Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-408-2014.pdf
PDF · 93.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/408/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľky: U. E., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Y., T. XXX/X, právne zastúpenej Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom, so sídlom Myjava, M. R. Štefánika 638/56 proti odporkyni Y. Š. T. - C., K. XX XXX XXX, s miestom podnikania Ž., N. XXXX/XX, o zaplatenie 108,23 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporkyne zaplatiť sumu 108,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 108,23 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou ako osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Y. Š. T. - C., K. XX XXX XXX došlo dňa 10.01.2014 k uzatvoreniu dohody o brigádnickej práci študenta. Na základe dohody sa navrhovateľka zaviazala vykonávať prácu v rozsahu 10 hodín týždenne v období od 11.01.2014 do 31.12.2014 s dohodnutou hodinovou mzdou vo výške 2,023 Eur. Splatnosť odmeny bola dohodnutá v 30. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Za mesiace január a február 2014 bola navrhovateľke mzda zo strany odporkyne riadne vyplatená, pričom zvyčajne jej mzda bola vyplácaná posledný víkend v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, a to k jej rukám. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v mesiaci marec 2014 vykonávala brigádnickú činnosť pre odporkyňu v nasledujúcom rozsahu dňa 01.03.2014 - 12,5 hod., dňa 02.03.2014 - 12 hod., dňa 06.03.2014 - 5,5 hod., dňa 07.03.2014 - 6 hod., dňa 08.03.2014 - 12,5 hod., dňa 09.03.2014 - 5 hod., čo predstavuje celkovo 53,5 odpracovaných hodín, za ktoré mala navrhovateľka dostať vyplatenú dohodnutú odmenu v celkovej výške 108,23 Eur. Navrhovateľka vyzvala posledný víkend v mesiaci apríl odporkyňu na vyplatenie dohodnutej mzdy za mesiac marec vo výške 108,23 Eur. Dostala však odpoveď, že „odporca si musí pozrieť záznamy z bezpečnostných kamier, nakoľko mu niečo nesedí“. Napriek uvedeným skutočnostiam a opakovaným urgenciám si odporkyňa svoju povinnosť voči navrhovateľke nesplanila a doteraz nevyplatila mzdu za mesiac marec 2014 vo výške 108,23 Eur. Navrhovateľka poprela, že by začala pracovať až v mesiaci február, pretože z emailovej komunikácie z obdobia mesiaca január vyplýva, že si vzájomne pracovníčky prostredníctvom emailov dohadovali, kedy ktorá nastúpi do práce. (dátum 10.január je uvádzaný aj v listine „Oznámenie a čestné vyhlásenie“, kde je rukou napísaný dvakrát, takže nemohlo dôjsť k preklepu a dátum je uvádzaný aj počítačom a aj rukou). Súčasne nie je správny počet hodín, ktoré mala navrhovateľka odpracovať. Listina o dochádzke, ktorú odporkyňa predložila nie je totožná s listinou, do ktorej sa zaznamenávala Doklady, ktoré jej bolo predložené považuje za účelové z dôvodu, že odporkyňa si je vedomá dôsledkov v prípade nelegálneho zamestnávania. Dodatok, ktorý predložila odporkyňa, nebol navrhovateľke nikdy
predložený. Navrhovateľka uviedla, že príchod do práce sa zapisoval do malého zošita. Pri nástupe do práce mali zošit, v ktorom boli napísané pokyny, že čo majú urobiť - odkódovanie, zapnutie televízora, otvorenie terasy a pod. a ďalej tam bola veta - zapísať sa do knihy dochádzok. Kniha dochádzok bol taký malý zošit, do ktorého sa zapisovalo ešte oveľa skôr, ako nastúpila, pretože bol asi z polovice už zapísaný. Jej mama pracovala vo vedľajšom kvetinárstve a sama odporkyňa bola za ňou sa spýtať, či má dcéru a či by nechcela pracovať u odporkyne v kaviarni. Navrhovateľka si to premyslela, pretože ako študentka si rada privyrobila. V kaviarni pracovala do deviatej hodiny, jej mama v kvetinárstve pracovala do ôsmej. Keďže v januári je skoro tma, tak ju vždy počkala a spolu išli domov. V januári odpracovala cca 70 hodín a zarobila približne 60,- Eur.
