa súdu nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin a to v zmysle § 10 ods. 2/ Trestného zákona z dôvodu, že závažnosť konania obžalovanej podrobne opísaného v predmetnej obžalobe prokurátora, vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku žalovanej je nepatrná. Súd konštatoval, že konanie obžalovanej by mohlo byť posúdené ako priestupok proti majetku podľa Zákona o priestupkoch v platnom znení. Nakoľko však od spáchania skutkov uplynula doba dlhšia ako 2 roky, došlo k zániku zodpovednosti za priestupok. Proti rozsudku okresného súdu podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine odvolanie, toto však bolo uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/30/2010-169 zo dňa 24. 3. 2010 zamietnuté. Krajský súd v Žiline taktiež skonštatoval, že záver okresného súdu, že skutky sa stali a že ich spáchala obžalovaná je správny a zákonný. V čase nadobudnutia všetkých predmetných obrazov, ktoré žalobca podľa svojho vyhlásenia nadobúdal v rokoch 2002 - 2005, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené a to rozhodnutím Okresného súdu v Martine č. 6C 199/1999 zo dňa 13. 7. 1999, právoplatné dňa 14. 7. 1999. Žalobca preto všetky tieto veci nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca mal veľa obrazov, počas manželstva kúpil asi 150 obrazov, obrazy nadobúdal zväčša na základe ústne uzatvorených kúpnych zmlúv. Obrazy kupoval až v období, kedy manželstvo so žalovanou už prestalo fungovať. Väčšina obrazov, ktoré žalobca kúpil, sa žalovanej nepáčili, ktorých kúpu okritizovala a to najmä pokiaľ ide o obrazy č. 1, 2, 3 od autora Kolomana Sokola. Ohľadom kúpy týchto troch obrazov bola vyhotovená aj kúpna zmluva, keďže išlo o hodnotnejšie obrazy. Kúpnu zmluvu uzavrel so Zdenou Dudovou v Liptovskom Mikuláši dňa 29. 11. 2004.V spomínanom trestnom konaní vypovedala ako svedok aj pani Zdena Dudová, ktorá potvrdila, že žalobcovi predala 3 kusy obrazov od Kolomana Sokola a po predložení kúpnej zmluvy svedkyňa potvrdila, že podpis na kúpnej zmluve je jej. Ostatných 9 kusov obrazov žalobca nadobudol od tretích osôb obchodujúcich s umením v Košiciach a to na základe ústne uzavretých kúpnych zmlúv. Žalobca obrazy kupoval spolu so svojím známym pánom Karelom Rúžičkom, ktorý túto skutočnosť môže dosvedčiť aj vo svojej výpovedi. Z tohto dôvodu navrhol, aby bol Karel Rúžička v konaní vypočutý ako svedok. Žalovaná v rámci trestného konania vypovedala, že čo sa týka obrazov, tieto kupoval poškodený. K tomu uviedla, že jej ich daroval, pričom si nevedela spomenúť, kedy to bolo a uviedla, že by to mohlo byť v rokoch 2002 - 2003. Malo ísť o ústne darovanie, kedy jej žalobca tieto veci daroval na uzmierenie. Darovanie však žalovaná v trestnom konaní nijako nepreukázala. Žalobca odmietol, žeby jej akýkoľvek z obrazov daroval. V tom
čase už spolu totiž nevychádzali dobre a čo sa týka obrazov č. 1, 2, 3, tieto nadobudol do vlastníctva až v roku 2004 spomínanou kúpnou zmluvou. Vzhľadom na vzniknutú situáciu je preto potrebné a nevyhnutné, aby vlastnícke právo k predmetným 12 obrazom určil súd. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu v predmetnej veci, tak ten sa konkrétne prejavuje v tom, že všetkých 12 kusov obrazov podrobne uvedených v petite sa v súčasnosti nachádza v súdnej úschove, do ktorej boli uložené v súvislosti so skončením trestného konania. Žalobca viackrát neúspešne žiadal o vydanie predmetu úschovy a to jednak Okresný súd v Martine, kde sa pod spisovou značkou 17U/7/2008 vedie konanie vo veci úschovy, predmetom ktorých je úschova 12 kusov obrazov od rôznych autorov. V odpovedi Okresného súdu Martin bolo skonštatované, že nakoľko ide o úschovy podľa § 352 OSP, tak o depozite má povinnosť rozhodnúť zložiteľ, t.j. ORPZÚJKP v Martine. Z tohto dôvodu sa žalobca obrátil so svojou žiadosťou na ORPZOKP v Martine, ktoré mu listom zo dňa 23. 5. 2011 vo svojej odpovedi uviedlo, že zodpovedá len za zloženie obrazov do depozitu a nemôže veci v súdnej úschove vydať nikomu bez riadneho právneho titulu, z tohto dôvodu žalobcu odkázali obrátiť sa na občianske súdne konanie so žiadosťou o určenie vlastníckeho práva k predmetným obrazom. Z tohto dôvodu je potrebné, aby súd konal a rozhodol o tejto žalobe a teda určení vlastníckeho práva k predmetným obrazom, nakoľko neexistuje iný spôsob nápravy daného stavu. Pasívna legitimácia žalovanej jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že predmetné obrazy vydala pre potreby trestného konania práve žalovaná a tiež, že po skončení trestného konania sa obrátila na vyšetrovateľku policajného zboru so žiadosťou o vydanie uložených obrazov. Žalovaná je preto jedinou osobou, voči ktorej mohlo byť vlastnícke právo k predmetným obrazom sporné.
