Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/2323/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o. v likvidácii, Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti povinnej: A. C.Ň., H.. XX.X.XXXX, C. S., A.. E. XXXX/XX, pre vymoženie 1123,78 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom zo dňa 28.4.2008, doručeným exekútorskému úradu dňa 10.6.2008 domáha proti povinnej vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 1123,78 € (33854,86 Sk) s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 16.1.2008 JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom v Žiline pod sp. zn. UD-402/07-MK. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 16.6.2008 JUDr. Beatrix Vargovú, súdnu exekútorku so sídlom v Nitre. Poverená súdna exekútorka doručila súdu dňa 29.1.2015 podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že nadobudla pochybnosti o materiálnej správnosti exekučného titulu. Súd vyzval oprávneného výzvou zo dňa 2.2.2015 na predloženie rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodoval rozhodca. Oprávnený doručil súdu dňa 31.3.2015 Dohodu o uznaní dlhu č. 1618614054 zo dňa 16.10.2006, z ktorej vyplýva, že ide o zmluvný formulár pripravený oprávneným, v ktorom je miesto na vyplnenie údajov o dlžníkovi, o pohľadávke a ktorého súčasť tvoria Zmluvné ustanovenia. Súčasťou dohody o uznaní dlhu je aj dohoda o splátkovom kalendári. Samotné uznanie dlhu a rozhodcovská doložka sú súčasťou Zmluvných ustanovení, ktoré sú na samostatnej strane dohody. Tieto Zmluvné ustanovenia sú vopred pripravené veriteľom a dlžník nemá možnosť do ich obsahu žiadnym spôsobom zasiahnuť. V prípade, ak chce dosiahnuť dohodu o zmene splatnosti dlhu, musí Zmluvné ustanovenia vrátane rozhodcovskej doložky prijať. Rozhodcovská doložka dáva právomoc rozhodovať v spore medzi účastníkmi jednému z troch rozhodcov vopred určených veriteľom. Doložka je dojednaná ako nevýhradná. Jedným z rozhodcov určených oprávneným na výber je aj JUDr. Michal Krnáč, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci na podnet súdnej exekútorky preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú Dohodu o uznaní dlhu č. 1618614054 a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených

súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Z obchodného registra súd zistil, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Z dohody o uznaní dlhu ani z exekučného titulu nevyplýva, že by povinná bola v čase uznania dlhu podnikateľkou. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vznikol zo zmluvy o nájme uzavretej medzi povinnou ako nájomcom a spoločnosťou TatraCredit a.s. ako prenajímateľom (ktorého právnym nástupcom sa stala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.). Podľa § 234d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2015 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého premetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januára 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia Dohody o uznaní dlhu medzi oprávneným a povinnou, t.j. ku dňu 16.10.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05). Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s

predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Aj podľa platnej právnej úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS). Súd opätovne posúdil predložený exekučný titul, oboznámil sa s rozhodcovskou doložkou a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je vydaný v rozpore s právom, na podklade absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Súd vychádzal z toho, že právny predchodca oprávneného TatraCredit a.s. a povinná uzavreli spotrebiteľskú zmluvu č. 479898. Plnenie z tejto zmluvy bolo zabezpečené nevyplnenou zmenkou, na základe ktorej si oprávnený uplatnil plnenie v rozhodcovskom konaní. Veriteľom tejto pohľadávky sa stal oprávnený, pričom povinná dňa 1.10.2006 podpísala Dohodu o uznaní dlhu č. 1618614054, na podklade ktorej uznala dlh voči oprávnenému, vyplývajúci zo zmluvy uzatvorenej medzi ňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. Z dohody o uznaní dlhu zo dňa 1.10.2006 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ ponúkol povinnej ako dlžníkovi možnosť splácať pohľadávku v 28 mesačných splátkach, a to v takom prípade, ak uzná záväzok voči oprávnenému a ak pristúpi k rozhodcovskej doložke vopred pripravenej v dohode o uznaní dlhu. Z formuláru dohody nevyplýva, že by povinná mala vedomosť o tom, ako sa zmení jej postavenie v prípade uznania dlhu a v prípade pristúpenia k rozhodcovskej doložke. Dohodu o uznaní dlhu je potrebné posudzovať ako súčasť právneho vzťahu, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Aj na obsah tejto dohody je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Dohoda o uznaní dlhu je formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok dlžníkovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpenie k záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý oprávnený používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (tento záver je súdu známy z jeho činnosti v iných právnych veciach). Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, prípadne súhlasiť s rozhodcovským konaním, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Takáto dohoda je v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinnej. Súd musí v zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice vyložiť vnútroštátne právo takým spôsobom, aby zabezpečil, aby takáto dohoda povinnú nezaväzovala. Neplatnou je aj súčasť dohody - rozhodcovská doložka. Tá obsahuje vopred určený okruh rozhodcov, ktorých vybral veriteľ a z ktorých určil rozhodcu, ktorý v spore medzi ním a povinnou rozhodoval. Dlžník, ktorý takúto dohodu podpíše, nemá možnosť ovplyvniť jej zmysel a obsah. Nemá teda možnosť vybrať si rozhodcu alebo rozhodcovský súd, nemá možnosť obmedziť rozsah sporov, ktoré budú riešené v rozhodcovskom konaní. Podpisom zmluvy sa dlžník vopred vzdáva

práva na prejednanie svojho prípadného sporu s veriteľom pred všeobecným súdom, a to v takom prípade, ak začatie rozhodcovského konania iniciuje veriteľ. Takáto rozhodcovská doložka zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech veriteľa, ktorý má vopred možnosť určiť jednak ktorý rozhodca bude spory prejednávať, ale aj rozsah prejednávaných sporov, a ak sa rozhodne iniciovať proti spotrebiteľovi rozhodcovské konanie, vylúči tým možnosť obrany spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní. Exekučný súd zastáva právny názor, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky na riešenie tých právnych sporov, pri ktorých sú účastníkmi dodávateľ a spotrebiteľ, je možné len v takom prípade, ak a) iniciuje rozhodcovské konanie spotrebiteľ alebo b) rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva je uzavretá účastníkmi individuálne, obaja účastníci majú možnosť výberu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu a výber odráža ich spoločnú vôľu, nie len vôľu veriteľa a obaja účastníci majú vôľu „obísť“ konanie na všeobecnom súde a podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Súd vychádza z toho, že spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv alebo zhoršiť si svoje zmluvné postavenie vopred. Ak uzatvára spotrebiteľ neindividuálnu rozhodcovskú zmluvu alebo zmluvu obsahujúcu rozhodcovskú doložku pred vznikom sporu, bez toho, aby uzavretie takej zmluvy sám inicioval, vzdáva sa svojho práva na prejednanie veci všeobecným súdom (a tým si zhoršuje svoje zmluvné postavenie) vopred, čo je neprípustné. Takéto dojednanie je absolútne neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, aj § 39 Občianskeho zákonníka). Z rozhodcovskej doložky nevyplýva, že by si jej uzavretie výslovne vymienil spotrebiteľ alebo že by mal možnosť do podstatnej časti formulára obsahujúceho rozhodcovskú doložku zasahovať. Keďže exekučný súd posúdil predloženú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú, nemôžu z nej vzniknúť žiadne právne následky. Na jej podklade teda nebolo možné začať rozhodcovské konanie a predložený rozhodcovský rozsudok nemá povahu vykonateľného exekučného titulu. Účastníci rozhodcovského konania ním nie sú viazaní. Má povahu tzv. nulitného právneho aktu, nevytvára teda exekučný titul v prospech oprávneného proti povinnému. Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom vo viacerých rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským súdom materiálne nevykonateľný. (bližšie napr. rozh. NS SR sp. zn. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS ). Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu zastavil. O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyúčtovaní súdnou exekútorkou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie (§ 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní) v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (2), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.