Odporkyňa uviedla, že s podaným žalobným návrhom nesúhlasí. A to z dôvodu, že odporkyňa sa voči navrhovateľke necíti v postavení zamestnávateľa, ktorými si nesplnil svoju povinnosť voči zamestnancovi. Navrhovateľka pracovala na základe dohody o brigádnej činnosti študenta. Odporkyňa podniká od roku 2000 a nikdy sa nestalo, aby niektorému zo svojich bývalých alebo súčasných zamestnancov nevyplatila mzdu za odvedenú prácu. Poprela tvrdenie navrhovateľky, že odpracovala ako tvrdí 3 mesiace, ale 2 mesiace. Sama odporkyňa dobre vie, že išlo v dohode o preklep. Na podporu svojich tvrdení súdu predložila prihlášky a odhlášky. Navrhovateľku prepustila z toho dôvodu, že si neplnila svoje pracovné povinnosti, bola nespoľahlivá, nevedela so zákazníkmi riadne komunikovať. Navrhovateľka s ukončením dohody nesúhlasila, pretože práca sa jej páčila, a to z toho dôvodu, že mohla pracovať po poobediach, nakoľko ešte stále študuje. Pri odchode jej navrhovateľka povedala, že toto svoje rozhodnutie ešte oľutuje. Bolo na ňu podané trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy, čo však bolo zo strany polície odmietnuté a rozhodnutie bolo potvrdené aj zo strany prokuratúry. Následne jej bola vykonaná hĺbková kontrola zo strany inšpektorátu práce, ktorý tiež dospel k záveru, že došlo k riadnemu vyplateniu mzdy. Potom jej bola ešte vykonaná aj daňová kontrola, no keďže nedošlo k žiadnemu zisteniu pochybenia zo strany daňového úradu, ďalej ju už nepredvolávali. Odporkyňa súdu predložila potvrdenie zo strany navrhovateľky, že voči nej ako zamestnávateľovi nemá ďalšie finančné nároky. Ako už uviedla v dohode došlo k preklepu, avšak obdobie, odkedy začala navrhovateľke pre ňu pracovať, bolo až od februára, pretože ju potrebovala na výpomoc na Valentína. Presný dátum vyplýva z prihlášky, mohlo to byť 10.-11.februára. Výpoveď si navrhovateľka prevzala dňa 16.03.2014 a v tento deň si prevzala aj mzdu za február a marec 2014 spolu za oba mesiace vo výške 11,49 Eur za odpracovaných 7 hodín. Cena predstavuje 1,64 Eur za hodinu v čistom, teda navrhovateľka si nesprávne uplatnila nárok vo výške 108,23 Eur, pretože 53,5 hodín x 1,64 Eur je 87,74 Eur. Zošit, ktorý spomínala navrhovateľka, sa v kaviarni nachádza, je však už dotrhaný ako aj receptúry. Dochádzka sa zapisuje takým spôsobom, ako odporkyňa predložila a to až doteraz.
