Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-133-2015.pdf
PDF · 87.23 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-22P/133/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa rodičov: matka - Bc. E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. č. XX, R., zastúpená advokátkou: C.. R. H., so sídlom R. č. 1, R., a otec: B.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX/XX, R., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Dňa 04.11.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletej L. na úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia po tom, čo matka dňa XX.XX.XXXX podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva s otcom maloletej. V porovnaní s návrhom na rozvod, v ktorom nežiadala upravovať styk otca s maloletou, hoci prezentovala už isté obavy o maloletú, v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností žiadala okrem určenia výživného v sume XXX eur mesačne (rovnako ako na čas po rozvode), navrhovala aj upraviť otcovi styk s maloletou a to na každý párny víkend v mesiaci v sobotu od X.XX hod do XX.XX hod. a v nedeľu od XX.XX hod do XX.XX hod a každý týždeň v utorok od XX.XX hod do XX.XX hod. U. predbežnej úpravy bol totožný s návrhom vo veci samej na čas do rozvodu manželstva, ktorý bol odôvodnený tým, že vzhľadom na neprimerané správanie otca (označované navrhovateľkou ako „šialené“), ktoré sa prejavuje jeho nevypočítateľnými reakciami a náladovosťou, urážkami a ponižovaním navrhovateľky ako matky, manželky i ženy, je kvalita života s odporcom pre ňu neúnosná pričom podanie návrhu na rozvod odôvodnila tým, že nezvládala neúnosné správanie odporcu a obavou, že by mohol ublížiť ich spoločnej dcére. Nakoľko spolužitie s odporcom sa pre navrhovateľku stalo neznesiteľným od XX.XX.XXXX sa presťahovala do prenajatého bytu v tesnej blízkosti bytu, kde žili spoločne s odporcom a dcérou ako rodina. Uviedla, že sama pracuje ako predavačka v obchodnej spoločnosti Y. v D. v A. s mesačnou mzdou XXX eur, poberá prídavky na dieťa z Rakúskej republike, rodičovský príspevok na Slovensku a dorovnanie materskej z Rakúskej republiky vo výške XXX eur. Má upravenú pracovnú dobu tak, že 1. týždeň pracuje v pondelok až štvrtok od XX.XX do XX.XX hod a 2. týždeň v pondelok a utorok od XX.XX do XX.XX ho, v stretu od XX.XX do XX.XX hod a v sobotu od XX.XX. hod do XX.XX hod. Odporca je zamestnaný ako finančný analytik s mesačnou mzdou cca X.XXX eur. Mesačné náklady na maloletú vyčíslila na XXX eur na materskú školu, XX eur na probiotiká, XX eur na E., XX eur na oblečenie, XXX eur na jedlo, XX eur na kurzy a XX eur na kozmetiku s tým, že spoločne s odporcom platia hypotéku za bytu vo výške XXX eur mesačne a povinné mesačné platby spojené s bytom vo výške XXX eur. Návrh v časti navrhovaného predbežného opatrenia odôvodnila tým, že predbežnou úpravou chce predísť tomu, aby odporca veci doháňal do krajností ako napríklad keď vybral maloletú z materskej školy bez toho, že by to oznámil matke a potom ju k dieťaťu nechvel pustiť napriek tomu, že matka maloletú ešte večer dojčí a podobné hašterenie a presadzovanie si osobných záujmov nad záujem dieťaťa pokladá za odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Konanie o rozvod manželstva sa vedie pod sp. zn. 22P 129/2015.
K návrhu matka pripojila výlučne kópie sobášneho listu a rodného listu maloletej, kópiu návrhu na rozvod manželstva, nájomnej zmluvy, potvrdenia o jej pracovnom pomere a pracovnej dobe a potvrdenie o pracovnom pomere otca.
