Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-267-2012.pdf
PDF · 87.36 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/267/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci navrhovateľky: R. D.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, v zastúpení JUDr. Gabrielom Thurzom, advokátom so sídlom v Želiezovciach, Schubertova 12, proti odporcovi: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX O. N., J. J. XRH, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky R. D., rod. N., nar. X.X.XXXX a odporcu : E. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Ž., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX, r o z v á d z a.
Mal. R., nar. XX.XX.XXXX a mal. D., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.
Obaja rodičia sú na čas po rozvode oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R., sumou 45,- EUR mesačne a na výživu mal. D. sumou 45,- EUR mesačne vždy do 20-dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom súdu doručeným dňa 25.05.2012 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Poukázala na to, že odporca v októbri 2010 opustil spoločnú domácnosť, naposledy sa ohlásil v júli 2011 kedy oznámil, že sa nachádza v S.. Od októbra 2010 si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, o rodinu sa nezaujíma. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom neexistuje predpoklad zlepšenia vzájomného vzťahu manželov.
Odporca sa k podanému návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril. Dožiadanie o jeho výsluch v predmetnej veci prostredníctvom dožiadaného súdu vo E. J. bol neúspešný.
Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a zo strany odporcu určiť výživné vo výške 45,- eur na každé z maloletých detí.
Súd rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav :
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Ž., posledným spoločným bydliskom manželov je T. č. XX.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo s odporcom uzatvorila po dvojročnej známosti z lásky. Problémy medzi manželmi nastali v období rokov 2008-2009, kedy si odporca našiel milenku. Pol roka nežil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, neskôr sa k nej vrátil, udobrili sa. Následne jej oznámil, že odchádza pracovať do V., čo aj učinil , avšak v skutočnosti pracoval v S.. Od októbra 2010 sa vôbec neozval. Od jeho sestry sa dozvedela, že odporca žije spolu s milenkou v S., majú spolu dieťa. Od leta roku 2013 je v kontakte so staršou dcérou.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd vyhovel podanému návrhu a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danom prípade sa jedná o formálny zväzok medzi manželmi. Manželia spolu od októbra roku 2010 nežijú, nie sú spolu v kontakte, vzájomne si nepomáhajú, nehospodária spolu, intímne spolu nežijú, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o mal. deti. Je evidentné, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko trvalo rozvrátené, že nie je možné reálne predpokladať, že by toto manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj účel. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil na strane odporcu, ktorý opustil rodinu, odcestoval za prácou do zahraničia, s navrhovateľku prestal komunikovať.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Od prerušenia spolužitia rodičov, teda od októbra roku 2010 osobnú starostlivosť o mal. deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka.
Mal. R. navštevuje prvý ročník D. B., odbor kozmetička. Cestovné do školy predstavuje 2,-eurá denne, nákup pomôcok do školy vyšiel matku 120,-eur, maloletá sa stravuje v škole. Za mobil jej matka uhrádza 10,-eur mesačne.
Maloletá D. navštevuje tretí ročník základnej školy, poplatok ZRPŠ je 15,-eur, poplatok za školský klub detí je 4,-eurá, stravné v škole je okolo 15 až 20,-eur mesačne. Obe deti sú zdravé, osobitné záujmy, s ktorými by boli zvýšené výdavky nemajú.
Navrhovateľka je zamestnaná, v roku 2015 ( od januára do septembra) dosiahla čistý príjem vo výške 625,49,-eura, v roku 2014 čistý príjem vo výške 536,79,-eura, , v roku 2013 ( za mesiace január
až február ) vo výške 858,72,-eura ( mzdový list za celý rok 2013 nebolo možné podľa vyjadrenia zamestnávateľa navrhovateľky zaslať, keďže z dôvodu predaja spoločnosti a následného prechodu archívnych dát na inú spoločnosť ním nedisponujú ) , v roku 2012 ( od júla do decembra ) vo výške 445,46,-eura.Od 01.03.2012 do 01.07.2012 bola nezamestnaná. Od 01.03.2012 poberala dávka v nezamestnanosti v období šiestich mesiacov, pričom denný vymeriavací základ činil sumu 14,7347,- eura. Poberá prídavky na dve maloleté deti. Spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Na domácnosť rodičom prispieva mesačne sumou okolo 70-80,-eur. Obaja rodičia sú dôchodcovia. Jej mesačné výdavky pozostávajú z výdavkov na stravu v sume 100,-eur, hygienické potreby 20 až 30,-eur mesačne. Spláca pôžičky, dve po 180,-eur mesačne, ďalšie po 25,-eur, 89,-eur a 32,-eur mesačne. Doklady o svojich výdavkoch napriek výzve súdu nepredložila. Žiadny majetok nevlastní. Finančne jej vypomáhajú rodičia. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že nie je zárobkovo činný, nie je uchádzač o podporu v nezamestnanosti, pričom nemá na túto dávku nárok, keďže nemá odpracovaných 6 mesiacov ne jednom mieste. Posledné zamestnanie ukončil v roku 2014, nedarí sa mu nájsť si stále zamestnanie. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou , s ktorou má syna. V spoločnej domácnosti žije aj partnerkina dcéra. Súdu predložil potvrdenie o výške prídavkov na deti vyplácaných v sume 137,06,-libier mesačne ako aj potvrdenie o výške daňového odpočtu na dieťa v sume 469,56,-libier mesačne. Zároveň predložil aj potvrdenie o platbách v domácnosti, z ktorého vyplýva, že výdavky za nájom, vodu, elektriku, miestnu daň a stravu predstavujú sumu 558,-libier mesačne. Zo správy o poberaní prídavkov na deti vyplýva, že tieto sú vyplácané partnerke odporcu na dve maloleté deti - S., nar. XXXX a mal. D., nar. XXXX. Z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, avšak súdu jeho rodný list nepredložil. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť je ochotný si plniť vo výške 40,-eur mesačne na každé z maloletých detí.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá od prerušenia spolužitia s ich otcom výlučne zabezpečuje starostlivosť o ne na požadovanej úrovni. Súd pri rozhodovaní prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vykonaným šetrením v domácnosti navrhovateľky nezistil žiadne nedostatky v jej starostlivosti.
Vzhľadom na skutočnosť, že ani jednému z rodičov maloletých detí nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práva povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Zo strany otca súd určil výživné vo výške 45,-eur mesačne, pričom prihliadol na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a navrhovateľky, ktorá uviedla, že má vedomosť o zlej finančnej situácii odporcu. Vzhľadom na súdu predložené dôkazy o zárobkových pomeroch otca má súd za to, že v súčasnosti nie je schopný uhrádzať výživné na maloleté deti vo vyššej sume.
Súd styk otca s mal. deťmi neupravoval vzhľadom na to, že návrh na jeho úpravu súdu nebol predložený ako aj vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka uviedla, že styk upraviť nežiada, keďže sa na ňom s odporcom vždy vedeli dohodnúť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko priznanie náhrady neodôvodňujú okolnosti prípadu ani pomery účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.