Vo veci súd rozhodol za účasti oboch účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporkyne a svedkýň W. E. a W. T. a oboznámením výpisu zo Živnostenského registra, Dohody o brigádnickej práci študenta, skončenia dohody o brigádnickej práci študenta, emailovej komunikácie, písomného vyjadrenia odporkyne, potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, potvrdenia školy, ostatných ustanovení k Dohode o pracovnej činnosti, registračného listu fyzickej osoby, dodatku k zmluve o brigádnickej práci študenta, mzdového listu, finančného vysporiadania, oznámenia, výpisu z dochádzkovej knihy, potvrdenia Sociálnej poisťovne, výplatnej listiny a výplatných lístkov, mesačného výkazu poistného, výpisu z dochádzkovej knihy, poštových poukážok a zistil tento skutkový stav:
Medzi navrhovateľkou a odporkyňou ako osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom Y. Š. T. - C., K.I. XX XXX došlo dňa 10.01.2014 k uzatvoreniu dohody o brigádnickej práci študenta. Na základe dohody sa navrhovateľka zaviazala vykonávať prácu v rozsahu 10 hodín týždenne v období od 11.01.2014 do 31.12.2014 s dohodnutou hodinovou mzdou vo výške 2,023 Eur za hodinu vykonanej práce. Splatnosť odmeny bola dohodnutá v 30. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola práca vykonaná. Dňa 10.01.2014 bolo podpísané zo strany navrhovateľky oznámenie a čestné vyhlásenie určené odporkyni ako zamestnávateľovi. Následne bol zo stany odporkyne vypracovaný dodatok o brigádnickej práci študenta, ktorým bol zmenený dátum nástupu do práce na deň 12.02.2014 z dôvodu pisárskej chyby a bolo v listine konštatované, že rovnakým dátumom bola navrhovateľka prihlásená do sociálnej poisťovne. Dodatok bol následne zasielaný navrhovateľke, pričom z listiny nevyplýva dátum vypracovania ani doručenia. K skončeniu dohody o brigádnickej činnosti študenta došlo dňa 31.03.2014 výpoveď zo strany odporkyne. Medzi stranami došlo k podpísaniu potvrdenia, že navrhovateľka je voči odporkyni vysporiadaná. Z dochádzkovej knihy za mesiac marec 2014 vyplýva,
že navrhovateľka odpracovala dňa 07.03.2014 dve hodiny od 16.00 -18.00 hod. za čo jej bola vyplatená odmena vo výške 3,29 Eur.
Z výsluchu svedkyne W. E., vyplynulo, že navrhovateľku pozná z videnia, stretávali sa v autobuse a pár krát si písali na facebooku. Odporkyňa bola jej nadriadenou, pretože u nej pracovala. Nevedela presne uviesť v akom období, ale uviedla, že pred rokom u odporkyne ukončila pracovný pomer a pracovala tam asi rok, rok a pol. Keď bola zamestnaná u odporkyne, bola na pracovisku sama. Obsluhovala hostí a mala na starosti pokladňu. Pracovná doba u nej závisela od toho, či mala alebo nemala školské povinnosti. Počas školského roka, najmä ku koncu maturitného ročníka, pracovala u odporkyne menej často. Počas prázdnin bývala na pracovisku častejšie. Počas školy chodievala tak raz do týždňa na pol dňa, podľa toho, kedy jej končila škola. Bolo to od 15.00 hod. do 19.30 hod., alebo od 16.00 hod. do 19.30 hod. Keď pracovala dopoludnia, tak po obede ju striedala druhá zamestnankyňa. Na pracovisku bývala obvykle do 19.30 hod.. No stávalo sa, že keď boli zákazníci, zostala dlhšie, alebo keď nestihla poupratovať. Najčastejšie to bolo pol hodinu až hodinu naviac. Bolo to z toho dôvodu, že zákazníkov neupozornila na koniec otváracej doby, prípadne, že si nestihla poupratovať. Z tohto dôvodu zostávala na pracovisku dlhšie. Nebolo jej to finančne kompenzované. Bola hodnotená za hodiny, ktoré si vzájomne dohodli. Počet hodín si buď dohodli telefonicky, alebo keď išla okolo tak, sa spýtala, či ju nebude treba. Potom sa dohodli na konkrétnom dni ako aj počte hodín, ktoré odpracuje. Nevedela však uviesť, nepamätala si, akým spôsobom sa zapisoval počet odpracovaných hodín. Nevedela odpovedať na otázku, či sa to zapisovalo do nejakého zošita a aký počet hodín odpracovala. Výplatu dostávala vždy nasledujúci mesiac na konci mesiaca. Boli dohodnuté na hodinovej sadzbe. Nikdy presne nevedela, koľko dostane vyplatené, pretože to zistila až pri výplate. Mala predstavu tak plus mínus 10,- Eur, ale vedela si to vypočítať až keď dostala od vedúcej vyplatenú sumu. Nevedela sa presne sa vyjadriť k tomu, ako vyzeralo tlačivo pri odovzdávaní peňazí, avšak mala dojem, že niečo podpisovala.