Bez výzvy súdu sa k návrhu vyjadril otec maloletej a to podaním doručeným súdu dňa 19.11.2015 v ktorom žiadal návrh matky zamietnuť, resp. stanoviť jeho stretávanie sa s dcérkou v utorky a štvrtky od XX.XX, resp. v prípade, že by mal dovolenku od XX.XX ráno do XX.XX, prípadne od XX.XX do XX.XX hod v prípade, ak by chcela matka dcéru ukladať skôr a každý druhý víkend od piatku od XX.XX hod do nedele do XX.XX hod. Uviedol, že aj po odchode manželky zo spoločnej domácnosti a o dcéru naďalej zaujíma a snaží sa s ňou naďalej tráviť toľko času, koľko mu je zo strany matky umožnené a udržiavať ich vzťah čo najviac nepoškodený ich odlúčením. O dcéru je schopný starať sa samostatne, keď aj doteraz v pracovných dňoch, v ktoré manželka pracuje vyzdvihuje dcéru zo škôlky on, stará sa o ňu sám až do príchodu manželky o XX.XX hod, resp. každý druhý piatok do XX.XX, čiže 2, resp. X hodín a v sobotu, ktorú matka pracuje dokonca celý deň. Čas trávi s dcérou aktívne a zmysluplne sa venujú rôznym činnostiam, pokiaľ je s dieťaťom večer, zvyčajne uspí. Od návratu manželky do práce, t.j. za dobu viac ako X mesiace sa neudialo nič vážne, čo by spochybňovalo jeho schopnosť vedieť sa o dieťa postarať bez pomoci matky s jedinou výnimkou, kedy meškal s vyzdvihnutím dcéry zo škôlky, keď sa predtým ráno s manželkou pohádali a v hádke spomínali rozvod. Na potvrdenie uvedeného pripojil k svojmu pripojil k svojmu podaniu prepis SMS správ zo dňa 11.11.2015 a 14.11.2015. Neuznal argument matky, že dcéru ešte kojí vzhľadom na jej vek, keď mal za to, že matka toto využíva účelovo v snahe obmedziť mu čas, ktorý môže stráviť s dcérou a tým narušiť ich vzťah, aby bola po rozvode dcéra zverená do jej výlučnej starostlivosti, hoci on sa mieni domáhať striedavej osobnej starostlivosti. Dcéra je schopná zaspať u otca a prespať u neho aj celú noc, čo rovnako podložil SMS komunikáciou s manželkou zo dňa XX.XX.XXXX, kedy manželka trávila večer mimo dom kvôli stretnutiu s kolegami. Sama dcérka sa pri návšteve u neho vyjadrila, že chce u neho zostať a to bez toho, že by sa jej na to pýtal, alebo ju k niečomu takému nabádal a to zrejme preto, že to bol donedávna jej domov, ktorý pozná a je naň zvyknutá. Manželka napriek prísľubu po odsťahovaní sa, že do nariadenia predbežného opatrenia bude môcť vidieť dcéru kedy bude chcieť, čo podložil SMS správou z XX.XX.XXXX mu dňa XX.XX.XXXX neumožnila dcérku navštíviť s odôvodnením, že kašle, hoci jej ju deň predtým odovzdával bez kašľa len s miernym prechladnutím, keď mal za to, že takéto banálne zdravotné problémy by mu nemali brániť vidieť dcéru hoci v domácnosti matky za jej prítomnosti.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nasledujúce.
Podľa. § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Okrem iného predbežným oparením môže súd uložiť účastníkovi (povinnosť), najmä aby platil výživné v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.).
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Keďže predbežné opatrenie nie je končeným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (viď rozhodnutie IV. ÚS 84/9).
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby ( § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená ( § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ). Starostlivosť treba chápať ako procesný nástroj, pričom jeho úprava potvrdzuje provizórnosť ako pojmový znak predbežného opatrenia. Rovnaké zásady platia aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia úpravou styku rodiča s maloletými deťmi, pričom treba zdôrazniť, že nariadenie takéhoto predbežného opatrenia slúži prioritne na zabezpečenie kontaktu rodiča s dieťaťom, tak aby nedošlo k prerušeniu citových väzieb medzi dieťaťom a rodičom a aby nedošlo k vylúčeniu takéhoto rodiča z výkonu jeho rodičovských práv a povinností a prichádza do úvahy ak rodičia spolu nežijú a na styku s maloletými deťmi sa nevedia dohodnúť. Tým, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, má taktiež otec, ktorý nežije s deťmi právo sa s nimi stretávať, rovnako právom detí je, aby mali zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Právo na kontakt rodiča s deťmi vyplýva ako z príslušných ustanovení Zákona o rodine, tak aj z Dohovoru o právach dieťaťa.
V danom prípade mal súd za to, že na vydanie navrhovaného predbežného opatrenia neboli splnené podmienky, keďže neboli dané základné podmienky naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej L..
V prvom rade súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., z ktorej jednoznačne vyplýva, že v predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje určitá povinnosť. Požadované zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov teda nemá priamu oporu v zákone, keď navyše takýto výrok by neprípustne, v rozpore s účelom predbežného opatrenia, nahrádzal rozhodnutie vo veci samej. Z predbežne vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej L. spolu nežijú iba od novembra XXXX, t.j. približne od podania návrhu na rozvod a na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu, ktorého súčasťou bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Napriek matkou prezentovaným avšak konkrétne neodôvodneným obavám, vychádzajúc z obsahu návrhu na rozvod, ktorý vôbec neobsahoval úpravu styku, ergo sama matka predpokladala možnosť rodičovskej dohody v tomto smere a tiež z vyjadrenia otca a k nemu pripojenej SMS komunikácie medzi rodičmi vyplynulo, že otec rešpektuje skutočnosť, že sa dieťa fakticky nachádza v osobnej starostlivosti matky, keďže sa domáha iba styku s maloletou, na ktorý má ako otec s neobmedzenými rodičovskými právami plné právo, pričom maloletú matke riadne vracia rešpektujúc jej aktuálnu nevôľu ponechať dieťa v jeho opatere v rámci styku aj s prespatím, zjavne okrem pravdepodobne ojedinelého incidentu naznačeného v návrhu matky. Matka, ktorá v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o dieťa, teda disponuje plnými rodičovskými právami, bez toho, že by jej bolo v ich realizácii zo strany otca akýmkoľvek spôsobom bránené. V danom prípade teda neprichádza do úvahy vydanie dieťaťa do starostlivosti rodiča podľa § 76 písm. b) O.s.p. a nebola preukázaná ani hrozba žiadnej hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovalo nutnosť predbežného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a tým prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, keď zverenie sa bude riešiť v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, v ktorom bude možné v tomto smere vykonať aj potrebné dokazovanie. Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Preto je potrebné skonštatovať, že z návrhu a vykonaného dokazovania nevyplynula naliehavá potreba predbežnej úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej Karolíne v tomto smere.