Podaním doručeným súdu 13. 8. 2014 - čl. 56 súdneho spisu sa vo veci vyjadrovala žalovaná. Poukázala na tú skutočnosť, že čo sa týka obrazov od Antonia Caldore, tieto si kúpila na dovolenke v Taliansku koncom júla po rozvode 14. 7. 2006. Trvala na tom, že čo sa týka obrazov 3 kusy obrazy Kolomana Sokola, 2 kusy obrazy Milana Pašteka, 1 ks obrazov Alexandra Bazovského a 1 ks Martina Benka boli zakúpené počas manželstva a boli jej darované. Čo sa týka 2 kusov obrazov od Stana Trepáča, tieto boli zakúpené počas manželstva spoločne a darované žalovanej. Čo sa týka obrazov od Antonia Caldore, tak tieto si žalovaná zakúpila na dovolenke. Z tohto dôvodu má zato, že 12 obrazov patrí do jej výlučného vlastníctva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, ako aj pripojením trestného spisu 3T/173/2008, pripojeného spisu o úschove 17U/7/2008, vypočul vo veci svedkov a na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 4. 12. 2015 vo veci aj rozhodol. Po vyhlásení rozsudku žalobca ako aj žalovaná, čo sa týka výroku vo veci samej o určení vlastníckeho práva sa vzdali práva podať odvolanie s tým, že si ponechali len právo podať odvolanie vo vzťahu k výroku o trovách konania.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k 12 kusom obrazov riadne špecifikovaných v petite žaloby.
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Vzhľadom na uvedené súd určil vo výroku rozsudku, ktoré obrazy patria do výlučného vlastníctva žalobcu a ktoré patria do výlučného vlastníctva žalovanej.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V predmetnom konaní súd rozhodoval v súvislosti s určením vlastníckeho práva k 12 obrazom. Čo sa týka úspešnosti v konaní, žalobca na základe rozsudku sa stal výlučným vlastníkom 8 kusov obrazov, ktoré sú špecifikované vo výroku rozsudku a žalovaná sa stala vlastníčkou 2 kusov obrazov predmetných obrazov. Súd preto vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu a mal zato, že žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na určenie vlastníckeho práva k 12 kusom obrazov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje priznanie vlastníckeho práva k 9 kusom obrazov, čo v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 75 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu, v ktorej ona bola určená ako vlastníčka 3 kusov obrazov, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 25 %. Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 75 % - 25 %, čo je 50 %. Žalobca si uplatnil trovy konania podaním, ktoré doručil na pojednávaní, kde si vyčíslil trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia a zo súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený v predmetnom konaní vo výške 99,50 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu v súvislosti s ustanoveniami Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnych služieb: 1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia zo dňa 22. 4. 2014, žaloba zo dňa 14. 5. 2014, porada s klientom dňa 22. 9. 2014, vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej zo dňa 23. 9. 2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 1. 10. 2014, vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej zo dňa 27. 11. 2014, zastupovanie na pojednávaní dňa 6. 3. 2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 8. 6. 2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 4. 12. 2015. Išlo teda o 9 úkonov právnej služby s tým, že 6 úkonov právnej služby bolo vykonaných v roku 2014 a 3 úkony právnej služby v roku 2015. Žalobca si pri vyčíslení trov súdneho konania vypočítal tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby podľa tarifnej hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kde pri určení tarifnej hodnoty veci žalobca vychádzal zo znaleckého posudku znalca PhDr. Eva Ľuptáková č. 1/2008, z ktorého vyplýva celková cena všetkých obrazov, o ktorých vlastníctvo sa vedie spor na 10 389,70 €.
Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci, alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia, alebo cena veci, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktoré vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-ina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len nepomernými ťažkosťami. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že je potrebné vypočítať tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Čo sa týka znaleckého posudku č. 1/2008, ktorý vypracovala znalkyňa PhDr. Eva Ľuptáková pre účely trestného konania, t.j. čl. 54 vyšetrovacieho spisu, ktoré je súčasťou trestného spisu 3T/173/2008 súd bol toho názoru, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania k 3. 2. 2008 a jeho hlavnou úlohou bolo určiť pravosť a autorstvo, ako aj hodnotu umeleckých diel v počte 12 kusov. Podľa názoru súdu predmetný znalecký posudok nie je použiteľný k tomuto konaniu, nakoľko bol vypracovaný v roku 2008, čiže nie aktuálny na daný stav a druhá vec v prípade, žeby aj súd vychádzal z § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., bolo by potrebné v konaní dať vypracovať nový znalecký posudok, čo vzhľadom na stav predmetného konania meritu veci by bolo veľmi nákladné a nehospodárne. Čo sa týka zistenia bez znaleckého posudku hodnoty vecí, tak súd nie je spôsobilý zistiť hodnotu týchto vecí a z tohto dôvodu súd pri priznaní základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd teda priznal odmenu za 9 úkonov právnej služby, kde hodnota jedného úkonu právnej služby bola vypočítaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že pri 6 úkonoch právnej služby za rok 2014 bola tarifná odmena za 1 úkon právnej služby vo výške a čo sa týka 3 úkonov právnej služby v roku 2015, tak tam bola priznaná tarifná odmena za 1 úkon právnej služby vo výške . Súd ďalej priznal v súvislosti s predmetnými úkonmi právnej služby 6 x režijný paušál za rok 2014, kde jeden režijný paušál predstavuje 8,04 €, spolu teda priznal za 6 režijných paušálov za rok 2014 čiastku 48,24 €, čo sa týka úkonov právnej služby v roku 2015, tu súd priznal 3 krát režijný paušál v roku 2015 po 8,39 €, spolu 25,17 €. Súd ďalej priznal aj 20 % DPH za úkony v roku 2015. Súd priznal úkony právnej služby v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Súd ďalej priznal podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
aj náhradu cestovného podľa § 15 písm. a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to za cesty vykonané dňa 1. 10. 2014, 6. 3. 2015, 8. 6. 2015, 4. 12. 2015, čo sa týka popisu cesty Žilina - Martin a späť, km 56, základná náhrada za 1 km 0,183 €, spotreba litrov na 100 km 6,7, cena za jeden liter paliva pri ceste vykonanej dňa 1. 10. 2014 bola 1,467 €, dňa 6. 3. 2015 - 1,245 €, dňa 8. 6. 2015 - 1,370 €, dňa 4. 12. 2015 - 1,229 €, spolu teda bolo priznané náhrada cestovného vo výške 60,92 €|. Súd ďalej priznal aj náhradu za stratu času strávený cestou do miesta pojednávania a späť a to pri štyroch cestách Žilina - Martin a späť, kde počet začatých polhodín pri jednej ceste bol 4, spolu bola priznaná náhrada za stratu času vo výške 221,36 €. Súd priznal aj 20 % DPH pri náhrade cestovného a náhrade za stratu času, ktorú si vyčíslil vo výške 338,73 € ako celkovú sumu náhrady cestovného a náhrady za stratu času spolu s DPH. Hodnota jedného úkonu právnej služby za rok 2014 predstavovala sumu 61,84 € a za rok 2015 sumu 64,53 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.