Z výsluchu svedkyne W. T. vyplynulo, že navrhovateľku nepozná, nie je s ňou v kontakte a u odporkyne je zamestnaná, je jej vedúcou. U odporkyne pracuje od februára 2014. Pracuje len cez víkendy, tak 2 až 3 hodiny za deň, podľa toho ako ju potrebujú. Môže to byť dopoludnia aj popoludní. Strieda sa buď s vedúcou, teda odporkyňou alebo ešte s jednou pani. Otváracie hodiny sú od 09.30 hod. do 19.30 hod.. Mohlo sa stať, že bolo aj dlhšie otvorené. Svedkyňa sama tiež zostala po otváracích hodinách. Za prácu nadčas nedostávala odmenu. Ak niečo dostala, tak to bolo zo strany zákazníkov. Na pracovisku zostávala z vlastnej vôle. O tom, kedy má nastúpiť do práce sa dohaduje s odporkyňou buď osobne, alebo telefonicky.. Počet odpracovaných hodín zaznamenáva odporkyňa ako vedúca. Odporkyňa má prehľad o odpracovaných hodinách. Nevie, akým spôsobom si to zaznamenáva. Odmena je jej vyplácaná raz do mesiaca a jej prevzatie podpisuje. Výšky odmeny je 20,- až 30,- Eur mesačne. Potvrdila, že do zošita odpracované hodiny zapisuje sama vedúca. Nikto iný do zošita nezapisuje. Presný počet hodín vie odporkyňa preto, lebo sa na ich počte dohodnú. Ak odporkyňa nie je na pracovisku, svedkyňa jej počet hodín nahlasuje telefonicky. Vždy sa dohadovali vopred, a preto odporkyňa vie počet odpracovaných hodín. Volala odporkyni iba vtedy, ak došlo k zmene oproti ich dohode.
Navrhovateľka v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žalobného návrhu, je povinná uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporkyňa, ako druhá procesná strana, má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľky nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci
vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľka svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali jednoznačne jej žalobný nárok. Naopak, odporkyňa predložila v konaní dôkazy, ktoré jej tvrdenia vyvracajú. Predmetom sporu je nevyplatenie mzdy za vykonanú brigádnickú prácu v mesiaci marec 2014 v rozsahu 53,5 hodiny. Medzi účastníkmi vzhľadom na ich vyjadrenia a predložené listinné dôkazy je sporný už aj mesiac január, avšak navrhovateľka sama vyhlásila, že za mesiac január jej bola odmena riadne vyplatená. Vykonaným dokazovaním došlo k preukázaniu len praxe odporkyne pri evidovaní odpracovaných hodín a spôsob akým si dohadovala nástup do práce, nie však odpracované dni a rozsah odpracovaných hodín. Z emailovej komunikácia, ktorú spochybňovala odporkyňa vyplýva rozpor s písomnou evidenciou odporkyne, no navrhovateľka nepreukázala rozsah odpracovaných hodín a ani dni, v ktorých pracovala. Nepredložila súdu a ani len nenavrhla dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť rozsah odpracovaných hodín v mesiaci marec 2014, pričom sama potvrdila odporkyni, že sú vzájomne vyporiadané. Počas celého konania ani raz nespochybnila podpis na predložených listinných dôkazoch. Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepreukázala ňou tvrdený stav, a teda neuniesla dôkazné bremeno.
S prihliadnutím na predmet konania súd o náhrade trov štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.