Čo sa týka ďalšej časti požadovaného predbežného opatrenia - úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, zo skutočností uvádzaných matkou sa nedá jednoznačne ustáliť, že si otec vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní, resp. nebude plniť. Pre krátkosť času od separácie rodičov (cca mesiac) je potrebné otcovi ponechať priestor na dobrovoľné uhrádzanie výživného, ako aj zabezpečovanie vecných plnení určených na zabezpečovanie potrieb maloletej. Matka pracuje, popri čom poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa z A. republiky. O maloletú je po materiálnej stránke zjavne dostatočne postarané, pričom s otcom trávi podľa jeho udania nie zanedbateľný čas v každom týždni. Pokiaľ do autoritatívneho rozhodnutia súdu nebude rozsah plnení zo strany otca na potreby maloletej v súlade s predstavou matky, ani táto skutočnosť nebude zakladať dôvod na predbežnú úpravu pomerov, pokiaľ bude presahovať nevyhnutnú mieru vyživovacej povinnosti potrebnú na prežitie dieťaťa. Súd teda nemal predbežne za dostatočne osvedčené, že by zabezpečenie výživy maloletej L. bolo toho času tak ohrozené, že by bolo nutné dočasné súdne určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu. Vyhovenie návrhu v tomto smere by navyše taktiež neprípustne prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej.
Rovnako súd nemal za preukázanú potrebu dočasnej a urýchlenej úpravy styku otca s maloletou, keď ako už bolo uvedené je zrejmé, že na tomto sa matka s otcom vedia dohodnúť. Maloletá sa s otcom pravidelne stretáva na základe predchádzajúcej dohody rodičov, do ktorej má matka možnosť zasiahnuť s prihliadnutím na konkrétny denný režim maloletej, jej program, prípadne zhoršený zdravotný stav, ktoré skutočnosti na druhej strane musí otec rešpektovať. Každé dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Sú to však predovšetkým rodičia, ktorí by prioritne mali nadradiť záujem dieťaťa nad vlastné záujmy a teda rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, za zohľadnenia veku, psychickej a emocionálnej vyspelosti a tiež denného osobného a školského režimu a zdravotného stavu maloletej. Vzhľadom na krátkosť odlúčenia rodičov a zabiehajúci sa spôsob kontaktu maloletej s otcom súd teda považoval za nedôvodnú požadovanú úpravu predbežným opatrením aj v tomto smere. V návrhu deklarovaná hrozba nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy nebola zo strany matky žiadnym konkrétnym spôsobom podložená a teda dostatočne osvedčená, čo je základným predpokladom nevyhnutnosti predbežnej úpravy pomerov. Hoci dohoda rodičov na kontaktoch otca s maloletou je pravdepodobne dosahovaná za sprievodných komunikačných problémov, prirodzene vyplývajúcich z doposiaľ nespracovaného ukončenia ich spolužitia, matka nemôže očakávať, že jej osobné problémy a konflikty s otcom maloletej môžu byť vyriešené ingerenciou súdu vo forme predbežného opatrenia týkajúceho sa styku otca s dieťaťom. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia totiž matka odôvodnila predovšetkým svojimi výhradami k správaniu a prejavom otca voči jej osobe (nevypočítateľné náladové reakcie, urážky, ponižovanie a znevažovanie jej osoby atp.). Neosvedčila však, a toto napokon ani netvrdila, že by správanie otca bolo negatívne namierené voči maloletej, pre ktorú by z tohto dôvodu mohol predstavovať potenciálne vážnejšie riziko.
Vzhľadom na uvedené teda súd nemohol návrhu matky vyhovieť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Úprava rodičovských práv a povinností voči maloleteC.iešená už v začatom konaní vo veci samej. Termín prvého pojednávania vo veci je nariadený na 18.02.2016, pričom v tomto konaní bude vykonané pre konečné rozhodnutie nevyhnutné dokazovanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.